Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201114 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201114.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: P. C., bytom I. XXX/XX, J. Z., trvale bytom Q., štátna príslušnosť: T., zastúpený: Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 zo dňa 13.05.2015, takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.7.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 13.05.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p. PPZ-HCP-BA9-291-038/2015-Ž zo dňa 05.02.2015. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b) zákona č. 404/2O11 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Uviedol, že prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu zjavne nepravdivej informácie poskytnutej SIS (žalobca má zrejme na mysli informáciu SIS č. 65/152- D-12-2002014-S, zaevidovanej správnym orgánom ako dôkaz č. PPZ-HCP-D-7/20l4-BA9). Správny orgán odignoroval žalobcove tvrdenia a nevykonal žiadnu činnosť na preverenie skutočností ním uvádzaných, ako ani žiadny z ním navrhovaných krokov schopných odhaliť pochybenie SIS a nepravdivosť poskytnutej informácie. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil. Má za to, že boli porušené jeho práva, najmä právo na spravodlivý proces, právo na nerušený súkromný a rodinný život. Skutočný stav veci nebol podľa neho dostatočne zistený a správny orgán je na základe ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný prešetriť samotnú informáciu poskytnutú SIS, a to obzvlášť v rámci spôsobu jej zistenia, činnosti podniknutej na jej preverenie a výsledok takéhoto preverenia, aby bol správny orgán schopný samostatne vyhodnotiť dôsledok obsahu poskytnutej informácie s ohľadom na ostatné informácie, ktoré sú súčasťou spisu. Prvostupňový orgán tak neučinil a nerešpektoval vyjadrenia a výzvy žalobcu. Žalovaný k týmto skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní nevenoval pozornosť, nepreveril ich, práve naopak, odmietol ich príliš formalistickým výkladom. Tvrdí, že žalovaný nemá v kompetencii posudzovanie preverenia alebo dôvodnosti informácie poskytnutej SIS, avšak takúto kompetenciu a povinnosť má prvostupňový orgán. Poukázal na ust. § 58 ods. 2 písm. b) a aj na ust. § 2 ods. 1 písm. i) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu, ktorí sa v napadnutých rozhodnutiach vyjadrujú, že orgánom oprávneným vyhodnotiť ohrozenie bezpečnosti štátu je práve SIS, pričom toto jej oprávnenie vyvodzujú z ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 46/1993 Z.z. o SIS. Podľa žalobcu SIS nerozhoduje o tom, či naozaj existuje bezpečnostná hrozba pre štát podľa zákona o pobyte cudzincov, ale iba získava informácie o činnostiach, ktoré by mohli potenciálne takúto hrozbu predstavovať. Ak teda informácia poskytnutá SIS je utajovaná a žalobca ju nemá možnosť vyvrátiť, je právo a zároveň povinnosť správneho orgánu prešetriť takúto informáciu aj v rámci okolností jej vzniku a prešetrenia. Žalobca je názoru, že samotná existencia informácie u SIS nie je nespochybniteľným podkladom, ktorý by mal byť rozhodujúci pre udelenie, či neudelenie pobytu. Zákon o pobyte cudzincov neidentifikuje osobitný orgán spôsobilý vyhodnotiť ohrozenie bezpečnosti štátu, preto je táto právomoc bezpochyby zverená v konaní o udelenie tolerovaného pobytu prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanému. Ak bolo v konaní preukázané, že predmetná informácia nemusí byť pravdivá, je spochybnená, alebo samotný správny orgán má pochybnosti o jej pravdivosti, je oprávnený pri preskúmavaní tejto informácie dožiadať aspoň základné informácie o zdroji tejto informácie, o preverení tejto informácie a o výsledku preverenia tejto informácie. V danom konaní nastala okolnosť, ktorá bola spôsobilá spochybniť pravdivosť informácií poskytnutých SIS, keďže SIS ohľadom žalobcu poskytovala v krátkom čase vyjadrenia so zásadne rozdielnym obsahom. Samotná existencia informácie o nebezpečnosti osoby, či už je pravdivá alebo nie, nie je absolútnym dôvodom na odmietnutie udelenia pobytu na území Slovenskej republiky, keďže takéto odmietnutie pobytu je schopné byť zásahom, respektíve porušením práva na súkromie a rodinný život garantovaného ustanovením čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj práv rodičov, či maloletých detí podľa ustanovení čl. 3 ods. 1, čl. 5, čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že za zákonný nemožno považovať postup, ak v prípade jasného stretu práva na rodinný a súkromný život na jednej strane a práva štátu