KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/135/2015 z 3. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. mája 2016, sp. zn. 6S/135/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200954.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200954
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200954.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Stopka
- Autodoprava, IČO: 32 257 198, Predmier 394, Turzovka, právne zastúpený: STEHURA & partners,
v.o.s., IČO: 47 246 863, F. Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.:12591/2015/C212-SCDPK/24962 zo dňa 27.04.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

Žalobou napadnutým rozhodnutím č.:12591/2015/C212-SCDPK/24962 zo dňa 27.04.2015 žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Žilina,
odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OÚ-ZA-OCDPK-2015/001641/3/MIK zo dňa
23.02.2015 podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „cestný zákon“) a § 11 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy
č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, v súlade s Nariadením vlády SR č. 349/2009 Z.z.
o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach
vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti
s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav, dodatočne vybral od žalobcu
ako dopravcu zvýšený poplatok podľa položky 80 Sadzobníka správnych poplatkov tvoriaceho prílohu
zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „č. 145/1995
Z.z.“) v súlade s bodom č. 2 Splnomocnenia tejto položky vo výške 3 180,- € za nadmernú prepravu
vykonanú 05.11.2014 v súvislosti s prekročením povolených nápravových zaťažení motorového vozidla
jazdnej súpravy a s prekročením prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy s evidenčným číslom C.
XXX-C. a s evidenčným číslom C. XXX-W., ktorú viedol vodič p. X. K..

II.
Žaloba



Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal so všetkými odvolacími
námietkami, pričom sa odvolával na jediný listinný dôkaz, na základe ktorého rozhodol. Takýmto
dôkazom bol vážny list č. 32001989, pričom však žalobca považoval meranie za vykonané v rozpore so
zákonom, pretože nebolo vykonané zákonným meradlom a výsledok merania (vážny list) nespĺňal všetky
zákonné požiadavky v zmysle zákona č. 342/2000 Z.z. o metrológii. Tento jednoznačne stanovuje, aby
doklad o úradnom meraní obsahoval zákonné náležitosti uvedené v § 20 ods. 4 tohto zákona. Zákon
nepripúšťa, aby vážny list obsahoval náležitosti, ktoré sú dostupné napríklad na požiadanie v iných
listinách. Žalobca tvrdil, že predmetný vážny list neobsahuje náležitosti uvedené v § 20 ods. 4 písm. b),
d), e), f), g) a h) zákona č. 142/2000 Z.z. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca rozhodol
na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Zároveň žalovaný vydal rozhodnutie len na základe
jediného listinného dôkazu, ktorý navyše nespĺňal zákonné požiadavky.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že vodič váženého vozidla mal pochybnosti o správnosti vykonania
merania, preto žiadal o opakované meranie, čo však nebolo zo strany správneho orgánu vykonané.
Žalobca tvrdil, že postačuje, aby merané vozidlo bolo v nesprávnej polohe vo vzťahu k vážiacemu
zariadeniu a môže to mať za následok navýšenie alebo zníženie celkovej hmotnosti vozidla vo vzťahu
k skutočnosti. Poukázal taktiež na skutočnosť, že zvláštnym užívaním jeho vozidla nemohlo dôjsť ani k
ohrozeniu, ani k obmedzeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, prípadne k poškodeniu vozovky.

Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že na mieste mu bola uložená pokuta, preto sankciu v
podobe zvýšeného správneho poplatku za užívanie cesty zo strany žalovaného považoval za opätovné
rozhodnutie vo veci a porušenie právnej zásady „ne bis in idem“.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2015, zotrval na
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na
realizáciu výkonu úradného merania na certifikovaných meradlách a vykonávaním úradného merania
bola poverená spoločnosť Sloveko s.r.o., ktorá má na danú činnosť autorizačné rozhodnutie pridelené na
základe splnenia stanovených kritérií a vydané Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,
pod číslom 2013/900/001570/ 00669 zo dňa 08.04.2013. Zároveň pracovník žalobcu spĺňal požiadavky
na odborné vedomosti a znalosť predpisov v oblasti metrológie upravujúcich činnosť osoby, ktorá
vykonáva úradné meranie hmotnosti a zaťaženie nápravy cestných vozidiel, o čom bol tejto osobe
vydaný certifikát č. 3675/13 Slovenským metrologickým ústavom.

Pokiaľ ide o námietku k náležitostiam vážneho listu sú v ňom uvedené identifikačné údaje vykonávateľa
úradného merania, identifikačné údaje žiadateľa, účel úradného merania a druh úradného merania,
údaje o použitých meradlách, použitá meracia metóda, postup vyhodnotenia nameraných údajov a
výsledky úradného merania (číselné hodnoty s uvedením neistôt). Žalovaný poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/234/10-29 zo dňa 16.03.2011 potvrdený rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č. 8Sžo/22/2011 zo dňa 14.06.2012, ktorý sa týkal skutkovo i právne obdobného prípadu,
pričom súd považoval pre potreby zistenia nadmernosti prepravy a vydania rozhodnutia o vybratí
zvýšeného správneho poplatku predmetný vážny list za dostatočne jasný a zrozumiteľný.

