Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201086 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: H.. N. Y., bytom F. XX, XXX XX Q. M., zastúpený: JUDr. Štefan Haulík, advokát, advokátska kancelária, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č: 296/2005-52/SKP/RK zo dňa 22.05.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 296/2005-52/SKP/RK zo dňa 22.05.2015 ako aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 296/2005-52/SKP zo dňa 26.01.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 02.07.2015 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č: 296/2005-52/SKP/RK vydaného dňa 22.05.2015 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo: 296/2005-52/SKP zo dňa 26.01.2015, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 22.05.2014 bol pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu uskutočnený dohľad v kancelárií správcu (žalobcu), a to v čase o 10:30 hod. a následne o 11:45 hod. Zároveň bol spísaný protokol o vykonanom dohľade, pričom bolo konštatované nesplnenie otvorenia kancelárie pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň 6 hodín denne a riadne nefungovanie podateľne, nakoľko pracovník recepcie hotela nemal poverenie na preberanie zásielok adresovaných správcovi (žalobcovi). Dňa 15.07.2014 bola prvostupňovým správnym orgánom vypracovaná písomnosť (doručovaná žalobcovi) - upozornenie na pochybenia zistené pri vykonanom dohľade. Písomným oznámením zo dňa 24.07.2014 informoval žalobca prvostupňový správny orgán o odstránení zistených nedostatkov pri vykonanej kontrole. Protokolom o vykonanom dohľade uskutočnenom dňa 20.08.2014 o 10:58 hod. v kancelárií správcu (žalobcu) bolo zaznamenané nesplnenie otvorenia kancelárie pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne z dôvodu, že nebol umožnený vstup do kancelárie správcu a nebolo umožnené nahliadať do spisov, pretože osoba na recepcii hotela (predložené splnomocnenie pre S. F. na preberanie všetkých písomností, dokladov a podkladov) nebola na to splnomocnená. Spis ďalej obsahuje upovedomenie o začatí správneho konania z 21.10.2014, námietky žalobcu z 28.10.2014 k protokolu o vykonanom dohľade a jeho vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo: 296/2005-52/SKP zo dňa 26.01.2015 z dôvodu, že žalobca nemal riadne zriadenú kanceláriu správcu na adrese, ktorú uviedol v zozname správcov, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2005 Z. z.) a § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku správcov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška MS SR č. 8/2005 Z. z.) mu uložil podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. sankciu - vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Po stručnom opise priebehu správneho konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania a citácií na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení dospel správny orgán k záveru, že kancelária správcu je priestor, kde správca, resp. ním poverené osoby vykonávajú správcovskú činnosť, v ktorom musia byť prístupné spisy k jednotlivým konkurzným veciam a tento priestor musí byť dostupný v čase presne určenom úradnými hodinami, minimálne 6 hodín denne. Súčasťou tohto priestoru musí byť podateľňa správcu slúžiaca najmä na preberanie a zasielanie písomností a táto musí byť rovnako otvorená v čase úradných hodín, minimálne 6 hodín denne. Podateľňa môže byť zriadená priamo v kancelárii správcu alebo v iných súvisiacich verejne dostupných priestoroch. Správny orgán zistil, že žalobca (správca) mal zriadenú kanceláriu v priestoroch hotela Korzo v Nových Zámkoch a podateľňu na recepcii tohto hotela. Pri prvej kontrole vykonanej poverenými zamestnancami správneho orgánu dňa 22.05.2014 bolo zistené, že žalobca nemal riadne zriadenú podateľňu, nakoľko recepčná hotela nemala splnomocnenie na preberanie písomností, ani podaciu pečiatku správcu, ani nemala splnomocnenie na vstup do kancelárie, ktorá bola v čase úradných hodín zatvorená. Výsledky tohto dohľadu boli spísané do protokolu o vykonanom dohľade a nedostatky boli žalobcovi vytknuté ústne a bol na ne upozornený aj listom zo dňa 15.07.2014. Žalobca listom zo dňa 28.07.2014 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že zistené nedostatky odstránil. Pri následnej kontrole vykonanej dňa 20.08.2014 bolo zistené, že nedostatky vo vedení podateľne boli odstránené, avšak opätovne sa vyskytli nedostatky vo vedení kancelárie, ktorá bola zamknutá a teda nebola verejne prístupná, pričom poverená osoba v podateľni nedisponovala oprávnením vstupovať do priestorov kancelárie. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že jeho kancelária je riadne zriadená a otvorená pre verejnosť každý pracovný deň aspoň 6 hodín nebolo pravdivé a žalobca ako správca pri opakovanej kontrole kanceláriu nemal zriadenú tak, ako to vyžaduje zákon. Ustanovenia o zriadení kancelárie správcu sú formulované prísne, ale jednoznačne a neustanovujú žiadnu výnimku z povinnosti mať zriadenú, otvorenú a dostupnú kanceláriu počas úradných hodín, minimálne 6 hodín denne a ani z povinnosti zabezpečiť nahliadnutie do spisov oprávneným osobám. Záverom správny orgán odôvodnil nenariadeného ústneho pojednávania vo veci z dôvodu, že to povaha veci nevyžadovala a on mal dostatočné množstvo dôkazov a vyjadrení, ktoré postačovali na vydanie rozhodnutia vo veci. Taktiež vypočutie svedkov a vykonanie ohliadky by boli bezpredmetné, keďže pracovníci správneho orgánu vykonávajúci dohľad sa s poverenými osobami pri výkone dohľadu zhovárali a ich závery boli spísané do protokolu, ku ktorému sa žalobca mal možnosť vyjadriť a aj sa vyjadril. Žiadne ďalšie skutočnosti neboli potrebné pre účely tohto rozhodnutia. 4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorým správny orgán rozhodol o porušení povinnosti žalobcom podľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. zrušil a správne konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku rozhodnutie potvrdil a žalobcom podaný rozklad zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný sa postupne vyjadril k jednotlivým v rozklade vzneseným námietkam, pričom k námietke o nedodržaní lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia správnym orgánom uviedol, že napriek tomu, že prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol po viac ako troch mesiacov od začatia správneho konania nemožno toto jeho konanie považovať za pochybenie smerujúce k založeniu vady správnosti alebo zákonnosti rozhodnutia, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS1/ 2007 zo dňa 17.05.2007. 5. K námietke nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu a nesprávnej interpretácie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán aplikoval na zistený skutkový stav predovšetkým ustanovenie § 7 ods. 1 a § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. a § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 666/2005 Z. z., pričom dospel k záveru, že rozklad bol čiastočne dôvodný, keďže ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. bolo potrebné vykladať tak, že povinnosť správcu zabezpečiť nahliadanie do spisov nie je totožná s povinnosťou správcu zabezpečiť, aby bola správcovská kancelária otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne. Táto povinnosť spočíva v povinnosti správcu, aby vytvoril podmienky pre nahliadanie do spisov, a to aj na základe žiadosti oprávnenej osoby uskutočnenej v akejkoľvek forme v konkrétnom čase. Žalovaný sa stotožnil s námietkami žalobcu a v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že prvostupňový správny orgán zistil, že kancelária žalobcu nebola v pracovný deň v obvyklých úradných hodinách otvorená pre verejnosť a potom správne aplikoval § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z., z ktorých vyplýva povinnosť správcu mať zriadenú kanceláriu a ktorá zároveň stanovuje a konkretizuje podmienky zriadenia kancelárie spočívajúce v jej riadnom označení, zabezpečení primeraného technického vybavenia, výmery podlahovej plochy, ako aj povinnosti mať ju otvorenú pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne. Vykonaným dohľadom dňa 20.08.2014 bolo zistené, že kancelária žalobcu nebola v pracovný deň v úradných hodinách prístupná, teda nebola splnená jedna z podmienok riadneho zriadenia kancelárie. Prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver a vo svojom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Na účel aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení bolo plne postačujúce, ak mal správny orgán za preukázané, že kancelária nebola verejne prístupná. Prvostupňový správny orgán vykonal dohľad dva krát a umožnil žalobcovi nápravu po zistení nedostatkov a až po opakovanom výkone dohľadu začal konanie o vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov, čím postupoval primerane v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku. K namietaným neurčitým dôkazom a k nedoplneniu dokazovania výsluchom svedkov a nenariadeniu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že bolo nesporné, že prvostupňový správny orgán z vykonaného dohľadu na mieste dňa 22.05.2014 spracoval protokol a potom iné poznatky reprodukované správnym orgánom označené žalobcom ako dôkazy neboli relevantné. K nariadeniu ústneho pojednávania správny orgán pristúpi iba v prípade, ak ústne prejednanie vyžaduje povaha veci, pričom vykonanie ústneho pojednávania bolo plne na zvážení konajúceho orgánu. Povinnosť nariadenia ústneho pojednávania neplynie priamo zo zákona č. 8/2005 Z. z. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď od ústneho prejednania veci upustil, nakoľko z podkladov, ktoré mal k dispozícií (protokoly o dohľade) jednoznačne vyplýval záver o porušení zákonnej povinnosti riadneho zriadenia kancelárie. Taktiež v konaní o podanom rozklade nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko žalobca nijako nepreukázal, že došlo k zmene pomerov a odstráneniu protiprávneho konania. Žalovaný nepristúpil na výsluch žalobcom navrhovaných osôb, nakoľko vychádzal zo záveru, že na účely riadneho zriadenia kancelárie správcu nebolo možné jej zriadenie a chod zabezpečiť iba prostredníctvom poverených osôb, nemajúcich k správcovi relevantný právny vzťah. Zo znenia ustanovení zákona č. 8/2005 Z. z. nie je prijateľné verejnú dostupnosť kancelárie správcu zabezpečiť inými osobami ako priamo správcom alebo jeho zamestnancami. Bolo vylúčené, aby právne povinnosti správcu v čase úradných hodín zabezpečovala tretia - správcom poverená osoba, ktorej nesvedčil štatút jeho zamestnanca. K osobám, ktoré neboli v zamestnaneckom vzťahu so správcom nebolo možno sa dovolávať napr. povinnosti mlčanlivosti. Taktiež nemožno odobriť prax, kde by celá dostupnosť kancelárie správcu v úradných hodinách bola budovaná na netransparentných vzťahoch správcu a tretích na základe plnej moci poverovaných osôb. Žaloba. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a žiadal ich obe zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) a e) O.s.p. - v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. 7. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca uviedol, že žalovaný ako orgán dohľadu vykonal v jeho správcovskej kancelárií dňa 22.05.2014 kontrolu, pri ktorej zistil nedostatky v podateľni v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. Po tom, čo oznámil žalovanému odstránenie zistených nedostatkov vyplývajúcich z protokolu o vykonanej kontrole bola dňa 20.08.2014 u neho vykonaná ďalšia kontrola so zistením, že údajne nemal riadne zriadenú kanceláriu správcu, čím sa mal dopustiť porušenia ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. (správny orgán ho upovedomil o začatí správneho konania listom z 21.10.2014). Prvostupňový správny orgán pri vydávaní svojho rozhodnutia (vydaného dňa 26.01.2015) porušil ust. § 49 ods. 1, 2 správneho poriadku, podľa ktorého bol povinný vo veci rozhodnúť do tridsať dní (najneskôr do 60 dní). Napriek tomu rozhodnutie vydal po viac ako troch mesiacoch od začatia konania, t. j. rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty určenej na vydanie rozhodnutia, čo možno hodnotiť, že v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada majúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 8. Žalobca obe preskúmavané rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Kontrolou zo dňa 22.05.2015 boli zistené nedostatky vo vedení podateľne jeho kancelárie (§ 7 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z.), ktoré odstránil. Druhá kontrola zo dňa 20.08.2015 mu vytkla nedostatočne zriadenú kanceláriu. Rozhodnutia oboch správnych orgánov vo svojich odôvodneniach konštatovali, že v prípade kontroly vykonanej dňa 20.08.2015 išlo o opakovanú kontrolu zameranú na riadne zriadenie kancelárie správcu a opakované zistené nedostatky vo vedení kancelárie. Tento argument - o opakovanej kontrole zistenia nedostatkov podľa § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. bol účelový a v rozpore s obsahom spisov. 9. Preskúmavané rozhodnutia žalobca považoval za nezákonné aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže konštatovania správnych orgánov o povinnosti mať osoby v zamestnaneckom vzťahu podľa jeho názoru nemajú oporu v zákone č. 8/2005 Z. z. a ani vo vyhláške č. 666/2005 Z. z., práve naopak v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. správca môže poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti aj inú osobu ako svojho zamestnanca. 