Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200988 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200988.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Ludovika Energy, s.r.o., Parcelná 18, 821 06 Bratislava, IČO: 36 635 880, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rohutný, Nová 524/37, 900 23 Viničné, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4577/2015-1.10.2 (6/2015-rozkl.) zo dňa 15.04.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR (žalovaného) č. 4577/2015-1.10.2 (6/2015-rozkl.) zo dňa 15.04.2015 o zamietnutí rozkladu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy (prvostupňový správny orgán) zo dňa 10.02.2015 číslo spisu: 3283/2015-7.3, číslo záznamu: 7188/2015 o zamietnutí návrhu na predĺženie platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy určeného rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1250/230/2005-7 zo dňa 21.03.2005. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán sa ohniskovo sústredil vo svojom zamietavom rozhodnutí na výklad časti prvej vety § 22 odsek 1 zákona č. 569/2007 Z.z. - geologický zákon v platnom znení od 1.1.2008, kde je uvedené, že „...ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác“. Prvostupňový správny orgán sa ohnisko vo sústredil vo svojom zamietavom rozhodnutí na výklad časti prvej vety § 22 odsek 1 zákona č. 569/2007 Z.z. - geologický zákon v platnom znení od 1.1.2008, kde je uvedené, že „...ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác“. Prvostupňový správny orgán prekvapivo vytvoril pri tzv. treťom predlžovaní platnosti prieskumného územia doktrínu reštriktívneho výkladu pojmu "nepostačuje" len z hľadiska jeho užšieho významu, ktorý spočíva v objektivizovaní tohto pojmu tak, že prvostupňový správny orgán zisťuje tzv. objektívne dôvody pre nepostačovanie, pričom od žalobcu požaduje ich preukázanie ako materiálneho predpokladu pre vyhovenie návrhu na tretie predĺženie platnosti prieskumného územia. Následne aj pri samotnej lehote, o ktorú má byť platnosť prieskumného územia pri treťom predĺžení predĺžená, prvostupňový správny orgán vytvoril doktrínu objektívnej nevyhnutnosti doby na dokončenie geologických prác ako objektívne postačujúcej doby na dokončenie geologických prác a ako absolútne nevyhnutná doba na dokončenie dotknutých činností t.j. minimálna lehota. Zároveň prvostupňový správny orgán uviedol, že v rámci doterajšej lehoty mal účastník konania postupovať čo najefektívnejšie a čo najskôr majú dosiahnuť ciele geologickej úlohy. Žalovaný na str. 5 svojho rozhodnutia zase uviedol, že „z účelu geologického zákona... je nepochybný záujem štátu na komplexnom, efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu“, na str. 10 žalovaný uvádza, že „existencia prieskumného územia... je zameraná na čo najefektívnejšie využitie prieskumného územia tzn. na čo najrýchlejšie a ekonomicky najvýhodnejšie realizovanie geologickej činnosti...“. Súčasne prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný charakterizovali tretie predĺženie ako výnimočné opatrenie. Súčasne prvostupňový správny orgán spomenul, že dobu predĺženia platnosti prieskumného územia je možné určiť iba pri splnení objektívnych kritérií vyplývajúcich z geologického zákona. Prvostupňový správny orgán však žiadne z týchto objektívnych kritérií vyplývajúcich z geologického zákona neuviedol. Iba naznačil, že to nie sú subjektívne príčiny alebo príčiny, ktoré nemajú reálny právny alebo skutkový základ. Žalovaný zasa uviedol na str. 8 svojho rozhodnutia, že „pokiaľ držiteľ prieskumného územia nepreukáže, že ním uvádzané dôvody, pre ktoré nedokončil dotknutú činnosť, nemajú oporu v skutkovom a právnom stave, záver o objektívnej nedostatočnosti doterajšej doby platnosti prieskumného územia neobstojí“. Podobne prvostupňový správny orgán na str. 7 svojho rozhodnutia uvádza, že „ak by ministerstvo v rámci posúdenia príčin odôvodňujúcich nedostatočnosť doterajšej doby prieskumného územia vyhodnotilo, že ide o výlučne príčiny subjektívne alebo príčiny, ktoré nemajú reálny právny alebo skutkový základ, záver o objektívnej nedostatočnosti doby prieskumného územia nemôže obstáť“. Následne všetky dôvody nepostačovania preukazované žalobcom doterajších 10 rokov označil správny orgán za subjektívne dôvody. Zdá sa teda, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný požadujú, aby sa dôvody nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia zakladali na skutkovom a právnom stave. Pozitívne však takéto dôvody nevymedzili znakmi ani ich neopísali, ani príkladmo neuviedli. Žalobca je toho názoru, že uviedol dôvod, ktorý má objektívnu povahu, pre ktorú nemohol dokončiť geologické práce, a to je zistenie prítomnosti prvkov vzácnych zemín v poslednej dobe a keďže ide o nový typ mineralizácie, je potrebný nový prieskum. V prípade tohto dôvodu prvostupňový správny orgán vyhodnotil tento dôvod na str. 10 svojho rozhodnutia ako „v podstate znamenajú určenie novej geologickej úlohy“, keď prvostupňový správny orgán uvádzal na tej istej strane svojho rozhodnutia, že zmena cieľa geologickej úlohy je de facto nová geologická úloha, pričom nový prieskum stotožnil s novou geologickou úlohou. Žalovaný si toto stanovisko však neosvojil, ale uviedol na str. 9 svojho rozhodnutia, že „REE (prvky vzácnych zemín) ako sprievodné nerasty nie sú hlavným cieľom geologickej úlohy a záujem na zhodnotení ich zásob v detaile vymedzenom držiteľom prieskumného územia nezakladá objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia“. Je zrejmé, že zistenie a overenie zásob sprievodných nerastov je súčasťou cieľa geologickej úlohy a žalovaný to potvrdzuje, avšak rozlišuje medzi hlavným cieľom a iným, nedefinovaným cieľom, kde by mal patriť záujem na zhodnotení zásob vzácnych zemín ako sprievodných nerastov. Takéto rozlišovanie však nieje prípustné, pretože mu odporuje znenie § 11 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. - geologický zákon, podľa ktorého „geologická úloha je vecné, miestne a časové vymedzenie okruhu otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy, ktorý sa má projektovať a riešiť geologickými prácami a vyhodnotiť v záverečnej správe geologickej úlohy“, pričom podľa § 12 ods. 1 tohto zákona „projekt geologickej úlohy vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy a určuje metodický a technický postup ich odborného a bezpečného vykonávania“. Následne v rámci riešenia geologickej úlohy podľa § 14 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z. -geologický zákon síce zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade so schváleným projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ, avšak ak zistí podľa § 14 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z.z. geologický zákon pri riešení geologickej úlohy, že je potrebné vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác, ako obsahuje projekt geologickej úlohy, je povinný navrhnúť zmenu projektu geologickej úlohy, ktorú schvaľuje objednávateľ. Keďže súčasťou geologickej úlohy je aj zhodnotenie sprievodných nerastov, a to v konkrétnom prípade prvkov vzácnych zemín, je zrejmé zo výslovného znenia citovaného § 12 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. - geologický zákon, že cieľ geologickej úlohy je vyjadrený projektom geologickej úlohy, pričom zmenou projektu, ak projekt súčasne vyjadruje cieľ geologickej úlohy, môže logicky dôjsť aj k zmene cieľa geologickej úlohy, a to, čo bolo „hlavným“ cieľom, už nemusí byť „hlavným“ cieľom a môže tu nastúpiť nový „hlavný“ cieľ. Žalovaný si správne uvedomil nedostatočnosť logickosti úsudku prvostupňového správneho orgánu, ktorý argumentoval na str. 10 svojho rozhodnutia tým, že „úprava cieľov geologickej úlohy a z toho plynúce zmeny projektu geologickej úlohy preto nemôžu z vecného hľadiska dosiahnuť takú intenzitu, že v podstate znamenajú určenie novej geologickej úlohy“, čím pripustil zmenu cieľa geologickej úlohy v určitej intenzite, avšak žalovaný posunul tento výrok do roviny, že ak dochádza k zmene cieľa geologickej úlohy, ktorý nie je hlavný, neodôvodňuje to nepostačovanie doterajšej doby na dokončenie geologických prác zameraných na riešenie geologickej úlohy. Žalobca je toho názoru, že tu sa tak prvostupňový správny orgán aj žalovaný dostali do priestoru mimo zákona, pretože začali rozlišovať okolnosti, ktoré zákon nerozlišuje resp. ich vôbec nepovažuje za významné pre ich odlíšenie od seba navzájom. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. - geologický zákon, projekt geologickej úlohy vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy, čo jasne indikuje, že geologické práce na riešenie geologickej úlohy sa odôvodňujú výlučne projektom geologickej úlohy, ktorý schvaľuje objednávateľ. Žalobca je toho názoru, že v tomto prípade sa potvrdzujú jeho doterajšie tvrdenia, že iba objednávateľom schválený projekt geologickej úlohy a jeho zmena môže odôvodniť nielen vybrané geologické práce určené na riešenie geologickej úlohy, ale aj ich zmenu v súvislosti so zmenou cieľa geologickej úlohy. To, že ide o správnu konštrukciu, dokazuje znenie § 22 ods. 3 písm. b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva geologický zákon, kde je uvedené, že Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra sa bezodkladne ohlasuje zmena cieľa geologických prác alebo rozsahu geologických prác. Žalobca je toho názoru, že zistenie výskytu prvkov vzácnych zemín ako dôsledok riešenia geologickej úlohy a jej cieľa poskytlo legitímny dôvod pre ich prieskum. Tento dôvod zmeny geologickej úlohy je vyjadrený v zmenenom projekte geologickej úlohy, ktorý je podkladom žiadosti žalobcu o posledné predĺženie lehoty prieskumného územia. V tejto súvislosti žalobca upozorňuje na poľskú, nemeckú a rakúsku legislatívu. Žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný však neuviedli ani len príkladom žiadne objektívne kritérium pre povolenie tretieho predĺženia a neuviedli ani v ktorom ustanovení geologického zákona je potrebné tieto objektívne kritériá hľadať. Tým zaťažili rozhodnutia nepreskúmateľnosťou, pretože riadne a úplne nezistili skutočný stav veci tak, aby mohli spoľahlivo identifikovať objektívne dôvody nepostačovania doterajšej lehoty ako dôvodu pre tretie predĺženie a aby umožnili účastníkovi konania predložiť také dôkazy, ktorými by mohol preukázať objektívne dôvody nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Naviac prvostupňový správny orgán podľa žalobcu jednoznačne a zásadne odmieta možnosť predĺžiť dobu platnosti na dokončenie prác a v rozhodnutí uviedol, že držiteľ sa mal spoliehať maximálne na dobu 10 rokov platnosti, pričom žalovanému sa na str. 10 svojho rozhodnutia vzhľadom na porovnateľné geologické prieskumy realizované v ostatných rokoch javí doba platnosti prieskumného územia 10 rokov ako dostatočná na realizáciu všetkých dotknutých činností a splnenie geologickej úlohy držiteľom prieskumného územia. Neuviedol však, ktoré prípady to sú, všetky prípady, ktoré uvádzal prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí žalobca vyvrátil v rozklade skutočnými informáciami o dĺžke trvania týchto prieskumov (v ďalšom texte). Tým opäť zaťažil svoje rozhodnutie nezrozumiteľnosťou a nepreskúmateľnosťou. Zdá sa, že argument o postačovaní doterajšej doby v dĺžke 10 rokov v iných prípadoch je nepreukázateľný, pretože žiadne iné rozhodnutie o žiadosti o tretie predĺženie lehôt prieskumného územia nie je žalovaným citované a pravdepodobne ani neexistuje. Naopak existujú tri rozhodnutia v prípade prieskumu uhľovodíkov, kde v jednom prípade je potrebná doba 12 rokov a v dvoch prípadoch 20 rokov (v ďalšom texte). Žalobca uvádza, že úplne v rozpore so všeobecným európskym trendom je skracovať dobu prieskumu uhľovodíkov pod 10 rokov. Prvostupňový správny orgán konštatoval v závere rozhodnutia, že žalobca nepreukázal, že doba 10 rokov objektívne nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti v prieskumnom území. Súčasne podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca nepreukázal ani to, prečo by navrhovaná lehota 10 rokov tretieho predĺženia mala byť objektívne dostatočnou lehotou na dokončenie geologických prác. V porovnaní s držiteľmi povolenia na uhľovodíky tak došlo jednoznačne k faktickej diskriminácii žalobcu. Žalobca je toho názoru, že je potrebné v prvom rade upozorniť na to, že takýto výklad výrazu "nepostačuje" je správnym orgánom podaný historicky prvýkrát, okrem toho, že takýto výklad je svojvoľný. Žalobca upozorňuje na znenie ust. § 24 ods. 8 zákona, ktoré je súčasne transpozíciou smernice č. 94/22/ ES Európskeho parlamentu a Rady z 30.05.1994 o podmienkach pre udeľovanie a používanie oprávnení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov, kde v článku 4 písm. b) je stanovená povinnosť členských štátov prijať nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie, aby doba povolenia nepresiahla obdobie nevyhnutné na vykonávanie činností, pre ktoré je oprávnenie udelené, pričom však príslušné orgány môžu predĺžiť oprávnenie, ak vyhradená doba nie je dostatočná na dokončenie dotknutej činnosti a ak činnosť bola vykonávaná v súlade s povolením a podľa písmena c) subjekty si neudržia výlučné práva v geografickom území, pre ktoré im bolo udelené povolenie na dlhšie, než je nevyhnutné pre náležitý výkon povolených činností. Keďže ale implementované znenie článku 4 písm. b) sa odrazilo aj v prvej vete § 24 ods. 8 geologického zákona „prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu odôvodnenú najvhodnejším výkonom geologických prác z technického a ekonomického hľadiska“. Je teda zrejmé, že zákonodarca pojem "obdobia nevyhnutného na dokončenie činnosti" interpretoval výlučne v subjektívnom zmysle s tým, že ministerstvo dokonca musí určiť za týchto subjektívnych podmienok prieskumné územia pre ropu a zemný plyn, a to na dobu požadovanú objednávateľom a podľa jeho potrieb. Ide o významný poznatok z hľadiska chápania identického výrazu "obdobia nevyhnutného na vykonávanie činností" pri treťom predlžovaní prieskumného územia, ktorého držiteľom je účastník konania. V každom prípade sa tým rozpustil mýtus prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o objektívnej nevyhnutnosti nepostačovania doterajšej doby. Žalobca uvádza, že pri prvom predĺžení prieskumného územia pre ropu a zemný plyn je implementácia prakticky identická so svojím európskym vzorom v smernici č. 94/22/ES - ide o "nepostačovanie - nedostatočnosť" doterajšej lehoty na dokončenie dotknutej činnosti. Zákonodarca v dôvodovej správe, ktorá sa vzťahuje nielen k § 22, ale aj k § 24 geologického zákona (č. 569/2007 Z.z.) účinného od 1.1.2008 uviedol, že „predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác“, čím z hľadiska historického výkladu jasne naznačil, že predlžovanie platnosti prieskumného územia pre ropu a zemný plyn (rovnako ako aj pre tretie predĺženie pre prieskumné územie pre bežné vyhradené nerasty) je záležitosť potreby držiteľa, a to aj z hľadiska dĺžky predĺženej doby, hoci znenie čl. 4 písm. c) smernice č. 94/22/ES hovorí „nie na dlhšie než je nevyhnutné“. Účastník konania toto odlíšenie považuje vzhľadom na odvodenosť znenia časti prvej vety § 22 ods. 1 geologického zákona od druhej vety § 22 ods. 8 geologického zákona, za nedostatočné, pretože obe „tretie“ predĺženia majú rovnakým znením vymedzené zákonné predpoklady pre svoje diskrečné povolenie. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný preto opäť založili nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia práve pre zámerné vynechanie analýzy odôvodnenia ním naznačenej rozhodovacej činnosti v oblasti „tretieho“ predĺženia, ktoré je v prípade ropy a zemného plynu „prvým“ predĺžením, pričom vo všetkých troch konkrétnych prípadoch išlo v skutočnosti o „druhé“ predĺženie, čo bolo umožnené skutočnosťou, že do 01.01.2008 bola úprava prieskumných území pre ropu a zemný plyn totožná s úpravou pre bežné prieskumné územia a vo všetkých troch prípadoch už došlo k prvému predĺženiu o 4 roky po uplynutí prvých 4 rokov. Počas plynutia prvého predĺženia došlo k zmene právnej úpravy a správny orgán objednávateľovi predĺžil platnosť prieskumného územia v dvoch prípadoch o 12 rokov a v jednom prípade o 4 roky, pričom však v odôvodnení všetkých troch rozhodnutí nijako nezdôvodňoval, aké objektívne dôvody nepostačovania doterajšej 8 ročnej lehoty spôsobili objektívne nepostačovanie doterajších 8 rokov pre dokončenie dotknutej činnosti. Všetky tri rozhodnutia sa dokonca opierajú o § 22 geologického zákona a nie o § 24, ktorý v odseku 8 stanovuje od 01.01.2008 podmienky pre prvé a súčasne posledné predĺženie platnosti prieskumného územia pre ropu a zemný plyn. V odôvodnení všetkých troch rozhodnutí je iba stručne uvedené, že správny orgán vyhovel všetkým trom návrhom vo veci predĺženia lehoty prieskumného územia "v plnom rozsahu". Z daného prístupu jednoznačne vzniklo legitímne očakávanie, že "nepostačovanie" doterajšej lehoty na dokončenie geologických prác nie je potrebné nijako objektívne odôvodňovať, že aplikačný výklad tak jednoznačne potvrdil historický výklad smerujúci k tomu, že rozhodujúca je akokoľvek potreba držiteľa prieskumného územia pri poslednom predĺžení dokončiť dotknuté činnosti. Inak si "plné vyhovenie" návrhom vo všetkých troch prípadoch nemožno vysvetliť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uverejnenom pod č. 90/2012 Zb. st. NS a rozh. súdov SR uviedol, že „Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe...z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možnosť právne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej...“. Prvostupňový správny orgán uvádza argument o tom, že žalobca nemohol legitímne očakávať dobu platnosti prieskumného územia dlhšiu ako 10 rokov, pretože v čase určenia prieskumného územia v roku 2005 platila iba možnosť maximálnej dĺžky 10 rokov prieskumného územia. Pritom toto netvrdí pri spomenutých troch posledných predĺženiach, kde rovnako môžeme tvrdiť, že, keďže prieskumné územia na ropu a zemný plyn boli určené v rokoch 2002 a 2003, nebolo tu legitímne očakávanie z predĺženia na 12 rokov a na 4 roky, a teda na celkovú dobu v dvoch prípadoch 20 rokov a v jednom prípade 12 rokov. Samozrejme, takýto postup jednoznačne takéto legitímne očakávanie na bezproblémovom poslednom predĺžení založil, aj keď pôvodne neexistovali. Preto prvostupňový správny orgán a žalovaný nemôžu tvrdiť, že aj po vydaní týchto troch rozhodnutí mal a musel účastník konania nevyhnutné geologické práce plánovať a realizovať tak, aby bol schopný ukončiť a vyhodnotiť geologický prieskum vo vymedzenej dobe 10 rokov. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je však vadné už len v tom, že zamlčalo podrobnosti o týchto troch predĺženiach umelým vytvorením zdanlivého „distinction“. Žalovaný tvrdí, že sú tu faktické rozdiely, avšak je úplne zrejmé, že nový geologický zákon účinný od 1.1.2008 implementoval smernicu č. 94/22/ES na prieskumné územia pre uhľovodíky a súčasne identickú podmienku „nepostačovania doterajšej doby geologických prác“ pre prvé a posledné predĺženie prieskumného územia na uhľovodíky „využil“ aj pre účely nového tretieho a posledného predĺženia prieskumného územia vo všeobecnosti t.j. aj na urán. Je zrejmé, že celá konštrukcia tretieho predlžovania, čo sa týka právnej techniky je úplne totožná s prvým predlžovaním prieskumného územia pre uhľovodíky. Nie je mysliteľné, aby identická formulácia zákonného textu podliehala úplne opačnej správnej praxi. Žalovaný uvádza prečo došlo k tak dlhému predĺženiu prieskumného územia pre uhľovodíky na str. 11 svojho rozhodnutia - okrem všeobecnej informácie o technicky a časovo náročnejšom prieskume uhľovodíkov oproti uránu argumentuje príkladmo náročným seizmickým meraním a hlbinným vŕtaním - tieto dôvody však žiadne z uvedených predĺžení z rokov 2009 a 2010 neobsahuje, keďže neobsahujú vôbec žiadne dôvody nepostačovania doterajšej doby, ani len subjektívne a už vôbec neodôvodňujú prečo predĺženie v dvoch prípadoch o 12 rokov a v jednom o 4 roky je nevyhnutne potrebné na dokončenie geologických prác pri prieskume uhľovodíkov. Je zrejmé, že žalovaného tvrdenie je nepreskúmateľné práve preto, že odôvodnenia všetkých troch rozhodnutí svedčia o tom, že dôvody uvádzané žalovaným prvostupňový správny orgán v rokoch 2009 a 2010 vôbec neskúmal. „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. Je zrejmé, že otázka nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia a nevyhnutnej potreby doby predĺženia platnosti prieskumného územia na dokončenie geologických prác bude skutkovo podobná tak v prípade neuhľovodíkových vyhradených nerastov, ako aj v prípade uhľovodíkových nerastov, pretože ak sa v jednom prípade skúmajú faktické dôvody pre určenie obsahu týchto pojmov, musia sa skúmať aj v druhom prípade. To, že prieskum uhľovodíkov má špecifiká oproti prieskumu neuhľovodíkov, je len málo významné pre skúmanie položených zákonných podmienok pre predĺženie platnosti prieskumného územia. Keďže však v ďalších prípadoch iný návrh podaný údajne nebol - neexistuje prax ohľadne „tretieho“ predlžovania - podaný, je potrebné vychádzať výlučne z troch spomenutých rozhodnutí. Teda nemožno tvrdiť, že nie je žiadna rozhodovacia prax ohľadne „tretích predlžovaní“. Tá jednoznačne existuje a zakladá tak v prípade pokusu o zmenu rozhodovacej praxe (začatie „objektivizovania“ dôvodov pre nepostačovanie doterajšej doby bez určených kritérií) povinnosť upozorniť žalobcu na možnosť takejto zmeny rozhodovacej praxe. Správny orgán tak porušil princíp procesného legitímneho očakávania, ktoré prikazuje v prípade plánovanej zmeny rozhodovacej praxe upozorniť žalobcu ešte pred rozhodnutím a umožniť mu vyjadriť sa k tomu. Takto zaťažil svoje rozhodnutie ústavnoprávnou vadou porušiac princíp legitímneho očakávania. Súčasne pri argumente prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, že nedošlo k žiadnej zmene rozhodovacej praxe, ide aj o porušenie hmotnoprávnych legitímnych očakávaní. Pokiaľ v okamihu rozhodovania správneho orgán existujú iné jeho rozhodnutia pojednávajúce o skutkovo tých istých alebo podobných prípadoch, je potrebné chrániť vieru účastníka, že správny orgán bude tiež v jeho prípade rozhodovať rovnakým spôsobom, ide o súčasť právnej istoty ako jedného zo základných znakov právneho štátu. Odchýliť sa je možno iba z dôvodu účelne aplikovaného prevládajúceho verejného záujmu a riadnom odôvodnení, v ktorom je potrebné odchýlenie sa od právneho názoru v iných rozhodnutiach a skutkovo a právne rovnakých alebo podobných veciach odôvodniť. Rozhodovacia prax by mala vykazovať značnú mieru stability. Žalobca uvádza rozhodnutie Spolkového ústavného súdu sp. zn. 1 BvR 571/7 zo dňa 10.06.2009: „Aj v správnom konaní sa...od zákonodarcu pri vytváraní normatívnych predpisov, ako aj pri ich používaní prostredníctvom úradov v rámci rozhodnutia prípadu - zásada ochrany dôvery (Vertrauensschutzes) rešpektuje. Pre občana musí určitá predvídateľnosť štátnych rozhodnutí byť poskytnutá, ktorá mu v dôsledku toho možnosť poskytne, sa na štátnych rozhodnutiach postaviť a zariadiť...