Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200993 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200993.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VADIN s.r.o., so sídlom 094 15 Zámutov č. 168, IČO: 43 841 309, zastúpený: Mgr. Matúš Chmelo, advokát, so sídlom Rojova 9, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2792-7000/2015-OK/3 zo dňa 28.04.2015, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2015 domáhal, aby súd zrušil Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2792-7000/2015-OK/3 zo dňa 28.04.2015 v celom rozsahu. Žalobca uvádza, že žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov vykonal u žalobcu, ako u osoby podľa § 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZVO“) v dňoch 20.03.2015 až 28.04.2015 kontrolu postupu zadávania podlimitnej zákazky pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom na dodanie tovaru na predmet zákazky „Obstaranie inovatívnych technológií pre zabezpečenie vyššej konkurencieschopnosti spoločnosti VADIN, s.r.o.“ Žalovaný vydal Protokol na základe ust. § 146c ods. 1 ZVO v ktorom konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO, nakoľko nezaslal žalovanému písomnú informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. c/, e/ ZVO do troch dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. Zároveň konštatoval, že uvedené porušenie nemalo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania, nakoľko predmetné porušenie nemá vplyv na výber úspešného uchádzača a neboli podané námietky v procese verejného obstarávania. Žalobca sa podľa § 146 písm. b/ ods. 1 ZVO vyjadril k zisteniam uvedených v Protokole listom zo dňa 05.05.2015 a namietal predovšetkým okamžik nesprávny výklad ustanovenia § 136 ods. 9 písm. ZVO a to predovšetkým okamih začatia plynutia lehoty určenej počtom dní na uplynutie, ktorej sa viazal vznik povinností žalobcu označeného podľa ustanovenia ZVO. Žalovaný podľa § 146c ods. 3 ZVO vypracoval zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledky dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 27.05.2015. Podľa ust. § 146c ods. 5 ZVO je kontrola skončená rokovaním Protokolu. Zápisnica o prerokovaní Protokolu zo dňa 27.05.2015 bola žalobcovi doručená dňa 08.06.2015. Žalovaný v Protokole konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO, nakoľko nezaslal žalovanému písomnú informáciu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o predmetnej skutočnosti dozvedel a tým mal žalobca porušiť ust. § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO. Žalobca zaslal relevantnú informáciu až dňa 19.01.2015 kedy mohol zistiť predmetné oznámenie. Žalovaný tvrdí, že oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk s uvedeným dátumu doručenia je dátum 02.01.2015. Žalobca ďalej uvádza, že tvrdené porušenie ZVO žalobcom nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, ale Protokol a postup žalovaného predstavujú podstatný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Riadiaci orgán prostredníctvom, ktorého žalobca získal nenávratný finančný príspevok na predmet zákazky môže udeliť žalobcovi, ako prijímateľovi podpory z prostriedkov EÚ korekciu za poručenie ustanovení ZVO až do výšky 25%z poskytnutej podpory. Ďalšou vážnou skutočnosťou je, že žalobcovi môže žalovaný uložiť pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. i/ ZVO za porušenie povinnosti podľa § 136 ods. 9 písm. a/, b/, c/, d/ alebo e/ ZVO. V prípade, ak k takýmto postupom zo strany žalovaného dôjde, Protokol - resp. zistené porušenie ZVO zo strany žalobcu - nebude preskúmateľné a žalovaný sankcie za tento správny delikt bude zo zisteného porušenia ZVO iba vychádzať, ale nie ho preskúmavať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že kontrola bola vykonaná kontrolnou skupinou žalovaného podľa § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/ a § 146 ods. 2 a 5, v nadväznosti na § 155o ods. 4 ZVO. Ku kontrolným zisteniam uvedeným v napadnutom Protokole sa žalobca vyjadril listom zo dňa 05.05.2015 a napadnutý Protokol bol prerokovaný dňa 27.05.2015, o čom bola vyhotovená zápisnica. Žalobca v žalobe tvrdí, že vydanie Protokolu predstavuje podstatný zásah do práv a právom chránených záujmov, keďže podľa jeho názoru je protokol nezákonný a jeho závery sú v rozpore s platným právom. Žalovaný poukazuje vo vyjadrení k žalobe na ust. § 247, § 249 ods. 1, 2, § 250 ods. 2 O.s.p. a uvádza, že súd v každej konkrétnej veci posudzuje splnenie procesnej aktívnej legitimácie žalobcu v intenciách ustanoveniach § 250 ods. 2 O.s.p Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že osobitnou a obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je konkrétne tvrdenie žalobcu, že nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho predpisu. Takéto tvrdenie je ale povinný odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia poukázania žalobcu na konkrétne porušené subjektívne právo má za následok nemožnosť správneho súdu zaoberať sa žalobou (uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžp/23/2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sži/2/2011). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že je potrebné, aby aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňala kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasné ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súdu poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávneným spôsobom. Je nepochybné, že predmetná žaloba podmienku aktívnej legitimácie žalobcu vyjadrenú v § 250 ods. 2 O.s.p. nespĺňa, pretože žalobca v žalobe neuvádza na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca rozhodnutím, resp. postupom správneho orgánu ukrátený. Žalovaný taktiež zdôrazňuje, že ukladanie korekcie nie je v jeho právomoci. Riadiaci orgán je oprávnený uložiť korekciu nezávisle od rozhodnutia žalovaného o porušení ZVO prípadne od rozhodnutia uložení sankcie za správny delikt a to na základe zákona č. 528/2008 Z.z. Tak, ako to vyplýva z § 146 ods. 1 vety prvej ZVO, predmetnou kontrolou žalovaný zisťoval súlad postupu žalobcu s ustanoveniam ZVO. Navyše v zmysle koncentračnej zásady, na ktorej je založené správne súdnictvo § 250h ods. 1 O.s.p. nie je ani možné tento nedostatok, ktorý bráni súdu zaoberať sa žalobou, žiadnym spôsobom zo