Pokiaľ žalobca namietal uloženie pokuty na mieste, žalovaný poukázal na to, že vodičom zaplatená
pokuta na mieste uložená v blokovom konaní nie je správnym poplatkom podľa zákona č. 145/1995 Z.z.,
ale ide o sankciu za porušenie § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, nakoľko uvedeným
konaním sa vodič dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalobca vykonal nadmernú prepravu bez prislúchajúceho
povolenia cestného správneho orgánu, je od toho nezávislým skutkom.

K žiadosti žalobcu o neakceptovanej požiadavke vodiča na vykonanie druhého kontrolného merania
žalovaný poznamenal, že druhé meranie spoločnosťou vykonávajúcou úradné váženie bola na



požiadanie vykonaná. Svedčí o tom vážny list z vykonaného druhého merania č. 32001988 zo dňa
05.11.2014. Medzi oboma meraniami boli veľmi malé rozdiely v nameraných hodnotách, čo poukazuje
na presnosť úradného merania.

IV.
Konanie pred správnymi orgánmi

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.11.2014 na ceste I/11 v okrese
Kysucké Nové Mesto v úseku Kysucký Lieskovec - odpočívadlo 428,000 v smere Povina, bolo
vykonané kontrolné meranie motorového vozidla žalobcu (jazdnej súpravy), pričom podľa vážneho
listu č. 32001989 bolo namerané zaťaženie nápravy motorového vozidla jazdnej súpravy 14,58 t, čo
predstavuje preťaženie nápravy o 26,78 % a bola tiež nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy
45,10 t. Úradné meranie vykonal vážny list vyhotovil úradný merač Ľ. D.. Oznámenie o zistení nadmernej
prepravy bolo doručené Okresnému úradu Žilina, odporu cestnej prepravy a pozemných komunikácii
dňa 19.12.2014, ktorý listom zo dňa 19.01.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci
porušenia cestného zákona. Po vyjadrení žalobcu k začatiu konania vydal prvostupňový správny orgán
rozhodnutie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku č. OÚ-ZA-OCDPK-2015/001641/3/
MIK zo dňa 23.02.2015 (opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.04.2015 zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako jeho vyjadrenie k žalobe.

IV.
Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v
súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).



Podľa § 8 ods. 5 cestného zákona cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu
vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha
správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä preprava nadmieru ťažkých
alebo rozmerných predmetov a používanie vozidiel, ktorých rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru
ustanovenú osobitnými predpismi.

Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z. na pozemných komunikáciách nesmú pri splnení
ďalších súvisiacich technických požiadaviek prevýšiť hodnoty uvedené v prílohe č. 1. Ak je vozidlo
alebo jazdná súprava znečistené napríklad blatom, snehom alebo vodou, možno prekročiť ich najväčšiu
prípustnú hmotnosť najviac o 3 % tejto hmotnosti.

Podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z. ak vozidlo alebo jazdná súprava presahuje najväčšie
prípustné rozmery uvedené v prílohe č. 1 (ďalej len "nadrozmerná preprava") alebo prekračuje najväčšie
prípustné hmotnosti podľa § 4 (ďalej len "nadmerná preprava") alebo ak vozidlo alebo jazdná súprava
prepravuje nedeliteľný náklad presahujúci najväčšie prípustné rozmery alebo najväčšie prípustné
hmotnosti, môže sa používať v premávke na pozemných komunikáciách len na základe povolenia na
zvláštne užívanie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. úradné meranie je meranie vykonávané ústavom, určenou
organizáciou alebo autorizovanou osobou v rozsahu určenom v rozhodnutí o jej autorizácii (ďalej len
"vykonávateľ úradného merania").

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z. úradné meranie sa vykoná:
a) ak to vyplýva z osobitného predpisu,
b) z rozhodnutia štátneho orgánu,
c) na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z. o výsledku úradného merania vydá vykonávateľ úradného
merania doklad, ktorý je verejnou listinou.

Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z.z. v doklade o úradnom meraní vykonávateľ úradného merania
uvedie
a) identifikačné údaje vykonávateľa úradného merania, ak ide o autorizovanú osobu, aj číslo rozhodnutia
o autorizácii,
b) identifikačné údaje žiadateľa a číslo žiadosti o úradné meranie,
c) účel úradného merania a druh úradného merania,
d) predmet úradného merania a jeho identifikačné údaje,
e) údaje o použitých meradlách (typ meradla, merací rozsah, výrobné číslo, údaje o presnosti meradla,
údaje o jeho nadväznosti),
f) použitú meraciu metódu, prípadne jej popis,
g) v prípade potreby ostatné údaje o podmienkach úradného merania,
h) postup vyhodnotenia nameraných údajov a výsledky úradného merania (číselné hodnoty s uvedením
neistôt),
i) dátum úradného merania,
j) dátum vydania dokladu o úradnom meraní,
k) meno a podpis zamestnanca, ktorý úradné meranie vykonal,
l) odtlačok pečiatky vykonávateľa úradného merania, meno a podpis povereného zástupcu vykonávateľa
úradného merania.

