Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200916 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200916.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: eD´ system Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, IČO: 36 413 658, právne zastúpený: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.3.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 2.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 mení v časti výroku II., ktorým bola uložená pokuta žalobcovi tak, že podnikateľovi eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO 36 413 658, Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava ukladá podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške XXX.XXX,XX €, ktorú je povinný žalobca uhradiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu SR č. XXXXXXXXXX, ŠP: XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.6.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.3.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov (ďalej ako „úrad“) č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 2.6.2014, ich následného zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ďalej sa domáhal náhrady trov konania vo výške 245,- € a odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dôvodom podania žaloby je nesprávne právne posúdenie konania žalobcu ako účasti na dohode obmedzujúcej súťaž; arbitrárnosť rozhodnutia správneho orgánu; nezákonné, nespravodlivé a neprimerané určenie výšky pokuty na základe metodického pokynu žalovaného, ako aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa neschopnosti žalobcu zaplatiť pokutu. Ďalej v žalobe uviedol, že dňa 06.03.2013 žalobca zaviedol manipulačný poplatok vo výške 1,- € za každé vystavenie faktúry zákazníkovi za poskytnuté tovary a služby. Spolu so žalobcom takýto poplatok na základe vzájomnej predošlej komunikácie zaviedli aj spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., ABC Data s.r.o. a AT Computer, s.r.o., ktoré boli taktiež účastníkmi konania vedeného pred žalovaným. Posledným účastníkom v konaní bola spoločnosť SWS Distribution a.s., ktorá napriek jej počiatočnému záujmu spomínaný poplatok nakoniec nezaviedla. Cieľom zavedenia manipulačného poplatku bolo zoskupovanie objednávok a racionalizácia v správaní odberateľov ako dôsledok neefektívnych objednávok, čo vyústilo do negatívneho dopadu na žalobcu. Vzhľadom na to, že účtovanie poplatku nenaplnilo žalobcove očakávania o administratívnom zlepšením, pristúpil žalobca k ukončeniu uplatňovania poplatku ešte pred akoukoľvek kontrolou zo strany žalovaného, a to dňa 20.03.2013. Ostatné spoločnosti účtovanie poplatku v priebehu mesiaca apríl 2013 ukončili taktiež, avšak až po vykonaní kontroly zo strany žalovaného. Na základe výsledkov kontrol vykonaných žalovaným začal žalovaný voči žalobcovi a vyššie uvedeným spoločnostiam dňa 20.05.2013 konanie č. 0010/OKT/2013 vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2. písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z.z.). Na základe správneho konania vedeného žalovaným došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX.XXX,- €. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím žalovaného zamietnutý; žalovaný zároveň potvrdil svoje prvostupňové rozhodnutie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. a uviedol, že je presvedčený, že argumentácia v rozhodnutí žalovaného nezohľadňuje zákonné predpoklady a uvedené charakteristické črty kartelu, nakoľko konaním žalobcu ani ostatných účastníkov konania nedošlo: - k odstráneniu ani obmedzeniu konkurenčného boja a/alebo tlaku na podnikateľov, - ani len k nepatrnému zvýšeniu cien, - k zmenšeniu výberu tovarov a služieb, - k spomaleniu inovácií, - zhoršeniu kvality tovarov a služieb pre spotrebiteľov a - ani sa vo svojej forme nemalo ako prejaviť v ekonomike ako celku. Žalovaný pri právnom posúdení postupu medzi účastníkmi správneho konania nezohľadnil taktiež: - špecifiká trhu distribúcie IT tovarov, - ekonomické dôvody zavedenia poplatku, - manipulačný poplatok nemal a ani len nemohol mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže, zanedbateľnú výšku manipulačného poplatku na trh a spotrebiteľa, - že nešlo dohodu o cene tovarov a služieb, - že zákazníci žalobcu svojim rozumným zadávaním objednávok mohli reálne ovplyvniť výšku zaplateného manipulačného poplatku, - nejednotnosť postupu účastníkov správneho konania, a - že manipulačný poplatok nijako neovplyvnil konečnú cenu pre spotrebiteľov. K pokute žalobca uviedol, že ako bolo v správnom konaní pred žalovaným riadne dokázané manipulačný poplatok bol účtovaný iba v období od 06.03.2013 do 20.03.2013. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účtovanie manipulačného poplatku trvalo celkovo 14 dní. Obdobie 14 dní predstavuje pre trh iba absolútne nepatrný, ak vôbec nejaký dopad. V prípade dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž sa ich trvanie zvyčajne počíta na mesiace, prípadne roky. V duchu Metodického pokynu žalovaného sa však takéto krátke obdobie účtovania manipulačného poplatku nijako neprejavilo v určení pokuty. Žalobca chápe argumentáciu žalovaného v rozhodnutí, že pri cenových dohodách je podstatná samotná skutočnosť vzniku takejto dohody, no doba jej trvania, závažnosť a jej reálny dopad na trh musí byť taktiež posúdený. Bez posúdenia týchto skutočností by akákoľvek sankcia bola odtrhnutá od reality a nemala by súvis s konkrétnym prípadom a konaním podnikateľa. Okrem toho sa pri posudzovaní závažnosti berie do úvahy aj opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž. Máme za to, že ani jeden z týchto znakov naplnený zo strany žalobcu nebol a napriek tomu žalovaný tieto skutočnosti odignoroval. Žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti nevzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť a to, že žalobca prestal účtovať poplatok ako prvý dňa 20.3.2013, teda pred inšpekciou žalovaného. Ďalšou poľahčujúcou skutočnosťou bola už spomínaná krátkosť trvania údajnej dohody, resp. krátke obdobie účtovania manipulačného poplatku žalobcom. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že údajná dohoda sa medzi účastníkmi konania neaplikovala rovnako a každý z účastníkov si ju aplikoval po svojom. V relevantnom období bolo žalobcom vystavených len X XXX faktúr, na ktorých bol účtovaný manipulačný poplatok. Poplatok bol účtovaný celkovo X XXX subjektom. Na základe uvedeného bolo žalobcom dokázané, že manipulačné poplatky, ktoré sa vyúčtovali boli len v celkovej výške X.XXX,- €. Žalovaný ďalej nezohľadnil distribučný a odberateľský rámec žalobcu. Dopravu tovaru od väčšiny dodávateľov uhrádza priamo žalobca a tiež uhrádza dopravu tovaru väčšine odberateľov. Žalobca teda uhrádza vo všeobecnosti dopravu tak na vstupe ako aj na výstupe. Pri maloobchodných zákazkách žalobcu neúčtuje odberateľom dopravu pri kúpe tovaru na XXX,- €. Odberatelia žalobcu (maloobchodní predajcovia) však podľa praxe účtujú koncovému spotrebiteľovi poplatok za dopravu vo výške od cca X,- € až do niekoľkých desiatok eur v závislosti od hmotnosti tovaru. Manipulačný poplatok vo výške 1,- € preto nijako neprekročil priemernú výšku poplatkov za dopravu, ktoré za dopravu účtuje väčšina maloobchodov. Koncový dodávateľ z tohto dôvodu nijako neutrpel. K posúdeniu dĺžky trvania a výšky pokuty žalobca poukázal na ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. a k Metodickému pokynu uviedol, že Metodický pokyn ako interný dokument správneho orgánu nie je právne záväzný dokument, nie je prameňom práva ani aktom aplikácie práva, ako ani nezaväzuje tretie subjekty stojace mimo štruktúru správneho orgánu. Nespochybňuje, že žalovaný sa ako správny orgán musí riadiť v intenciách dokumentu, ktorý sám prijal, avšak je nepochybné, že interná inštrukcia nemôže spôsobiť takú rigídnosť v postupe orgánu, že v konečnom dôsledku pôsobí proti zmyslu zákona a samotnému účelu zákona výsledkom čoho je nespravodlivé rozhodnutie. Výška skutočne účtovaného manipulačného poplatku bola v prípade žalobcu X.XXX,- €. Výška pokuty podľa rozhodnutia je X.XXX.XXX,- €. Rozdiel medzi výškou vyúčtovaných poplatkov, ktorý predstavuje skutočný dopad na trh a výškou pokuty je 28.108,70 %, t. j. pokuta je cca 281 krát vyššia ako suma, ktorú účastník získal účtovaním sporného poplatku. Predmetný rozdiel dokazuje, že pokuta porušuje zásadu proporcionality správneho trestania. Žalovaný vôbec nezobral do úvahy skutočný dopad poplatku na trh a výška uloženej pokuty nie je primeraná k skutočnému dopadu na trh. Považuje za odporujúce si, aby žalovaný na jednom mieste uvádzal, že sa skutočný dopad na trh berie do úvahy a na druhom mieste, že sa skutočný dopad nie je pre určenie výšky pokuty podstatný. Rovnako žalobca uviedol inú paralelu, svedčiacu o porušení zásady proporcionality trestania. Žalobca účtoval sporný administratívny poplatok po dobu 3 týždňov. Za uvedené konanie mu žalovaný udelil pokutu, ktorá zodpovedá 1 % z obratu žalobcu za rok 2013. Ak porušeniu v trvaní 3 týždňov zodpovedá pokuta vo výške 1 % z obratu žalobcu, potom platí, že 1 mesiac porušovania = 1 % obratu. Ak má žalovaný možnosť udeľovať pokuty do maximálnej výšky 10 % z obratu, potom sa pri konaniach presahujúcich dĺžku trvania 10 mesiacov stráca akákoľvek proporčnosť, keďže sa dosiahne maximálny strop. Žalovaný mal teda citlivejšie posudzovať dĺžku účtovania poplatku a nie sa otrocky pridržiavať vlastného Metodického pokynu. Ako bolo žalobcom v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní pred žalovaným preukázané pokuta vo výške X.XXX.XXX,- € má pre žalobcu likvidačný charakter. Uloženie pokuty bez prehodnotenia jej výšky bude pravdepodobne viesť k jeho odchodu zo slovenského trhu. Logickým dôsledkom uloženia likvidačnej pokuty je pre žalobcu obmedzenie úverových liniek od bánk, následne nemožnosť financovania tovaru, čo bude viesť k nemožnosti predaja tovaru, následnému zníženiu obratu a tým aj k zníženiu trhového podielu až po hroziaci odchod žalobcu zo slovenského trhu. Žalobca predložil žalovanému značné množstvo účtovných dokladov spoločností, ktoré riadne a v dostatočnej miere preukazovali, že žalobca nie je ekonomicky schopný zaplatiť pokutu v sume X.XXX.XXX,- €. Vzhľadom na špecifiká podnikania žalobcu, by táto pokuta s veľkou pravdepodobnosťou znamenala značné finančné problémy pre žalobcu, ktoré by mohli viesť aj ku konkurzu žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.8.2015, uviedol, že vyjadrenie žalobcu je v podstate potvrdením záverov úradu, keď žalobca uvádza, že manipulačný poplatok zaviedol na základe vzájomnej predošlej komunikácie so svojou konkurenciou. V prípade súťažného správania sa podnikateľov na trhu, si práve na rozdiel od správania účastníkov posudzovanej dohody, každý podnikateľ svoje budúce podnikateľské zámery na trhu určuje nezávisle, chráni si ich a nekomunikuje ich so svojou konkurenciou. Je vecou podnikateľa, ak sa rozhodne zaviesť určitý poplatok. Predmetom konania, pred úradom preto nebolo ani posudzovanie zavedenia manipulačného poplatku, ako takého, ani požiadavka, aby takýto poplatok nebol zavedený. Predmetom konania, bola koordinácia podnikateľov v konkurenčnom postavení na trhu pri jeho zavádzaní, a teda porušenie súťažných pravidiel v tom, že účastníci dohody si svoju obchodnú politiku neurčovali na trhu nezávisle, ale koordinovali ju s konkurenciou. Úrad netvrdí, že samotné zavedenie poplatku deformuje trh, ani nenamieta jeho zavedenie z dôvodu zvýšenia konečnej ceny konkrétneho podnikateľa. Úrad konštatoval, že deformáciu trhu a zníženie spotrebiteľského prospechu spôsobuje koordinácia medzi konkurentmi, najmä tá v oblasti cenovej politiky, ktorá má byť jednoznačne stanovovaná podnikateľmi nezávisle. Práve koordinácia v obchodnej politike na trhu znižuje, alebo úplne odstraňuje riziko zo súťažného tlaku, ktorý pri fungujúcej súťaži núti podnikateľov znižovať ceny, inovovať svoje tovary a služby a zvyšovať ich kvalitu. Ak sa takýto tlak vylúči, alebo oslabí benefity, ktoré súťaž pre spotrebiteľov vytvára sa strácajú, alebo oslabujú. Pre ukončenie účasti na dohode obmedzujúcej súťaž súťažné právo založené na dlhoročnej rozvinutej judikatúre európskych súdov, požaduje splnenie určitej podmienky. Tou je jednoznačná vedomosť ostatných účastníkov dohody, že podnikateľ, ktorý tvrdí, že účasť v dohode predčasne ukončil jednoznačne ostatných o tomto svojom zámere upovedomil a títo si teda boli vedomí, že sa viac nechce podieľať na protisúťažnom napĺňaní predmetu dohody. Žalobca toto v konaní pred úradom nepreukázal. Predpokladom fungovania hospodárskej súťaže je, že každý podnikateľ si určuje svoju obchodnú politiku na trhu nezávisle. Požiadavka nezávislého správania sa, pritom nezbavuje podnikateľa práva prispôsobiť sa existujúcemu, alebo očakávanému správaniu jeho konkurentov. Uvedené však striktne vylučuje akékoľvek priame, alebo nepriame kontakty medzi podnikateľmi, ktorých cieľom, alebo účinkom je, alebo ovplyvniť správanie skutočného, alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému konkurentovi priebeh správania, ktoré sa podnikateľ rozhodol prijať, alebo zamýšľa prijať na trhu. Úrad zdôrazňuje, že protisúťažným správaním, ktoré má za cieľ obmedzenie súťaže je nepochybne dohoda konkurentov o ich cenovej politike do budúcna, ktorá je zakázaná § 4 zákona, ako aj článkom 101 Zmluvy, a to aj v prípade absencie protisúťažných efektov na trhu. Uvedené vyplýva už zo samotného znenia zákona, ako aj z čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ktorým je § 4 zákona