KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/142/2015 z 23. 11. 2016

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 7Sžk/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200961.2 (22. 11. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. novembra 2016, sp. zn. 1S/142/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200961.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/142/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200961.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Obec Vyšná
Boca, so sídlom Vyšná Boca 50, 032 34 Malužiná, IČO: 00 315 907, právne zastúpený: JUDr. Jiří
Martaus, advokát, ul. 1 mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: STIV Čertovica
s.r.o., so sídlom Čertovica 266, 032 34 Vyšná Boca, IČO: 36 438 944, právne zastúpený: URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 58/2015 o dňa 2.4.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Rozhodnutím ministerstva bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 správneho poriadku zrušené rozhodnutie KSÚ, ktorým v odvolacom konaní podľa § 59 ods.
2 správneho poriadku bolo potvrdené rozhodnutie „stavebného úradu obce Jarabá (ďalej len „stavebný
úrad") č. ÚR-96/11, Ca zo dňa 28.11.2011 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu") o umiestnení
stavby „Modernizácia rekreačno -športového strediska STIV Čertovica", v katastrálnych územiach V.,
Z., O. Z. (ďalej len „stavba") pre žalobcu, ktorým je odvolateľ.

2. Žalobca podal dňa 21.07.2014 na ministerstvo podnet na preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimo
odvolacieho konania (ďalej len „podnet"). Ministerstvo po predbežnom preskúmaní podnetu žalobcu,
ako aj súvisiacich spisových materiálov k rozhodnutiu KSÚ a k rozhodnutiu stavebného úradu dospelo
k záveru, že je odôvodnený postup podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku. Ministerstvo následne listom
č. 19770/2014/B625-SV/67897 zo dňa 07.11.2014 oznámilo účastníkom konania začatie konania o
preskúmaní rozhodnutia KSÚ mimo odvolacieho konania a následne vydalo rozhodnutie, proti ktorému
podal odvolateľ v lehote podľa § 68 ods. 2 správneho poriadku rozklad.

3. Ostatní účastníci konania boli v súlade s § 56 správneho poriadku oboznámení s obsahom rozkladu
odvolateľa listom ministerstva č. 06895/2015/B625-SV/04391/Sa zo dňa 26.01.2015 a zároveň boli



vyzvaní, aby sa v lehote 7 pracovných dní k rozkladu vyjadrili. V stanovenej lehote sa k obsahu rozkladu
vyjadril účastník konania X.. W.. F. H., H., Ú. X, XXX XX N., a súčasne sa k obsahu rozkladu vyjadril
žalobca. Vo svojich vyjadreniach uviedli, že sa plne stotožňujú s vydaným rozhodnutím ministerstva a
navrhujú rozklad odvolateľa zamietnuť.

4. Ministerstvo podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predložilo rozklad odvolateľa spolu so spisovým
materiálom týkajúcim sa veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je podľa § 61 ods. 2 správneho
poriadku minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako vedúci ústredného
orgánu štátnej správy. Ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedlo, že Ministerstvo, ako
prvostupňový správny orgán konajúci v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia KSÚ mimo odvolacieho
konania porušil § 18 ods. 2 v spojení s § 65 ods. 1 a § 34 ods. 1 správneho poriadku. Uviedol,
že prvostupňový správny orgán, si otázku, či je právoplatné rozhodnutie KSÚ zákonné, alebo nie,
zodpovedalo ešte pred začatím konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, keď
za jediný dôkaz, ktorým odôvodnilo svoje rozhodnutie, považovalo stanovisko ministerstva, odboru
územného plánovania č. 04069/2014/B630-SV/66190 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „stanovisko OÚP"),
ktoré cituje na strane 4 svojho rozhodnutia.

5. Namietal tak, že o stanovisku OÚP, o ktoré sa rozhodnutie prvostupňového orgánu opieralo, nemal
vedomosť a ani ho nikdy nevidel, čo považoval za rozpor s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Takýto
postup prvostupňového orgánu mal podľa jeho názoru za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
keď pri jeho vydávaní bola porušená jedna zo základných zásad správneho konania - zásada súčinnosti
správneho organu s účastníkmi konania.

6. S uvedeným tvrdením odvolací orgán nesúhlasil a uviedol, že ak po preskúmaní podnetu na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania dôjde správny orgán k záveru, že existuje vysoká
pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania na podnet správneho orgánu podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku. Súčasne správny orgán
podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania upovedomí všetkých známych účastníkov
konania. V oznámení uvedie podstatné zistenia, ktoré poukazujú na porušenie zákona.

7. V danom prípade prvostupňový orgán za preukázané porušenie zákona považoval posúdenie
vychádzajúce zo stanoviska OÚP, ktoré si obstaralo pred oznámením o začatí konania. K námietke, že
odvolateľ nebol upovedomený s obsahom stanoviska OÚP uviedol, že podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si
z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo
spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Na základe uvedeného ustanovenia správneho
poriadku nemal prvostupňový orgán povinnosť oboznámiť účastníkov konania so stanoviskom OÚP.