Z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov vyplýva povinnosť dopravcu zabezpečiť si povolenie
na zvláštne užívanie pre vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktorá prekračuje najväčšie prípustné hmotnosti.
Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov (zákon č. 145/1995 Z.z.).
Pokiaľ cestný správny orgán zistí, že prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy vykonal nadmernú



a nadrozmernú prepravu bez takéhoto povolenia, dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny
poplatok podľa osobitného predpisu (zákon č. 145/1995 Z.z.).

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vážny list č. 32001989
zachytávajúci výsledky úradného merania motorového vozidla žalobcu a prípojného vozidla vykonaného
dňa 05.11.2014 obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a či tento doklad majúci povahu
verejnej listiny bol spôsobilým zákonným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výsledky merania zaznamenané v predmetnom vážnom liste, tieto boli podľa názoru
súdu pre potreby zistenia nadmernosti prepravy a vydania rozhodnutia o vybratí zvýšeného správneho
poplatku dostatočne jasné a zrozumiteľné. Vážny list obsahuje označenie vykonávateľa úradného
merania (spoločnosť SLOVEKO, s.r.o., Košice), ktorý bol identifikovaný aj číslom rozhodnutia o
autorizácii, keďže išlo o autorizovanú osobu. Z obsahu vážneho listu vyplýva predmet a účel úradného
merania (§ 8 cestného zákona), sú v ňom uvedené výrobné čísla zariadení použitých na meranie i
dátum vydania dokladu o úradnom meraní. Vo vážnom liste sú zaznamenané taktiež údaje o meraní
návesu i o meraní celej jazdnej súpravy. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o vytýkaných
nedostatkoch vážneho listu sú neopodstatnené, nakoľko predmetný vážny list obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti a jeho obsah poskytuje dostatočný podklad pre záver o nadmernosti prepravy
v nameranom rozsahu. Argumentáciu žalobcu o nezákonnosti a nepoužiteľnosti uvedeného dôkazu a
z toho vyplývajúcej nezákonnosti vydaných rozhodnutí o povinnosti žalobcu zaplatiť zvýšený správny
poplatok za nadmernú prepravu vykonanú bez povolenia preto považoval súd za nedôvodnú.

V danom prípade mal správny orgán za preukázané, že bolo vykonané kontrolné váženie jazdnej
súpravy žalobcu, podľa ktorého bola prekročená prípustná maximálna hmotnosť nápravy a celková
prípustná hmotnosť motorového vozidla. O kontrolnom vážení bol vypracovaný vážny list. Oznámenie
o zistení nadmernej prepravy na mieste kontrolného váženia bez výhrad podpísal a prevzal vodič
žalobcu. Prvostupňový správny orgán, ktorý voči žalobcovi viedol správne konanie, zaslal žalobcovi
oznámenie o začatie správneho konania o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku za
vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia, na ktorú žalobca napriek poskytnutej dostatočne dlhej
lehote nereagoval a k oznámeniu o začatí správneho konania sa písomne nevyjadril. Žalobca až v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietky voči správnemu konaniu, pričom tieto boli
identické ako tie žalobné.

Pokiaľ žalobca spochybnil korektnosť vykonaného váženia a presnosť použitých váh. Súdu sa uvedená
námietka javí ako účelová. Poukazuje pritom na to, že žalobca svoje tvrdenia (domnienky) pred
správnym orgánom a ani pred súdom nepodložil žiadnymi právne relevantnými dôkazmi. Súd nemá
pochybnosť o správnom nastavení váh použitých pri kontrolnom meraní, ani o ich správnom použití k
tomu vyškolenými pracovníkmi. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené nepochyboval ani o tom, že v danom
prípade išlo o prepravu nadmernú, keďže bola v zistenom rozsahu prekročená právnymi predpismi
povolená hmotnosť na nápravu a hmotnosť jazdnej súpravy.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a po právnej stránke
zistený skutkový stav správne vyhodnotil.

Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade bola porušená zásada „ne bis in idem“, pretože mu bola okrem
preskúmavanej sankcie uložená pokuta na mieste, súd môže len súhlasiť so žalovaným, že v danom
prípade nedošlo k prekážke dvojitého trestania pre ten istý skutok. Súd poukazuje na to, že uvedená
právna zásada sa uplatňuje predovšetkým v trestnom práve, kedy pre ten istý skutok, pokiaľ už bol
zaňho páchateľ odsúdený, nemôže byť trestne stíhaný znovu. Uvedená zásada však nie je bez výnimky,
pretože to isté konanie môže zároveň naplňovať znaky trestného činu, priestupku, iného správneho
deliktu alebo kárneho, či disciplinárneho previnenia a v takom prípade je aj prípustný samostatný postup
a rozhodnutie vo veci. V súdenej veci však nemožno uvažovať o tom, že by žalobca bol trestaný dvakrát.
Vodičovi motorového vozidla žalobcu bola uložená pokuta ako sankcia za porušenie § 51 ods. 1 zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke, nakoľko uvedeným konaním sa vodič dopustil priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Finančná povinnosť vyčíslená v rozhodnutí správneho
orgánu je správnym poplatkom podľa zákona č. 145/1995 Z.z..



Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky
žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.