10. Žalobca vytkol, že žalovaný v konaní neskúmal, či mal nejakú osobu v zamestnaneckom pomere (v čase kontrol to bola J.. S. U.). Túto osobu navrhoval vypočuť, čo však zo strany správneho orgánu nebolo akceptované. Taktiež neúspešne žiadal o vykonanie ústneho pojednávania s vykonaním dôkazov (výsluch osôb, ktoré mali poverenia na preberanie písomností, zabezpečovanie nahliadnutí do spisov a zabezpečenie vstupu do správcovskej kancelárie) a vykonanie ohliadky priestorov kancelárie. Potom obe rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom došlo aj k porušeniu zásady uvedenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 11. Dňa 27.07.2015 (v zákonnej lehote) došlo tunajšiemu súdu doplnenie žaloby, v ktorom žalobca doplnil žalobné dôvody a poukázal na nezákonnosť kontroly zo dňa 22.05.2014 z dôvodu, že táto bola vykonaná v rozpore s ust. zákona č. 8/2005 Z. z. (§ 29 ods. 1, 2), nakoľko poverenie č. 5757/2014/52/SKP priložené k protokolu o vykonanom dohľade neobsahovalo dátum jeho vyhotovenia z čoho vyplývalo, že zamestnanci uvedení v poverení neboli v čase vykonávania dohľadu poverenými osobami v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. Absencia náležitosti poverenia v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. mala za následok absolútnu neplatnosť poverenia (vada konania majúca za následok nezákonnosť rozhodnutia). Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 17.12.2015 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 07.08.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po opise zisteného skutkového stavu veci identicky ako vyplývala z obsahu pripojeného administratívneho spisu (bod 2 tohto rozsudku) konštatoval, že bolo ním správne rozhodnuté (časť výroku prvostupňového rozhodnutia - porušenie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. bola zrušená a konanie v tejto časti bolo zastavené), avšak stav spočívajúci v porušení ustanovení zákona č. 8/2005 Z. z. a vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z., ktorý zákon sankcionuje vyčiarknutím správcu zo zoznamu bol jednoznačne preukázaný. Mal za to, že nebolo podstatné, aké konkrétne nedostatky boli zistené, či vytknuté žalobcovi pri kontrole dňa 22.05.2014, ale to, že pri dohľade vykonanom dňa 20.08.2014 bolo zistené nesplnenie jednej podmienky riadneho zriadenia kancelárie, čo bol aj dôvod, pre ktorý bol žalovaný povinný vyčiarknuť žalobcu zo zoznamu správcov. Podmienkou riadneho zriadenia kancelárie správcu bolo okrem zriadenia podateľne kancelárie i jej dostupnosť pre verejnosť. Porovnaním ust. § 26 ods. 1 písm. j) a h) zákona č. 8/2005 Z. z. možno dospieť k záveru, že zákon ráta aj s iným nedostatkom ako vo vedení kancelárie správcu kvalifikovaným ako porušenie povinnosti správcu viesť riadne kanceláriu ako s porušením povinnosti mať riadne zriadenú a otvorenú podateľňu. V prípade, ak správca by nemal riadne zriadenú podateľňu zákon je miernejší. Za účelom zistenia odstránenia nedostatku zriadenia podateľne bola vykonaná opätovná kontrola dňa 20.08.2014, pri ktorej bolo zistené, že dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu správcov podľa § 26 ods. 1 písm. j) zákona č. 8/2005 Z. z. pominul, avšak kancelária správcu (žalobcu) nebola otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne, čo bola skutočnosť zakladajúca dôvod pre vyčiarknutie správcu (žalobcu) zo zoznamu v zmysle § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. 13. Žalovaný pokladal žalobcom namietaný nesúlad medzi vykonanými dohľadmi a protokolmi v spojení s nepreskúmateľnosťou rozhodnutí a absenciou opory napadnutých rozhodnutí v administratívnom spise za účelový, nakoľko nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že pri prvom vykonanom dohľade zo dňa 22.05.2014 a v protokole o ňom nebola vytýkaná absencia a porušenie povinnosti mať riadne zriadenú kanceláriu. Prvostupňový správny orgán pri oboch vykonaných dohľadoch zistil a zaznamenal totožný okruh porušených povinností. Konzistentnosť porušenia povinností žalobcom v čase výkonu dohľadu, ich zdokumentovania a preukázanie viedli aj z dôvodu procesnej ekonómie k nedoplneniu podkladov rozhodnutia o výsluch svedkov navrhnutých žalobcom. Takýto výsluch by nebol spôsobilý zvrátiť zistené porušenia. Ohľadom námietky nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka výkladu zákona č. 8/2005 Z. z. týkajúceho sa požiadaviek na správcu a vedenie kancelárie a z toho vyplývajúcu v napadnutom rozhodnutí uvedenú argumentáciu o potrebe zamestnancov, ktorí za istých okolností musia byť v kancelárii prítomní, žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Skutočnosti, pre ktoré bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu správcov boli zistené pri kontrole zo dňa 20.08.2014 a bez ohľadu na kontrolu vykonanú 22.05.2014 tieto zakladali dostatočné dôvody na vydanie napadnutého rozhodnutia. K námietke o tom, že poverenie správneho orgánu na vykonanie dohľadu nemalo všetky požadované náležitosti, a preto išlo o absolútne neplatný právny úkon žalovaný uviedol, že v danom prípade poverenie nebolo právnym úkonom súkromnoprávneho charakteru, a preto nebola daná subsidiarita ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Potom nebolo možné ustáliť neplatnosť poverenia, ale bolo možné hovoriť len o absencií zákonom požadovaných náležitostí, čo však nemohlo byť chápané ako vada majúca vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže neuvedenie niektorých formálnych náležitostí poverenia nemohlo spochybniť legitimitu správneho orgánu - Ministerstva spravodlivosti SR a jeho zamestnancov vykonávať povinnosti vo sfére dohľadu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2005 Z. z. správca je povinný mať zriadenú kanceláriu. Správca je povinný kanceláriu riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru jej podlahovej plochy. 18. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. právo nahliadať do spisu majú osoby vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku. 19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. správca na účel zabezpečenia riadneho výkonu správcovskej činnosti zamestnáva potrebný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. 20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. správca môže svojho zamestnanca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Ak je to účelné a hospodárne, správca môže poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti aj inú osobu ako svojho zamestnanca; zamestnanca alebo inú osobu môže správca poveriť vykonaním len takých úkonov správcovskej činnosti, na vykonanie ktorých má zamestnanec alebo iná osoba potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. 21. Podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. ministerstvo vyčiarkne správcu- fyzickú osobu zo zoznamu správcov, ak nemá riadne zriadenú kanceláriu. 22. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. poverenie ministerstva na vykonanie dohľadu má písomnú formu a obsahuje označenie dohliadaného správcu, meno a priezvisko poverenej osoby a prizvanej osoby, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca ministerstva oprávneného na udelenie poverenia. 23. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o vykonanom dohľade v kancelárii dohliadaného správcu poverené osoby vyhotovia protokol o vykonanom dohľade (ďalej len "protokol"), ktorého odpis doručia dohliadanému správcovi. Dohliadaný správca môže v lehote troch dní od doručenia odpisu protokolu uplatniť proti protokolu písomné námietky; poverené osoby sú povinné opodstatnenosť námietok preveriť. 24. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. protokol obsahuje označenie dohliadaného správcu, miesto a čas vykonania dohľadu, predmet dohľadu, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali, preukázané zistenia pri dohľade, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy poverených osôb, vyjadrenie dohliadaného správcu k výsledku dohľadu a ďalšie písomnosti a materiály. Na základe uznaných námietok sa k protokolu vypracuje dodatok ako súčasť protokolu. 25. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. kancelária sa zriaďuje vo verejne dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. 26. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. v príslušnej kancelárii sa vyhradí miestnosť určená účastníkom konania, ich zástupcom, prípadne ďalším oprávneným osobám, v ktorej môžu nahliadať do spisu a robiť si z neho výpisy; vždy pod dohľadom správcu alebo ním povereného zamestnanca. Ak ten, kto nahliada do spisu, zaobchádza so spisom nešetrne, dohliadajúci správca alebo ním poverený zamestnanec si môže vyhradiť, aby so spisom manipuloval on sám. O tom sa urobí poznámka v zázname o nahliadnutí do spisu. 27. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. toho, kto požiada o nahliadnutie do spisu, príslušná kancelária zapíše do poradovníka, v ktorom sa uvedie označenie žiadateľa, spisová značka vyžiadaného spisu, prípadne označenie vyžiadanej časti spisu a čas, odkedy dokedy má žiadateľ záujem nahliadnuť do spisu. Ak o nahliadnutie do toho istého spisu v ten istý deň požiada viac žiadateľov, čas vyhradený na nahliadnutie do spisu pre jedného žiadateľa nesmie prekročiť jednu hodinu, ibaže to neobmedzí iných žiadateľov v nahliadaní do spisu. Poradie nahliadania do toho istého spisu sa riadi poradím zápisu do poradovníka. Poradovník sa vyhotovuje osobitne na každý pracovný deň. 28. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 29. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 8/2005 Z. z., vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). 30. Súd sa nestotožnil s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia z hľadiska konštatovania, že v danom prípade išlo o opakovanú kontrolu zameranú na riadne zriadenie kancelárie správcu a boli opakovane zistené nedostatky vo vedení kancelárie, nakoľko z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že už pri prvej kontrole dňa 22.05.2014 bolo vo vyhotovenom protokole o vykonanom dohľade pod bodom 2/ uvedené porušenie povinností vo vedení kancelárie - zabezpečenie jej otvorenia pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň 6 hodín denne. Tento nedostatok bol následne uvedený aj v žalobcovi doručenej písomnosti - upozornenia na pochybenia zistené pri vykonanom dohľade z 15.07.2014. Preto súd túto námietku považuje za účelovú. 31. K námietke existencie vady v správnom konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v nedodržaní zákonnej 30, resp. 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia súd uvádza, že iba samotné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia správnych orgánov nie je možné považovať za takú vadu, s ktorou by zákon spájal automaticky nezákonnosť správneho rozhodnutia. Ohľadom namietaného nedostatku poverenia pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, ktorí uskutočnili kontrolu spočívajúceho v neuvedení dátumu vyhotovenia tohto poverenia súd uvádza, že absencia dátumu vyhotovenia poverenia v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. nie je v zákone sankcionovaná pod následkom neplatnosti takéhoto poverenia. Z predloženého poverenia vyplývajú (sú v ňom jednoznačne uvedené) podstatné náležitosti poverenia, a to kto (štátne zamestnankyne sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR), keby (dňa 22.05.2014), u koho (žalobcu) mal dohľad vykonať a čoho sa mal dohľad týkať (dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov a povinnosti správcu). Dohľad bol v poverení uvedenými pracovníkmi správneho orgánu v daný deň, v objekte kde sa nachádzala kancelária správcu (žalobcu) aj vykonaný. Svoje tvrdenie o tom, že poverenie bolo vyhotovené dodatočne žalobca nijako nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd tejto námietke nemohol prisvedčiť. 32. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci spočívajúca v nevykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania výsluchom osôb (Z.. G. N., J.. S. U., Z.. H. O.) a nevykonaním ohliadky priestorov, v ktorých sa kancelária správcu nachádzala podľa presvedčenia súdu je dôvodná. Skutkový stav veci nebol v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia náležite zistený, nakoľko ak žalovaný vychádzal iba z obsahu protokolov o vykonanom dohľade podľa názoru súdu to nebolo dostačujúce. Je pravdou, že z protokolu o vykonanom dohľade vyplýval čas otvorenia kancelárie žalobcu (pondelok až piatok od 8:30 hod. do 11:30 hod. a od 12:30 hod. do 15:30 hod.), taktiež z predložených plných mocí vyplývalo poverenie osôb na prijímanie podaní adresovaných správcovi ako aj oprávnenie na vstup do kancelárie avšak z týchto dôkazov nie je zrejmé, či bolo dostupné bez obmedzení (uvedením pri označených úradných hodinách kancelárie správcu), resp. na vyžiadanie u pracovníčky recepcie poverenej prijímaním podaní adresovaných správcovi uvedenie telefonického kontaktu na správcu (žalobcu) alebo jeho zamestnankyňu (J.. U.) v prípade ich neprítomnosti v kancelárii. Taktiež nebolo zisťované, resp. z obsahu protokolov o vykonanom dohľade nevyplýva dĺžka neprítomnosti žalobu, resp. jeho zamestnankyne v kancelárii počas úradných hodín kedy kancelária otvorená byť