harmonizovaný. Zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ, alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. Čiže je postačujúci cieľ, aby dohoda, alebo zosúladený postup, či rozhodnutie združenia, boli zakázané, aj keď nedôjde k špecifickým efektom na trhu. To znamená, že aj keď súťažný cieľ dohody, alebo zosúladeného postupu nebol implementovaný v praxi, nie je dôvod, aby nebol aplikovaný zákon s odôvodnením, že súťaž nebola obmedzená. Kartel je dohoda, alebo zosúladený postup dvoch, alebo viacerých konkurentov zameraný na koordináciu ich konkurenčného správania na trhu, alebo ovplyvnenie príslušných parametrov hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom takých praktík, ako je okrem iného stanovenie, alebo koordinácia nákupných, alebo predajných cien, alebo iných obchodných podmienok a to, aj pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, prideľovanie výrobných, alebo predajných kvót, rozdeľovanie si trhov a zákazníkov vrátane koordinácie konkurentov pri predkladaní súťažných ponúk, obmedzenie dovozu, alebo vývozu, alebo protisúťažné konanie voči ostatným konkurentom. Úrad v danej veci príkladmo poukázal na prípad Polypropylene. Ďalej úrad netvrdil, že správanie malo za následok obmedzenie súťaže, ale že išlo o dohodu, ktorá už svojou povahou (svojím cieľom) obmedzuje súťaž. O tom, že dohoda mala priamo za cieľ obmedzenie súťaže jednoznačne svedčia získané dôkazy. Možno poukázať, napr. na email, ktorý obsahoval komunikáciu s konateľom eD´ system Slovakia, s.r.o. a ktorý konateľ ABC Data s.r.o. adresoval predstaviteľom podnikateľa AT Computer, s.r.o.. V tomto e-maily oboznamuje s tým, že ABC Data s.r.o., SWS Distribution a.s., ASBIS SK spol. s r.o. a eD´ system Slovakia, s.r.o. sú pripravení poplatok zaviesť. Dodal však, že je potrebné, aby bol poplatok zavedený, aj podnikateľom AT Computer, s.r.o. v opačnom prípade poplatok nezavedie nikto: „Když nezavedete, nezavede nikdo, když zavedete tak zavedou všichni - budeme na tom všichni stejně jako předtím, ale o něco bohatší“. Alebo napr. e-mail, ktorý konateľ ABC Data s.r.o. adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov dohody: „takže to by mělo být komplet. Tímto končím komunikaci a vše prosím všichni smažte. Děkuji všem za spolupráci a až se bude zvyšovat například dopravné, či limity či nedejbuh plošně ceny J, tak dejte vědět. Mějte se a dobré prodeje“. Účastníci dohody si priamo dohodovali aj čas zavedenia poplatku jednotlivými podnikateľmi. Viď napríklad nasledovné dôkazy: Dňa 15.02.2013, adresoval konateľ ABC Data s.r.o. e-mail predstaviteľom všetkých účastníkov konania, v ktorom ich informoval, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013. Ďalej uvádza: „takže se prosím rozhodněte, kdy kdo chce jít. Ja půjdu hned druhý den po Asbisu nebo Ed. Někdo to začnete, dejte startovní dátum a pojedeme. Stejný systém jako v CZ. Souhlas? Julo a Jožo, dohodněte se kdo a kdy začne a já jdu hned druhý den po Vás. Slávek předpokládm taky +- a Petr Vaněk také +-. Je to takto OK?“. Tento e-mail úrad považuje za jednoznačné potvrdenie existencie dohody o spoločnom postupe, pri zavedení manipulačného poplatku. Zároveň z uvedeného e-mailu úrad považuje za preukázané, že o predmete a obsahu dohody, boli informovaní zástupcovia všetkých účastníkov konania. Na toto reagoval konateľ eD´ system Slovakia, s.r.o. s návrhom termínov zavedenia poplatku u jednotlivých účastníkov dohody, pričom jeho správa, bola taktiež adresovaná predstaviteľom všetkých účastníkov konania: „Chlapci, sorry, ze reagujem az teraz. Moj navrh je nasledovny. Je to podla velkosti obratu 1. ASBIS (pondelok 04.03.) 2. ED (06.03) 3. ABC (08.03) 4. AT (11.03)“. V oboch rozhodnutiach úradu sú dôkazy, na ktorých zakladá úrad svoje závery detailne popísané. Je preto potrebné odmietnuť námietky žalobcu, o tom, že úrad nepreukázal obmedzenie súťaže. V danom prípade sú relevantné ekonomické dôvody zavedenia poplatku. Rovnako tak je irelevantná námietka, že zákazníci žalobcu, svojim rozumným zadávaním objednávok, mohli reálne ovplyvniť výšku zaplateného manipulačného poplatku. Zákazníci možno mohli ovplyvniť výšku poplatku tým, že mohli racionalizovať svoje objednávky a tým mať menej poplatkov za vystavené faktúry u svojho dodávateľa. Čo však nijako nemohli ovplyvniť, sú benefity, ktoré by mohli získať za situácie, kedy by na trhu existovala fungujúca súťaž, ktorá však bola koordináciou účastníkov dohody obmedzená. Posudzovaná dohoda mala jednoznačne potenciál obmedzenia súťaže. Medzi konkurenciou došlo k nedovoleným kontaktom, ktoré viedli ku koordinácii ich správania na trhu v oblasti, ktorá je bežne predmetom individuálneho rozhodovania podnikateľov a predstavuje trhovo senzitívnu oblasť, ktorú si podnikatelia chránia pred konkurenciou. Úrad pritom zohľadnil aj špecifiká na trhu distribúcie, čo sa prejavilo v uložení pokuty na dolnej hranici sadzby. Nejednotnosť postupu účastníkov dohody, tiež nemôže predstavovať dôkaz o tom, že k dohode nedošlo. Dohoda bola dostatočne preukázaná a jej cieľ, bol protisúťažný, preto isté čiastočné odklony od nej, nemôžu predstavovať zmenu záverov úradu. Nemožno tiež akceptovať, že by manipulačný poplatok nijako neovplyvnil konečnú cenu. Bol súčasťou ceny, ktorú zákazník musel zaplatiť. Ak by išlo o takú bezvýznamnú položku, ako to prezentuje žalobca, nie je potom zrejmé, prečo svoju obchodnú politiku v tejto oblasti koordinoval so svojou konkurenciou. Účastníci konania pôsobia v konkurenčnom prostredí, ako potvrdila aj zhromaždená e-mailová dokumentácia a aj písomné a ústne vyjadrenia účastníkov konania. Z vyjadrení účastníkov konania, počas konania pred úradom vyplynulo, že toto konkurenčné prostredie je zároveň veľmi citlivé na výkyvy cien. Ide o trh s veľmi nízkymi maržami na čo opakovane poukazovali účastníci konania, čo tiež ovplyvňuje cenovú senzitívnosť, aj pri nižších zmenách cien. Prechod zákazníkov ku konkurencii je pritom podľa vyjadrení účastníkov konania spojený s nízkymi nákladmi. To všetko potom spôsobuje značnú opatrnosť hráčov pri cenovej konkurencii. Úrad opätovne zdôrazňuje, že súťažné právo nepozná výnimku, pre uzatvorenie ťažkej kartelovej dohody, resp. kartelovej dohody z dôvodu špecifickosti trhu, resp., akýchkoľvek subjektívnych dôvodov jednotlivých hráčov na trhu. Pokles ziskov na trhu, nízke marže, neefektívne správanie sa zákazníkov, či vysoké obstarávacie náklady, nič z uvedeného nie je dôvodom pre akceptovanie protisúťažného správania sa na trhu. Je nepochybné, že protisúťažné správanie vo forme dohody môže vyriešiť z krátkodobejšieho, či dlhodobejšieho pohľadu problémy jednotlivých účastníkov kartelu, avšak rieši výlučne ich problémy na úkor obmedzenia hospodárskej súťaže a tým aj spotrebiteľského prospechu. Dohoda mohla mať pri tom pre