Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/152/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201019 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: U., bytom X., zastúpeného advokátom: Mgr. Igor Šumichrast, Ondavská 7, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: INF/80/2015-M_OKSV, č. záznamu: 19816/2015 zo dňa 22.04.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 23.2.2015 podanou na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok (ďalej len „úrad“) dňa 23.2.2015 domáhal ako zákonný zástupca maloletého syna Z. M., sprístupnenia kópie spisu, ktorý vedie úrad ako kolízny opatrovník ustanovený jeho maloletému synovi. 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec listom č. SDD 218/2009 zo dňa 24.2.2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o sprístupnenie spisovej dokumentácie nie je možné vyhovieť s odvolaním sa na internú normu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. IN 014/2012, pretože úrad je ešte stále ustanovený za kolízneho opatrovníka. 3. Voči tomuto listu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.2.2015, doručené Úradu práce, SV a R Pezinok, pracovisko Senec, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s internou normou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. IN 014/2012, ktorá nie je v súlade so zákonom a nemôže mu brániť k prístupu k informáciám. Odvolanie žalobca prostredníctvom internetovej verejnej schránky doručil aj na vedomie Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny e-mailom odoslaným dňa 27.2.2015. 4. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny e-mailom odoslaným žalobcovi dňa 12.3.2015 oznámil, že jeho žiadosť o informácie bola doručená ústrediu dňa 11.3.2015, evidovaná pod č. 2015/38514. 5. Následne žalovaný, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím č. INF/80/2015-M_OKSV zo dňa 22.04.2015 zrušil podľa § 59 správneho poriadku fiktívne rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, vydané na základe ust § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nesprístupnilo žiadateľovi požadované informácie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako povinná osoby nepostupovalo podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď žiadateľovi nesprístupnilo a ani o jej nesprístupnení podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevydalo v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o nesprístupnení. V zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a preto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia. II. 6. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.6.2015, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. V žalobe uviedol, že žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dňa 23.2.2015 požiadal o sprístupnenie spisu jeho maloletého syna Z. M., ktorý mu bol zverený do starostlivosti súdom. 8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok mu oznámil listom zo dňa 24.2.2015, že jeho žiadosti o poskytnutie požadovanej informácie nevyhovel. Voči tomuto oznámeniu podal odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť internej normy č. IN 014/2012 a trval na sprístupnení požadovanej informácie. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 22.4.2015 tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou a v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ide teda o orgán vyššieho stupňa najbližšie nadriadený povinnej osobe. Podľa žalovaného malo teda o odvolaní proti rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnúť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím aj napriek nedostatku právomoci, je potrebné toto rozhodnutie považovať za nulitný akt, čo je dôvod na jeho zrušenie. Žalobcovi nie je známa skutočnosť, prečo na základe akej skutočnosti žalovaný stotožňoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko podľa jeho názoru ide o dva rozličné orgány štátnej správy, ktoré sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Takýto postup žalovaného žalobca považuje za nezákonný. 10. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko z právneho názoru žalovaného vyplýva, že sa stotožňuje s vyjadrením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a s nesprístupnením požadovaných informácií. 11. Poukázal, že procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania v zmysle ust. § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, avšak napadnutým rozhodnutím žalovaného sa žalobca cíti byť dotknutý na svojich právach ako otec maloletého dieťaťa. Súčasťou práva žalobcu na starostlivosť a výchovu o dieťa je aj právo žalobcu mať prístup k predmetnej dokumentácii, ktorá sa týka výlučne informácií o jeho synovi, ktorý mu bol zverený do starostlivosti súdom. III. 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.7.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na žalobcovu žiadosť o sprístupnenie informácie reagoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vyjadrením zo dňa 24.2.2015, ktorý žalobcovi oznámil, že mu informácie neposkytne. Nešlo však o rozhodnutie v zmysle zák. o slobodnom prístupe k informáciám a ani podľa správneho poriadku. 13. Uviedol, že prijatím novely zák. č. 310/2014 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2015 k zmene zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 4 ods. 4 zák. č. 453/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 sa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zlúčilo s jednotlivými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného služobného úradu, a preto úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá rozhodovaciu právomoc v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Preto žiadosti o sprístupnenie informácií doručené úradu vybavuje ako povinná osoba v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a odvolacím orgánom je žalovaný. 14. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému ústredím dňa 8.4.2015 ako orgánu príslušnému na rozhodnutie o odvolaní, a to ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie v zmysle ust. § 57 správneho poriadku a § 19 zák. č. 211/2000 Z.z.. 15. Pri posudzovaní odvolania žalovaným bolo zistené, že žiadosť žalobcu bola doručená na úrad práce, ktorý túto žiadosť nepostúpil ústrediu za účelom vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácie, ale ju vybavil oznámením. Keďže Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nevydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácie, došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Žalovaný odvolanie žalobcu posúdil ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. IV. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.. 17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V. 20. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 21. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 25. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (ods. 2). 26. Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zák. č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Úrad vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov na úsekoch 1. štátnych sociálnych dávok, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 2. pomoci v hmotnej núdzi a náhradného výživného, 3. kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, 4. sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 5. služieb zamestnanosti, 6. zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky a zamestnávania občanov Slovenskej republiky v zahraničí, 7. prípravy a realizácie projektov a programov financovaných zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie a spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov. 27. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 453/2003 Z.z., Ústredie je a) služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, b) zamestnávateľ zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 28. Podľa § 4 ods. 6 písm. a) bod 4 zák. č. 453/2003 Z.z., Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov na úsekoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 29. Podľa § 3 písm. e) zák. č. 453/2003 Z.z., Ministerstvo vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 30. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. spisu: INF/80/2015-M_OKSV, číslo záznamu: 19816/2015 zo dňa 22.4.2015, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, ktorým neboli žalobcovi sprístupnené požadované informácie. 31. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok bol ustanovený za kolízneho opatrovníka mal. synovi žalobcu, ktorému bol aj súdom zverený do starostlivosti. Žalobca požiadal o sprístupnenie kompletného spisu týkajúceho sa jeho mal. syna, ale Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytlo informácie žalobcovi a nevydalo ani rozhodnutie a ani požadovanú informáciu nesprístupnilo. Žalobcovi len Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok oznámením zo dňa 24.2.2015 oznámil, že jeho žiadosti o poskytnutie požadovanej informácie nie je možné vyhovieť. Žalovaný ako nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci mala rozhodnúť v prvom stupni o odvolaní žalobcu proti oznámeniu úradu práce rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia. 32. Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Účinnosťou novely zák. č. 310/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z.z. <. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo od 1.1.2015 k zmene zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Táto zmena spočívala v zlúčení sa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny s jednotlivými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného služobného úradu (§ 4 ods. 4 zák. č. 453/2003 Z.z.), a preto je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava povinnou osobou na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie. Od 1.1.2015 preto úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá rozhodovaciu právomoc v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Preto žiadosti o sprístupnenie informácií doručené úradu po 1.1.2015 vybavuje ako povinná osoba v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a odvolacím orgánom je žalovaný (§ 3 písm. e) zák. č. 453/2003 Z.z.) aj v prípade, ak by do 31.12.2014 rozhodol ako povinná osoba úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čo však nie je žalobcov prípad. Oznámenie, resp. vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 24.2.2015 nemožno považovať za rozhodnutie, pretože úrad na vydanie rozhodnutia o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nebol oprávnený, nemal postavenie povinnej osoby v zmysle ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona a je ho možné vyhodnotiť ako predbežnú informáciu žalobcovi poskytnutú o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalovaný zohľadnil odvolanie žalobcu, ktoré považoval za odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Ústredia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť žalobcu bola doručená Ústrediu dňa 11.3.2015. O žiadosti žalobcu sa Ústredie dozvedelo až na základe e-mailu žalobcu z 27.2.2015, ktorým Ústrediu dal na vedomie, že podal odvolanie voči oznámeniu úradu. Keďže žiadosť bola Ústrediu ako povinnej osobe doručená 11.3.2015, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny bolo povinné vybaviť žiadosť žalobcu, a to sprístupnením požadovanej informácie, resp. vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Ústredie žalobcovi v zákonnej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti žalobcovi informácie neposkytlo a ani nevydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácie, preto v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. platí fikcia, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Takéto fiktívne rozhodnutie sa považuje za doručené tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 26.3.2015. Žalovaný preto podľa názoru súdu postupoval správne, keď zrušil fiktívne rozhodnutie povinnej osoby pre jeho neodôvodnenosť a nezrozumiteľnosť. 33. Krajský súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalovaný zrušil fiktívne rozhodnutie, ktorým povinná osoba požadovanú informáciu nesprístupnila a vec bola vrátená povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle uvedeného konanie bolo teda vrátené do stavu, kedy o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie je potrebné rozhodnúť povinnou osobou, t.j. Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom. Napadnutým rozhodnutím žalovaného, teda žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach, keďže o jeho práve správny orgán nerozhodol. 34. V predmetnej veci je však potrebné uviesť, že zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z. z. <. podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26), Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výkladom ústavného práva na prístup k informáciám sa zaoberá aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález sp. zn. I. ÚS 236/06 <. zo dňa 28. júna 2007 a pod., ako aj judikatúra najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 6Sži/5/2011 z 25. apríla 2012 a pod. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/16/2013). 35. Pokiaľ povinná osoba má podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. Ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 36. Tiež je nutné uviesť, že za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise a tieto boli účastníkom konania v zmysle § 44 ods. 1 <. O.s.p. prístupné. Taktiež v správnom konaní v zmysle ust. § 23 ods. 1 <. Správneho poriadku má účastník sprístupnený celý administratívny spis. Žalobca bol priamo účastníkom konania o zverení dieťaťa ako otec a z toho dôvodu mu žalovaný nemôže odmietnuť sprístupniť informácie o obsahu spisu, ktorý sa týka jeho dieťaťa. 37. Podľa názoru súdu sprístupnením spisu žalobcovi nemôže byť dotknutá rozhodovacia činnosť súdu, nakoľko žalobca ako účastník konania je pred súdom oprávnený predniesť svoje návrhy a dôkazy, pričom môže čerpať aj zo spisu kolízneho opatrovníka a je vecou konajúceho súdu, ako prednesené návrhy a predložené dôkazy vyhodnotí. Pri rozhodovaní o spôsobe vybavenia žiadosti žalobcu je potrebné zohľadniť, že sa žalobca domáhal informácií z konania, ktoré sa priamo týka jeho osoby a jeho dieťaťa. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014, ide o konanie kolízneho opatrovníka pri zastupovaní maloletého dieťaťa. Právoplatné skončenie súdneho konania týkajúce sa maloletého nie je preto podstatnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok nesprístupnenie požadovaného spisu kolízneho opatrovníka žalobcovi. 38. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné žalobu zamietnuť podľa § 190 S.s.p.. 39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.