8. Odvolateľ ďalej namietal, že prvostupňový orgán svojim rozhodnutím konal v rozpore s § 34 ods. 5
správneho poriadku o dokazovaní. Ani zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa odvolateľa nezbavuje
správny orgán povinnosti uviesť v odôvodnení svojho
rozhodnutia skutočnosti, ktoré uznal za dokázané a dôvody, na základe ktorých
k svojmu presvedčeniu dospel.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu sa podľa
názoru odvolateľa nedá preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky boli
podkladom rozhodnutia a akým spôsobom boli vyhodnotené. Postupom prvostupňového orgánu v
rozpore s § 34 ods. 5 podľa názoru odvolateľa došlo v rozpore s § 46 správneho
poriadku k nesprávnemu zisteniu stavu veci a porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3
správneho poriadku.

10. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí podľa odvolateľa
nezaoberal dôkazmi, ktoré boli v rámci správneho konania predložené účastníkmi
konania.

11. Účastník konania X.. W.. F. H., H., Ú. X, XXX XXKomárno
uviedol mnohé skutočnosti a predložil viaceré listiny. Jednou
z predložených listín bol aj odborný posudok R.. W. Š., H.. zo dňa



2.12.2014, ktorý je odborným posudkom autorizovaného architekta a teda verejnou
listinou, ktorou bol tiež preukazovaný súlad rozhodnutia stavebného úradu,
potvrdeného rozhodnutím KSÚ s územným plánom obce Vyšná Boca.

12. Odvolateľ namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí sa neuvádza, prečo túto verejnú listinu vo svojom
rozhodnutí vôbec nebralo na zreteľ. Súčasne odvolateľ namietal aj skutočnosť, že ministerstvu bolo
predložené aj vyjadrenie R.. F.. V. U. z 03.01.2011, ktoré taktiež preukazuje súlad navrhovanej stavby
s ÚPN - obce Vyšná Boca.

13. Rovnako sa podľa odvolateľa ministerstvo nevysporiadalo s ďalšou verejnou listinou, ktorou je
Investičný zámer - vyjadrenie obce Vyšná Boca č. 368/2006 z 03.11.2006
a to jediným záväzným stanoviskom obce Vyšná Boca podľa zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s § 140b ods. 1 stavebného
zákona.

14. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozkladom napadnutého rozhodnutia
prvostupňového orgánu súhlasil s námietkou odvolateľa, že ani zásada voľného hodnotenia dôkazov
nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré uznal
za dokázané a dôvody, na základe ktorých k svojmu presvedčeniu dospel.

15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo sa vo svojom rozhodnutí
nezaoberalo podstatnými dôkazmi, ktoré boli predložené účastníkmi konania v predmetnom správnom
konaní. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval, akými námietkami sa KSÚ vo svojom
rozhodnutí nezaoberal, pričom ak by aj k takýmto pochybeniam došlo, je povinnosťou správneho orgánu
skúmať, či by to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia a následne prípadne rozhodnutie KSÚ zmeniť,
alebo zrušiť podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku.

16. Ďalej namietal, že na strane 5 prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené,
že nezrovnalosti v územnom rozhodnutí a projektovej dokumentácii o existujúcich
a navrhovaných zdrojoch vody na zavlažovanie, ako aj na zásobovanie pitnou vodou,
odôvodňovali podľa prvostupňového orgánu postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona a na
preverenie správnosti záväzného stanoviska dotknutého vodohospodárskeho orgánu.
Odvolanie obce Vyšná Boca proti rozhodnutiu stavebného úradu podľa odvolateľa
nesmerovalo proti obsahu záväzného stanoviska, hlavne absentuje akákoľvek väzba na § 140b ods.
6 stavebného zákona. Obec Vyšná Boca podľa odvolateľa nesprávne tvrdila, že vydané rozhodnutie
stavebného úradu neobsahuje povolenie na zásah do vodného zdroja Kliesňová, ktorý je v súčasnosti
zdrojom vody pre obec Vyšná Boca.

17. Navrhnutá stavba rieši samostatne potrebu vody pre navrhovanú činnosť a to bez vplyvu na
obyvateľov obce Vyšná Boca.

18. K uvedenej námietke uviedol, že dospel k záveru, že odvolanie obce Vyšná Boca proti rozhodnutiu
stavebného úradu nesmerovalo proti obsahu záväzného stanoviska, z čoho vyplýva, že nie je dôvod na
postup podľa § 140b ods. 6. stavebného zákona. Tvrdenie, že vydané rozhodnutie stavebného úradu
neobsahuje povolenie na zásah do vodného zdroja Kliesňová, ktorý je v súčasnosti zdrojom vody pre
obec Vyšná Boca, považoval za nepreukázané.