“. Rovnako House of Lords uvádza, že legitímne alebo opodstatnené očakávanie môže vzniknúť z existencie pravidelnej praxe, o ktorej môže účastník opodstatnene očakávať, že bude pokračovať (Council of Civil Service Unions v Minister for the Civil Service 22.11.1983). Nedodržanie všeobecnej praxe, na ktorej bolo legitímne očakávanie, poskytlo osobám dostatočný záujem na napadnutí legality nepriaznivého rozhodnutia z dôvodu konania mimo právomoci, t.j. opomenutie správneho orgánu dodržať pravidlá prirodzenej spravodlivosti, t.j. konať spravodlivo smerom k účastníkovi pri vykonávaní svojich rozhodovacích právomocí (O'Reilly v Mackman 25.11.1983). Odvolací súd Najvyššieho súdu správy súdnictva pre Anglicko a Wales (Coughlan and Ors, R v North and East Devon Health Authority 16.07.1999) rozlíšil procesné a hmotné legitímne očakávanie tak, že prax môže vzbudiť legitímne očakávanie o konzultovaní pred prijatím konkrétneho rozhodnutia, čo musí poskytnúť správny orgán účastníkovi, ibaže existuje prevládajúci dôvod upustiť od konzultovania, ktorý je adekvátny pre zmenu politiky pri zohľadnení všetkého, čo spravodlivosť vyžaduje (procesné očakávanie) a ak prax vzbudila legitímne očakávanie hmotného (nie procesného) prospechu, tak zmarenie očakávania nesmie byť tak nespravodlivé, že prijatie nového a rozdielneho kurzu by sa rovnalo zneužitiu právomoci, pričom správny orgán musí zvážiť požiadavky spravodlivosti proti akémukoľvek prevládajúcemu záujmu, o ktorý sa opiera zmena politiky (hmotné očakávanie). Avšak, aj keby neexistovalo legitímne očakávanie, stále musí správne rozhodnutie dodržať tzv. Wednesbury štandard t.j. nebyť iracionálne (požiadavka vnútornej racionality rozhodnutia) alebo nemorálne. Právomoc robiť a meniť politiku nesmie byť zneužitá nespravodlivo tak, že zmarí legitímne očakávania jednotlivca. Nepodržanie osvojenej praxe smerom k obmedzenému počtu jednotlivcov je zneužitím právomoci (zneužitie právomoci je podobná nespravodlivosť ako porušenie prirodzenej spravodlivosti, dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by žiaden rozumný tribunál nemohol dosiahnuť, presiahnutie právomoci rozhodovacieho orgánu alebo urobenie právnej chyby). Nespravodlivosť rovnajúca sa zneužitiu moci je nezákonná nie preto, že vskutku preto, že porušuje legitímne očakávanie, že nejaké rozdielne hmotné rozhodnutie bude prijaté, ale skôr preto, že je nelogické alebo nemorálne alebo aj pre verejný orgán konať s nápadnou nespravodlivosťou a v tomto zmysle zneužiť právomoc. Aplikácia politiky na jednotlivca, ktorý bol vedený k očakávaniu niečoho odlišného, musí byť robená tak, aby išlo o spravodlivý výkon právomoci, teda zmarenie očakávania jednotlivca nesmie byť tak nespravodlivé, aby bolo zneužitím právomoci verejného orgánu. Nie vždy je dostatočné pre spravodlivý výkon právomoci zmenu politiky kompenzovať finančne. Následne v inom prípade (Abbasi and Anor., R v Secretary of State for Foreign and Commonwealth Affairs and Secretary of State for the Home Department 06.11.2002) Odvolací súd Najvyššieho súdu správy súdnictva pre Anglicko a Wales uviedol, že doktrína legitímneho očakávania poskytuje zavedený a prispôsobivý prostriedok pre poskytovanie účinku zavedenej politike alebo praxi pre výkon správneho práva úvahy (diskrécie), pričom môže dôjsť k zmene praxe alebo politických kritérií, avšak v rozsahu nezmenenej praxe a nezmenenej politiky je účastník konania oprávnený mať vec posúdenú náležité. V inom rozsudku (Abdi v Secretary of State for the Home Department 22.11.2005) uviedol Odvolací súd Najvyššieho súdu správy súdnictva pre Anglicko a Wales, že orgánom osvojená prax, ktorá vyjadruje, ako orgán zamýšľa konať, musí byť dodržaná, ibaže existuje dobrý dôvod neurobiť tak. Tento princíp je založený v spravodlivosti a je to legálny štandard, ktorý je požiadavkou dobrej správy, ktorá obsahuje priamočiare a konzistentné zaobchádzanie s verejnosťou, zaberajúci svoje miesto popri takých právach ako spravodlivý proces a žiaden trest bez zákona, hoc nezistený v pojmoch Európskeho dohovoru o ľudských právach. Rovnako ako pri iných ústavných princípoch nájdených v Európskom dohovore, je potrebné formulovať obmedzenia tejto požiadavky, čiže popísať, čo sa môže považovať za dobrý dôvod na odchýlenie sa od tohto právneho štandardu. Prax verejného orgánu, pokiaľ ide o budúce správanie, môže byť popretá a tak odchýliť sa od štandardu možno iba za okolností, kde je to legálnou povinnosťou verejného orgánu a súčasne primeranou reakciou no zohľadnení legitímneho účelu sledovaného verejným orgánom vo verejnom záujme. Odopretie očakávania musí byť v okolnostiach primerané sledovanému legitímnemu účelu. Proporcionalita sa musí posudzovať podľa zodpovedajúcej sily súťažiacich záujmov v prípade. Rovnováha medzi spravodlivým zaobchádzaním s jednotlivcom v konkrétnych okolnostiach a ospravedlnením iných cieľov, ktoré majú náležitý nárok vo verejnom záujme, ktorá je podstatnou dilemou predstavovanou právom legitímneho očakávania, nie je presne vypočítateľná, jej meranie nie je exaktné. V ďalšom rozsudku Odvolací súd Najvyššieho súdu správy súdnictva pre Anglicko a Wales (Bhatt Murphy, R v. The Independent Assessor 09.07.2008) uvádza, že legitímne očakávanie hmotné aj procesné môže (nemusí) vzniknúť za okolností, kde verejný rozhodovací orgán mení, navrhuje zmeniť existujúcu politiku alebo prax, pričom legitímne očakávanie ako doktrína sa aplikuje, ak zmena alebo navrhovaná zmena politiky je nespravodlivá alebo zneužitím moci, čo ale závisí na okolnostiach prípadu. Ak existuje politika ustálená a zavedená v praxi, dochádza k požívaniu substancie tejto politiky v tom zmysle, že to má za následok prax súčasnej a budúcej hmotnej politiky, čo znamená, že od každej politiky verejného orgánu sa bude očakávať, že bude účinkovať dovtedy, kým vzniknú racionálne dôvody pre jej ukončenie. Ďalej žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax Odvolacieho súdu Vysokého súdneho dvora pre Anglicko a Wales v ďalšom rozsudku (WL (Congo) and Anor, R v Secretary of State for the Home Department 19.02.2010) a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v uznesení rozšíreného senátu sp. zn. 6Ads 88/2006-132 z 21.07.2009. Za racionálnu (nie svojvoľnú) zmenu správnej praxe možno pritom s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam považovať: zmenu interpretovaného zákona, zmenu zákonov súvisiacich s interpretovaným predpisom (systematický výklad) a zmenu skutočností rozhodných pre interpretáciu zákona (teleologický výklad). Z procesného hľadiska je správny orgán povinný riadne upozorniť účastníka konania na zamýšľanú zmenu správnej praxe. Súčasne pokiaľ v okamihu rozhodovania správneho orgán existujú iné jeho rozhodnutia pojednávajúce o skutkovo tých istých alebo podobných prípadoch, je potrebné chrániť vieru účastníka, že správny orgán bude tiež v jeho prípade rozhodovať rovnakým spôsobom, ide o súčasť právnej istoty ako jedného zo základných znakov právneho štátu. Odchýliť sa je možno iba z dôvodu účelne aplikovaného prevládajúceho verejného záujmu a riadnom odôvodnení, v ktorom je potrebné odchýlenie sa od právneho názoru v iných rozhodnutiach a skutkovo a právne rovnakých alebo podobných veciach odôvodniť. Podľa bodu 18. vysvetliviek k Odporúčaniu č. R (80) 2 Výboru ministrov Rady Európy týkajúce sa výkonu diskrečných právomocí správnych orgánov prijaté 11.03.1980 sa vyžaduje pri diskrečnej právomoci, aby si orgán spomedzi viacerých zákonne prijateľných riešení vybral to, ktoré je najprimeranejšie, čo znamená rozpoznať ako základnú zásadu správneho konania č. 1 - účel diskrečnej právomoci má byť rozpoznaný z textu zákona udeľujúceho diskrečnú právomoc - v predmetnom prípade Ludovika Energy s.r.o. je to nepostačovanie určenej lehoty na dokončenie dotknutej činnosti a nevyhnutná potrebnosť novej lehoty na dokončenie geologických prác podľa § 22 ods. 1 geologického zákona, pričom podľa § 14 ods. 3 a 4 geologického zákona je zhotoviteľ povinný navrhnúť zmenu projektu geologickej úlohy, ak zistil, že je potrebné voliť zásadne iný metodický alebo technický postup alebo vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác ako obsahuje projekt úlohy alebo cieľ geologickej úlohy nemožno dosiahnuť najmä z dôvodu, že geologické pomery sa podstatne líšia od predpokladov v schválenom projekte geologickej úlohy, následne zmenu projektu schvaľuje objednávateľ. Ak teda dôjde k schváleniu zmeny projektu za splnenia jednej z predchádzajúcich podmienok, podľa ktorého je nevyhnutné ešte jedno predĺženie na stanovenú dobu, objednávateľom, podľa názoru žalobcu to preukazuje nevyhnutnú potrebnosť stanovenia novej lehoty na dokončenie geologických prác. Správny orgán má len veľmi obmedzenú možnosť preskúmania zmeny projektu, v podstate je odkázaný iba na samotnú zmenu projektu, pretože si reálny stav nemá ako overiť, keďže geologická dokumentácia sa nachádza až do odovzdania záverečnej správy u zhotoviteľa. V podstate má právomoc iba na formálne preskúmanie zmeny projektu, či jeho znenie odôvodňuje nevyhnutnosť predĺženia lehoty prieskumného územia na dokončenie geologickej úlohy. Z toho je zrejmé, že správny orgán má teda v prvom rade povinnosť posúdiť, či zmena projektu nevyhnutne odôvodňuje predĺženie lehoty platnosti prieskumného územia. Keďže nemá, pri formálnom súlade znenia návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia a objednávateľom schválenej zmeny projektu geologických úloh, žiadnu právomoc na preskúmanie súladu zmeny projektu geologickej úlohy s geologickou dokumentáciou, je predpoklad, že bude predĺženie lehoty prieskumného územia považovať za nevyhnutné na dokončenie geologickej úlohy, pričom, ak by zamýšľalo následne zamietnuť návrh na predĺženie lehoty prieskumného územia, muselo by také zamietavé rozhodnutie byť primeranejšie ako návrhu na predĺženie vyhovujúce rozhodnutie. Výber podľa bodu 16. vysvetliviek k odporúčaniu č R (80) 2 Výboru ministrov Rady Európy sa musí udiať v súlade so základnými zásadami správneho konania ako povinnosťami správneho orgánu pri výkone diskrečných právomocí, ktorých účelom je zabezpečiť, aby voľnosť udelená legislatívou bola vykonávaná spravodlivým a čestným spôsobom a nebola zneužitá alebo použitá svojvoľne. Na to, aby si orgán vybral medzi tým, či predĺži lehotu prieskumného územia alebo ju nepredĺži, musí skúmať účel diskrečnej právomoci a povahu kritérií, ktoré berie do úvahy. V prípade, že zákon nestanovuje žiadne kritériá, musí ísť o faktory relevantné pre konkrétny prípad a o týchto faktoroch informovať dotknutú osobu. Podľa bodu č. 22 vysvetliviek je účelom rovnosti pred zákonom zabrániť nespravodlivej diskriminácii zabezpečením, že osoby v rovnakých de facto a de iure situáciách požívali podobné zaobchádzanie okrem prípadu objektívne ospravedlniteľného po zohľadnení sledovaného účelu. Kľúčové sú však požiadavky bod 24. vysvetliviek: „Princíp proporcionality sa aplikuje osobitne tam, kde správny akt prijatý pri výkone diskrečnej právomoci sa nepriaznivo dotýka práv, slobôd alebo záujmov jednotlivca. Jeho účelom je zabezpečiť opodstatnenú rovnováhu medzi záujmami v stávke, napríklad verejný záujem na jednej strane a súkromné záujmy jednotlivcov na druhej strane, princíp zdôrazňuje, že správny orgán, ktorému je právo úvahy udelené, by nemal ukladať jednotlivcovi žiadne bremeno, ktoré by bolo nadmerné s ohľadom na účel, ktorý je sledovaný. V jeho krajnosti, tento princíp nabáda správne orgány, aby sa zdržali konania v prípadoch, kde akékoľvek konanie vôbec by mohlo viesť k škode na jednotlivcovi, ktorá bude mimo primeranosti k účelu, ktorý je sledovaný. Väčšina európskych správnych právnych systémov uznáva princíp opodstatnenej rovnováhy medzi účelom, ktorý má byť dosiahnutý a prostriedkami použitými na jeho dosiahnutie“. Žalobca ďalej uvádza, že už investoval od určenia prieskumného územia (spolu s predchádzajúcim držiteľom prieskumného územia) do geologických prác v prieskumnom území každoročne nasledovné sumy: - za rok 2005: .,- Sk, (XXX XXX,XX eura), - za rok 2006: XX XXX XXX,- Sk, (X XXX XXX,XX eura), - za rok 2007: XX XXX XXX,- Sk, (X XXX XXX,XX eura), - za rok 2008: X XXX XXX,- eur, (XXX XXX XXX,XX Sk), - za rok 2009: X XXX XXX,- eur, - za rok 2010: X XXX XXX,- eur, - za rok 2011: X XXX XXX,- eur, - za rok 2012: X XXX XXX,- eur, - za rok 2013: X XXX XXX,- eur, spolu: XX XXX XXX,- eur. V prípade zamietnutia návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia došlo k neprípustnému zásahu do ústavnej zásady ochrany legitímneho očakávania v ustálenú správnu prax, pretože do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k žiadnej zistiteľnej zmene politiky ministerstva vo vzťahu k predlžovaniu platnosti prieskumných území. V danom prípade predĺženie lehoty platnosti prieskumného územia je plne v súlade s novou ústavnou požiadavkou na ochrane, zveľaďovaní, šetrnom a efektívnom využívaní nerastného bohatstva v prospech občanov Slovenskej republiky a budúcich generácií účinnou podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.12.2014 (ústavný zákon č. 306/2014 Z.z.). Keďže existuje všeobecná ustálená správna prax správneho orgánu spočívajúca v predlžovaní lehoty prieskumného územia práve na základe toho, že overenie a ochrana výhradných ložísk (nerastného bohatstva) ako výhradného vlastníctva štátu je dôležitým verejným záujmom, a súčasne došlo k povýšeniu tohto záujmu na ústavný záujem, je potrebné jednoznačne uviesť, že správny orgán v prípade prieskumného územia „Čermeľ-Jahodná-U, Mo, Cu rudy“ nemôže rozhodnúť o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia bez preukázania verejného záujmu, ktorý by prevládol nad ústavným záujmom na overení a zistení vyhradených nerastov v ložisku a súčasne by prevládol legitímnu nádej v návratnosti investícií účastníka konania, čiže by rešpektoval požiadavku proporcionality zásahu do práva na pokojné užívanie majetku účastníka konania. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán na strane 5 svojho rozhodnutia uvádza, že “tretie“ predĺženie je “výnimočným opatrením“ a že “ide o mimoriadne opatrenie“ - geologický zákon však hovorí, že „ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác“. Slovná formulácia “môže“ sa uvádza pre každé predĺženie a z vyššie uvedeného je zrejmé, že je to na dokončenie prác, takže už nemôže nastať ďalšie predĺženie. Okrem najvyššej úhrady za km2 nie sú uvedené žiadne iné diskriminujúce podmienky. Slovné spojenie “výnimočné opatrenie“ sa nenachádza v geologickom zákone a ani nič tomu nenasvedčuje a nie je ani v dôvodovej správe k novelizácii geologického zákona, teda v čase, keď sa možnosť predĺženia doby lehoty prieskumného územia na dokončenie prác dostala do geologického zákona. Žalovaný rovnako na str. 5 svojho rozhodnutia uvádza, že ide opatrenie výnimočného charakteru z už naznačených dôvodov záujmu štátu na komplexnom, efektívnom a časovo obmedzenom geologickom prieskume, čo sa však neodrazilo v rozhodnutiach o predĺžení uhľovodíkov, kde celková doba prieskumu je 20 rokov a 12 rokov. Prvostupňový správny organ ďalej uvádza na strane 6 rozhodnutia, že ak predlžuje dobu platnosti prieskumného územia, o to dôkladnejšie je nutné posudzovať návrh na predĺženie doby platnosti. Toto konštatovanie je v rozpore s doterajšou praxou správneho orgánu, keď doteraz neskúmal, okrem zákonných povinností, dokonca niekedy ani to, (ako bolo v prvom prípade PU 16-02 Bažantnica, http:// www.cas.sk/clanok/84164/izakove-licencie-poburili-jahnatka-aj-tr..) návrhy na predĺženie doby platnosti prieskumného územia. V geologickom zákone nikde nie je uvedené ako správny orgán objektívne posudzuje, aká doba je nevyhnutná na dokončenie prác. Správny orgán má právomoc na formálne preskúmanie zmeny projektu a či jeho znenie odôvodňuje nevyhnutnosť predĺženia lehoty prieskumného územia na dokončenie geologickej úlohy. Správny orgán však nemá žiadnu právomoc zasahovať do zmeny projektu, to má len objednávateľ, ktorý ho schvaľuje. Žalobca ďalej tvrdí, že vyhľadávací ložiskový prieskum aj v súčasnosti trvá 10 rokov, čo je dokumentované predĺženiami prieskumných území PU 17-05 Hodruša Hámre, PU 26-06 Kremnické vrchy - Lutila, prípadne 8 rokov PU 37-07 Veľké Pole. Dokonca južne od ložiska Kremnica sa v súčasnosti vykonáva ložiskový geologický prieskum v etape vyhľadávacieho ložiskového prieskumu viac ako 10 rokov. V prieskumnom území Lutila resp. Lutila II , Au, Ag, Cu, Zn, Pb, Sb, Hg rudy v etape vyhľadávacieho prieskumu spoločnosť Kremnica Gold vykonáva vyhľadávací ložiskový prieskum už 12 rok (s formálnym prerušením prieskumného územia). Správny orgán z neznámych dôvodov túto prax prehliada. Vyššiu etapu ložiskového geologického prieskumu realizuje objednávateľ len v prípade, keď potrebuje dokončiť prieskum v etape podrobného prieskumu. Je si potrebné uvedomiť, že platba za km2 pri treťom predĺžení je voči prvému určeniu 7-krát vyššia, a je dokonca vyššia ako úhrada za dobývací priestor (XXX,- eur), takže návrh na predĺženie doby platnosti podá držiteľ len v prípade seriózneho záujmu dokončiť geologický prieskum, ale pokiaľ má držiteľ dostatok údajov a dokončil geologický prieskum, tak požiada o dobývací priestor. Ale pokiaľ sa v etape vyhľadávacieho prieskumu nenájde ložisko, resp. objednávateľ prác usúdi, že je neefektívne a neekonomické v prieskume ďalej pokračovať, tak ho ukončí. Len pokiaľ sa v etape vyhľadávacieho prieskumu nájde ložisko, tak sa dá a má zmysel pokračovať v podrobnom prieskume. Z uvedených príkladov z minulosti, ale aj zo súčasnej praxe vyplýva, že vyhľadávací ložiskový prieskum sa realizoval, realizuje bežne 10 a viac rokov a následne ďalších, bežne viac ako 10 rokov sa vykonával predbežný prieskum a podrobný ložiskový prieskum trvá ďalších 8-10 rokov (v minulosti boli 3 etapy ložiskového prieskumu - vyhľadávací, predbežný a podrobný, dnes sú tieto 3 etapy spojené do dvoch etáp - vyhľadávací a podrobný). Účastník konania dokumentoval, že geologické ložiskové prieskumy rôznych etáp v minulosti sa na jednej ložiskovej štruktúre bežne vykonávali viac ako 30 rokov. Spojenie etáp ložiskového geologického prieskumu umožňuje § 3 odsek 2 vyhlášky 51/2008 Z.z. na vykonanie geologického zákona. Zoberúc vyššie uvedené príklady z nedávnej minulosti a aj prítomnosti a logické operácie správneho orgánu, by doba riešenia spojených etáp mala byť 20 až 30 rokov, čo je aj prípad prieskumného územia Čermeľ - Jahodná, ktoré je určené na spojene etapy vyhľadávacieho a podrobného ložiskového prieskumu. V zmysle vyhlášky č. 51/2008 Z.z. sa geologická úloha rieši odborne a efektívne. Geologický ložiskový prieskum sa vykonáva v etapách. Pri riešení geologickej úlohy sa uplatňuje zákonná požiadavka vyhlášky č. 51/2008 Z.z. na komplexné vykonávanie a hodnotenie geologických prác, čo pre účastníka konania znamená, že všetky vzorky doteraz získané boli analyzované na asociáciu na 35, resp. 49 prvkov metódami ICP a RTG. Ako účastník konania uviedol v zmene projektu, počas riešenia úlohy zistil, že najvyššie obsahy Y, korelujú s U-Mo mineralizáciou a sú „viazané“ na anomálne obsahy P. Avšak nie je pravidlom, že najvyššie obsahy Ce sú viazané na najvyššie obsahy U a Mo, avšak vždy sú spojené s najvyššími obsahmi P. Mineralogickým štúdiom a analýzami na mikrosonde sa ukázala vysoká korelácia medzi uránovým zrudnením a prvkami vzácnych zemín (ďalej len „REE“), avšak dostupnými metódami boli analyzované len 4 zo súboru prvkov vzácnych zemín v našich vzorkách. Doterajšie práce potvrdili, že aj keď na prvý pohľad koncentrácie REE v hostiteľských horninách ložiska Kuriškova sú v priemere síce nízke, ale REE sú viazané ako prímes v hlavných rudonosných horninách a mineráloch. Keďže sa komplexná analýza REE štandardne nevykonáva, z hľadiska efektívnosti (vopred musíme mať indíciu, že tieto prvky má zmysel v rámci komplexnosti stanoviť), ale predovšetkým v dôsledku špeciálnych laboratórnych postupov, keď sa stanovujú po predbežnej separácií daných prvkov od matrice vzorky a následnej prekoncentrácii prvkov a špeciálnym rozkladom a vyzrážaním. Aby sa splnila požiadavka komplexného vykonávania geologických prác účastník konania navrhol doplniť existujúcu analýzu v niektorých vzorkách o analýzu REE (14 prvkov) z duplikátu vzorky, čím sa zároveň vykoná aj potrebná kontrola stanovenia obsahu. To sa odrazilo v návrhu na predĺženie doby platnosti a v zmene projektu, kde účastník konania uvádza, že chce „doplniť geologický ložiskový prieskum na novy typ mineralizácie REE (prvkov vzácnych zemín = kritické nerastné suroviny EÚ) a o odber nových mineralogických a geochemických vzoriek z dokumentačného materiálu získaného do roku 2014“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nejde o odbery nových vzoriek v teréne, resp. o vykonávanie nových geologických prác zameraných na tento typ mineralizácie, ale z duplikátov niektorých vzoriek, ktoré sa už získali pri predchádzajúcich etapách prieskumu do roku 2014 a ktoré vykazujú vyššie obsahy Y, Ce a ktoré sa analyzovali na 35, resp. 49 prvkov, účastník konania plánoval doplniť komplexnú analýzu na prvky vzácnych zemín, ktorá sa štandardne nevykonáva. Už asociácia 49 prvkov, ktorú účastník konania vykonal, vysoko prekračuje štandard komplexnosti, ktorý bol doteraz zaužívaný pri ložiskom prieskume financovanom predovšetkým zo zdrojov štátneho rozpočtu cez správny orgán v minulosti. Dôvod pre nový odber vzoriek z duplikátov je ten, že analýzy REE (14 prvkov) sa uskutočňujú iným špeciálnym laboratórnym postupom. Doanalyzovanie niektorých vzoriek odobratých v predchádzajúcich etapách prieskumu, nemôže správny orgán považovať za novú geologickú úlohu, resp. za zmenu cieľa geologickej úlohy, ale za splnenie požiadavky komplexného vykonávania geologických prác vo vyšších etapách ložiskového geologického prieskumu. Všetky ostatné geologické práce, ktoré účastník konania plánuje vykonať v predĺženej dobe platnosti, sú viazané predovšetkým na splnenie záverov správnym orgánom schválenej Čiastkovej záverečnej správy (september 2012) v etape podrobného ložiskového prieskumu. Počas vykonávania geologických prác v etape vyhľadávacieho ložiskového prieskumu žalobca zistil veľkú variabilitu obsahov úžitkových prvkov a veľmi komplikovanú geologickú stavbu v strižnej zóne, ktorú predchádzajúci geologický prieskum vykonaný do roku 1996 neindikoval. Tieto zistenia boli prezentované v Čiastkovej záverečnej správe zo septembra 2012, kde sa sa konštatovalo, že napriek niekoľkoročnému geologickému prieskumu je nevyhnutné pokračovať v prieskume ložiska a okolia v určenom prieskumnom území Čermeľ-Jahodná. Predkladané výsledky Čiastkovej záverečnej správy zo septembra 2012 potvrdzujú komplikovanosť geologickej stavby a je potrebné vo vyšších etapách prieskumu (podrobný prieskum) preklasifikovať zásoby do vyšších kategórií z hľadiska preskúmanosti. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevenoval týmto zjavne objektívnym dôvodom nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Žalobca v žalobe uvádza, že prvostupňový správny orgán (na str. 10 rozhodnutia) uvádza, že návrh na predĺženie doby platnosti prieskumného územia indikuje realizáciu novej geologickej úlohy - nový geologický prieskum. Nie je možné považovať doanalyzovanie duplikátov vzoriek na celú asociáciu REE za nový prieskum, pretože žiadne nové geologické práce nie sú projektované špeciálne na overenie tohto typu mineralizáeie, pretože obsahy do 200 ppm (uvedené v zmene projektu) sú len indíciou možnej mineralizácie. Prvostupňový správny orgán nerozlišoval medzi splnením požiadavky komplexného vykonávania geologických prác po etapách § 3 odsek 1 vyhlášky č. 51/2008 Z.z. a novým geologickým prieskumom zameraným na výskyt nového typu mineralizácie. Pokiaľ chemická analýza na prvky, ktoré nie sú uvedené v záhlaví názvu prieskumného územia, je považovaná za novú geologickú úlohu, tak podľa tejto logickej operácie prvostupňového správneho orgánu by sa mali vykonávať len analýzy prvkov, ktoré sú v názve určeného prieskumného územia (v prípade žalobcu ako držiteľa prieskumného územia iba U, Mo, Cu) a všetky ostatné analyzované prvky by potom indikovali novú úlohu. Takáto úvaha by však bola nielenže v rozpore s geologickou legislatívou a geologickou praxou, ale aj s očakávaním rozumného prístupu správneho orgánu. Žalovaný však v tejto argumentácii prvostupňového správneho orgánu nepokračoval a zvolil jednoduchší prístup - jednoducho sprievodné nerasty nie sú hlavnou úlohou. Žalobca už poukázal na to, že takýto prístup je rozlišovanie niečoho, čo geologický zákon nerozlišuje. Prvostupňový správny orgán neguje etapovitosť geologického prieskumu. Počas geologického prieskumu žalobca zistil, že variabilita ložiska je taká vysoká, čo potvrdila Komisia pre klasifikáciu zásob, že napriek vykonaniu 124 vrtov v ložisku je len polovica objemu zásob v kategórii