Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200978 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200978.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako súd správny v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX v obci P., okres J., provincia P. M., S. demokratická a ľudová republika, štátna príslušnosť S., národnosť: berberská, vierovyznanie: islam, vetva - sunnit, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: obec S., poštové číslo XXXXX, mesto W., okres J., provincia P. M., S., t.č. miesto pobytu: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Slovenská repulibky, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KM-OLVS-15/2015/RK zo dňa 01.04.2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne 1/ Zo skutkového stavu vo veci vyplýva, že rozhodnutie, ktoré napáda žalobca je vo veci nepovolenia azylu na základe siedmej žiadosti žalobcu. 2/ Prvýkrát požiadal žalobca o udelenie azylu na území SR dňa 15.05.2010 pod identitou C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G. z dôvodu, že v pásme Gazy sú neustále ozbrojené nepokoje, má obavy o svoj život a chce zostať žiť na území SR. Počas vstupného a doplňujúceho pohovoru uviedol, že od roku 2007 na neho naliehali členovia hnutia Hamas, aby sa stal ich aktívnym členom. Potom ako žiadosti nevyhovel, bol opakovane fyzicky napadnutý a viackrát aj zranený, v rokoch 2007 až 2010 malo sa tak stať až sedemkrát. Migračný úrad svojim rozhodnutím ČAS: MU-256/PO-Ž-2010 zo dňa 13.07.2010 podľa § 12 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú, dôvodiac, že žiadateľ predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, tieto boli falšované alebo predložil pozmenené doklady, alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelení azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu a zároveň zdôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, nepravdepodobnými, protirečivými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nebolo možné považovať žiadateľa za dôveryhodnú osobu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2010. 3/ Druhú žiadosť o udelenie azylu podal žalobca dňa 27.07.2010 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa na území Gazy v G., kde býva, stále bojuje. Opäť požiadal o azyl pod menom Mohamad D.. Počas vstupného pohovoru priznal, že pred slovenskými úradmi doteraz klamal a neuvádzal svoju pravú totožnosť a ani dôvody svojej žiadosti a údaje ktoré uviedol vo vyhlásení cudzinca zo dňa 27.07.2010 si vymyslel. Chce, aby boli posúdené jeho skutočné dôvody, preto aj uviedol, že jeho pravé meno je S. J., nar. XX.XX.XXXX a má štátnu príslušnosť S.. Ako dôvod svojej žiadosti tentokrát uviedol, že štyri roky pracoval v armáde a bojoval proti teroristom. Po odchode z armády ho teroristi zo skupiny FIS, ako bývalého profesionálneho príslušníka nútili pridať sa k nim. Keďže počas konania o udelenie azylu žiadateľ opustil pobytový tábor Rohovce, toto konanie vedené pod č. ČAS: MU-416/PO-Ž-2010 bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010. 4/ Tretiu žiadosť o udelenie azylu na území SR žalobca podal dňa 28.10.2010. V konaní sa pridržiaval svojej výpovede vo veci č. ČAS: MU-416/PO-Ž-2010. O tejto žiadosti Migračný úrad rozhodol dňa 03.01.2011 pod č. ČAS: MU-583/PO-Ž-2010 tak, že azyl žiadateľovi neudelil podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona o azyle a súčasne rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. O opravnom prostriedku žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Saz/9/2011-34 zo dňa 18.05.2011 tak, že jeho návrh odmietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2011. 5/ Štvrtýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 25.08.2011. Následne ale opustil pobytový tábor v Rohovciach a zdržal sa viac ako sedem dní bez priepustky mimo azylového zariadenia. Na základe týchto skutočností bolo konanie vedené pod č. ČAS: MU-343/PO-Ž-2011 dňa 03.10.2011 podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011. 6/ Piatu žiadosť o udelenie azylu na území SR žalobca podal dňa 21.10.2011 z dôvodu, že sa v domovskej krajine obáva o svoj život, nakoľko štyri roky slúžil ako vojak alžírskej armády v protiteroristickom oddiele. Po ukončení pôsobenia v armáde ho teroristické frakcie žiadali o spoluprácu, ktorú odmietol a preto krajinu opustil. Migračný úrad podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle dňa 13.01.2012 konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca dňa 07.02.2012 podal rozklad. Rozhodnutím ministra vnútra č. SLV-OLVS-32/2012 bol jeho rozklad zamietnutý a rozhodnutie migračného úradu bolo potvrdené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2012. 