Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200906 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200906.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: Q. X.L., nar.: 0X.XX.XXXX, R. XXXXX/XXD, XXX XX U., K. I., zastúpenej: REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/003838-006 zo dňa 02.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/003838-006 zo dňa 02.04.2015 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ- HCP-BA6-45-008/2015-AV zo dňa 19.01.2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 537,62 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v W. U., G..Y.., č. XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/003838-006 zo dňa 02.04.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-45-008/2015-AV zo dňa 19.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „Zákon”). Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobkyňa odôvodňovala podanie žaloby nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným s tým, že napadnuté rozhodnutie postihuje žalobkyňu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tiež mala žalobkyňa za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Namietala výrok a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne v tom, že správny orgán nevzal do úvahy zákonné obmedzenia vyhostenia žalobkyne vyplývajúce z § 83 ods. 6 Zákona. V tejto súvislosti uviedla, že jej bol udelený dlhodobý pobyt, čím bola obmedzená možnosť vyhostiť žalobkyňu výlučne na § 83 ods. 6 Zákona. Zdôraznila, že samotné konanie o administratívnom vyhostení malo byť zastavené, keďže dôvod konania odpadol. Podľa žalobkyne nemá byť z napadnutého rozhodnutia zrejmé, na základe akého právneho predpisu alebo rozhodnutia oprávneného orgánu žalovaný dospel k svojmu rozhodnutiu a za ktoré konkrétne skutky - porušenia zákona, bola administratívne vyhostená, teda čo konkrétne bolo predmetom rozhodovania žalovaného. Hlavne v tejto súvislosti zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie nie je možné za žiadnych okolností považovať za primerané. Ide o rozhodnutie, ktoré má vážny dosah na súkromný a rodinný život žalobkyne a zároveň o rozhodnutie, ktoré je v príkrom rozpore s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobkyne žalovaný pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom poukazovala na porušenie základných pravidiel správneho konania. Konkrétne podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, keďže sa žalobkyni neposkytla pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu. Ďalej podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, keďže sa správne orgány nepokúsili o vybavenie veci zmierne, hospodárne a bez zbytočného zaťaženia žalobkyne, a to napriek vedomosti o udelení dlhodobého pobytu počas prebiehajúceho konania vo veci administratívneho vyhostenia. Taktiež uviedla, že správne orgány nezohľadnili jej predchádzajúci viacročný pobyt a okolností súvisiace s jeho opakovaným predlžovaním. Ďalej mali správne orgány porušiť § 3 ods. 5 správneho poriadku, keďže sa pri svojom rozhodovaní obmedzili len závery vyplývajúce z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2015/44103. Toto rozhodnutie bolo výsledkom konania bez účastníctva žalobkyne, v ktorom boli navyše porušené práva žalobkyne (nebol pribratý tlmočník). Zároveň zdôraznila, že v tomto rozhodnutí, s ohľadom na jej živnostenské oprávnenie, nebolo konštatované porušenie živnostenského zákona žalobkyňou. Uvedeným rozhodnutím bolo konštatované zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „ZoNP”) spoločnosťou ENCINGER, s.r.o., pričom nebolo konštatované porušenie § 82 ods. 2 písm. j/ Zákona žalobkyňou. Na základe uvedených dôvodov považovala napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a taktiež prvostupňového orgánu za nezákonný. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.07.2015 uviedol, že podľa informácie o zisteniach z kontroly vykonanej oddelením kontroly úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žalobkyňa v čase výkonu kontroly, v priestoroch podnikateľského subjektu ENCINGER, s.r.o., vykonávala závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie, čo sa podľa § 2 ods. 1 písm. b/ ZoNP považuje na nelegálnu prácu. Týmto spôsobom mala žalobkyňa porušiť § 3 ods. 1 ZoNP. Z uvedenej informácie má tiež podľa žalovaného vyplývať, že žalobkyňa v čase kontroly vykonávala práce v baliarni priamo na zariadení na balenie výrobkov, čo nesúvisí so žiadnym z úkonov zahrnutých v predmete činnosti živnostenského listu žalobkyne v čase výkonu kontroly a ani v predmete zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobkyňou a uvedenou spoločnosťou, resp. spoločnosťou Figaro, a.s. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 19.01.2015, ktorá obsahuje priznanie žalobkyne, že v čase kontroly balila výrobky, na čo nemala vydané živnostenské oprávnenie ani uzatvorenú zmluvu. Ďalej žalovaný dôvodil rozšírením živnostenského oprávnenia žalobkyne o baliace činnosti a manipuláciu s tovarom dňom 07.02.2015, t.j. tri mesiace po vykonanej kontrole. Zdôraznil, že nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia zanikol žalobkyni prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a do 15 dní mala z územia Slovenskej republiky vycestovať. V tomto rozhodnutí však nebol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, a preto žalobkyňa mohla opätovne požiadať o pobyt, resp. pricestovať na základe udeleného víza. Uviedol, že konanie o administratívnom vyhostení prebehlo ešte pred podaním žiadosti o dlhodobý pobyt zo dňa 26.01.2015. Tiež zdôraznil, že nadobudntím právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo postupované podľa § 55 písm. c/ Zákona, podľa ktorého dlhodobý pobyt zanikne, ak štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený. V ďalšom žalovaný poukazoval na procesný postup pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý považoval za súladný s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Na základe uvedeného navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. 10. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 11. Pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. súd v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posúdi, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 12. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2015/003838-006 zo dňa 02.04.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-45-008/2015-AV zo dňa 19.01.2015, ktorým bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky. 13. Podľa § 131c ods. 1 Zákona, konania začaté podľa tohto zákona začaté pred 20.júlom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 19. júla 2015. Podľa ustanovení tohto zákona účinných od 20. júla 2015 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. 14. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia súd posudzoval vec podľa príslušných ustanovení Zákona v znení účinnom do 19. júla 2015. 15. Podľa § 83 ods.6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení takého štátneho príslušníka tretej krajiny môže policajný útvar uložiť zákaz vstupu na päť rokov. 16. Podľa §77 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 17. Podľa § 54 ods. 3 zákona o citovaného zákona, policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 18. Podľa § 52 ods.1 písm. a), policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti, 19. Podľa § 82 ods. 2 písm. j), policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. 20. Podľa § 20 ods.2 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 35 písm. e), prechodný pobyt zanikne, ak štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený. 22. Podľa § 55 písm. e) citovaného zákona, dlhodobý pobyt zanikne, ak štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený. 23. Súd v danej veci preskúmal zákonnosť a správnosť rozhodnutí a postupov oboch správnych orgánov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového orgánu, mal súd za preukázané, že dňa 19.01.2015 v čase o 15:00 hod. bola v zmysle § 79 Zákona žalobkyňa predvedená pred prvostupňový orgán (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava). Za účasti pribratého tlmočníka bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci ktorého jej bolo oznámené začatie správneho konania vo veci administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 2 písm. j/ Zákona. Táto zápisnica obsahuje vyjadrenie žalobkyne o tom, že po príchode na Slovensko pracovala ako upratovačka pre Figaro na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou TIP TOP. V čase vyjadrenia mala uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou ENCINGER, ktorej každý mesiac vystavovala faktúry, pričom táto zmluva sa obnovuje každé tri mesiace. V tejto spoločnosti vykonávala upratovacie práce a tiež balenie hotových produktov k odberu. V tejto zápisnici je taktiež uvedené tvrdenie žalobkyne, že pre uvedenú spoločnosť môže vykonávať iba upratovacie práce, pričom baliace práce a manipuláciu s tovarom si nestihla zapísať do živnostenského oprávnenia. V administratívnom spise sa nachádza aj záznam o vykonaní lustrácie, z ktorého nevyplýva trestná činnosť žalobkyne. Dňa 19.01.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 82 ods. 2 písm. j/ Zákona bola žalobkyňa administratívne vyhostená na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 Zákona. Podľa § 83 ods. 1 Zákona jej bola určená lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 15 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na informáciu o zisteniach kontroly úradom práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2014/320104/BA1/OK/BEZ/2013/4221 zo dňa 25.11.2014, z ktorej vzniklo dôvodné podozrenie o naplnení dôvodu na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. j/ Zákona, nakoľko žalobkyňa vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt. Podľa tejto informácie, v čase kontroly dňa 12.11.2014 od 10:00 hod. do 13:30 hod., v priestoroch na adrese Pri šajbách 1 v Bratislave, mala žalobkyňa vykonávať nelegálnu prácu tým, že vykonávala pre právnickú osobu závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie. Žalobkyňa v čase kontroly vykonávala na základe pokynov majsterky baliarne práce v baliarni priamo na zariadení na balenie výrobkov. V tejto súvislosti bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázané na rozsah živnostenského oprávnenia žalobkyne, ktorý nielenže nekorešpondoval s druhom práce, ktorú žalobkyňa vykonávala v čase predmetnej kontroly, ale táto činnosť nebola ani predmetom zmlúv uzatvorených žalobkyňou v rámci jej podnikateľskej činnosti. Prvostupňový orgán konštatoval, že činnosť žalobkyne napĺňala znaky závislej práce, pričom žalobkyňa nemala udelené povolenie vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky. Záverom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že správny orgán nezistil prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 a 4 Zákona a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 25. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný pridržiaval dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe. 26. Podľa § 20 ods. 2 Zákona prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 35 písm. f) Zákona, prechodný pobyt zanikne, ak štátny príslušník tretej krajiny získal iný pobyt podľa tohto zákona ako ten, ktorý mal, alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený azyl alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana, 28. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ Zákona policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona. 29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 30. Podľa § 82 ods. 2 písm. j/ Zákona policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. 31. Podľa § 83 ods. 6 Zákona policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení takého štátneho príslušníka tretej krajiny môže policajný útvar uložiť zákaz vstupu na päť rokov. 32. Podľa § 120 ods. 1 Zákona ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 33. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 34. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 35. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 36. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 39. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 41. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 42. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ ZoNP nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu 43. Podľa § 3 ods. 1 ZoNP fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. 44. Podľa § 2 živnostenského zákona živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 46. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 47. V konaní pred správnymi orgánmi bolo zistené, že žalobkyňa v čase vyššie uvedenej kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, t.j. dňa 12.11.2014, v priestoroch patriacich ENCINGER, spol. s r.o. vykonávala prácu pri strojoch na balenie výrobkov, pričom pri výkone tejto práce bola oblečená v špeciálnom pracovnom odeve a práce vykonávala na základe pokynov majsterky baliarne. Predmetnú pracovnú činnosť mala žalobkyňa vykonávať na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom predmetom tejto zmluvy je spolupráca medzi dodávateľom a odberateľom, na základe ktorej sa dodávateľ zaväzuje pre odberateľa vykonávať dohodnutý druh a rozsah prác podľa požiadaviek a pokynov odberateľa. Ide najmä o čistiace a upratovacie práce. 48. Správne orgány správne zistili, že v čase uvedenej kontroly žalobkyňa disponovala živnostenským listom č. OŽP-A/2009/41708-2, vydaným odborom živnostenského podnikania Obvodného úradu Bratislava dňa 17.09.2009, ktorým jej bolo vydané živnostenské oprávnenie v predmete „čistiace a upratovacie služby”. Správne orgány posúdili prácu žalobkyne vykonávanú v čase predmetnej kontroly ako nelegálnu prácu, na ktorú v rozhodnom čase nemala oprávnenie (absencia činnosti „baliace práce“). 49. Súd z administratívneho a súdneho spisu zistil, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava udelilo dňa 02.03.2015 žalobkyni dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 52 ods.7 písm. a) Zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že žalobkyňa spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho udelenie. 50. Žalobkyňa mala odo dňa 16. 12. 2009 povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania na základe vydaného živnostenského listu s predmetom činnosti čistiace a upratovacie práce, poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, baliace činností, manipulácia s tovarom, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod ). Súd ďalej zistil, že prvostupňový správny orgán na základe informácie o zisteniach z kontroly úradu práce, sociálnych vecí a rodiny začal konanie o administratívnom vyhostení žalobkyne. Dňa 19. 1. 2015 vydal prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky na územie I. podľa § 82 ods. 1 písm. j) Zákona bez uloženia zákazu vstupu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 4. 2015. 51. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu, berúc do úvahy skutočnosti popísané v odsekoch 50, 51, 53, 54, 55 a 56 toto rozhodnutia konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vec nesprávne právne posúdili. Žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyni bol tým istým orgánom ( Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ) udelený dlhodobý pobyt. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie v rovnakej veci tvoria jednotné súvisle konanie, pričom oba správne orgány majú povinnosť postupovať podľa okolností platných v čase ich rozhodovania. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán teda mali vedieť, že žalobkyni bol dňa 02. 03. 2015 udelený dlhodobý pobyt, čím mu podľa §35 písm. f) Zákona zanikol predchádzajúci prechodný pobyt na území SR. Na konanie o administratívnom vyhostení z dôvodu podľa § 82 ods.2 písm. j) Zákona (vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt) teda odpadol dôvod. 52. V čase od 02. 03. 2015, ak by žalovaný alebo prvostupňový správny orgán rozhodovali o administratívnom vyhostení žalobkyne, museli by postupovať podľa § 83 ods. 6 Zákona, ktorý upravuje administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt. Toto zákonné ustanovenie obmedzuje správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt. Správny orgán tak môže učiniť len v prípadoch, ak štátny príslušník tretej krajiny (v tomto prípade žalobkyňa) vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Žalovaný však v zmysle uvedeného nepostupoval. 53. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. 54. Súd prisvedčil žalobkyni ohľadom jej námietky neprimeraného dopadu administratívneho vyhostenia na jej súkromný a rodinný život. Súd konštatuje, že v zmysle EDĽP majú členské štáty Rady Európy právo regulovať vstup, pobyt a vyhostenie cudzincov, v Článku 8 EDĽP sa napriek tomu od členských štátov vyžaduje rešpektovať rodinný život a každý zásah do neho musí byť odôvodnený. Podľa EDĽP zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života Článok 8. Pojem „súkromný život“ je široký. Ide o fyzickú a psychickú integritu osoby, právo na osobný rozvoj a právo vytvoriť si a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami a vonkajším svetom (Pretty proti Spojenému kráľovstvu, č.2346/02 z 29.apríla 2002). Okrem možného zásahu do „rodinného života“ môže vyhostenie usadeného migranta predstavovať aj zásah do jeho práva na rešpektovanie „súkromného života“, ktoré v závislosti od skutočností prípadu, môže, alebo nemusí byť odôvodnené. To, či sa správny orgán zameria skôr na aspekt „rodinného života“ než „súkromného života“, bude závisieť od okolností konkrétnej veci. V tomto prípade žalovaný ani prvostupňový správny orgán neskúmali súkromný život žalobkyne, jej sociálne a pracovné väzby, jej spolužitie s manželom a prípadný dosah administratívneho vyhostenia na tieto aspekty jej života. 55. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobkyne na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v administratívnom konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že by konaním žalobkyne bola ohrozená verejná bezpečnosť Slovenskej republiky, pričom v tejto súvislosti správny orgán zváži aj hľadisko súkromné tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či administratívnym vyhostením žalobkyne z územia Slovenskej republiky by jej práva neboli neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobkyne na súkromie a rodinný život na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť tak zrejmé, aký vplyv mali zistené okolnosti na rozhodnutie správneho orgánu o administratívnom vyhostení žalobkyne s ohľadom na jej práva, akou úvahou bol správny orgán vedený pri hodnotení zistených okolností a akým spôsobom podrobne odôvodnil aplikáciu príslušných ustanovení Zákona a tiež ako sa vysporiadal s namietaným porušením práva žalobkyne na súkromný a rodinný život z hľadiska čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd tak, aby bolo zrejmé, ktorý záujem uprednostnil (verejný alebo súkromný) a z akého dôvodu. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné zistiť o aký bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý by bol dôvodom pre administratívne vyhostenie žalobkyne, sa v predmetnom konaní jedná, akým spôsobom prevažuje tento záujem nad súkromným záujmom žalobcu a či bolo v danom prípade primerane zasiahnuté do práva žalobkyne na rodinný život. Zvlášť, ak dôvodom administratívneho vyhostenia žalobkyne mala byť skutočnosť, že vykonávala inú činnosť na akú ju oprávňovalo živnostenské oprávnenie a súd zistil, že v čase rozhodovania žalovaného o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa toto pochybenie odstránila a aj formálne zosúladila svoje oprávnenie so skutočnou náplňou jej činnosti (od 07. 02. 2015 došlo k rozšíreniu živnostenského oprávnenia žalobkyne aj o baliace činnosti a manipuláciu s tovarom ). 56. K námietke žalobkyne ohľadom konania a rozhodovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, tejto súd prisvedčil, pričom zdôrazňuje, že toto, napriek tomu že nebolo predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, sa súdu javí ako nedostatočné z hľadiska zabezpečenia práv žalobkyne. Ide hlavne o nedostatok neposkytnutia tlmočníka či obmedzenú možnosť žalobkyne vyjadriť sa k priebehu a výsledkom tohto konania. 57. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného a prvostupňového správneho orgánu postupovať v naznačenom smere, zohľadniť udelenie dlhodobého pobytu a posúdiť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti primeranosť administratívneho vyhostenia žalobkyne a to aj vzhľadom na doterajší bezproblémový pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky, jej pracovné, sociálne a rodinné zázemie. 58. Podľa § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 59. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Napadnuté rozhodnutie teda nespĺňa požiadavky zákonnosti, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 60. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 61. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 62. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 1 ods. 3 a § 13a uvedenej vyhlášky z 3 úkonov právnej služby, a to: n v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 139,83 Eur + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky za podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa vo výške 143 Eur + DPH. 63. Okrem uvedenej náhrady za jednotlivé úkony právnej služby súd priznal žalobkyni v rámci trov právneho zastúpenia náhradu režijných paušálov, a to 2 x 8,39 Eur + DPH a 1 x 8,58 Eur + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobkyne, vrátane DPH, predstavujú sumu 537,62 Eur. Spolu trovy konania predstavujú sumu 607,62 Eur. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).