Z2, druhá polovica v kategórii Z3, čo spĺňa podmienky vyhľadávajúceho ložiskového prieskumu. Pokračovanie podrobného ložiskového geologického prieskumu je nevyhnutné pre preradenie zásob do vyššej kategórie a pre detailnejšie poznanie ložiska, ktoré je nevyhnutné pre vypracovanie podkladov, ktoré vyžaduje banský zákon - návrh na otvárku, prípravu, dobývanie. Táto podmienka sa pre držiteľa prieskumného územia vytvorila až novelou banského zákona od 01.01.2011. Výsledky z overenia technologických vlastností suroviny budú slúžiť na vypracovanie podkladov, ktoré o.i. tiež vyžaduje banský zákon. Žalovaný tieto argumenty nijako nekomentoval. O vysokej variabilite ložiska sa účastník konania dozvedel až počas vykonávania geologických prác v etape vyhľadávacieho prieskumu a nová právna úprava banského zákona vstúpila do platnosti 01.01.2011. Ide jednoznačne o objektívny dôvod nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia (pozri poľskú úpravu uhľovodíkov vyššie - geologické podmienky). Geologický prieskum objednaný v nedávnej minulosti správnym orgánom neindikoval výskyt sprievodnej mineralizácie. Účastník konania indície na tento typ mineralizácie zistil v rámci komplexnosti vykonávania prác v etape vyhľadávacieho ložiskového prieskumu. Hlavnými nerastmi vždy zostanú nerasty, z ktorých sa dá získať U, Mo, Cu a bez týchto hlavných nerastov nemôže byť sprievodná mineralizácia samostatne hodnotená. Je všeobecne známe a podrobne popísané v čiastkovej záverečnej správe, že mineralizácia je stratiformná, nachádza sa v presne definovanom rudonosnom horizonte a v tomto horizonte sa zistili indície REE, ktoré by mohli predstavovať sprievodnú mineralizáciu. Doplnenie chemických analýz na obsahy REE ako možnej sprievodnej mineralizácie ako súčasť komplexnosti geologického prieskumu na hlavné U, Mo, Cu nerasty nemôže byť považované za novú geologickú úlohu. Ministerstvo polemizuje, že keď sú sprievodné nerasty, potom musia logicky existovať taktiež hlavné nerasty. Formulácia hlavné a sprievodné nerasty sa uvádza v geologickom zákone (od 01.11.2013) a nevymyslel ich účastník konania. Slovo sprievodné (vyskytujúci sa súčasne s niečím, v súvisiaci s niečím (výkladový slovník slovenského pravopisu)) nerasty, označuje nerasty, ktoré sa vyskytujú s niečím a súvisia s niečím. To niečo je hlavný nerast, ktorý je uvedený v rozhodnutí o prieskumnom území - U, Mo, Cu rudy a tieto rudy sú tiež uvedené v osvedčení o výhradnom ložisku, ktoré v roku 1996 vydalo ministerstvo životného prostredia. Je zrejmé, že sa nedá oddeliť vykonávanie geologického ložiskového prieskumu na sprievodné a hlavné nerasty, ako to indikuje ministerstvo. Pokiaľ by v minulosti objednávateľ geologickej - úlohy (ministerstvo) , ktorú zo štátneho rozpočtu do roku 1996 realizoval Uranpres trval na komplexnosti, tak by bolo zrejmé, že sú v priestore PÚ geologické indície aj na výskyt sprievodného typu mineralizácie. Ministerstvo uvádza, že držiteľ prieskumného územia tak zmenil projekt, že to nezodpovedá komplexnosti a dočasnosti geologického prieskumu podľa § 11 ods. 1 písm. a) banského zákona v spojení s § 22 ods. 1 geologického zákona. V § 11 ods. 1 banského zákona podobne ako v § 16 ods. 3 geologického zákona sa zdôrazňujú komplexnosť vykonávania ložiskového prieskumu a komplexnosť vyhodnocovania geologickej úlohy slovami „komplexné kvalitatívne posúdenie nerastu“. Žalobca si nevie predstaviť ako komplexná chemická analýza vzorky resp. duplikátu tej istej vzorky, aj keď urobená v dvoch etapách je v rozpore s komplexným posúdením nerastu a zodpovedá novej geologickej úlohe. Pritom žiadne nové geologické práce, žiaden podstatne väčší rozsah prác (§ 14 ods. 3) za účelom realizovania nového geologického prieskumu na vzácne zeminy žalobca nenavrhoval, okrem doanalyzovania niektorých duplikátov vzoriek odobratých do roku 2014 na kompletnú chemickú analýzu. Správny orgán zamietnutím návrhu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia popiera právo držiteľa prieskumného územia vykonať geologické práce ložiskového geologického prieskumu, ktoré sú spojené s vyhodnotením úlohy a zhodnotením výsledkov získaných v predchádzajúcich etapách prieskumu. Práce ktoré sú uvedené v zmene projektu, ktorými chce držiteľ prieskumného územia komplexne dokončiť geologicky ložiskový prieskum v žiadnom prípade neznamenajú novú geologickú úlohu, ale pokračovanie a komplexné dokončenie existujúcej geologickej úlohy vo vyšších etapách prieskumu. Ministerstvo na str. 11 svojho rozhodnutia (prvostupňový správny orgán), ale aj inde uvádza, že držiteľ prieskumného územia sa mohol spoliehať maximálne na dobu 10 rokov platnosti prieskumného územia, pretože taká bola v tom čase právna úprava. Avšak už pred prvým predĺžením prieskumného územia nadobudla platnosť novela geologického zákona platná od 01.01.2008, ktorá umožňovala aj tretie predĺženie prieskumného územia na dokončenie činnosti, naviac počas platnosti prieskumného územia nastali nové skutočnosti, s ktorými držiteľ prieskumného územia nemohol počítať, a to je vysoká variabilita ložiska a novely banského zákona, ktoré stanovujú špeciálne podmienky pre držiteľa prieskumného územia, a to spracovanie a predloženie návrhu na otvárku, prípravu, dobývanie, úpravu a zušľachťovanie a uskutočnenie referenda príslušnej obci pred podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru v čase platného prieskumného územia. Argumentácia ministerstva, že 10 rokov stačí, aby sa mohla skôr uplatňovať pri prieskume na naftu a plyn, pretože tam sa dostala podľa platnej zákonnej úpravy § 24 ods. 8: „prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác“. To znamená, že tu mohol objednávateľ sám navrhnúť dobu a potom by niekto mohol argumentovať, že si sám dobu určil a ešte požaduje predĺženie. Ale tomu tak nie je a v zákone je uvedené, že „ak určená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác“. Je to presne taká istá formulácia ako v § 22 na rozdiel od toho, že objednávateľ/držiteľ prieskumného územia si nestanovuje dobu, ale tá je pevne stanovená. Držiteľ prieskumného územia požaduje predĺžiť lehotu prieskumného územia o doby, aby mohol dokončiť geologický ložiskový prieskum a podľa § 16 geologického zákona vyhotoviť záverečnú správu, následne sa táto správa s výpočtom zásob podľa § 18 predloží na posúdenie a schválenie ministerstvu do jedného mesiaca po schválení. Správu schvaľuje ministerstvo bez ohľadu na zdroj financovania do šiestich mesiacov od jej predloženia. Následne po schválení výpočtu zásob organizácia v zmysle § 24 ods. 2 banského zákona získava prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru. Toto prednostné právo má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednostné právo možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do jedného roka po posúdení a schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob v období ložiskového, geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 3. Prednostné právo si organizácia uplatní podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru v dobe platnosti prieskumného územia. Žalobca uvádza, že správny orgán vyvinul úsilie ako obhájiť zmenu doterajšej praxe. Naviac tvrdí, že mal doterajšiu prax s lehotou platnosti najviac 10 rokov a že nemá vedomosť o dobe nad 10 rokov, pričom je ale zrejmé, že účelovo z tohto hodnotenia vynechal predĺženia pri prieskumnom území na ropu a zemný plyn. Teda nemožno tvrdiť, že nie je žiadna rozhodovacia prax ohľadne „tretích predlžovaní“ nevyhnutných na dokončenie prác. Správny orgán tak porušil princíp procesného legitímneho očakávania, ktoré prikazuje v prípade plánovanej zmeny rozhodovacej praxe upozorniť účastníka konania ešte pred rozhodnutím a umožniť mu vyjadriť sa k tomu. Takto zaťažil svoje rozhodnutie ústavnoprávnou vadou porušiac princíp legitímneho očakávania. Správny orgán totiž nemá pre odchýlenie sa od svojej doterajšej rozhodovacej praxe žiaden zodpovedajúci verejný záujem. Minister životného prostredia v rozhodnutí o druhom predĺžení prieskumného územia z 10.01.2014 uviedol, že: „Overenie a ochrana výhradných ložísk (nerastného bohatstva) ako výhradného vlastníctva štátu je dôležitým verejným záujmom“. Držiteľ prieskumného územia poukazuje na nevyhnutnosť predĺženia doby platnosti prieskumného územia na dokončenie geologických prác vo vyššej etape prieskumu, čo plne odpovedá ústavnej požiadavke (súčasne je v záujme štátu ako vlastníka nerastného bohatstva) na zveľadení nerastného bohatstva overením a zistením zásob vyhradených nerastov v ložisku. Ministerstvo nikde neuviedlo možný rozpor medzi prevládajúcim verejným záujmom a súkromným záujmom na dokončení geologických prác a zistením stavu zásob. Podľa názoru žalobcu rozpor medzi verejným alebo súkromným záujmom neexistuje. Keďže existuje ustálená správna prax spočívajúca v predlžovaní lehoty prieskumného územia práve na základe toho, že overenie a ochrana výhradných ložísk (nerastného bohatstva) ako výhradného vlastníctva štátu je dôležitým verejným záujmom, a súčasne došlo k povýšeniu tohto záujmu na ústavný záujem, je potrebné jednoznačne uviesť, že správny orgán v prípade prieskumného územia „Čermeľ-Jahodná-U, Mo, Cu rudy“ nemôže rozhodnúť o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia bez preukázania verejného záujmu, ktorý by prevládol nad ústavným záujmom na overení a zistení vyhradených nerastov v ložisku. Držiteľ prieskumného územia v zmysle geologického zákona požaduje, aby doba platnosti prieskumného územia bola predĺžená o obdobie, aby mohol komplexne dokončiť geologický ložiskový prieskum v etape podrobného ložiskového prieskumu a vyhotoviť záverečnú správu s výpočtom zásob v zmysle geologického zákona, ktorú následne schvaľuje ministerstvo. Držiteľ prieskumného územia následne získava prednostné právo na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Spracovanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru a uplatnenie zákonného prednostného práva v prípade rádioaktívnych nerastov vyžaduje špeciálne náležitosti s ktorými nemohol držiteľ prieskumného územia počítať v čase určenia PÚ, lebo boli do banskej legislatívy zapracované neskôr (v roku 2011, resp. 2014 a musia sa spracovať v dobe platnosti prieskumného územia. Geologický prieskum musí byť ukončený v etape podrobného prieskumu, pretože jeho výsledky slúžia ako podklad pre vypracovanie návrhu na otvárku, prípravu, dobývanie, úpravu a zušľachťovanie rádioaktívnych nerastov, ktorý tiež musí obsahovať navrhovaný spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania. Je si potrebné uvedomiť, že banský úrad v prípade návrhu na určenie dobývacieho priestoru pre rádioaktívne nerasty vyžaduje dokumentáciu, ktorá sa pri iných nerastoch vyžaduje až k povoleniu banskej činnosti. Naviac je tu požiadavka doloženia výsledkov referenda, bez udania časových limitov pre obec. Pokiaľ tieto podklady zákon vyžaduje, tak musí byť držiteľovi prieskumného územia vytvorený časový priestor, aby ich mohol získať. Všetky uvedené činnosti nepochybne súvisia s dokončením geologických prác a uplatnenia si zákonného nároku, ktorý sa uplatňuje v čase platného prieskumného územia. Ministerstvo spochybňuje legitímne očakávania držiteľa prieskumného územia. Avšak tie sú postavené na doterajšej praxi ministerstva a geologickej praxe a nových skutočnostiach, ktoré nastali počas platnosti prieskumného územia, domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, aby ho správny orgán zrušil a vydal rozhodnutie o predĺžení lehoty platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy. S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu žalobca žiada, aby súd pre nepreskúmateľnosť, resp. nesprávne právne posúdenie rozhodnutie žalovaného č. 4577/2015-1.10.2 (6/2015-rozkl.) zo dňa 15.4.2015 o zamietnutí rozkladu žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy z dňa 10.2.2015 číslo spisu: 3283/2015-7.3, číslo záznamu: 7188/2015 o zamietnutí návrhu na predĺženie platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy určeného rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1250/230/2005-7 zo dňa 21.03.2005 zrušil v celom rozsahu a prikázal mu vec na nové konanie. Taktiež žalobca žiada zaviazať žalovaného k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2015 uviedol, že s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o rozklade je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nesúhlasí a k jednotlivým námietkam žalobcu uvádza nasledovné: Žalovaný má za to, že výklad § 22 ods. 1 geologického zákona, tak ako bol prezentovaný a odôvodený nielen v rámci rozhodnutia o rozklade, ale aj prvostupňového rozhodnutia, je správny a jediný možný. Z geologického zákona jednoznačne vyplýva, že mimo splnenia formálneho predpokladu (návrh držiteľa prieskumného územia podľa § 22 ods. 1 geologického zákona), je popri preverení rozsahu prostriedkov preinvestovaných v súvislosti s geologickým prácami (§ 25 ods. 6 a 7 geologického zákona) žalovaný povinný pri „treťom“ predĺžení doby platnosti prieskumného územia vyhodnotiť aj to, či doterajšia doba platnosti prieskumného územia postačovala alebo nepostačovala na dokončenie geologickej úlohy (§ 22 ods. 1 geologického zákona). Ustanovenie § 22 ods. 1 geologického zákona explicitne upravuje, že ministerstvo „môže“ predĺžiť dobu platnosti prieskumného územia len za predpokladu, ak dovtedajšia doba platnosti prieskumného územia „nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti“. Geologický zákon v tomto smere neobsahuje žiadne iné ustanovenie, ktoré by z gramatického alebo systematického hľadiska odôvodňovalo výklad žalobcu, podľa ktorého sa sloveso „nepostačuje“ viaže výlučne k subjektívnej potrebe držiteľa prieskumného územia, bez akejkoľvek väzby na objektívny skutkový a právny stav. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že žalobcov výklad § 22 ods. 1 geologického zákona je aj v rozpore s účelom tohto zákona. Z účelu geologického zákona ponad akúkoľvek pochybnosť vyplýva záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany fyzických a právnických osôb. Výklad § 22 ods. 1 geologického zákona podaný žalobcom, ktorý vo svojej podstate znamená nárokovateľnosť „tretieho“ predĺženia doby platnosti prieskumného územia pre akékoľvek subjektívne príčiny na strane držiteľa prieskumného územia, je v príkrom rozpore so záujmom štátu na efektívnom, ale časovo obmedzenom geologickom prieskume vyjadrenom v geologickom zákone. Takýto výklad by nepochybne odporoval nielen účelu tohto zákona, ale aj verejnému záujmu štátu na poznaní jeho nerastného bohatstva, ktorým, mimo iného, žalobca odôvodňuje potrebu predĺženia doby platnosti „jeho“ prieskumného územia. Ak žalobca označuje výklad § 22 ods. 1 geologického zákona zo strany žalovaného za „prekvapivý“ a „svojvoľný“, nie je zrejmé, prečo už v úvodnom návrhu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia z vlastnej iniciatívy vymenoval dôvody, pre ktoré geologický prieskum nemohol ukončiť. Žalovaný má za to, že aj tento postup žalobcu svedčí o tom, že výklad § 22 ods. 1 geologického zákona zo strany žalovaného nemohol byť pre žalobcu prekvapivý, ale v podstate ho žalobca očakával a z tohto dôvodu sa snažil preukázať objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Žalovaný sa domnieva, že rozhodnutie o rozklade, ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Výklad a uplatňovanie právnej normy žalovaným sú správne. Takýto postup orgánu verejnej správy, kedy právnu normu aplikuje v súlade s jej znením a konzistentne so všetkými teoretickými výkladovými postupmi, nemôže byť pre účastníka konania prekvapivý a nemôže odporovať zákonu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a tiež pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Je preto nepochybné, že napadnuté rozhodnutie má všetky atribúty zákonného rozhodnutia správneho orgánu vyžadované právnym poriadkom. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že neuvedenie všeobecných „objektívnych“ kritérií pre hodnotenie dostatočnosti doby platnosti prieskumného územia zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že takýmto postupom žalovaný „automaticky vytvára priestor na nerovnaké, diferencované posudzovanie tej istej veci“. Žalovaný má za to, že z logiky veci, ako aj zo samotných zásad správneho konania vyplýva, že každý návrh na „tretie“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia je potrebné vždy posudzovať jednotlivo s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného geologického prieskumu. Žalovaný zdôrazňuje, že všetky zainteresované štátne orgány konali v medziach a na základe zákona. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že očakávanie žalobcu, že vo vzťahu k „jeho“ prieskumnému územiu štátne orgány nesmú realizovať svoje kompetencie, nie je na mieste. Pokiaľ výkon takýchto kompetencií viedol žalobcu k obmedzeniu rozsahu vykonávaných geologických prác, jedná sa len o jeho subjektívne rozhodnutie, ktoré nemôže slúžiť ako podklad pre predĺženie doby platnosti prieskumného územia v zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona. Ako kľúčový argument odôvodňujúci nedostatočnosť doterajšej doby prieskumného územia žalobca uvádza, že „...uviedol dôvod, ktorý má objektívnu povahu, pre ktorú nemohol dokončiť geologické práce, a to je zistenie prítomnosti prvkov vzácnych zemín v poslednej dobe a keďže ide o nový typ mineralizácie, je potrebný nový prieskum ...“. Napriek tomu, že sa jedná o rovnaký dôvod, ktorý žalobca uviedol aj v rámci svojich doterajších podaní a s ktorým sa žalovaný detailne vysporiadal už v rámci napadnutého rozhodnutia, žalobca v rámci žaloby vyzdvihuje jeho „objektívny“ charakter. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že „Ak objednávateľ schváli zmenu geologickej úlohy, ktorej dôsledkom je potreba dlhšieho časového rámca riešenia zmenenej geologickej úlohy geologickými prácami, správny orgán už nemôže hodnotiť, či taká potreba existuje z dôvodu, že doterajšia doba postačovala na dokončenie geologických prác, pretože schválením zmeny projektu so zmenenou geologickou úlohou s potrebou jej riešenia geologickými prácami presahujúcimi doterajšie obdobie platnosti prieskumného územia, možno túto okolnosť (objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia) považovať za preukázanú“. Ako bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, žalovaný má za to, že popieranie akejkoľvek spojitosti medzi určením prieskumného územia a cieľom geologickej úlohy premietnutej do projektu geologickej úlohy odporuje nielen zneniu, ale aj účelu geologického zákona. Každé prieskumné územie v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu je určované vo vzťahu k cieľu geologickej úlohy, ktorej definovanie musí byť v súlade s § 23 ods. 3 písm. d) geologického zákona súčasťou návrhu na určenie takéhoto prieskumného územia. Následne musí byť geologická úloha ako okruh otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy podľa § 11 ods. 1 geologického zákona vyhodnotená v záverečnej správe. Pokiaľ bolo prieskumné územie určené s cieľom zhodnotenia ložiska určitých vyhradených nerastov aj záverečná správa by logicky mala obsahovať zhodnotenie geologickej úlohy z pohľadu tohto cieľa. Ak by však bol prijatý výklad presadzovaný žalobcom, znamenalo by to, že v dôsledku zmeny cieľa geologickej úlohy by držiteľ prieskumného územia bol oprávnený spracovať záverečnú správu, ktorej obsahom by bolo vyhodnotenie úplne inej geologickej úlohy, než vo vzťahu ku ktorej bolo určené prieskumné územie. Pokiaľ by prieskumné územie bolo určené za účelom zistenia určitých nerastov (cieľ geologickej úlohy), podľa žalobcu by jeho držiteľ v priebehu doby platnosti prieskumného územia mohol ľubovoľne meniť okruh týchto nerastov až do tej miery, že v záverečnej správe by výskyt pôvodne zisťovaných nerastov vôbec nebol povinný zhodnotiť. Ľubovoľná a ničím neobmedzená možnosť držiteľa prieskumného územia meniť geologickú úlohu (cieľ) a z nej vyplývajúci rozsah geologických prác, by prakticky znemožnil „tretie“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia, keďže ministerstvo by logicky nemohlo byť schopné určiť „dobu, ktorá je nevyhnutná“ na dokončenie činností, ktoré môžu byť kedykoľvek a v akomkoľvek rozsahu upravované držiteľom prieskumného územia. Žalovaný má za to, že takýto výklad geologického zákona je možné pomocou argumentu reductio ad absurdum jednoznačne vylúčiť. Na tomto mieste žalovaný považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že na rozdiel od žalobcu nevidí žiadny rozpor v argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ohľadom možných zmien cieľov geologickej úlohy počas doby platnosti prieskumného územia. Naopak, žalovaný má za to, že poukázaním na „hlavný cieľ“ geologickej úlohy napadnuté rozhodnutie len rozviedlo argumentáciu prvostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol, že zmena cieľa geologickej úlohy „nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby sa jednalo o novú úlohu“. Inak povedané, čiastkové otázky, ktorých zodpovedanie je cieľom geologickej úlohy, môžu byť čiastočne modifikované, ale nikdy nie v rozsahu, ktorý by v konečnom dôsledku viedol k zmene cieľa geologickej úlohy ako takej. Z pohľadu účelu geologického zákona je neprípustné, aby držiteľ prieskumného územia, ktorého účelom je overenie určitého nerastu (cieľ geologickej úlohy), len na základe vlastnej úvahy určil, že cieľom bude overenie úplne iného nerastu, a to bez ohľadu na to, v akej fáze prieskumu bol tento „nový“ nerast identifikovaný. Žalovaný uvádza, že náležitosti návrhu na určenie dobývacieho priestoru zavedené zákonom č. 104/2010 Z.z. boli známe najneskôr od 03.03.2010, teda ešte počas „prvého“ predĺženia doby platnosti prieskumného územia. Už pri žiadosti žalobcu o „druhé“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia a rozhodovaní o tejto žiadosti (rozhodnutie ministerstva o predĺžení doby platnosti prieskumného územia ev. č. 5948/2013, sp. č. 3176/2013-7.3 z 31.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2013) boli zmeny v banskom zákone nielenže známe, ale príslušná právna úprava aj účinná. Z uvedeného vyplýva, že už počas „prvého“ predĺženia doby platnosti prieskumného územia ako aj pri žiadosti o „druhé“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia mal žalobca rátať s uvedenými zákonnými požiadavkami a svoju činnosť (realizovaný prieskum) tomuto prispôsobiť. Doba viac ako päť rokov musela byť pre žalobcu dostatočná na realizáciu všetkým nevyhnutných opatrení, aby bol schopný nielen predložiť žalovanému záverečnú správu, ale aj v priebehu jedného roka po posúdení a schválení záverečnej správy podať návrh na určenie dobývacieho priestoru. Žalovaný zdôrazňuje, že zmeny zavedené zákonom č. 160/2014 Z.z. (povinnosť mať k návrhu na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov súhlas obyvateľov dotknutých obcí - miestne referendá) nijako nesúvisia s časovým vymedzením platnosti prieskumného územia. Táto argumentácia žalobcu je zavádzajúca a účelová. V konečnom dôsledku podľa § 24 ods. 2 banského zákona lehota na prednostné určenie dobývacieho priestoru pre držiteľa prieskumného územia neplynie od podania návrhu na vyhlásenie miestneho referendá podľa § 28 ods. 3 banského zákona až do vyhlásenia jeho výsledkov. Žalovaný v prvom rade opakovane zdôrazňuje, že pre vznik akýchkoľvek legitímnych očakávaní na strane žalobcu v posudzovanej veci nebola splnená základná podmienka - faktický podklad odôvodňujúci vznik dôvery žalobcu vo vzťahu k spôsobu rozhodovania o „treťom“ predĺžení doby platnosti prieskumného územia. Nakoľko vo veci „tretieho“ predĺženia doby platnosti prieskumného územia podľa § 22 ods. 1 geologického zákona sa nielenže nevytvorila žiadna ustálená rozhodovacia prax, ale dokonca okrem posudzovaného prípadu nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, neexistuje skutočnosť, ktorá by u žalobcu mohla vzbudiť legitímne očakávania ohľadom spôsobu rozhodnutia žalovaného. To