7/ Dňa 24.04.2012 žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky po šiestykrát opäť z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v domovskej krajine sa bojí útokov zo strany teroristickej skupiny FIS, lebo on aj členovia jeho rodiny slúžili vo vládnom vojsku. Žalobca sa na pohovor dostavil, ale odmietol vypovedať a potom podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo dňa 09.05.2012 zamietlo žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú (č. ČAS: MU-163-17/PO-Ž-2012) z dôvodu, že žiadateľ nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa zákona o azyle, keďže opakovane a bez vážnych dôvodov odmietol v konaní vypovedať, čím znemožnil posúdenie žiadosti. Proti rozhodnutiu žiadateľ dňa 31.05.2012 podal opravný prostriedok, na ktorý Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 9Saz/44/2012 zo dňa 17.10.2012 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Najvyšší súd SR na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave rozsudkom vo veci sp.zn. 1Sža/2/2013 zo dňa 12.02.2013 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave tak, že zrušil rozhodnutie migračného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2013. Za účelom zdôvodnenia opakovanej žiadosti bol s ním dňa 09.09.2013 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého podľa názoru migračného úradu žiadateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav v jeho prípade zmenil. Vzhľadom nato, že v predchádzajúcom konaní vedenom pod č. ČAS: MU-583/PO-Ž-2010 sa v prípade žalobcu právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR a po preskúmaní žiadosti neboli v konaní MU-163/PO-Ž-2012 zistené žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, migračný úrad podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle dňa 13.09.2013 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2013. 8/ Siedmu žiadosť podal žiadateľ o udelenie azylu dňa 10.10.2013 opäť z dôvodu obavy o svoj život, tvrdiac že v Alžírsku má pretrvávajúce problémy s teroristickou skupinou, ktorá ho žiadala o spoluprácu. Táto skupina spolupracuje so stranou FIS. Žiadateľovi sa mali vyhrážať smrťou, čo mal byť aj hlavný dôvod jeho odchodu z krajiny pôvodu, keďže spoluprácu s týmito odmietol. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom konaní vedenom pod ČAS: MU-583/PO-Ž-2010 sa v prípade žalobcu právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR a po preskúmaní žiadosti neboli v konaní MU-453/PO-Ž-2013 zistené žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, migračný úrad podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle 17.12.2013 konanie vo veci zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra č. SLV- OLVS-25/2014 zamietnutý a rozhodnutie migračného úradu bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2014. 9/ Za účelom zdôvodnenia ostatnej žiadosti žalobcu bol so žiadateľom vykonaný vstupný pohovor, z ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa vyvodil, že v danom prípade nie sú žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k zmene už skôr zisteného skutkového stavu. Žiadateľ vo svojej žiadosti opätovne uvádzal, že v roku 2004 nastúpil do armády Alžírska, po dobu 4 rokov pracoval v armáde a bojoval proti teroristom. Po jeho odchode z armády ako bývalého profesionálneho príslušníka armády ho teroristi nútili k spolupráci, za ktorým účelom ho opakovane navštevovali doma a získavali informácie aj u jeho matky. Brat C. zahynul ako vojak v alžírskej armáde v boji s teroristami v roku 2012. Keďže migračný úrad na základe zistení dospel k záveru, že sa jedná o tie isté dôvody ako boli uvádzané v predchádzajúcich konaniach ČAS: MU-416/PO-Ž-2010, MU-538/PO-Ž-2010, MU-500/PO-Ž-2011 a MU-163/PO/Ž-2012 a MU-453/PO-Ž-2013, potom dňa 15.12.2014 rozhodol, že konanie o udelení azylu žalobcovi zastavuje podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Svoje rozhodnutie zdôvodnil úrad tým, že vo veci žalobcu bolo už právoplatne za rovnakého skutkového stavu ako je aj daný ostatný prípad, právoplatne rozhodnuté a nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu od predchádzajúceho rozhodnutia o udelení azylu. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že bezpečnostná situácia v Alžírsku je už stabilná a nedochádza tam k žiadnym neočakávaným výkyvom, či už v celkovej bezpečnostnej situácii alebo v situácii postavení bývalých príslušníkov armády. 10/ Prvostupňové rozhodnutie žalobca v zákonnej lehote napadol rozkladom. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej tvrdil v rozklade žalobca, že konanie bolo zaťažené vadou, ktorá spôsobila nezákonnosť samotného prvostupňového rozhodnutia. O azyl na území Slovenskej republiky v tejto poslednej žiadosti požiadal z dôvodu obáv o svoj život, nakoľko ho ako bývalého profesionálneho vojaka opakovane kontaktovala teroristická skupina, aby sa stal jej členom. Pripomenul, že jeho brat v roku 2012 bol zavraždený teroristami, čo bolo aj rozhodujúcou skutočnosťou prečo žiadateľ opustil Alžírsko. O rozklade žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím ministra vnútra č.: KM-OLVS-15/2015/RK zo dňa 01.04.2015 tak, že rozklad žalobcu proti rozhodnutiu migračného úradu č. ČAS: MU-274-17/PO-Ž-2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 11/ Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal v čase jej podania postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 12/ Namietal žalobca v žalobe nedostatočne zistený skutkový stav zdôrazňujúc, že žalovaný v konaní neprihliadal na zdravotný stav žalobcu, ktorý sa na území Slovenskej republiky opakovane podrobil viacerým psychiatrickým vyšetreniam, ktoré preukázali, že trpí úzkosťou, stavom strachu, počuje hlasy, jeho myslenie je zmätočné a paranoidita ovplyvňuje aj jeho konanie. Bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Pezinku a v Michalovciach a bola mu diagnostikovaná Paranoidná psychóza (F 22.0), psychotická porucha osobnosti a posttraumatická stresová porucha (F 23.0, F 43.1, F 60.3), na preukázanie ktorých tvrdení predložil ako dôkaz lekárske správy. Má za to, že uvedené malo byť zohľadnené v rámci zistení orgánu verejnej správy, pretože toto mohlo mať významný vplyv na výsledok konania o azyle. 