na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku na strane druhej, nebolo bezpochyby preukázané, že z konania žiadateľa hrozí Slovenskej republike závažné nebezpečenstvo, ktoré je schopné prevážiť nad právom žiadateľa na súkromný a rodinný život, berúc ohľad na právo jeho manželky a jeho maloletého dieťaťa na celistvú rodinu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža 3, zo dňa 15.4.2008. Domnieva sa, že informácia poskytnutá SIS o žalobcovi je identická s informáciou, ktorú SIS poskytla príslušným orgánom v konaniach o iných druhoch pobytu, a teda sa jedná o informáciu: „ Osoba P. C., nar. XX.XX.XXXX sa zapájal do organizovania trestnej činnosti, ilegálne dovážal zbrane z Ukrajiny a následne ich predával do arabského svet“. Má za preukázané, že sa jedná o nepravdivú informáciu, nakoľko žalobca nikdy vo svojom živote nebol na Ukrajine a príslušné orgány (napr. aj Ministerstvo vnútra Ukrajiny) neevidujú k žalobcovi žiadne takéto informácie, ani podozrenia. Poukázal, že napadnutým rozhodnutím bolo neprimerane zasiahnuté do jeho práv na súkromie a rodinný život podľa ust. čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky do práv rodičov, či maloletých detí podľa ust. čl. 3 ods. l, čl. 5, čl. 8 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca má za to, že pravdivosť informácie SIS je spochybnená s ohľadom na okolnosti, že: 1. žalobca preukázal, že nikdy nebol na Ukrajine a Ministerstvo vnútra Ukrajiny k žalobcovi nedisponuje žiadnou informáciou ani podozrením o činnosti, ktorú eviduje SIS, 2. voči žalobcovi na základe týchto informácii do dnešného dňa sa v žiadnej krajine nezačalo trestné stíhanie, 3. žalobcovi bolo poskytnuté vízum typu ,,D“ po stanovisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré žalobcu nepovažuje za nebezpečného, 4. protichodné vyjadrenia SIS k žalobcovi: SIS vyjadrením zo dňa 7. 11. 2007 uviedla, že žalobca sa zapájal do organizovania trestnej činnosti, ilegálne dovážal zbrane z Ukrajiny do arabského sveta. Následne SIS vyjadrením zo dňa 23.9.2008 uviedla, že ohľadom žalobcu nezískala žiadne informácie. Nejasný a len čiastkový zisk na strane bezpečnosti štátu, ktorý je možné zabezpečiť aj iným spôsobom, nie je možné vyvážiť významným strádaním rodiny žalobcu. Napádané rozhodnutie neobstojí v meradle primeranosti a obzvlášť nie v prípade, ak môže byť ohrozený zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej. Snaha žalobcu upriamiť „cudzineckú políciu“ na jej kompetenciu samostatne vyhodnotiť poskytnutú informáciu od SIS, je dlhodobo ignorovaná a odmietaná. Samotná SIS na opakované žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a preverenie informácie poskytnutej o žalobcovi dlhodobo neodpovedala, prípadne len stroho konštatovala, že SIS vyhodnocuje informácie v súlade s ustanovením „§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o SIS, ef offo et perpetuo, teda aj bez podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré podľa právneho poriadku nie sú legitimované iniciovať takýto postup“. V reakcii na posledné podanie označené ako „Žiadosť o poskytnutie informácie, riadne vyhodnotenie informácie a sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach“ zo dňa 26. 4. 2015 SIS konštatuje, že prešetrí sťažnosť žalobcu, do dnešného dňa však nepozná výsledok tohto prešetrenia. Žalobca ďalej namietal, že požiadavka neexistencie platného cestovného dokladu v prípade žalobcu ako manžela občianky Slovenskej republiky a rodiča jednoročného maloletého dieťaťa s ohľadom na ostatné okolnosti prípadu je neprimeraná a v rozpore so zásadami európskeho, medzinárodného, ale aj vnútroštátneho práva. V tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. júla 2002, v ktorom sa uvádza: „Orgány štátu sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto povinnosti musí zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov“. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby po vrátení rozhodnutia na ďalšie konanie výslovne potvrdil povinnosť žalovaného a prvostupňového orgánu dôsledne prešetriť obsah informácie SIS, jej predpoklad pravdivosti, ako aj okolnosti jej získania a preverenia, za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom výsledky takéhoto šetrenia nech zhrnie príslušný orgán v odôvodnení rozhodnutia. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.7.2015 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o tolerovaný pobyt na základe obsahu informácie Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) o tom, že v danom prípade existuje hrozba zo strany žalobcu pre bezpečnosť štátu. Podľa žalovaného žalobca napadnutým rozhodnutím nebol ukrátený na svojich právach. Žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom a žalobcovi dal možnosť oboznámiť sa s celým konaním. Správny orgán získal k osobe žalobcu informácie utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“, utajovaná informácia obsahuje spravodajské informácie, ktorých pôvodcom je SIS. Táto informácia bola získaná z dôvodu, že žalobca už v predchádzajúcich konaniach mal zamietnuté žiadosti o pobyt, nakoľko SIS zaslala na policajný útvar informáciu so zisteniami súvisiacimi so žalobcom. Vyjadrenia Slovenskej informačnej služby nie je možné správnym orgánom spochybňovať, ako aj metódy ich zisťovania a tiež ju nie je možné zverejňovať. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nemôže uvádzať konkrétny dôvod, ktorý ho viedol k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti, ale uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem SR. Ide o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre SR. Z uvedeného dôvodu je potrebné uprednostniť verejný záujem pred záujmom súkromným. Je názoru, že správny orgán nie je kompetentný vyhodnotiť a preveriť informáciu SIS, môže ju len akceptovať. Slovenská informačná služba má svoje postupy, ktoré cudzinecká polícia nemôže preverovať ani spochybňovať. Práve z dôvodu spravodlivého procesu konania si správny orgán vyžiadal novú informáciu, ktorá je aktuálna v súčasnosti, preto jeho tvrdenia o informáciách z roku 2007 a 2008 považuje žalovaný za irelevantné. Správny orgán v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. si vyžiadal vyjadrenie od žalobcu a keďže žalobca neuviedol dôvody, ktoré by mohol správny orgán akceptovať, správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím. Správny orgán sa zaoberal aj zásahom do práva na rodinný život žalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv i základných slobôd v súvislosti s manželstvom žalobcu s občiankou Slovenskej republiky, ako aj so skutočnosťou, že na území Slovenskej republiky má maloletú dcéru, občianku Slovenskej republiky. Žalovaný má za to, že bolo potrebné do tohto práva zasiahnuť z dôvodu uvedeného v článku 8 ods. 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia, alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Čo sa týka uprednostnenia verejného záujmu pred záujmom súkromným je potrebné uviesť, že už v predchádzajúcich konaniach boli u žalobcu získané informácie zo Slovenskej informačnej služby, ktoré viedli k tomu, že žalobcovi boli zamietnuté žiadosti o pobyt. Správny orgán nemal v konaní priestor na správnu úvahu, ale bral na vedomie skutočnosť, že existujú informácie utajovaného charakteru. V odôvodnení rozhodnutia nemohol uviesť obsah utajovanej skutočnosti, pretože by prišlo k jej vyzradeniu. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v predmetnom rozhodnutí je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Z dokumentácie, ktorú priložil žalobca k žalobe je zrejmé, že sám komunikoval so Slovenskou informačnou službou, ktorá mu aj vo vlastnej kompetencii odpovedala. Má za to, že rozhodnutie OCP PZ Trnava bolo vydané v súlade s obsahom administratívneho spisu. Informácia číslo 65/152-D-12-200/2014-S je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“. Vzhľadom na stupeň jej utajenia nemôže byť v spise založená, no v spise sú založené príslušné úradné záznamy, ktoré potvrdzujú existenciu utajovanej písomnosti, ako aj zoznámenie sa spracovateľov s jej obsahom. S predmetnými utajovanými skutočnosťami, by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami. V predmetnom konaní však o oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou zo strany žalobcu, resp. jeho advokáta nebolo požiadané. Žalovaný poukázal na rozsudok krajského súdu č.k. 2S 305/12-39 a na rozsudok NS SR č. k. 1Sža/39-2010 zo dňa 13.7.2010, v zmysle ktorého: „v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušné OCP PZ v konaní o žiadosti cudzinca o pobyt na území SR vykoná v priebehu konania úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. a bude zo SIS doručená utajovaná písomnosť, z ktorej bude zrejmé, že účastník konania predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku) postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ust. § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.), za predpokladu, že policajt, ktorý koná o pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený“. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sža/l/2013 zo dňa 27.11.2013, podľa ktorého nemožno správnemu orgánu vyčítať nezákonnosť jeho rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (§ 120 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov) a zdôvodnenie uprednostnenia verejného záujmu pred súkromným preto v takom prípade nie je potrebné. Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu a pre cudzincov s platným cestovným dokladom existujú druhy pobytu prechodný, trvalý, dlhodobý. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný správny orgán nemôže prekročiť zákonom stanovené podmienky v prípade, ak je žalobca držiteľom platného cestovného dokladu. Je zrejmé, že celé konanie v prípade žalobcu sa odvíja od skutočnosti, že figuruje v evidenciách Slovenskej informačnej služby. Pre doplnenie k námietkam žalovaný uviedol, že žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Skalica (oddelenie zrušené dňom 31.03.2011) dňa 08.09.2008 žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR. Žiadosť bola rozhodnutím pod č.p.: UHCP-145-18/RHCP-BA-S1-Ž-2008 zo dňa 18.11.2008 zamietnutá v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) (v tom čase platného) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 48/2002 Z.z.“), pretože správny orgán získal od orgánov štátu presadzujúcich právo SR dôkazy, z obsahu ktorých je zrejmé, že schválenie žiadosti žalobcu nie je v záujme bezpečnosti SR. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č.p. UHCP-23-2/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 20.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2009. Žalobca následne dňa 30.04.2009 podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia RHCP Bratislava č.: UHCP-23-2/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 20.02.2009, následne dňa 26.01.2010 žalobu zobral späť a žiadal konanie zastaviť. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 79/2009-37 konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2010. Dňa 14.12.2009 opätovne žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Skalica žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR, konanie bolo rozhodnutím č.p.: UHCP-183-5/UHCP- BA-SI-Z-2009 zo dňa 28.12.2009 zastavené v zmysle § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Následne dňa 28.04.2010 podal žalobca na Oddelení cudzineckej polície PZ Skalica žiadosť o udelenie na trvalý pobyt na území SR. Žiadosť bola rozhodnutím č.p.: UHCP-BA-SI-Ž-61-10/2010 zo dňa 03.06.2010 zamietnutá v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) zákona č. 48/2002 Z.z., pretože správny orgán získal od orgánov štátu presadzujúce právo SR dôkazy, z obsahu ktorých je zrejmé, že schválenie žiadosti žalobcu nie je v záujme bezpečnosti SR. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Bratislava odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/001699-003 zo dňa 09.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2009. Žalobca opätovne podal dňa 16.11.2010 žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia RHCP Bratislava č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/001699-003 zo dňa 09.09.2010. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 338/2010-55 zo dna 31.10.2012 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením 1Sža/15/2013-73 zo dňa 13.07.2010 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie č. 2S 338/10-91, ktorým žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2014. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že aj keď bola v konaní použitá utajovaná písomnosť s pozitívnymi informáciami, ktoré sa týkajú ohrozenia bezpečnosti štátu k žalobcovi, žalobca zároveň nespĺňa zákonom stanovené podmienky na udelenie povolenia na tolerovaný pobyt, nakoľko má na území Slovenskej republiky manželku, občianku Slovenskej republiky a vlastní platný cestovný doklad. Tolerovaný pobyt ako špecifický druh pobytu sa však povoľuje cudzincovi z dôvodov uvedených v § 58 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň v ust. § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je uvedené, že je potrebné, aby bola splnená podmienka, že štátny príslušník tretej krajiny neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, zároveň nie je držiteľom platného cestovného dokladu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobu zamietnuť. III. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 20.5.2016 zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených v žalobe. Vyjadrenie žalovaného považoval za nesprávne najmä vo vzťahu k procesným otázkam a hodnoteniu dôkazov v konaní o tolerovanom pobyte, vyplývajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň preukazujúce skutkové a právne vady konania o tolerovanom pobyte. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 16.06.2016 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdny zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánov verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vykonala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 13.5.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p. PPZ-HCP- BA9-291-038/2015-Ž zo dňa 05.2.2015. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2014 podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca dňa 23.07.2014 podal na Oddelení cudzineckej polície Trnava žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života podľa § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že na území Slovenskej republiky má manželku L. C., občianku Slovenskej republiky, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Dňa 07.01.2014 sa im narodila dcéra A. C., ktorá je občianka Slovenskej republiky. Manželka bola po narodení dcéry hospitalizovaná na dva dni v nemocnici a počas jej pobytu v nemocnici sa sám staral o dcéru, má obavy z ďalšej hospitalizácie manželky. Svoju žiadosť zdôvodnil aj skutočnosťou, že je potrebné, aby sa o dcéru v tak malom veku starali obaja rodičia. Taktiež v čase podania žiadosti bola v Izraeli taká bezpečnostná situácia, že mnoho svetových leteckých spoločností zrušilo lety do Tel Avivu, ktorého letisko bolo podľa aktuálnej bezpečnostnej situácie uzatvárané alebo otvorené. Z dôvodu možnej vojnovej eskalácie má obavy o svoj život a o tolerovaný pobyt žiada do doby, pokiaľ nebude vydané konečné rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, ktorú podal dňa 21.02.2014 na OCP PZ Trnava. K žiadosti doložil aj lekárske správy ošetrujúceho lekára doc. M.. M. P., O.., M.. I. a rodný list dcéry A. C., nar. XX.XX.XXXX. Pri podaní žiadosti žalobca požiadal OCP PZ Trnava, aby mu bola odpustená povinnosť v zmysle ust. § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., teda aby k svojej žiadosti nemusel priložiť doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Následne Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru žiadosti o upustenie od priloženia dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť žalobcu nevyhovel (list doručený na OCP PZ Trnava dňa 29.07.2014). Pri podaní žiadosti bol žalobca upozornený na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že je manželom občianky Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a je držiteľom platného cestovného pasu, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu v zmysle § 59 ods. 12 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., lebo nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu v zmysle § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 04.09.2014, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa na OCP PZ Trnava dostavil žalobca za účelom oboznámenia sa s podkladmi a spôsobom zistenia podkladov a zároveň bol vyzvaný na ich doplnenie a vyjadrenie sa k veci. Správny orgán oznámil žalobcovi, že nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu, lebo je držiteľom platného cestovného pasu a k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu nepriložil doklad potvrdzujúci bezúhonnosť. Tiež mu bolo oznámené, že správnemu orgánu je známe z predchádzajúceho konania, že k žalobcovi boli získané informácie, že ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Žalobca v zápisnici zo dňa 04.09.2014 uviedol, že ambasáda Izraela pošle register trestov na OCP PZ v Trnave, a že nemôže ovplyvniť lehotu na dodanie tohto registra trestov. Ďalej uviedol, že neohrozuje bezpečnosť štátu, dostal vízum typu D, lebo vyčerpal 90 dní bezvízového styku a Slovenská ambasáda v Izraeli pri vybavovaní žiadosti o udelenie schengenského víza mu oznámila, že musí preveriť jeho osobu cez Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pokiaľ nemá problémy na území Slovenskej republiky, tak vízum dostane. Toto vízum dostal. Následne rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA9-882-017/2014-Ž zo dňa 05. septembra 2014 podľa § 59 ods. 12 písm. b) a d) zákona č. 404/2011 Z. z. bola jeho žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zamietnutá, pretože žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie tolerovaného pobytu a nepriložil doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014 zo dňa 17.12.2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že sa žalobca pred vydaním rozhodnutia nemohol vyjadriť k všetkým podkladom rozhodnutia, a to so skutočnosťou, že v konaní bola doručená nová písomnosť utajovaného charakteru zaslaná zo Slovenskej informačnej služby č.p.: 65/152-D-12-200/2014-S. Následne bola žalobcovi zaslaná výzva na vyjadrenie sa k predmetnej veci pod č.p.: PPZ-HCP-BA9-882-029/2014-Ž zo dňa 31.12.2014. Žalobca doručil dňa 22.01.2015 na prvostupňový správny orgán svoje vyjadrenie, v zmysle ktorého nepozná dôvody, pre ktoré vedie voči nemu Slovenská informačná služba záznamy a považuje ich za nepravdivé. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p. PPZ-HCP-BA9-291-038/2015-Ž zo dňa 05.02.2015 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2014 podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/005435-004 zo dňa 13.5.2015, tak, že prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p. PPZ-HCP-BA9-291-038/2015-Ž zo dňa 05.02.2015 bolo potvrdené. V. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Podľa § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 <. ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 <. a § 43 ods. 1 písm. a) <. až d) <. možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. Podľa § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b) <., priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. Podľa § 59 ods. 12 písm. b) a d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu a nepriložil doklad podľa odseku 3. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 120 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu podľa § 61 ods. 1 písm. b) <., ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu. Podľa § 125 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý posudzuje ohrozenie verejného poriadku pri postupe podľa § 15 ods. 2 <., § 16 ods. 5 písm. b) <., § 16 ods. 6 druhej vety <. § 33 ods. 6 písm. b) <., ods. 5 <. § 34 ods. 12 <.,§ 36 ods. 1 písm. b) <., § 39 ods. 1 písm. c) <.>, § 41 ods. 1 písm. d) <., § 48 ods. 2 písm. b) <., § 50 ods. 1 písm. a) <., § 58 ods. 2 písm. b) <.>, § 59 ods. 12 písm. b) <.>, § 61 ods. 1 písm. b) <., § 81 ods. 3 <., § 82 ods. 2 písm. a) a b) <., § 83 ods. 2 písm. c) <., ods. 5 <., <. alebo § 104 ods. 4 písm. e) <., posúdi mieru ohrozenia verejného poriadku vyplývajúcu z konania štátneho príslušníka tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a ak by dôsledky postupu podľa týchto ustanovení boli zjavne neprimerané dôvodom ohrozenia verejného poriadku, tieto ustanovenia policajný útvar nepoužije. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru č. 209/1992 Zb., štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené. Podľa ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona, stupňom utajenia „Dôverné“ sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o tolerovaný pobyt podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Správny orgán udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok avšak len za podmienky, že nie je držiteľom platného cestovného dokladu (§ 58 ods. 2 písm. b) cit. zákona). V preskúmavanej veci žalobca je držiteľom platného cestovného pasu, a preto žalovaný postupoval správne, keď žalobcovu žiadosť zamietol. Je potrebné uviesť, že žalovaný vyhodnotil osobu žalobcu ako osobu ohrozujúcu bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok na základe obsahu informácie SIS o tom, že v danom prípade existuje hrozba zo strany žalobcu pre bezpečnosť štátu. Je potrebné však uviesť, že žalobca, ak by aj splnil podmienku neohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, žalovaný správny orgán nemohol vyhovieť jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu držby platného cestovného dokladu žalobcom. K informácii SIS získanej počas konania o tolerovanom pobyte súd uvádza, že táto bola Oddelením cudzineckej polície PZ Trnava vyžiadaná dňa 8.9.2014 k osobe žiadateľa pod č.p. PPZ-HCP- BA9-882-018/2014-Ž. Dňa 12.11.2014 bola správnemu orgánu doručená odpoveď č. 65/152- D-12-200/2014-S, zo dňa 17.10.2014, ktorá má charakter utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „Dôverné“ v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Vo vyjadrení SIS bolo uvedené, že SIS disponuje poznatkami k uvedenému cudzincovi. Vyjadrenie SIS bolo zaevidované pod č. PPZ-HCP-D-7/2014-BA9 v protokole utajovaných písomností T,D,V ročník 2014, zaevidovaný pod č. 1/2014. Uvedená skutočnosť je zaznamenaná v úradnom zázname č. PPZ-HCP-BA9-882-025/2014- Ž, ktorý je obsahom administratívneho spisu. Táto informácia bola získaná z dôvodu, že žalobca už v predchádzajúcich konaniach mal zamietnuté žiadosti o pobyt, nakoľko Slovenská informačná služba