že neexistuje relevantná prax v rozhodovaní o žiadosti o „tretie“ predĺženie platnosti prieskumného územia uznáva v konečnom dôsledku aj sám žalobca (str. 28 žaloby). Vo vzťahu k odvolávkam žalobcu na údajnú prax predlžovania dôb platnosti prieskumných území na uhľovodíky žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol už v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný má za to, že „prvé“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia na uhľovodíky podľa § 24 ods. 8 geologického zákona a „tretie“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia podľa § 22 ods. 1 geologického zákona nemožno vzhľadom k špecifickému charakteru geologického prieskumu zameraného na uhľovodíky stotožňovať. Koniec koncov, pokiaľ by geologický prieskum uhľovodíkov nevykazoval oproti iným geologickým prieskumom osobitosti, nebolo by nutné prijímať vo vzťahu k tomuto špecifickému prieskumu osobitnú právnu úpravu dokonca na úrovni EÚ (smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov). Bez ohľadu na skutočnosť, že podľa žalovaného nemohli z dôvodu neexistujúcej ustálenej rozhodovacej praxe žalobcovi vzniknúť žiadne legitímne očakávania, žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásada legitímnych očakávaní neoprávňuje nikoho na to, aby sa spoliehal, že správny orgán nebude postupovať v súlade so zásadou legality vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonnosť postupu orgánov štátnej správy je imperatívom v demokratickom a právnom štáte. Výklad a aplikácia ustanovení § 22 ods. 1 geologického zákona ako ju realizoval žalovaný je konzistentná a zodpovedá všetkým ustáleným výkladovým postupom právnych predpisov. Nevyhnutnosť preukázať objektívne skutočnosti, ktoré by mohli zdôvodniť „tretie“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia bola z citovanej právnej normy zjavná aj žalobcovi. Uvedené možno jednoznačne identifikovať vo formulácii žalobcovej žiadosti o predĺženie doby platnosti prieskumného územia, kde sa snažil uvádzať určité skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru dostatočne odôvodňovali objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Ak sám žalobca zjavne vykladá právnu normu popísaným spôsobom, nemôže neskôr účelovo tvrdiť, že zo strany správnych orgánov oboch stupňov prišlo k prekvapivému rozhodnutiu a že boli sklamané jeho očakávania, ktoré legitímne mal ohľadne výsledku konania. K rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stretch v. Spojené kráľovstvo, na ktorý v žalobe poukazuje žalobca žalovaný uvádza, že uvedené rozhodnutie, ako ani z neho plynúce závery nie sú aplikovateľné na posudzovaný prípad. Ako už bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, žalobcovi bolo prieskumné územie určené ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2007. V súlade s ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh držiteľa prieskumného územia sa môže táto doba predĺžiť až o ďalšie štyri roky a opätovne najviac o ďalšie dva roky. Žalobca sa pri určení geologickej úlohy, spracovaní príslušného projektu a žiadosti o určenie prieskumného územia mohol spoliehať maximálne na dobu 10 rokov doby platnosti prieskumného územia. Žalobca preto v zmysle vyššie uvedeného nemohol s prihliadnutím na príslušné právne predpisy legitímne očakávať, že doba prieskumného územia bude predĺžená na viac ako desať rokov. S ohľadom na nevyhnutnosť očakávať pri začiatku prieskumu, ako aj v jeho priebehu maximálnu dobu prieskumného územia desať rokov, musel a mal držiteľ prieskumného územia nevyhnutné geologické práce plánovať a realizovať tak, aby bol schopný ukončiť a vyhodnotiť geologický prieskum vo vymedzenej dobe, čo je základným predpokladom pre akékoľvek úvahy o návratnosti prostriedkov vynaložených na prieskum. To, že žalobca nestihol realizovať geologické práce v období 10 rokov, je výlučne zavinené samotným žalobcom a tento sa nemôže odvolávať na údajné „zúženie časového obdobia pre vynahradenie si vynaložených výdavkov“ neoprávnene realizované štátnym orgánom. V tejto súvislosti nebolo potom nevyhnutné nijako preukazovať ďalší verejný záujem na rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Zásadným verejným záujmom je tu legalita rozhodovania, súlad správnych rozhodnutí s príslušnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobcom, ako aj postup správnych orgánov v správnom konaní sú v súlade so zákonom, a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu v plnom rozsahu zamietol. III. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 4577/2015-1.10.2 (6/2015-rozkl.) zo dňa 15.04.2015, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov, zamietol rozklad spoločnosti Ludovika Energy, s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 3283/2015-7.3, 7188/2015 zo dňa 10.02.2015, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol návrh na predĺženie doby platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy, určeného rozhodnutím ministerstva č. 1250/230/2005-7 z 21.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2005 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom prieskumného územia č. 9625/2007-9.3 z 21.08.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.09.2007, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 prieskumného územia č. 9743-1/2008-9.3 z 12.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2008, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 prieskumného územia č. 2802-1/2009-9.3 z 08.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.04.2009, rozhodnutia ministerstva o predĺžení lehoty prieskumného územia ev. č. 5948/2013, sp. č. 3176/2013-7.3 z 31.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.02.2013, rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 3119/2014-1.10 z 10.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.01.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene rozhodnutia ev. č. 4023/2015, sp. č. 3522/2015-7.3 z 29.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.02.2015 na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: rádioaktívne nerasty - U a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Mo, Cu v etape vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu pre držiteľa prieskumného územia, spoločnosť Ludovika Energy, s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 635 880 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 3283/2015-7.3, 7188/2015 zo dňa 10.02.2015 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe návrhu spoločnosti Ludovika Energy, s.r.o. (ďalej len „žalobca“) ako držiteľa prieskumného územia ministerstvo dňa 12.01.2015 začalo správne konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia, vedenej pod číslom spisu 3283/2015-7.3.. Ministerstvo rozhodnutím č. 3283/2015-7.3, 7188/2015 z 10.02.2015 zamietlo návrh na predĺženie doby platnosti prieskumného územia určeného rozhodnutím ministerstva č. 1250/230/2005-7 z 21.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2005 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom prieskumného územia č. 9625/2007-9.3 z 21.08.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.09.2007, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 prieskumného územia č. 9743-1/2008-9.3 z 12.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2008, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 prieskumného územia č. 2802-1/2009-9.3 z 08.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.04.2009, rozhodnutia ministerstva o predĺžení lehoty prieskumného územia ev. č. 5948/2013, sp. č. 3176/2013-7.3 z 31.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.02.2013, rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 3119/2014-1.10 z 10.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.01.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene rozhodnutia ev. č. 4023/2015, sp. č. 3522/2015-7.3 z 29.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.02.2015 na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: rádioaktívne nerasty - U a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Mo, Cu v etape vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu pre držiteľa prieskumného územia, spoločnosť Ludovika Energy, s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 635 880. Žalobca podal dňa 13.03.2015 rozklad proti rozhodnutiu ministerstva č. 3283/2015-7.3, 7188/2015 z 10.02.2015. Podaným rozkladom sa žalobca domáhal, aby minister životného prostredia Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vydal rozhodnutie o predĺžení doby platnosti prieskumného územia pre držiteľa prieskumného územia. V rozklade namietal, že prvostupňový správny orgán riadne a úplne nezistil skutkový stav veci. Toto pochybenie vidí v tom, že ministerstvo neumožnilo „účastníkovi konania predložiť také dôkazy, ktorými by mohol preukázať objektívne dôvody nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia“. Taktiež namietal, že ministerstvo v napádanom rozhodnutí ani len príkladom neuviedlo žiadne objektívne kritérium pre povolenie „tretieho“ predĺženia doby platnosti prieskumného územia a rovnako neuviedlo ani ustanovenie geologického zákona, v ktorom možno takéto kritérium nájsť. Z tohto dôvodu držiteľ prieskumného územia označil napádané rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namieta výklad a aplikáciu § 22 ods. 1 geologického zákona zo strany ministerstva. Žalobca odporuje aj záveru ministerstva, že s ohľadom na iné geologické prieskumy mala byť lehota 10 rokov dostatočná na dokončenie geologickej úlohy. Na podporu svojich tvrdení žalobca ďalej v rozklade uvádza viacero geologických prieskumov, ktoré majú dokumentovať skutočnosť, že obdobné geologické úlohy boli v minulosti riešené viac ako 10 rokov. Žalobca taktiež vytýka ministerstvu, že vo svojom rozhodnutí neidentifikovalo žiadny verejný záujem, ktorý by prevážil nad verejným záujmom na zveľadení nerastného bohatstva a súkromným záujmom investora geologického prieskumu na získaní výhradného dobývacieho priestoru. Podľa neho len takýto prevažujúci verejný záujem by v konečnom dôsledku mohol odôvodniť nevyhovenie jeho žiadosti o „tretie“ predĺženie doby platnosti prieskumného územia. Po preskúmaní rozhodnutia ministerstva č. 3283/2015-7.3, 7188/2015 z 10.02.2015 a predloženého spisového materiálu v tejto veci a s prihliadnutím na stanovisko Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov zaujal odvolací orgán totožné stanovisko ako prvostupňový správny orgán a preskúmavaným rozhodnutím rozklad zamietol. IV. Podľa § 1 zákona č. 569/2007 Z.z. (geologický zákon) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje a) podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác, b) pôsobnosť štátnej geologickej správy, c) sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, konanie o určení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia; toto konanie môže v prípade verejného záujmu začať ministerstvo aj z vlastného podnetu alebo v konaní o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja. Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, návrh na určenie prieskumného územia v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu obsahuje a) názov alebo obchodné meno a sídlo objednávateľa a originál výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, b) názov prieskumného územia, c) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza, d) cieľ geologickej úlohy a označenie vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá, f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy, g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné miesta, osvedčené hlavným banským meračom alebo autorizovaným geodetom a kartografom v piatich vyhotoveniach, h) rozpočet geologickej úlohy, i) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach. Podľa § 36 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, ministerstvo vydáva rozhodnutia o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia podľa § 23 a dáva súhlas na prevod tohto územia podľa § 22. V. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že ministerstvo na základe návrhu určilo rozhodnutím č. 1250/230/2005-7 zo dňa 21.03.2005 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom prieskumného územia č. 9625/2007-9.3 zo dňa 21.08.2007, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 prieskumného územia č. 9743-1/2008-9.3 zo dňa 12.09.2008, prieskumné územie Čermeľ - Jahodná s platnosťou od 19.04.2005 do 19.04.2009. Na základe návrhu držiteľa prieskumného územia ministerstvo predĺžilo lehotu prieskumného územia Čermeľ - Jahodná rozhodnutím č. 2802-1/2009-9.3 zo dňa 08.04.2009 do 19.04.2013. Na základe návrhu držiteľa prieskumného územia ministerstvo opätovne predĺžilo lehotu prieskumného územia Čermeľ - Jahodná rozhodnutím č. 5948/2013, č. spisu 3176/2013-7.3 zo dňa 31.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2013, v znení rozhodnutia ministra č. 3119/2014-1.10 zo dňa 10.01.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene rozhodnutia ev. č. 4023/2015, sp. č. 3522/2015-7.3 zo dňa 29.01.2015 do 19.04.2015. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí bol žalobca oprávnený vykonávať v prieskumnom území Čermeľ - Jahodná vyhľadávací a podrobný ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov - rádioaktívne nerasty - U a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Mo, Cu. Dňa 12.01.2015 bol ministerstvu doručený písomný návrh žalobcu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná. Ministerstvo na základe tejto žiadosti dňa 16.01.2015 požiadalo Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o zaslanie stanoviska na predĺženie doby platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná. Tento vo svojom stanovisku zo dňa 28.01.2015 oznámil, že v predlžovanom prieskumnom území neeviduje návrh na určenie prieskumného územia, predlžované prieskumné územie nezasahuje do iného prieskumného územia, nezasahuje do zrušeného prieskumného územia, na ktoré by sa vzťahovala ochrana na prednosť využitia výsledkov geologických prác podľa geologického zákona. Následne ministerstvo vykonalo doplnenie dokazovania, a to dožiadaním na dotknuté orgány štátnej správy, aby oznámili svoje stanoviská k predlženiu doby platnosti prieskumného územia. Išlo hlavne o Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, Úrad Košického samosprávneho kraja, obec Košická Belá, mestská časť Košice - Myslava, mestská časť Košice - sever. Následne po vykonanom dokazovaní prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol tak, že návrh žalobcu o predĺženie doby platnosti predmetného prieskumného územia zamietol. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k totožnému záveru so žalovaným správnym orgánom. V danom prípade išlo o takzvané „tretie“ predlženie doby prieskumného územia, ktoré je, podľa názoru súdu, možné považovať za výnimočné. Zo znenia dikcie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona vyplýva, že po tretíkrát je možné prieskumné územie predlžiť len na dobu, ktorá je objektívne nevyhnutná na dokončenie geologických prác. Súd konštatoval, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre predlženie doby platnosti prieskumného územia v zmysle ust. § 22 ods. 1 geologického zákona. Žalobca podľa názoru súdu v administratívnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal objektívnu nevyhnutnosť na ďalšie predlženie oprávnenia a nepreukázal ani potrebnosť desaťročnej lehoty. Podľa názoru súdu žalobca nijako nepreukázal, že doteraz stanovená desaťročná lehota objektívne nepostačovala na dokončenie dotknutej činnosti v prieskumnom území a nijako nepreukázal prečo by práve lehota ďalších desiatich rokov, ako to požadoval, by mala byť objektívne dostatočnou lehotou na dokončenie geologických prác, keď ako vyplynulo z jeho vyjadrení počas tejto desaťročnej lehoty sa žalobca chce venovať už len vypracovaniu záverečnej správy. Medzi účastníkmi konania bol výkladový rozpor ust. § 22 ods. 1 geologického zákona, keď žalobca sa domnieval, že toto ustanovenie automaticky zakladá povinnosť žalovanému správnemu orgánu predlžiť dobu platnosti prieskumného územia, kým žalovaný správny orgán sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Podľa názoru súdu v tomto prípade je nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, keď z ust. § 22 ods. 1 geologického zákona vyplýva tzv. možnosť „tretieho predlženia“ prieskumného územia. V danom prípade držiteľ prieskumného územia (žalobca) požiadal už o tretie predlženie prieskumného územia, pričom pri tomto alternatívnom predlžení doby platnosti prieskumného územia ministerstvo, podľa názoru súdu, už musí vyhodnotiť objektívnu nevyhnutnosť predlženia v závislosti od toho, či predchádzajúca doba geologického prieskumu, vrátane dvoch predĺžení (spolu 10 rokov), nebola dostatočná na dokončenie dotknutej činnosti v súlade s právnymi predpismi a určením prieskumného územia. Podľa názoru súdu v tomto prípade žalobca nevyhnutnosť tzv. „tretieho“ predlženia doby platnosti prieskumného územia, ako aj nevyhnutnosť obdobia práve desať rokov musí preukázať. Súd konštatoval, že túto skutočnosť žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal. Žalobca tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní argumentoval hlavnými dôvodmi predlženia prieskumného oprávnenia otázkou, že - efektívny čas na vykonávanie geologických prác bol obmedzený spochybnením platnosti prieskumného územia v dôsledku protestu prokurátora, - efektívny čas na vykonávanie geologických prác bol obmedzený spochybnením platnosti prieskumného územia z dôvodu schválenia regulatívneho obmedzenia ťažby rádioaktívnych nerastov, - efektívny čas na vykonávanie geologických prác bol obmedzený podmienkami danými NATURA 2000, - bola vypracovaná zmena projektu geologickej úlohy za účelom zhodnotenia výskytu sprievodných nerastov. K vyššie uvedeným dôvodom súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nemožnosti efektívne vykonávať prieskumné práce z dôvodu protestu prokurátora súd uvádza, že výsledkom konania o proteste prokurátora bolo rozhodnutie ministra životného prostredia SR zo dňa 07.08.2013, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora, zrušilo sa rozhodnutie ministerstva zo dňa 31.01.2013 o predlžení doby platnosti prieskumného územia do 19.04.2015 a vec sa vrátila na nové konanie. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku mal odkladný účinok. V súlade s § 59 ods. 1, ods. 2 a že rozhodnutím ministra zostali teda práva a povinnosti žalobcu predmetného prieskumného územia, založené pôvodným právoplatným rozhodnutím ministerstva zo dňa 31.01.2013, ktorým došlo k predlženiu doby platnosti prieskumného územia do 19.04.2015, nedotknuté. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutie ministra zo dňa 10.01.2014, ktoré predĺžilo dobu platnosti prieskumného územia do 19.04.2015 bolo v konečnom dôsledku potvrdené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca počas tejto doby mohol v prieskumných prácach pokračovať bez akéhokoľvek prerušenia, či obmedzenia. K námietke, ktorou žalobca odôvodňuje nemožnosť vykonávať plánované geologické práce z dôvodu, že Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo návrh zapracovať od územného plánu explicitne záväzne regulatívny zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov pre predmetnú lokalitu, súd uvádza, že v tomto prípade zo zákonnej úpravy vyplýva, že schválenie regulatívu zo strany dotknutej obce, či samosprávneho kraja samo o sebe nemôže byť spôsobilé obmedziť držiteľa prieskumného územia vo výkone geologických prác. Túto skutočnosť presne vymedzuje geologický zákon. K námietke žalobcu, že geologický prieskum nemohol vykonávať, nakoľko bol obmedzený podmienkami NATURA 2000, súd uvádza, že ani s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko žalobca si obmedzení vyplývajúcich z NATURA 2000 musel byť vedomý už v roku 2004, nakoľko všetky územia boli do národného zoznamu zaradené už v roku 2004. Po 30.01.2013 nedošlo k vzniku žiadnych nových obmedzení výkonu geologických prác v dotknutom území, ktoré by mali pôvod v NATURE 2000. K námietke žalobcu, že nemohol realizovať geologický prieskum počas doterajšej doby platnosti prieskumného obdobia, nakoľko potrebuje ešte komplexne zhodnotiť aj ďalšie vyskytnuté sa sprievodné nerasty, súd uvádza, že ani s touto nie je možné sa stotožniť. V tomto prípade nejde o nový charakter povinnosti, či úlohy žalobcu. Požiadavka geologického prieskumu Mo a Cu vyplývala už aj z oprávnenia, ktoré žalobca ako držiteľ prieskumného územia dostal už v roku 2005. V tomto prípade žalobca teda mohol plánovať a vykonávať geologické práce tak, aby mu dostatočne umožnili pri overení U, Mo a Co rúd preveriť aj výskyt ostatných sprievodných nerastov. Súd konštatuje, že v danom prípade nejde o relevantný dôvod. Prieskum zameraný na zistenie a overenie zásob Cu a Mo bol cieľom geologickej úlohy už od roku 2005. V súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami bol preto žalobca oprávnený a súčasne aj povinný popri vyhodnocovaní existencie a výskytu uránu realizovať svoje geologické práce aj so zameraním na zvyšné nerasty. Z citácie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona vyplýva, že ministerstvo pri rozhodovaní o predlžení doby platnosti prieskumného územia je povinné skúmať splnenie formálnych, ako aj materiálnych predpokladov pre vyhovenie návrhu držiteľa prieskumného územia. Za formálnu požiadavku je možné považovať podanie samotného návrhu o predlženie doby platnosti a dodržanie lehoty. Za skúmanie materiálnych predpokladov je nutné skúmať, resp. vyhodnotiť v prípade „tretieho“ návrhu držiteľa prieskumného územia o predlženie lehoty aj skutočnosti, či predchádzajúca lehota určenia prieskumného územia objektívne nemohla postačovať na dokončenie dotknutej činnosti, ako aj objektívne posúdiť, či lehota navrhovaná žalobcom je nevyhnutná a objektívna pre dokončenie tejto činnosti, resp. pre činnosť, ktorú žalobca v návrhu na predlženie doby prieskumného územia uviedol. Súd konštatoval, že tieto podmienky žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal žiadne objektívne dôvody, pre ktoré nemohol dokončiť dotknutú činnosť, rovnako ako ani nepreukázal nevyhnutnosť dokončenia týchto prác a nepreukázal nevyhnutnosť obdobia práve desiatich rokov. Ako je nesporné z administratívneho spisu, rovnaké dôvody ako v žalobe a v odvolaní uvádzal žalobca aj v rámci svojej žiadosti o predlženie prieskumného územia. Súd konštatoval, že predmetnú argumentáciu žalobcu (žiadateľa) žalovaný správny orgán vyhodnotil dostatočným spôsobom tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. Pri konkretizácii prác, na ktoré žalobca potrebuje predlžiť prieskumné územie na dobu 10 rokov žalobca opakovane uvádza, že v tejto lehote už nebude vykonávať žiadne geologické prieskumy, túto lehotu už potrebuje len na vypracovanie záverečnej správy. Súd v tomto prípade zastáva názor, že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že by doterajšia doba prieskumného územia nebola dostatočná na dokončenie vypracovania záverečnej správy. Súd preto konštatoval, že žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď zamietol žiadosť držiteľa prieskumného územia z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre predlženie doby platnosti prieskumného územia. Žalobca ako držiteľ prieskumného územia na obdobie 10 rokov mal svoje geologické práce plánovať a realizovať tak, aby bol schopný ukončiť a vyhodnotiť geologický prieskum (vrátane vypracovania záverečnej správy) vo vymedzenej 10 ročnej dobe. Skutočnosť, že žalobca nestihol zrealizovať geologické práce v období 10 rokov je výlučné zavinená samotným žalobcom a dôvody, ktoré žalobca uvádzal tak v žalobe, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nemohli spôsobiť vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, procesné práva účastníka konania neboli porušené a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.