jej strany zmysel, iba vtedy, ak bola pre ne v ich obchodnej politike užitočná, a teda vtedy, keď by vylúčila, resp. znížila riziko súťaže medzi nimi. Dôvody pre zavedenie poplatku, ktoré uvádza žalobca mohol a mal zvažovať a následne vyhodnocovať s prijatím záverov o jeho obchodnej politike nezávisle, bez informovania svojej konkurencie. Účastníci dohody však v obave, pred zvýšeným súťažným tlakom, neboli ochotní zaviesť, alebo uplatňovať naďalej manipulačný poplatok, keď k jeho ukončeniu pristúpila konkurencia. Úrad sa už v oboch rozhodnutiach dostatočne so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v žalobe vysporiadal, preto nepovažuje za potrebné ich v tomto vyjadrení opakovať a iba súd odkazuje na odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia vo veci. K námietke žalobcu týkajúcej sa závažnosti konania žalobcu a jej zohľadnenia pri udelení pokuty, úrad uviedol, že v záujme transparentnosti činnosti úradu a predvídateľnosti práva, úrad vydáva usmernenia k svojej aplikačnej praxi. Za týmto účelom úrad prijal a aj zverejnil Metodický pokyn úradu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, účinný do 01.07.2014 (v texte ako „Metodický pokyn“). Prostredníctvom Metodického pokynu úrad zabezpečuje aj realizáciu zásady zakotvenej v Správnom poriadku, že v rovnakých veciach sa má postupovať rovnako (§ 3 ods. 4 SP). Je tiež nepochybné, že metodický pokyn, ako vnútorný predpis, nie je právne záväzný a správne orgány môžu konať, len na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Úrad však považuje Metodický pokyn za súladný so zákonom, ktorý nejde nad rámec zákona a v praxi sa ním riadi v prípade, že tento upravuje posudzované situácie. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že interný predpis je pre úrad úplne nezáväzný. Ak úrad prijme nejaký interný predpis je povinný sa ním riadiť. V súlade s Metodickým pokynom úradu sa v prípade protisúťažného konania dlhšieho, ako jeden rok, výška pokuty určená, podľa závažnosti prenásobí počtom rokov porušovania. Pri porušeniach zákona s trvaním do jedného roka nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia zákona k úprave sumy, pokuty určenej na základe závažnosti. Keďže v posudzovanom prípade išlo o krátke obdobie s trvaním do jedného roka, nedošlo k prenásobeniu, a teda k navýšeniu pokuty z dôvodu dĺžky porušovania. Takýto postup považuje úrad za súladný so zákonom. Úrad zohľadnil, že trvanie kartelu bolo krátke. Ako bolo uvedené postihnuteľné sú však, aj kartely, ktoré sa ešte do praxe ani nezaviedli, práve z dôvodu potrestania už potenciálu, ktorý v sebe taký kartel má a potrestania podnikateľov za to, že volia takéto správanie na trhu. V tomto prípade však preukázateľne kartel do praxe zavedený aj bol a určité zisky spoločnosti aj dosiahli. Tým je preukázané, že predpokladaný škodlivý efekt kartelu, i keď po kratší čas, aj nastal. V tomto prípade je tiež z dôkazov zrejmé, že k ukončeniu kartelu nedošlo z dôvodu, že by sa jeho účastníci rozhodli neporušovať už viac súťažné pravidlá. Naopak snahou bolo kartel realizovať. Tlak zo strany zákazníkov jednotlivých účastníkov dohody spôsobil, že títo sa uchyľovali k nedodržiavaniu dohodnutého postupu, čo v konečnom dôsledku v spojení so zásahom úradu viedlo k jeho zániku. Úrad odmieta námietku, že odignoroval ďalšie faktory, ako opakované porušenie, tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu, alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania, alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž. Všetky tieto faktory predstavujú priťažujúce okolnosti. Úrad takéto priťažujúce okolnosti žalobcovi nepripísal. K námietke žalobcu, že žalovaný neaplikoval poľahčujúce okolnosti, žalovaný uviedol, že bolo aplikované rovnaké % závažnosti pre všetkých účastníkov konania. S výnimkou spoločnosti SWS Distribution a.s., ktorá poplatok vôbec nezaviedla, úrad nezistil v miere účasti jednotlivých účastníkov okolnosti, ktoré by mali byť zohľadnené. Podiel všetkých účastníkov konania na protiprávnom konaní - uzavretí kartelu a jeho uvedení do praxe a realizácii, bol rovnaký, keďže aj samotná realizácia dohody vyžadovala účasť všetkých k čomu s výnimkou SWS Distribution a.s. aj došlo. Isté odchýlky u jednotlivých členov kartelu nepredstavovali ukončenie, alebo prerušenie ich účasti, ale iba „podvádzanie“ ostatných členov s cieľom získať prospech iba pre seba. Jediná spoločnosť SWS Distribution a.s., síce nezaviedla manipulačný poplatok vôbec, avšak o karteli bola informovaná, nedištancovala sa od neho a na jeho realizáciu sa aj pripravovala. To, že nakoniec manipulačný poplatok nezaviedla bolo, podľa získaných dôkazov, výlučne dôsledkom reakcií zákazníkov konkurencie, keď sa táto spoločnosť obávala, že by jej takýto postup mohol v konečnom dôsledku poškodiť, a teda nie jej reálna snaha vyhnúť sa protiprávnemu konaniu a neporušovať zákon. Jej účasť na dohode v konečnom dôsledku potvrdil aj žalobca. Úrad napriek počiatočnej participácii SWS Distribution a.s., na dohode zohľadnil, že predsa len k dohode nakoniec nepristúpila, o čom svedčia dôkazy, a zohľadnil to pri ukladaní pokuty. Pokuta jej však bola napriek tomu, že sa nakoniec do dohody nezapojila, uložená. Spoločnosť eD´ system Slovakia, s.r.o., namieta to, že ak úrad kladne hodnotil správanie spoločnosti SWS Distribution a.s., mal pri ukladaní sankcie rozlíšiť medzi tými účastníkmi, ktorí administratívny poplatok prestali účtovať na základe vlastného rozhodnutia a tými, ktorí tak urobili, až na základe ingerencie úradu. Napriek tomu, že k ukončeniu účtovania poplatku u žalobcu došlo, jednoznačné nedištancovanie sa od účasti na dohode, uľahčilo pokračovanie dohody a teda prispelo k jej dlhšiemu trvaniu u ostatných účastníkov dohody a nie je preto odôvodnené zohľadňovať skoršie ukončenie v karteli v tomto prípade, ako okolnosť ovplyvňujúcu pokutu. Situácia u žalobcu a SWS Distribution a.s., teda nebola rovnaká, a preto je odôvodnené, že aj prístup úradu pri ukladaní sankcie, bol odlišný. Pokiaľ ide o opakovanú námietku nepatrného dopadu na trh, žalovaný zdôrazňuje, že podnikatelia, ktorí uzatvoria dohodu, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže, sa v zásade nemôžu vyhnúť uplatneniu súťažných pravidiel tvrdením, že ich dohoda nemohla mať merateľný dopad na hospodársku súťaž. K posúdeniu dĺžky trvania a výšky pokuty, úrad tvrdí, že skutočný dopad sa berie pri posudzovaní protisúťažného správania do úvahy, avšak samozrejme, tam, kde je možné ho posúdiť. Na druhej strane v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré už majú za cieľ súťaž obmedziť, nie je nevyhnutné tento preukazovať a posudzovať, čo úrad dostatočne vysvetlil aj v napadnutom rozhodnutí. Rozhodne však nemožno súhlasiť s hypotetickým príkladom žalobcu, že