zaslala na policajný útvar informáciu so zisteniami súvisiacimi so žalobcom. Na základe takto zistenej skutočnosti bol žalobca vyzvaný dňa 31.12.2014, aby sa vyjadril ku skutočnosti, že preverovaním od orgánu štátu presadzujúceho právo Slovenskej republiky boli zistené dôkazy, z obsahu ktorých je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Dňa 22.1.2015 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby správny orgán zistil, či poskytnutá informácia je pravdivá a opodstatnená alebo nie, pretože zistené podozrenie je schopný kedykoľvek vyvrátiť. Túto skutočnosť dokazuje aj stanovisko Ministerstva vnútra SR, po obdržaní ktorého žalobcovi na zastupiteľskom úrade SR v Izraeli bolo dňa 22.4.2014 udelené vízum typu „D“. Vzhľadom na to, že v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jedná o utajovanú skutočnosť stupňa utajenia „Dôverné“, stanovisko SIS nemôže byť a ani nie je súčasťou administratívneho spisu. To znamená, že v rozhodnutí správneho orgánu nie je možné uviesť konkrétne skutočnosti na základe ktorých Slovenská informačná služba dospela k negatívnemu záveru. Podľa názoru súdu žalobcom namietané skutočnosti nespôsobujú procesné pochybenie správneho orgánu. Súd je názoru, že účastník konania, ani jeho právna zástupkyňa neboli oprávnení sa s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámiť. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa ust. § 59 ods. 12 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť má charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia žiadosti. Na úpravu pobytových režimov zákonodarca dáva značný priestor a vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, teda v tomto prípade právo na ochranu rodinného života akcentujúc na bezpečnosť štátu. V danom prípade je zrejmé, že došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na strane žalobcu, práva na súkromný a rodinný život, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva pre ochranu jeho bezpečnosti a verejného poriadku. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zákonodarca v tomto prípade uprednostňuje bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť prečo došlo k jeho uprednostneniu. V tomto prípade podľa názoru súdu postačí, ak správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Je nesporné, že takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom orgánu štátu k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci žiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené. Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, v tomto postupe súd nevidí žiadnu pochybnosť. Podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona skutočnosť, že účastník konania nebol s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámený. Poznanie konkrétnych dôvodov, z ktorých informačná služba vychádzala pri svojom závere o hrozbe žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal. S predmetnými utajovanými skutočnosťami, by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami. V predmetnom konaní však o oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou zo strany advokáta žalobcu nebolo požiadané. V danej veci sa krajský súd dňa 14.06.2016 oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosť v režime stupňa utajenia „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. a je názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť štátu. K námietke žalobcu týkajúcej sa zásahu do jeho práva na rešpektovanie rodinného života súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. V tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie na území toho ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie partnera, ktorý nie je jeho štátny príslušník. Čl. 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na rodinný život ako taký (bližšie viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža 39/2011, 1Sža 51/2014, 1Sža 51/2014). K ďalším námietkam žalobcu, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, rozporu s obsahom spisu, ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, súd uvádza, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Na základe obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že v danej veci tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobil zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalovaný správny orgán v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho právne závery, ktoré náležite odôvodnil vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Senát krajského súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.