19. V rozhodnutí stavebného úradu sa na základe stanoviska Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. zo dňa 29.10.2010 uvádza ako podmienka, že pri odbere povrchovej vody z vodného
toku Kliesňová sa počas zasnežovania požaduje zabezpečiť minimálny zostatkový prietok v koryte toku
minimálne na úrovni Q335. Na základe uvedených skutočností považoval námietku za opodstatnenú.

20. Namietol, že stavba je v súlade s územným plánom obce Vyšná Boca, pričom svoj názor opieral o
rozhodnutie stavebného úradu, rozhodnutie KSÚ a tiež o odborné vyjadrenia autorizovaných architektov
R.. W. Š., H.. zo dňa 2.12.2014 a R.. F.. V. U. z 3.1.2011, pričom opakovane poukázal na to, že
rozhodnutie prvostupňového orgánu sa s týmito odbornými vyjadreniami nevysporiadalo. Odvolateľ
rozhodne nesúhlasil so stanoviskom OÚP, ktoré uvádza, že objekt SO 010 - Parkovisko II. nie je v súlade
s návrhom dopravného vybavenia podľa výkresu č. 4 - Výkresu verejného dopravného vybavenia.



21. V tejto súvislosti poukázal na § 139a ods. 10 stavebného zákona a zastával názor, že pokiaľ objekt
SO 010 - Parkovisko II. nie je verejným dopravným vybavením podľa § 139a ods. 10 stavebného
zákona nie je žiaden dôvod na to, aby bol tento objekt zakreslený vo výkrese č. 4 - Výkresu verejného
dopravného vybavenia UPN obce Vyšná Boca. Ďalej na to, že podľa výkresu č. 4 - Výkresu verejného
dopravného vybavenia ÚPN obce Vyšná Boca sa objekt SO 010 - Parkovisko II. nachádza na „Ploche
zastavaného územia". Stavebný objekt SO 010 - Parkovisko II. je umiestnený len vo funkčnej ploche s
prevahou funkcie občianskej vybavenosti, nie je umiestnený aj v ploche športovo - dynamických aktivít
ako nesprávne a nezákonne uvádza podľa odvolateľa rozhodnutie prvostupňového orgánu. Objekt SO
010 - Parkovisko II. je na území v časti funkčnej plochy s prevahou funkcie občianskeho vybavenia,
pričom tieto plochy podľa jeho názoru zahrňujú podľa článku 5 bod 1 všeobecne záväznej normy č.
1/2010 o územnom pláne obce Vyšná Boca, účinnej odo dňa 1.7.2010 (ďalej len „VZN o ÚPN-0 Vyšná
Boca") plochy komunikácií a technickej infraštruktúry zabezpečujúcej ich dopravnú obsluhu.

22. Navrhovaný objekt SO 010 -Parkovisko II. je podľa názoru odvolateľa v súlade s článkom 6 bod 6,
článkom 5 bod 1 a článkom 3 bod 1 písm. a) VZN o ÚPN-0 Vyšná Boca.

23. Nesúhlasil so stanoviskom OÚP, ktoré uviedlo, že navrhované objekty SO 012, SO 013/1., SO
014, SO 015 a SO 024 nie sú v súlade s návrhom technického vybavenia podľa výkresu č. 5 -
Výkresu verejného technického vybavenia. V tejto súvislosti poukazuje odvolateľ tiež na § 139a ods.
10 stavebného zákona a zastáva názor, že z ustanovení uvedeného predpisu nevyplýva, že verejným
technickým vybavením územia - vodné hospodárstvo by mali byť zberné, či akumulačné nádrže vody
slúžiace na technické zasnežovanie, či rozvody vody slúžiace pre technické zasnežovanie. Podľa
odvolateľa sú objekty SO 012 - Akumulačná nádrž úžitkovej vody II, SO 013/1 - Zberná nádrž L, SO
014 Prívod úžitkovej vody, SO 015 Rozvod vody pre zasnežovanie I. a II., SO 024 Zberná nádrž pitnej
vody navrhnuté v plochách športovo dynamických aktivít, niektoré čiastočne na plochách občianskej
vybavenosti.

24. Všetky navrhnuté objekty sú podľa odvolateľa nevyhnutné zariadenia, ktoré slúžia funkčnému
využitiu plôch športovo - dynamických aktivít. Technické zasnežovanie nesúži podľa odvolateľa inému
účelu, ako účelu možnosti rekreačného využitia plôch športovo - dynamických aktivít, ako napríklad
lyžovanie, sánkovanie, beh na lyžiach a iné. Navrhované objekty SO 012, SO 013/1., SO 014, SO 015
a SO 024 boli podľa odvolateľa v súlade s článkom 3 bod 1 písm. a), článkom 5 bod 4, článkom 5 bod
6 písm. d), článkom 9 bod 1, článkom 7 bod 1 písm. a) a b) VZN o ÚPN-0 Vyšná Boca.