strany žalobcu zhojiť, nakoľko iba v lehote ust. § 250b ods. 1 O.s.p. je možné rozšíriť žalobné dôvody, v tomto prípade uvedeným konkrétnych subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca rozhodnutím správneho orgánu ukrátený. Žalobca jednoznačne opomenul v žalobe uviesť, aké konkrétne subjektívne práva boli rozhodnutím, resp. postupom žalovaného porušené a vo svetle vyššie uvedenej judikatúry NS SR a nálezov ÚS SR nie je možné žalobcovi aktívnu legitimáciu na podanie žaloby priznať. Žalovaný preto navrhuje, aby súd podľa § 250d ods. 3 konanie zastavil. V prípade, že by súd priznal žalobcovi aktívnu procesnú legitímnu zostáva otázkou posudzovania skutočnosť, či je vôbec napadnutý Protokol rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 3 O.s.p. Žalovaný poukazuje na nálezy Ústavného súdu ako ja rozhodnutia NS SR podľa ktorých môžu byť predmetom preskúmania aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, resp. môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Podľa súdnej praxe je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia alebo môžu byť priamo dotknutého práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/5/2011). Je celkom jednoznačné, že Protokol o výsledku kontroly tieto náležitosti nespĺňa. Nie je pritom podstatné, či Protokol o výsledku kontroly ako jeden z výsledkov dohľadových kompetencií žalovaného nad postupmi vo verejnom obstarávaní spĺňa formálne náležitosti rozhodnutia v oblasti verejne správy; t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti jeho súdneho prieskumu ale to, či sa ním zakladajú, menia, resp. rušia subjektívne práva a povinnosti subjektov, ktorých sa to dotýka. Súdna prax si osvojila skutočnosť, že Protokol o výsledku kontroly ani zápisnica o jeho prerokovaní nepodlieha súdnemu prieskumu (rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012), v ktorom sa konštatuje nasledovné: „Najvyšší súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v právnom súdnictve, pretože o sebe neprestavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 O.s.p.“. Žalovaný vzhľadom na uvedené žiada, aby súd konanie zastavil. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca vyhlásil verejné obstarávanie na podlimitnú zákazku na predmet „Obstarávanie inovatívnych technológií pre zabezpečenie vyššej konkurencieschopnosti spoločnosti VADIN, s.r.o.“, ktorá bola vyhlásená žalobcom ako osobou podľa § 7 ZVO, uverejnením Výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 185/2014 zo dňa 23.09.2014 pod značkou 22412-WYT. Predpokladaná hodnota zákazky podľa výzvy na predkladanie ponúk bola stanovená vo výške XXX.XXXX,- eur bez DPH. Podľa ust. § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/ , § 146 ods. 2, 5 v nadväznosti na § 155o ods. 4 žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu postupu zadávania uvedenej zákazky pred uzavretím zmluvy. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. 2792-7000/2015-OK/7 zo dňa 27.05.2015, v ktorom je konštatované porušenie ZVO vo vzťahu k postupu zadávania uvedenej zákazky, ktoré však nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko žalobca postupoval v rozpore s § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO, pretože nezaslal žalovanému písomnú informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO do 3 pracovných dní odo dňa, keď sa o predmetnej skutočnosti dozvedel. Súd zistil, že žalobca dňa 19.01.2015 odoslal žalovanému informáciu v zmysle § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO, že bolo všetkým uchádzačom doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk, o čom sa dozvedel až dňa 16.01.2015. Žalobca sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v predmetnom Protokole vyjadril listom zo dňa 05.05.205, napadnutý protokol bol prerokovaný dňa 27.05.2015 o čom bola spísaná zápisnica č. 2792-7000/2015- OK/7. Žalobca so závermi uvedenými v Protokole nesúhlasí a tvrdí, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď uviedol, že povinnosť žalobcu informovať žalovaného podľa § 136 ods. 9 písm. e/ ZVO vznikla skôr ako sa o doručení zásielky preukázateľne dozvedel. Žalobca má za to, že Protokol a postup žalovaného predstavujú podstatný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Úlohou súdu je sa vysporiadať s otázkou či Protokol o výsledku kontroly zo dňa 28.04.2015, ktorý žalobca napadá podanou žalobou a či sú splnené podmienky ust. § 250 ods. 2 O.s.p., že nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho predpisu, a toto tvrdenie musí žalobca odôvodniť. Podľa čl. 46 ods. 1, 2, 4 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký návrh robí. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa názoru súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie podmienky žalobcu na podanie žaloby - aktívnej legitimácie žalobcu, keďže táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou (uznesenie NS SR sp. zn. 6Sži/2/2011). Súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca rozhodnutím, resp. postupom žalovaného ukrátený. Žalobca uviedol v žalobe, že riadiaci orgán prostredníctvom ktorého získal nenávratný príspevok na predmetnú zákazku môže mu udeliť, ako prijímateľovi podpory z prostriedkov EÚ korekciu za porušenie ZVO až do výšky 25% , resp. postup žalovaného môže spôsobiť začatie správneho konania žalovaným, ktoré môže viesť k uloženiu sankcie podľa § 149 ods. 1 písm. i/ ZVO. toto tvrdenie žalobcu však nepredstavuje preukázanie zásahu v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta ZVO, kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. V protokole zo dňa 28.04.2015 nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom sú len kontrolné zistenia a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom jeho výsledkom nebolo uloženie povinnosti žalobcovi. Súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012: „Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 O.s.p.“ Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. S poukazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. a predmet preskúmania súdom navrhnutý v žalobe žalobcom konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s použitím ust. § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo konanie vo veci zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.