13/ Ďalej žalobca namieta nesprávny právny záver a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 14/ L. právny záver vo veci konajúcich orgánov verejnej správy má spočívať v tom, že sa nejedná o identitu dôvodov uvádzaných v tomto konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu oproti konaniu, na ktoré pre prekážku rozhodnutej veci orgán verejnej správy prihliadal a potom toto konanie zastavil. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.10.2015 najprv pripomenul, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádza z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca (azylanta) v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o zákon o azyle, ale tiež o Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. 16/ K chronológii konaní o žiadostiach žalobcu o udelenie azylu na území SR žalovaný uviedol, že už v minulosti právoplatne rozhodol o tom, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Tým boli naplnené dôvody na zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, keďže v tomto znení bolo ministerstvo vnútra povinné konanie o azyle zastaviť, ak sa v konaní už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Inak tieto skutočnosti sú podľa novej právnej úpravy účinnej od 20. júla 2015 dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelení azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. 17/ Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto ostatnej podanej žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky konajúci orgán verejnej správy prvého stupňa zistil, že v konaní o azyle z rovnakých v žiadosti a konaní uvádzaných dôvodov už právoplatne bolo rozhodnuté o neudelení azylu a zároveň žiadateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana a keďže nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností a dôvodov na strane žiadateľa, bolo povinnosťou migračného úradu podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle toto konanie zastaviť. Migračný úrad tak učinil rozhodnutím č. ČAS: MU-274-17/PO- Ž-2014 zo dňa 15.12.2014. Na rozklad, ktorý bol podaný v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie migračného úradu a po preskúmaní dospel k záveru, že žiadnej z námietok rozkladu nie je možné priznať dôvodnosť, pretože tak námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci i nesprávneho právneho posúdenia veci, nebola v rozkladovom konaní preukázaná. Preto minister vnútra ako konajúci orgán verejnej správy druhého stupňa svojim rozhodnutím č.: KM-OLVS-15-2015/RK zo dňa 01.04.2015 toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 18/ Pri skúmaní námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu orgán verejnej správy druhého stupňa nezistil ani žiadne pochybenia zo strany migračného úradu, ktorý sa riadne vysporiadal dôkazne so všetkým v čase konania o azyle žiadateľom uvádzanými skutočnosťami. Preto žalovaný zotrváva na tom, že zistenia jednoznačne preukazujú totožnosť dôvodov žiadateľa o udelenie azylu. 19/ Pripomenul žalovaný, že pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novopodanej žiadosti o udelenie azylu. Pokiaľ žiadateľ uvádza totožné skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal dokazovanie žiadateľom neuplatnené a o netvrdených skutočnostiach. Migračný úrad bol toho názoru, že v aktuálnom azylovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že v skoršom konaní sa už právoplatne negatívne rozhodlo a na základe vlastnej výpovede žalobcu bolo preukázané, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. So žiadateľom bol dňa 16.10.2014 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého tento uviedol presne tie isté dôvody ako v predchádzajúcich konaniach, neuviedol žiadne iné nové dôvody, ani dôvody ohľadne zdravotného stavu. 20/ Preto žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, resp. jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. IV. Posúdenie veci 21/ Podľa 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho činnosti. 22/ Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23/ Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. 24/ Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 25/ Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26/ Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) v znení platnom do júla 2015, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 27/ Podľa § 9 zákona o azyle v znení platnom do júla 2015, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/480/20160701?ucinnost=01.07.2015>. 28/ Podľa § 10 zákona o azyle v znení platnom do júla 2015: (1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. (2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. (3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/480/20160701?ucinnost=01.07.2015>. (4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/20160701? ucinnost=01.07.2015>. 