25. Odvolateľ namieta, že pokiaľ ide o výkres č. 5 ten pri technickej vybavenosti rieši verejnoprospešné
stavby a nie súkromno-prospešné stavby. Navrhované objekty SO 012, SO 013/1., SO 014, SO 015 a
SO 024 boli podľa jeho názoru prislúchajúce k nevyhnutnému zariadeniu športovo - dynamických aktivít
SO011 Zjazdovka I. a II. a neboli navrhnuté ako verejnoprospešná stavba, pretože neriešia zásobovanie
pitnou vodou obyvateľov obce Vyšná Boca. Upriamil pozornosť aj na § 11 ods. 5 písm. b) stavebného
zákona, podľa ktorého územný plán obce ustanovuje najmä prípustné, obmedzené a zakázané funkčné
využívanie plôch. Podľa jeho názoru sa v celom územnom pláne obce Vyšná Boca nenachádza, že by na
plochách športovo - dynamických aktivít bolo zakázané budovanie systému technického zasnežovania
slúžiaceho na skvalitnenie snehovej pokrývky a zjazdových tratí, práve naopak príslušné správne orgány
pre poškodenie biotopu požadujú pre prevádzku zjazdoviek min. 25 - 30 cm hrúbku snehovej pokrývky
na zjazdovkách. Súčasne sa v územnom pláne obce Vyšná Boca nenachádza, že by na plochách
občianskej vybavenosti bolo zakázané budovanie parkoviska pre objekt občianskej vybavenosti.

26. K uvedeným skutočnostiam žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že predmetná stavba je v súlade
s územným plánom obce Vyšná Boca. V predmetnom územnom pláne je jasne definované, že sa
v predmetnej lokalite nachádzajú plochy športovo - rekreačné a občianskej vybavenosti. Z návrhu
navrhovateľa vyplýva, že sa dotýka plôch uvedených v územnoplánovacej dokumentácii, konkrétne
plôch s prevahou občianskej vybavenosti a plôch športovo - dynamických aktivít. Navrhovaná stavba,
obsahujúca jednotlivé objekty, má charakter občianskej vybavenosti a športovo -dynamických aktivít a
teda je v súlade s funkčným využitím územného plánu obce Vyšná Boca.

27. Po preskúmaní predloženej územnoplánovacej dokumentácie uviedol, že objekty SO 012 -
Akumulačná nádrž úžitkovej vody II, SO 013/1 ~ Zberná nádrž I., SO 014 Prívod úžitkovej vody, SO



015 Rozvod vody pre zasnežovanie I. a II., SO 024 Zberná nádrž pitnej vody sú navrhnuté v plochách
Športovo-dynamických aktivít, niektoré čiastočne na plochách občianskej vybavenosti. Všetky navrhnuté
objekty sú nevyhnutné zariadenia, ktoré slúžia funkčnému využitiu plôch športovo - dynamických aktivít.
Územný plán obce Vyšná Boca obsahuje jednotlivé plochy určené výhradne na navrhované prevládajúce
funkčné využitie a k nemu prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, ale neobsahuje a nerieši využitie
jednotlivých parciel a konkrétnych pozemkov na určitý účel. Takúto špecifikáciu využitia jednotlivých
pozemkov a parciel by riešil iba územný plán zóny, ale ten nie je v tomto prípade vypracovaný. Z
uvedeného dôvodu je preto na stavebnom úrade, aby v rámci územného konania posudzoval súlad
navrhovanej stavby s jestvujúcim územným plánom. Stanovisko OÚP je nesprávne z dôvodu, že v tomto
prípade neexistuje územný plán zóny, preto stavebný úrad posudzuje umiestnenie jednotlivých stavieb v
rámci jednotlivých plôch a za účelom ich využívania a účelu, na ktorý majú byť postavené, ako napríklad
Akumulačná nádrž úžitkovej vody II, SO 013/1 - Zberná nádrž L, SO 014 Prívod úžitkovej vody, SO 015
Rozvod vody pre zasnežovanie I. a II., SO 024 Zberná nádrž pitnej vody, navrhnuté v plochách športovo-
dynamických aktivít, niektoré čiastočne na plochách občianskej vybavenosti, ako nevyhnutné zariadenia
slúžiace funkčnému využitiu plôch športovo - dynamických aktivít.

28. Zároveň konštatoval, že stanoviská, rozhodnutia a pripomienky dotknutých orgánov štátnej správy,
ktoré súhlasia s navrhovanými stavebnými objektmi, boli zapracované v požadovanom rozsahu do
rozhodnutia stavebného úradu, týkajúceho sa umiestnenia stavby. Na základe uvedených skutočností
považoval námietku odvolateľa o súlade navrhovanej stavby s územným plánom obce Vyšná Boca za
opodstatnenú.

29. Ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku preskúmal rozkladom
napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku v celom rozsahu a dospel k
záveru, že zo strany prvostupňového orgánu nebol preukázaný rozpor so zákonom, na základe ktorého
by bolo možné zrušiť rozhodnutie KSÚ v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Rozhodnutie KSÚ bolo vydané v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
a teda nebol dôvod na postup podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 19770/2014/B625-SV/74875/Sa zo dňa
15.12.2014, ktorým ministerstvo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 správneho poriadku zrušilo rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej
Bystrici (ďalej len „KSÚ“) č. KSÚ BB 2012-464/656-1: OŠSS S1 zo dňa 5.6.2012 (ďalej len „rozhodnutie
KSÚ“) a rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva, podaného účastníkom konania: STIV Čertovica, s.r.o.,
IČO: 36 438 944, so sídlom Čertovica 266, 032 34 Vyšná Boca (ďalej len „odvolateľ“), doručeného
ministerstvu dňa 12.1.2015 predloženého ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa
9.2.2015 vyhovel.

II. Žaloba

31. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.6.2015 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 58/2015 zo dňa 2.4.2015, č. 11947/2015/D220-SLP/18364-M. V žalobe uviedol, že
žalovaný predmetným rozhodnutím zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy č. 19770/2014/B625SV/74875/Sa zo dňa 15.12.2014
(ďalej len „rozhodnutie ministerstva“), ktorým ministerstvo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo
odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušilo rozhodnutie bývalého Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „rozhodnutie KSÚ“) č. KSU BB 2012-464/656-1:OŠSS
S1 zo dňa 5.6.2012 a vyhovel rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva, podaného účastníkom konania:
STIV Čertovica, s.r.o., IČO: 36 438 944, so sídlom Čertovica 266, 032 34 Vyšná Boca, (ďalej len ako
„odvolateľ“), doručeného ministerstvu dňa 12.1.2015, predloženého žalovanému dňa 9.2.2015.

32. Nakoľko rozhodnutie žalovaného predstavuje rozhodnutie orgánu verejnej správy, v žalobe poukázal
na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, viažucu sa ku preskúmavaniu zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov a im predchádzajúceho postupu súdom, s osobitným zreteľom na požiadavky
kladené na výrok rozhodnutia správneho orgánu.



33. Žalovaný rozhodnutím č. 58/2015 zo dňa 2.4.2015 zrušil rozhodnutie ministerstva a zároveň vyhovel
rozkladu proti rozhodnutiu, podaného odvolateľom, ktorý sa v podanom rozklade domáhal toho, aby
odvolací orgán podľa § 68 ods. 2 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 59 ods.
2 správneho poriadku tak, že konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa §
30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastaví. Žalobca poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé,
že odvolateľ sa v predmetnom rozklade domáhal vydania apelačného rozhodnutia, teda rozhodnutia,
ktoré by rozhodnutie ministerstva zmenilo. Podľa výroku rozhodnutia č. 58/2015 zo dňa 2.4.2015 však
žalovaný týmto rozhodnutím zároveň rozkladom napádané rozhodnutie ministerstva zrušil.

34. V tomto prípade tak žalovaný uplatnil kasačný princíp v rozhodovaní, keď vydal kasačné, zrušujúce
rozhodnutie. Takýto výrok rozhodnutia je preto zmätočný, nakoľko z neho nie je jasné, či žalovaný uplatnil
kasačný či apelačný princíp v rámci rozhodovania.

35. Z výroku predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, či teda došlo v dôsledku vyhoveniu predmetného
rozkladu ku zmene rozhodnutia ministerstva a preto už nie je potrebné, aby vo veci rozhodlo ministerstvo
znova alebo či došlo k zrušeniu rozhodnutia ministerstva a je preto nevyhnutné, aby ministerstvo
opätovne vo veci rozhodlo. V dôsledku uvedeného bol názoru, že výroková časť predmetného
rozhodnutia žalovaného, nespĺňa požiadavky kladené pre výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy
a takýto výrok, čo spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia v dôsledku jeho
zjavnej vnútornej rozpornosti je výrokom nejasným, nezrozumiteľným, neurčitým, nepreskúmateľným a
nevykonateľným.

36. Žalovaný v rozhodnutí okrem iného na margo predmetnej stavby predstavujúcej merito konania
uviedol, „že po preskúmaní spisového materiálu a priloženej územnoplánovacej dokumentácie som
dospel k záveru, že predmetná stavba je v súlade s územným plánom obce Vyšná Boca.

37. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca poukázal na vybrané právoplatné rozhodnutia orgánov
verejnej moci, vydaných vo veci predmetnej stavby. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné
aj z dôvodu, že toto rozhodnutie neberie na zreteľ podstatnú skutočnosť, akou je to, že Obec Jarabá
- stavebný úrad vydala územné rozhodnutie 28.11.2011, dotýkajúce sa i objektov: „012 Akumulačná
nádrž úžitkovej vody II., k.ú. O. Z.: B.. Č.. XXX“ a „024 Zberná nádrž pitnej vody, k.ú. O. Z.: XXX“, pričom
zároveň rozhodla i o tom, že vyhovuje stanovisku Obce vyšná Boca zo dňa 29.9.2011 v bodoch 1, 2, 3, 5,
pričom Stanovisko k doplnenému a pozmenenému územnému konaniu k návrhu na vydanie územného
rozhodnutia stavby: „Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica“, navrhovateľ STIV
Čertovica zo dňa 29.9.2011, J. č. 261/2011, K č. VV-96/11, Ca, v bode 1 obsahuje výhradu, spočívajúcu
v nesúlade objektov SO012, SO024 s platným územným plánom obce Vyšná Boca.

38. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa k námietke č. 3 uvádza, že
„tvrdenie, že vydané rozhodnutie stavebného úradu neobsahuje povolenie na zásah do vodného zdroja
Kliesňová, ktorý je v súčasnosti zdrojom vody pre obec Vyšná Boca, považujem za nepreukázané.“
Žalobca poukázal na znenie územného rozhodnutia Obce Jarabá zo dňa 28.11.2011, v ktorom sa v rámci
časti s názvom „iné podmienky“ uvádza, že „predmetom tohto rozhodnutia nie je využívanie vodného
zdroja Kliesňová“.

39. Navrhuje preskúmavané rozhodnutie zrušiť.

III. Vyjadrenie žalovaného

40. Vo vyjadrení k žalobe, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že výrok
napadnutého rozhodnutia je nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý, nepreskúmateľný a nevykonateľný, a
že z neho nie je zrejmé, či došlo v dôsledku vyhovenia rozkladu ku zmene rozhodnutia. Uviedol,
že rozhodnutím ministerstva bolo v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 správneho poriadku zrušené rozhodnutie bývalého KSÚ v Banskej Bystrici č. KSU BB
2012-464/656-1:OŠSS S1 zo dňa 5.6.2012, ktorým v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 23 správneho
poriadku bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu obce Jarabá (ďalej len „stavebný úrad“) č.
ÚR-96/11, Ca, zo dňa 28.11.2011 o umiestnení stavby „Modernizácia rekreačno-športového strediska



STIV Čertovica“, v katastrálnych územiach V., Z., O. Z. (ďalej len „stavba“) pre navrhovateľa - STIV
Čertovica s.r.o.

41. Rozhodnutie ministerstva bolo rozhodnutím prvostupňovým a preto bol proti nemu prípustný riadny
opravný prostriedok (rozklad). Proti rozhodnutiu ministerstva podal navrhovateľ - STIV Čertovica s.r.o.
podľa § 68 ods. 2 správneho poriadku rozklad o ktorom rozhodoval podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku
žalovaný na základe návrhu osobitnej (rozkladovej) komisie.

42. Žalovaný zrušil rozhodnutie ministerstva podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Zrušiť rozhodnutie
podľa odseku 2 znamená, že odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší bez
náhrady. Urobí tak vtedy, ak rozhodnutie nemôže potvrdiť a súčasne nie sú splnené predpoklady pre to,
aby napadnuté rozhodnutie odvolací orgán sám zmenil.

43. Zároveň ide vždy o situáciu, keď rozhodnutie nemalo byť vydané pre nesúlad s hmotnoprávnymi
predpismi a niet právneho dôvodu, aby odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku.

44. Keďže žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie KSÚ bolo/je nezákonné a nemalo byť zrušené, zrušil
rozhodnutie ministerstva. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ministra bolo konania o preskúmaní
rozhodnutia KSÚ mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku skončené. Uviedol, že ak
by zrušil rozhodnutie ministerstva podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, v takom prípade by sa konanie
vrátilo na prvostupňový správny orgán a v konaní by sa pokračovalo. Na základe uvedených skutočností
mal za to, že výrok jeho rozhodnutia spĺňa požiadavku určitosti presnosti a zrozumiteľnosti.

45. S námietkami žalobcu týkajúcich sa nesúhlasu predmetnej stavby s územným plánom obce
Vyšná Boca nesúhlasil. Uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a priloženej územnoplánovacej
dokumentácie ministerstvo dospelo k záveru, že predmetná stavby je v súlade s územným plánom
obce Vyšná Boca. V predmetnom územnom pláne je jasne definované, že sa v predmetnej lokalite
nachádzajú plochy športovo-rekreačné a občianskej vybavenosti. Z návrhu navrhovateľa - STIV
Čertovica, s.r.o. vyplývalo, že sa dotýka plôch uvedených v územnoplánovacej dokumentácii, konkrétne
plôch s prevahou občianskej vybavenosti a plôch športovo-dynamických aktivít. Navrhovaná stavba,
obsahujúca jednotlivé objekty, mala charakter občianskej vybavenosti a športovo - dynamických aktivít
a teda bola v súlade s funkčným využitím územného plánu obce Vyšná Boca. stavebný objekt SO 010
- Parkovisko II. bol umiestnený vo funkčnej ploche s prevahou funkcie občianskej vybavenosti.