mesiac porušovania sa rovná pokute vo výške 1 % z obratu a 10 mesiacov porušovania automaticky predstavuje uloženie 10 % z obratu. Pri ukladaní pokuty nie je rozhodujúca iba dĺžka, ale predovšetkým závažnosť a ďalšie skutočnosti. Výšku pokuty ovplyvňujú tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že cieľom ukladania pokút určite nie je snaha úradu likvidovať efektívneho podnikateľa na trhu. Pokuta má zabezpečiť dostatočný represívny účinok, ale bez toho, aby efektívny podnikateľ, bol nútený ukončiť svoje podnikanie, iba v dôsledku uloženej pokuty. Pri likvidačnom charaktere pokuty sa zohľadňujú vždy mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníkov konania, alebo daný sektor po udelení pokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. Môže ísť napr. o prípady všeobecnej ekonomickej, alebo sektorovej krízy (napr. problémy s nadkapacitou, či padajúcimi cenami). Prípadne tiež sociálny kontext, ako vysoká nezamestnanosť a pod.. Zníženie pokuty, alebo poskytnutie úľavy pri platení sankcie (ako napr. splátkový kalendár) je potrebné vždy posudzovať veľmi obozretne, keďže to môže so sebou niesť riziko zvýhodňovania určitej spoločnosti na trhu, ktorá nie je dostatočne efektívna, alebo je zle manažovaná a pod.. V prípade žalobcu úrad nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by malo dôjsť k redukcii pokuty. Nízka ziskovosť v poslednom období, ani závislosť od financovania aktivít z externých zdrojov, nie je dostatočným dôvodom, pre uplatnenie neschopnosti úhrady pokuty. Zo žalobcom predložených dôkazov úrad zistil, že ide o štandardne hospodáriaci a fungujúci podnikateľský subjekt. Žalobca nepredložil objektívny dôkaz o tom, že nie je schopný zaplatiť pokutu ani, že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a spôsobilo by mu stratu hodnoty jeho aktív. V zmysle Metodického pokynu úradu môže úrad znížiť pokutu v prípade, že by jej uloženie priamo viedlo k odchodu podnikateľa z trhu, čo úrad nepovažuje za preukázané v dôsledku uloženej pokuty. Zákon stanovuje 10 % hornú hranicu z celkového obratu, ktorú pri ukladaní pokuty nemožno prekročiť. Účelom predmetnej hornej hranice, je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradiť. Ide teda o hranicu jednotne uplatňovanú na všetky podniky a premenlivú v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty, nadmernej a neprimeranej výšky. Táto horná hranica, má teda odlišný a autonómny cieľ v porovnaní s kritériami závažnosti a dĺžky trvania porušenia. Má len jediný možný dôsledok a to ten, že výška pokuty vypočítaná na základe týchto kritérií, bude znížená na najvyššiu povolenú úroveň. Jej uplatnenie znamená, že dotknutý podnikateľ v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatiť v dôsledku posúdenia založeného na týchto kritériách. Likvidačnému charakteru pokuty má teda zabrániť strop vo výške 10 % z celkového obratu účastníkov konania, pričom udelená pokuta v tomto konaní je výrazne pod týmto stropom. Úrad nie je tiež povinný, pri stanovení výšky pokuty zobrať do úvahy stratovú finančnú situáciu podniku, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podniky menej prispôsobené podmienkam trhu, by mohli získať neodôvodnenú výhodu. Účastníci dohody si v posudzovanom prípade, boli vedomí, že ich správanie je v rozpore so zákonom. V rámci internej komunikácie, napríklad zamestnanec spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. v e-maily uviedol, že „Toto praveze odzniet nemoze, pretoze v ziadnom pripade tam nesmie byt ani naznak, ze sa jedna o dohodu distributorov (kartelova dohoda je zakazana) a tym padom je logicke ze nemozeme pustit info/a ani to takto vysvetlovat zakaznikom, ze to zavedu ostatni...Poradie kto to zavedie prvy, atd. bolo urcene na zaklade obratu a kedze ho mame najvacsi tak sme sli prvi. A logicky, 2-5 dni budeme zli iba my...pruser by bol ak by to nezaviedli ostatni“. Vedomosť o porušovaní súťažných pravidiel vyplýva ďalej aj z e-mailu zo dňa 14.02.2013, zaslaného konateľom ABC Data s.r.o., ako reakciu na návrh na zavedenie manipulačného poplatku súčasne, keď v tomto e-maily uvádza, že takýto postup nie je možný, nakoľko cit.: „nejde to kvůli hospodářské soutěži, je to moc do očí bijící a zbytečná provokace“. Rovnako tak vedomosť o protiprávnom konaní vyplýva z e-mailu konateľa ABC Data s.r.o., ktorý adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov dohody a uviedol: „takže to by mělo být komplet. Tímto končím komunikaci a vše prosím všichni smažte. Děkuji všem za spolupráci a až se bude zvyšovat například dopravné, či limity či nedejbuh plošně ceny J, tak dejte vědět. Mějte se a dobré prodeje“. Účastníci dohody si teda boli vedomí svojho protisúťažného správania. Sankčná politika úradu je pritom transparentná a výšku pokuty (až do 10 % z obratu) účastníci dohody vedeli predvídať na základe zákona, Metodického pokynu a rozhodovacej praxe úradu. Nie sú preto odôvodnené ich námietky vo vzťahu k uloženej pokute. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že žaloba je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 3 ods. 3-6 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar"), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. (4) Tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. (5) Vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary, ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a účelu použitia. (6) Priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. Podľa § 4 ods. 1-3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia. (3) Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania, d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. Podľa § 25 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, konanie sa začína z vlastného podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania. Vo veci dohody obmedzujúcej súťaž a vo veci zneužívania dominantného postavenia sa začína konanie vždy z vlastného podnetu úradu. (3) Účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž. Podľa § 38 ods. 1, 3 a 9 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. (3) Úrad za porušenie zákazu podľa § 39 uloží orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy alebo orgánu záujmovej samosprávy pokutu do výšky 66 000 eur. (9) Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. Podľa § 44d ods. 2 a 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30. júna 2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. (3) Konania začaté a neukončené do 30. júna 2014 sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. júla 2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2014. IV. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe doručeného podnetu o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- € niekoľkými distribútormi informačných technológii a doplnkového sortimentu v priebehu jedného týždňa, začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data s.r.o. a AT Computer, s.r.o.. V priestoroch týchto podnikateľov úrad vykonal inšpekcie podľa § 22 ods. 3 zákona. Na základe informácii z týchto inšpekcií úrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch podnikateľov SWS Distribution a.s. a WESTech, spol. s r.o.. Spoločnosť AT Computer, s.r.o. následne podala voči uskutočnenej inšpekcii v jej priestoroch žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 17.10.2013 rozsudok č. 4Sžz/l/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť, počas inšpekcie získaných informácií, ktoré boli podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky získané v rozpore so zákonom. Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05.2013 konanie č. 0010/OKT/2013 voči spoločnostiam ASBIS SK spol. s r.o., eD´system Slovakia, s.r.o., ABC Data s.r.o., AT Computer, s.r.o. a SWS Distribution a.s. vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Úrad viedol počas konania aj rokovanie o urovnaní s účastníkom konania eD´ system Slovakia, s.r.o., s účastníkom konania ABC Data s.r.o. a s účastníkom konania AT Computer, s.r.o. Všetky rokovania boli ukončené bez urovnania. Z dôkazov v spisovom materiáli vyplýva, že účastníci konania, s výnimkou podnikateľa SWS Distribution a.s., v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli manipulačný poplatok vo výške 1,- €. Účastníci konania zaviedli manipulačný poplatok v nasledovnom čase: - ASBIS SK, spol s r.o. - dňa 05.03.2013; - eD´ system Slovakia, s.r.o - dňa 06.03.2013; - ABC Data s.r.o. - dňa 08.03.2013; - AT Computer, s.r.o. - dňa 11.03.2013. Úrad zhromaždil dôkazy v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku, z ktorých zistil, že medzi niektorými účastníkmi konania pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi účastníkmi konania minimálne e-mailová komunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých účastníkov konania na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Úrad detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie dodržiavania manipulačného poplatku. Úrad popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi účastníkmi konania, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému stretnutiu medzi účastníkmi konania, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu na Srí Lanke, ktorý sa uskutočnil v období od 31.01.2013 do 07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na Srí Lanke sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých účastníkov konania, vrátane SWS Distribution a.s.. Úrad tiež preukázal, že o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- € počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia podnikateľov ABC Data s.r.o a eD´ system Slovakia, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva z emailu zo dňa 14.02.2013 zaslaného konateľom ABC Data s.r.o. bližšie neurčenému okruhu príjemcov, v ktorom sa uvádza: „Nazdar spolubojovníci ať už v Čechách či pod Tatrami, Gratuluji Vám k umístění. Ale to už je minulost. Radši bych navázal na Srí Lanku a s ní související rozhovory na téma zavedení administrativního poplatku 1 EUR za každou fakturu tak, jak je tomu v CZ. Co vy na to? PJ“. Pokiaľ ide o ostatných účastníkov konania spisový materiál obsahuje jednoznačné dôkazy o ich zapojení do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na Srí Lanke. Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data s.r.o. predstaviteľom všetkých účastníkov konania, ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku, ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike. Spoločnosť ASBIS SK spol. s r. o. napr. v rozklade uviedla, že komunikovala o snahe zaviesť manipulačný poplatok aj s inými subjektmi, no bez akéhokoľvek úmyslu tieto subjekty ovplyvňovať pri ich rozhodovacej činnosti, resp. bez akéhokoľvek úmyslu a snahy akýmkoľvek spôsobom skoordinovať konanie takýchto subjektov. Išlo podľa nej výlučne len o získanie informácií slúžiacich k vytvoreniu marketingových a ekonomických stratégií spoločnosti s cieľom minimalizovať riziká činnosti odberateľských subjektov na spoločnosť. Tak ako ostatní účastníci konania aj spoločnosť ASBIS SK spol. s.r.o., podľa Rady úradu, aj týmto pripúšťa komunikáciu o poplatku avšak jej účel vysvetľuje inými ako protisúťažnými cieľmi. O obsahu komunikácie medzi účastníkmi konania svedčí tiež e-mailová interná komunikácia účastníkov konania. Napríklad v spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., keď zamestnanec tejto spoločnosti v e-maily zo dňa 27.02.2013 adresovanom sesterskej spoločnosti v Českej republike uviedol: „...Na Slovensku tiez doslo ku dohode distributorov, ze zavedieme manipulacny poplatok 1€ (u Vas COUVERT - skladova manipulace)...“. Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o.. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti, o tom, že by niektorým druhom firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem, ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné cit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema to zmysel...Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj 1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana nasej konkurencii - to uz sa stalo....“. Spoločnosť SWS Distribution a.s. síce ako jediná nezaviedla manipulačný poplatok do praxe a úrad ani nezískal dôkaz o výslovnom súhlase touto spoločnosťou s dohodu, ale zo získaných dôkazov je možné konštatovať aj jej zapojenie sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok. Spoločnosť mala za účelom realizácie zavedenia poplatku pripravené oznámenie, ktoré malo byť zaslané hromadným e-mailom zákazníkom. Taktiež bol pripravený systém pre manuálne nahadzovanie manipulačného poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol pripravovaný aj systém, ktorý mal automaticky vkladať manipulačný poplatok do každej faktúry. Plánovaný dátum zavedenia manipulačného poplatku sa zhoduje s termínom, o ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody. V plánovanom termíne k zavedeniu manipulačného poplatku u tejto spoločnosti nedošlo iba vzhľadom na negatívne reakcie zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania. V tejto súvislosti možno poukázať na e-mail zo dňa 18.03.2013, z ktorého vyplýva, že predseda dozornej rady SWS Distribution a.s. rozhodol o tom, že manipulačný poplatok spoločnosť nezavedie s tým, že uviedol cit: „platí to, co jsem řekl při návštěvě u nás, tedy že v naší situaci budeme přistupovat jen na dohody, ktoré pro nás budou výhodné. Tato dohoda rozhodně výhodná není“. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola o dohode o manipulačnom poplatku informovaná avšak v konečnom dôsledku ju vyhodnotila pre seba ako nevýhodnú. I keď manipulačný poplatok spoločnosť nezaviedla, nijako nepreukázala, že o tomto svojom zámere neaplikovať dohodu informovala aj ostatných účastníkov dohody spôsobom ako to požaduje ustálená judikatúra, t.j., že podnikateľ sa musí jednoznačne dištancovať od protiprávneho správania. Spoločnosť teda zjavne nakladala s informáciami vo svoj prospech a ostatných neinformovala o tom, že sa do spoločného postupu nezapojí, čo u nich mohlo vyvolávať dojem, a zjavne aj vyvolávalo, že je účastníkom dohody. Ak by s informáciami o plánovanom zavedení manipulačného poplatku nepracovala, nie je potom zrejmé prečo by spoločnosť zvažovala, pri jej nezávislom rozhodovaní, zaviesť poplatok rovnakého druhu a v rovnakej výške ako jej konkurenti a dokonca s plánom jeho zavedenia v čase, ktorý bol dohodnutý medzi konkurenciou, ktorá tento aj reálne zaviedla. Navyše, keď v konečnom dôsledku takýto poplatok vyhodnotila pre seba dokonca ako nevýhodný. Uvedené podporuje úradom prijatý záver, že spoločnosť plánovala prijať kroky podľa dohody, avšak vzhľadom na reakcie na trhu tento plán následne prehodnotila. V súvislosti so spoločnosťou WESTech, spol. s r.o. úrad nezískal dôkazy o tom, že bola o dohode informovaná a nejako sa na ňu pripravovala, preto nebolo možné považovať ju za účastníka dohody. Komunikácia medzi účastníkmi dohody, ako vyplýva z dôkazov, pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých účastníkov konania, o spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok. Zo spisového materiálu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od svojich zákazníkov. Dňa 05.04.2013, t.j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku, zaslal napríklad konateľ ABC Data s.r.o. e-mail konateľom eD´system Slovakia, s.r.o a ASBIS SK spol. s r.o., ktorým ich informuje o výsledkoch prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju spoločnosť uvádza, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje však, že podľa jeho informácií podnikatelia eD´ system Slovakia, s.r.o. a ASBIS SK spol. s r.o. odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku. Účastníci si navzájom zdôvodňovali postup pri účtovaní zavedeného poplatku, resp. uplatňovaný odlišný postup, ako bol dohodnutý. Prostredníctvom zdôvodnenia a dôkazov zhromaždených prvostupňovým orgánom, že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. Napriek tomu, že podľa dohody mal byť poplatok zavedený plošne, pre všetkých zákazníkov, došlo k odchýleniu sa od dohody u jednotlivých jej účastníkov. Napríklad spoločnosť AT Computer, s.r.o. sa rozhodla porušiť túto dohodu v prípade zákazníkov, u ktorých predpokladala, že to ostatným účastníkom dohody neprezradia. Účastníci konania, ktorí zaviedli manipulačný poplatok tento prestali účtovať koncom mesiaca marec a v priebehu mesiaca apríl 2013 v nasledovnom poradí: - eD´ system Slovakia, s.r.o - dňa 20.03.2013, - ASBIS SK spol. s r.o. - dňa 15.04.2013, - AT Computer, s.r.o. - dňa 16.04.2013, - ABC Data s.r.o. - dňa 19.04.2013. U spoločnosti SWS Distribution a.s. bol rozhodujúci dôkaz preukazujúci to, že sa napokon po zvážení reakcií zákazníkov na trhu voči zavedeniu poplatku u iných účastníkov dohody rozhodla táto spoločnosť do dohody nezapojiť, t.j. deň 18.03.2013. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej ako „úrad“), v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013, vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012, ktorým rozhodol tak, že: I. konanie podnikateľov - ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 15.04.2013, - eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013, - ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.013 do 19.04.2013, - AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 16.04.2013 a - SWS Distribution a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013, spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1,- € bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov zakázaná. II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá: podnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu vo výške X.XXX.XXX,- . € (slovom X. EUR), podnikateľovi eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, pokutu vo výške X.XXX.XXX,- € (slovom V. EUR), podnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo výške XXX.XXX,- € (slovom X. EUR), podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu vo výške XXX.XXX,- € (B. EUR), podnikateľovi SWS Distribution a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu vo výške XXX.XXX,- € (slovom M. EUR), ktorú boli všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. XXXXXXXXXX, ŠP: XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava. Za základ pre výpočet pokuty bol vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje v tomto prípade priestorový relevantný trh. To, že časť obratu sa týka zahraničných predajov neznamená, že v tomto prípade ide o obrat dosahovaný mimo územia zadefinovaného relevantného trhu. Išlo o obraty podnikateľov pôsobiacich na vymedzenom relevantnom trhu, ktorým je územie Slovenskej republiky a nie územie iných štátov. Úrad nevyčleňoval (teda nezohľadňoval) obraty dosiahnuté za predaje do zahraničia, nakoľko z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré preukazujú existenciu dohody vyplýva, že sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov. Účastníci konania sa dohodli na účtovaní poplatku všetkým klientom za každú faktúru a predaje do zahraničia z dohody nevylúčili, preto nie je, ani podľa Rady úradu, dôvod vyčleňovať tieto predaje z relevantného obratu. Súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. A teda, aj keď časť predajov smerovala do zahraničia k súbehu dopytu a ponuky, a tým k obmedzeniu súťaže, došlo na území Slovenskej republiky. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, resp. námietka, že tieto poplatky nemuseli byť vždy účtované u všetkých účastníkov dohody. Ako je uvedené na inom mieste, napriek dojednaniu účastníkov konania, podľa ktorého z dohody neboli výnimky pre určité typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa odchyľovali od nej. Rada úradu v tejto súvislosti vychádza z dôkazov preukazujúcich predmet dohody a nezakladá svoje závery na internom rozhodnutí jedného účastníka konania ako namieta spoločnosť ABC Data s.r.o.. V tomto konaní sa nepreukázalo, že by zahraničné predaje boli z protisúťažného správania vylúčené alebo by sa na ne vzťahoval nejaký iný režim. Rada úradu preto „nenanucuje“ vôľu účastníkom konania ohľadne účtovania poplatku pri zahraničných predajoch, ale vychádza zo zhromaždeného súboru dôkazov, vrátane vyjadrení jednotlivých účastníkov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci konania. O podanom rozklade rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.3.2015 tieto zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 2.6.2014 potvrdil. V. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, avšak súd výšku uloženej sankcie vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú, a preto preskúmavané rozhodnutie v časti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmenil. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5, § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä napr. opakované porušovanie tým istým podnikateľom, porušovanie zákona za účelom získania majetkového prospechu a podobne. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (čl. 1 ods. 1, veta prvá, ods. 2 a čl. 154c Ústavy SR; nález Ústavného súdu SR č. ÚS 17/1999, I. ÚS 44/1999; čl. 6 ods. 1, veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách; judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúra slovenských súdov). Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu. Kritériá pre ukladanie sankcií, ktoré ustanovuje zákon, v tomto prípade zákon č. 136/2001 Z.z.. Súd zdôrazňuje, že pokuta z hľadiska generálnej prevencie má represívny charakter a jej výška, pokiaľ má mať aj odstrašujúci efekt a súčasne motivovať podnikateľa k dodržiavaniu zákona, má byť uložená tak, aby presiahla nadobudnutý majetkový prospech (dosiahnutý z uvedených praktík). Žalovaný aplikujúc kritériá ust. § 38 ods. 10 pri uložení pokuty v prejednávanej veci použil v konaní zadovážené dôkazné prostriedky, ktorými boli hlavne listinné dôkazy a uložil pokutu predstavujúcu 1 % z obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa názoru súdu v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 16/2009, z ktorého vyplýva právny názor, že: „...Podľa či. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou. V danom prípade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu, podľa názoru súdu, nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a určením výšky uloženej sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (citácia Drgonec: Ústava SR - Komentár, Heuréka 2004, strana 57-58)... „. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie, za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva, má súd konať v plnej jurisdikcii. S poukazom na vyššie citované ust. § 250j ods. 5 O.s.p., ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám, preto ak súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom (v časti výšky uloženej pokuty) môže rozhodnutie žalovaného zmeniť tak, že výšku uloženej sankcie zmení. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie v preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania a následky), preto súd považoval uloženie sankcie v sume X.XXX.XXX,- € za neprimerané okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Podľa názoru súdu je potrebné, aby pokuta presahovala dosiahnutý majetkový prospech z porušovania zákona, a to z toho dôvodu, aby predstavovala pre podnikateľa dostatočne odstrašujúci faktor nedopúšťať sa ďalšieho porušovania zákona a zároveň, aby ho dostatočne potrestala za protiprávne správanie. Toto kritérium sa uplatní, keď je možné vyčísliť majetkový prospech získaných súvislostí s protiprávnym konaním. Podľa súdnej praxe pri ukladaní pokút je potrebné uplatniť správne uváženie s prihliadnutím na podstatné faktory, najmä pri určení výšky pokuty. Jej určenie je vecou správneho uváženia. Pri určení jej výšky musí správny orgán brať do úvahy závažnosť porušenia predpisov, následky a dobu trvania protiprávnosti. Zákon stanovuje rozpätie sadzby (v tomto prípade do 10 % z obratu). Toto rozpätie nemôže zvádzať k uloženiu pokuty v neprimeranej výške. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že potrestanie žalobcu bolo neprimerané, a to hlavne pri zohľadnení výšky majetkového prospechu žalobcu. V tomto prípade ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, majetkový prospech získaný žalobcom je X.XXX,- € za obdobie cca 14 dní. Z toho vyplýva, že pokuta určená úradom a získaný majetkový prospech sú vo výraznom nepomere. Takáto sankcia potom už neplní represívny účel, ale nastupuje účel likvidačný. Uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa názoru súdu v rozpore s vyššie citovaným čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. V konaní podľa názoru súdu nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a to s ohľadom na závažnosť, ako aj dĺžku protiprávneho konania, preto súd považoval uloženie sankcie vo výške 0,1 % z obratu za primerané okolnostiam prípadu, najmä dĺžke konania a súčasne aj zodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti výšky uloženej pokuty zmenil tak, že žalobcovi uložil podľa ust. § 38 ods. 1 pokutu vo výške 0,1 % z obratu. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri aplikovaní procesných ustanovení sa úrad riadil časom začatia správneho konania. Konanie bolo začaté 20.05.2013, t.j. postupoval podľa ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2014. Od 01.07.2014 nadobudla účinnosť novela zákonom č. 151/2014 Z.z.. Podľa § 44d ods. 1 tejto novely, konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa dokončia podľa ustanovení zákona účinných od 01.07.2014. Rada úradu preto v danom prípade mala aplikovať procesné ustanovenia účinné od 01.07.2014. V čase uzatvorenia a aplikovania dohody v praxi bol účinný zákon č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014. Úrad preto hmotnoprávne postupoval podľa zákona v znení účinnom do 30.06.2014. Neušlo pozornosti súdu, že úrad pri ukladaní pokuty aplikoval zákon v znení účinnom do 30.06.2014. Podľa prechodných ustanovení k novele č. 151/2014 Z.z., § 44d ods. 2 na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30.06. sa použijú ustanovenia zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. V tomto prípade nová úprava nie je pre pokutovaných podnikateľov priaznivejšia. Z rozhodnutia žalovaného vyplynul právny názor, že vzhľadom na vyššie uvedené, t.j. že novela účinná od 01.07.2014 nepriniesla zmeny relevantné pre posúdenie tohto prípadu, nebolo potrebné v ďalšom texte podľa žalovaného rozlišovať medzi znením zákona účinným do 30.06.2014 a znením účinným po 01.07.2014. Žalovaný správny orgán v rozhodnutí zmätočne používal ustanovenia citovaného zákona pred aj po novele. Podľa ust. § 250i ods. 3, veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd konštatoval, že tieto nepresnosti sa v rozhodnutí žalovaného vyskytli, ale vzhľadom k tomu, že novela účinná od 01.07.2014 nepriniesla v tomto ohľade podstatné zmeny, súd podľa § 250i ods. 3 O.s.p. na toto neprihliadol. Vzhľadom na dôvody zmeny rozhodnutia súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.), keďže nemal vo veci plný úspech. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.