29/ Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle v znení platnom do júla 2015, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 30/ Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a/ všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu akým sa uplatňujú; b/ vyhlásenia a dokumentáciu predložené žiadateľom vrátane informácie o tom či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia; c/ postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia, veku; d/ či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany; e/ či by bolo možné od žiadateľa odôvodnenie očakávať využitie ochrany inej krajiny, ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. 31/ Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 32/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33/ Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 34/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán nato príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35/ Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného tak i orgánu verejnej správy súd konštatuje, že žaloba v kontexte dôvodov vymedzených žalobcom, nie je dôvodná. 36/ Predovšetkým sa súd musí stotožniť s názorom a rovnako aj argumentáciou žalovaného, že v danom prípade meritórnemu rozhodnutiu o ostatnej žiadosti bráni prekážka veci rozhodnutej. Vykonaným dokazovaním, ktoré i súd považuje za postačujúce a po komplexnom preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu možno jednoznačne skonštatovať, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ani v tomto ostatnom azylovom konaní nepreukázané, že spĺňa čo i len jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu, ktoré sú ustanovené v § 8 až 10 zákona o azyle. Dôvodom pre podanie žiadosti žalobcu aj v tomto aktuálnom azylovom konaní boli rovnaké obavy o svoj život v dôsledku toho, že odmietol vstúpiť do armády v Alžírsku ako bývalý profesionálny príslušník armády a spolupracovať s teroristami, ktorí mali opakovane navštevovať rodinu žiadateľa, kontaktovať jeho matku a neskôr jeho brat Murat mal zahynúť v roku 2012 ako vojak alžírskej armády v boji s teroristami. Uvedené osvedčuje písomná dokumentácia predložená žalobcom vrátane lekárskych správa. Potom treba celkom súhlasiť, že sa jedná o presne tie isté dôvody, ktoré žalobca uvádzal v predchádzajúcich konaniach ČAS: MU-416/PO-Ž-2010, MU-583/PO-Ž-2010, MU-500/PO-Ž-2011, MU-163/PO-Ž-2012 a MU-453/PO-Ž-2013 a ani žiadne iné skutočnosti nevyplynuli z vykonania ostatného pohovoru v danej veci so žalobcom. 37/ Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok vo veci sp.zn. 10Sža/62/2011 zo dňa 15.02.2012) pre preskúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novopodanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie na žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti a informácie o krajine pôvodu. Súd konštatuje, že o takýto prípad sa jedná vo veci ostatnej žiadosti žalobcu. 38/ Ak potom žalovaný a migračný úrad vyhodnotili túto ostatnú žiadosť žalobcu ako žiadosť dôvodenú rovnakými dôvodmi ako v prípade predchádzajúcej zamietnutej žiadosti o udelenie azylu ČAS: MU-583/ PO-Ž-2010, bol vecne správny právny záver a aj postup žalovaného, ak v tomto prípade bolo konanie o udelenie azylu zastavené pre prekážku rei iudicatae. 39/ Na uvedenom nič nemení ani teraz tvrdený žalobcom zlý psychický stav a poukaz na psychiatrické liečenie, ktoré bolo opakovane žiadateľovi na území Slovenskej republiky poskytované. Toto nebolo dôvodom ani nemožno zohľadňovať z hľadiska pohľadu na azyle ako dôvod pre poskytnutie azylu, či doplnkovej ochrany na území SR v zmysle viazanosti jeho žiadosťou. 40/ Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou žaloby, že žalovaný sa s dôvodmi rozkladu proti rozhodnutiu migračného orgánu dostatočne nevysporiadal a že jeho rozhodnutie má byť podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak súd má zato, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného v komplexnosti zodpovedá na všetky dôvody uvádzané žalobcom, poukazuje a odvoláva sa na dôvody žiadosti o udelenie azylu tak ako boli zadefinované v žiadostiach žiadateľa vo všetkých predchádzajúcich jeho žiadostiach o udelenie azylu a toto rozhodnutie zásadne nemožno považovať za arbitrárne alebo vymykajúce sa alebo nie súladné s požiadavkou preskúmateľnosti ako táto vyplýva z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 41/ Záverom preto správny súd konštatuje a zohľadňujúc pritom i skutočnosť, že žiadateľ o azyl nemá právny nárok na priznanie azylu, zo strany konajúcich orgánov verejnej správy, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany konajúcich orgánov verejnej správy a rozhodnutie bolo vydané v legitímnom procese. V danom prípade nebolo ani preukázané, žeby tu existoval dôvod, ktorý by mal povahu humanitného dôvodu v zmysle § 9 zákona, ktorý by v prípade núteného návratu žalobcu do krajiny pôvodu mohol vážne zhoršiť zdravotný stav žiadateľa. 42/ Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 43/ O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP tento umožňuje priznať žalobcovi náhradu len v prípade jeho vecného úspechu a žalovanému súd podľa § 168 SSP nevzhliadol dôvod pre priznanie náhrady konania. 44/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.