46. K námietke žalobcu, že ministerstvo skonštatovalo v rozhodnutí ministerstva, že predmetná stavba
nie je v súlade s územným plánom obce Vyšná Boca uviedol, že územný plán obce Vyšná Boca obsahuje
jednotlivé plochy určené výhradne na navrhované prevládajúce funkčné využitie a k nemu prislúchajúce
nevyhnutné zariadenia, ale neobsahuje a nerieši využitie jednotlivých parciel a konkrétnych pozemkov
na určitý účel. Takúto špecifikáciu využitia jednotlivých pozemkov a parciel by riešil iba územný plán
zóny, ale ten však nebol v tomto prípade vypracovaný.

47. Z uvedeného dôvodu bolo preto na stavebnom úrade, aby v rámci územného konania posudzoval
súlad navrhovanej stavby s jestvujúcim územným plánom. Stanovisko ministerstva bolo nesprávne z
dôvodu, že v tomto prípade neexistoval územný plán zóny, preto stavebný úrad posudzoval umiestnenie
jednotlivých stavieb v rámci jednotlivých plôch a za účelom ich využívania a účelu, na ktorý mali byť
postavené, ako napríklad Akumulačná nádrž úžitkovej vody II, SO 013/I - Zberný nádrž I., SO 014
Prívod úžitkovej vody, SO 015 Rozvod vody pre zasnežovanie I. a II., SO 024 Zberná nádrž pitnej
vody, navrhnuté v plochách športovo- dynamických aktivít. Ministerstvo taktiež vo svojom rozhodnutí
nekonkretizovalo, akými námietkami sa bývalý Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici vo svojom
rozhodnutí nezaoberal.

48. Pokiaľ ide o tieto žalobcom uvádzané vybrané právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci,
žalovaný bol názoru, že tieto nemajú žiaden právny dopad k územnému konaniu. Tieto rozhodnutia
boli vydané po právoplatnom skončení územného konania. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku pri
preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase
vydania rozhodnutia.



49. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. V prípade ak predmetnom konania sú
objekty (napr. Akumulačná nádrž úžitkovej vody II), ktoré sú predmetom osobitného povoľovacieho
procesu, vyžaduje sa povolenie orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa
osobitných predpisov.

50. Samotné konštatovanie súladu s územným plánom z hľadiska prevládajúceho funkčného využitia
plôch územia v územnom konaní nemá za následok vydanie stavebného povolenia pre objekty, ktoré
sú predmetom povoľovacieho procesu, požiadaviek vyžadovaných právnymi predpismi na tom úseku
štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorého záujmy orgán štátnej správy starostlivosti o
životné prostredie chráni.

IV. vyjadrenie pribratého účastníka správneho konania

51. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 1S 142/2015-68 zo dňa 14.06.2016 bol do konania pribratý účastník
správneho konania spoločnosť STIV Čertovica, s.r.o., so sídlom Čertovica 266, Vyšná Boca. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2016.
52. Zástupca pribratého účastníka správneho konania na pojednávaní dňa 10.11.2016 uviedol, že
so žalobou a jej argumentáciou nesúhlasí. Upozorňuje na skutočnosť, že v danom prípade ide o
rozhodnutie vydané v mimo odvolacom konaní, na ktoré nie je právny nárok. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že v takomto režime je možné zrušiť rozhodnutie len do 3 rokov, čo by v danom prípade
už nebolo možné.
53. Ďalej upozorňuje aj na nesprávnu vecnú legitimáciu, pri označení žalovaného, keď v danom prípade
ide o rozhodnutia ministra a nie o rozhodnutie ministerstva. V neposlednom rade upozorňuje na ust.
§ 65 Správneho poriadku a síce na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Navrhuje
žalobu zamietnuť.

V. Právne posúdenie

54. Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 10 SSP a preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci
žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia
a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

55. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

56. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

57. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 58/2015, ktorým tento
rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej správy zo dňa
15.12.2014, ktorým ministerstvo v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej
Bystrici zo dňa 05.06.2012 a rozkladu, proti rozhodnutiu ministerstva podaného účastníkom konania
STIV Čertovica, Vyšná Boca vyhovel.

58. Podľa ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné môže z vlastného alebo
iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal, ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.



59. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

60. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z
právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť
rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné
rozhodnutie vychádzalo.