mala. V súdnom konaní žalobca preukázal (výpisom identifikačných údajov Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky), že od 01.07.2013 bola u neho ako zamestnanec evidovaná S. U.. Z tohto dôkazu vyplýva, že žalobca v čase výkonu dohľadu mal zamestnanca v pracovnom pomere. Ohľadom skutočnosti o zamestnaní pracovníka žalobcom v správnom konaní správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie a potom aj prijatý záver v napadnutom rozhodnutí bol predčasný, keďže danú skutočnosť nijako bližšie nezisťovali. Taktiež podľa názoru súdu správne orgány mali zistiť dôvod prečo bola kancelária žalobcu počas uskutočnenia dohľadu zatvorená (neprístupná verejnosti) a taktiež mali zistiť dĺžku zatvorenia kancelárie. Podľa súdu bolo potrebné zistiť, či bola na vstupe do kancelárie, resp. v podateľni správcu daná možnosť telefonického kontaktu na žalobcu alebo jeho zamestnankyňu. Tieto skutočnosti z obsahu administratívneho spisu (protokolu o dohľade) nevyplývajú, nakoľko protokoly obsahujú len uvedenie času vykonania dohľadu dňa 22.05.2014 o 10:30 hod a o 11:45 hod. (kedy však neboli úradné hodiny otvorenia kancelárie) a dňa 20.08.2014 o 10:58 hod. Za účelom zistenia dôvodu neotvorenia kancelárie správcu (žalobcu) počas úradných hodín dňa 22.05.2014 o 10:30 hod. a dňa 20.08.2014 o 10:58 hod. bolo potrebné vypočuť žalobcu ako aj jeho zamestnankyňu. Tak ako súd uvedie nižšie bolo potrebné zistiť dobu počas úradných hodín kedy kancelária nebola prístupná verejnosti. Táto skutočnosť z obsahu protokolov taktiež nevyplýva. 33. Podľa názoru súdu nie je možné vykladať povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. tak, že kancelária správcu musí byť v stanovené úradné hodiny otvorená pre verejnosť permanentne, bez možnosti jej uzatvorenia v prípade krátkodobej neprítomnosti správcu, resp. pracovníkov kancelárie (žalobcovej zamestnankyne J.. U.). Z protokolov o dohľade nevyplýva, či bola kancelária počas kontroly zatvorená dlhodobo alebo išlo o zatvorenie z dôvodu krátkodobej neprítomnosti žalobcu a jeho zamestnankyne, napr. z dôvodu hygienickej prestávky, oneskorenia príchodu z dôvodu plnenia pracovných povinností v súvislosti s činnosťou správcu. Inštitút správcu je taký inštitút, kedy tento nie je povinný konať okamžite s tým, že v prípade nekonania by došlo k spôsobeniu iným osobám závažnej ujmy (na živote, zdraví, majetku) a preto podľa súdu vyžadovať nepretržité otvorenie kancelárie počas úradných hodín nie je namieste. Činnosť správcu je špecifická v tom, že ju nevykonáva výlučne vo svojej zriadenej kancelárií, ale aj v iných priestoroch (objektoch spravovaných subjektov). V súvislosti s výkonom funkcie správcu tento, resp. jeho zamestnanci, príp. poverené osoby vykonávajú úkony aj na iných orgánoch, súdoch a podobne. V takýchto prípadoch správca nemôže byť počas stanovených úradných hodín aj vo svojej kancelári, ktorej chod by mal však zabezpečiť svojimi zamestnancami tak, aby bola otvorená pre verejnosť aspoň 6 hodín denne. To však neznamená, že kancelária musí byť počas stanovených úradných hodín otvorená nepretržite, bez možnosti jej krátkodobého zatvorenia pri súčasnom uvedení kontaktu na okamžité spojenie sa so správcom, resp. jeho zamestnancami, ktorí by boli v primeranom čase schopní sa na výzvu do kancelárie dostaviť. Súd zároveň uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že je potrebné, aby v prípade neprítomnosti správcu v kancelárií ho zastupovala osoba, ktorá je u neho zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a nie len osoby poverené na základe plnej moci. Táto požiadavka vyplýva jednoznačne zo znenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov (§11 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z., § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). Takýto záver podľa súdu podporuje aj znenie § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. týkajúce sa technických detailov postupu pri nahliadaní do spisov. 34. Podľa presvedčenia súdu v danom prípade zo zisteného a ustáleného skutkového stavu tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich dôkazov nie je možné vyvodiť porušenie ust § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. a z nich vyplývajúcu povinnosť uloženia sankcie správcovi (žalobcovi) vyčiarknutie zo zoznamu správcov (§ 26 ods. 1 písm. h/ zákona č. 8/2005 Z. z.). Preto súd prisvedčil aj námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).