61. V preskúmavanej veci mal z obsahu spisu súd nesporne za preukázané, že ministerstvo ako
prvostupňový správny orgán konajúci v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimo
odvolacieho konania zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa
15.12.2014 č. KSÚ BB 2012-464/656-1:OŠSS SI zo dňa 05.06.2012, ktoré dňa 09.07.2012 nadobudlo
právoplatnosť, ktorým v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku bolo potvrdené
rozhodnutie stavebného úradu obce Jarabá č. UR-96/11, Ca zo dňa 28.11.2011 o umiestnení stavby
„Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica“ v katastrálnych územiach V., Z., O. Z.
pre stavebníka STIV Čertovica, s.r.o.

62. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní spisového materiálu a priloženej územno-
plánovacej dokumentácie žalovaný dospel k záveru, že predmetná stavba je v súlade s územným
plánom obce Vyšná Boca, v predmetnom územnom pláne je jasne definované, že sa v predmetnej
lokalite nachádzajú plochy športovo-rekreačnej a občianskej vybavenosti. Ministerstvo konštatovalo, že
navrhovaná stavba obsahujúca jednotlivé objekty mala charakter občianskej vybavenosti a športovo-
dynamických aktivít a teda bola v súlade s funkčným využitím územného plánu Vyšná Boca.

63. V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu
nedošlo k porušeniu zákona.

64. Podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

65. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

66. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

67. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho
orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas
informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom
záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva
a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí
byť nepretržite prístupná verejnosti.

68. Podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených
v § 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných
obdobných opatrení.



69. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov aj
preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, prichádza do úvahy len
za situácie ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore
s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) alebo skutkovými zisteniami
a okolnosťami. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv
priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov
administratívneho konania.

70. V danom prípade minister zrušil rozhodnutie ministerstva podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
Zrušenie rozhodnutia podľa odseku 2 znamená, že odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušil bez náhrady. Urobí tak vtedy, ak rozhodnutie nemôže potvrdiť a súčasne nie
sú splnené predpoklady preto, aby napadnuté rozhodnutie odvolací orgán sám zmenil. Zároveň ide o
situáciu, keď rozhodnutie nemalo byť vydané pre nesúlad s hmotno-právnymi predpismi a niet právneho
dôvodu, aby odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku.

71. Keďže minister dospel k záveru, že rozhodnutie KSÚ v Banskej Bystrici zo dňa 05.06.2012 je
zákonné a nemalo byť zrušené, zrušil zrušujúce rozhodnutie ministerstva. Nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia ministerstva bolo konanie o preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 Správneho poriadku skončené.

72. Súd konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ide o posúdenie
súladu rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom na uplatnenie tohto
opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno
meniť alebo zrušiť ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo vydané
v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli dotknuté
čo najmenej (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku) a rešpektovať aj vyššie citované základné pravidlá
správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Inak povedané v § 65 ods. 2 Správneho poriadku
zákonodarca garantuje účastníkovi konania ochranu v podobe príkazu správneho orgánu dbať aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

73. Inštitút mimoriadných opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných
právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstránenie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemajú
vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (bližšie pozri rozhodnutie NS SR R69/2002,
10Sžo 79/2015). Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné
rozhodnutie je jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť resp.
neúčelnosť, neefektívnosť alebo formálne nedostatky ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia. V
prípade ak správny orgán rozhodnutie zruší je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho
preskúmateľnosť.

74. V prejednávanej veci krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so
zákonom.

75. Súd poznamenáva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou naplniť
legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna
istota. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia ak by takýmto postupom boli význame narušené práva nadobudnuté
dobromyseľne. Súd ďalej udáva, že jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo
zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná
nesprávnosť či formálne nedostatky.

76. V danom prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavane rozhodnutie žalovaného,
ktorým tento zrušil rozhodnutie prvostupňové rozhodnutie č. 19770/2014/B625-SV/74875/Sa zo dňa
15.12.2012 bolo vydané v súlade so zákonom, pretože zo strany ministerstva nebol preukázaný taký
rozpor so zákonom, na základe ktorého by bolo možné zrušiť rozhodnutie bývalého KSÚ v Banskej
Bystrici, v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

77. Súd konštatoval, že rozhodnutie KSÚ bolo vydané v súlade so zákonmi a iným všeobecne záväznými
právnymi predpismi a nebol teda dôvod na postup podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku.



78. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného
správneho orgánu a síce, že prvostupňové rozhodnutie o zrušení rozhodnutia KSÚ v Banskej Bystrici
zo dňa 09.07.2012 bolo potrebné zrušiť. S poukazom na ustanovenie § 190 dospel súd k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

79. Nakoľko preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu
neodôvodňovali jeho zrušenie.

80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal, rovnako ako ani žalovanému ani pribratému účastníkovi konania, ktorí podľa
ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

81. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná
sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015200961)

  1. 23. 11. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/142/2015 z 23. 11. 2016 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 22. 11. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/9/2017 z 22. 11. 2017