Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201118 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201118.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX G. B., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, priečinok 7, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zastúpený: JUDr. Robert Kessler, advokát, Hornopotočná 1, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, 2. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, priečinok 7, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti písomností žalovaného v 1. rade č. GR ZVJS-1-303-3/23-2014 zo dňa 21.01.2015 a č. GR ZVJS-1-303-4/23-2014 zo dňa 24.02.2015 a písomností žalovaného v 2. rade č. ÚVTOS a ÚVV-8-36/23-2014 zo dňa 12.11.2014 a č. ÚVTOS a ÚVV-1-90/23-2014 zo dňa 16.12.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 26.03.2015 a postúpenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.07.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti písomností žalovaného v 1. rade č. GR ZVJS-1-303-3/23-2014 zo dňa 21.01.2015 a č. GR ZVJS-1-303-4/23-2014 zo dňa 24.02.2015 a písomností žalovaného v 2. rade č. ÚVTOS a ÚVV-8-36/23-2014 zo dňa 12.11.2014 a č. ÚVTOS a ÚVV-1-90/23-2014 zo dňa 16.12.2014, nakoľko sa domnieval, že žalovaní v 1. a 2. rade nepostupovali správne a ich rozhodnutia sú nezákonné. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaných v celom rozsahu zrušil a vec im vrátil späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 18.05.2015. Uviedol, že dňa 21.11.2014 bolo na Ministerstvo spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu vo veci „Sťažnosť na ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“ zo dňa 18.11.2014, ktoré bolo odstúpené odborom kontroly a sťažností ministerstva na generálne riaditeľstvo na priame vybavenie. Odbor zdravotnej starostlivosti Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže postúpil predmetné podanie na vybavenie žalovanému v 2. rade (č. GR ZVJS-1-303-1/23-2014). Žalovaný v 2. rade zaslal odboru zdravotnej starostlivosti GR ZVJS fotokópie stanoviska vedúcej lekárky zdravotníckeho zariadenia, fotokópiu odpovede na podanie žalobcu (č. ÚVTOS a ÚVV-1-90/23-2014) a sprievodný zdravotnícky záznam. Dňa 12.01.2015 bolo žalovanému v 1. rade doručené podanie žalobcu vo veci „Sťažnosť na ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“ zo dňa 29.12.2014 spolu s prílohami. Na uvedené podanie zaslal odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS žalobcovi odpoveď zo dňa 21.01.2015 (č. GR ZVJS-1-303-3/23-2014). Dňa 11.02.2015 bolo žalovanému v 1. rade postúpené z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na priame vybavenie podanie od žalobcu vo veci „Žiadosť o vykonanie dohľadu“ z 29.12.2014 spolu s prílohami. Na predmetné podanie reagoval odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS zaslaním odpovede žalobcovi zo dňa 24.02.2015 (č. GR ZVJS-1-303-4/23-2014). Žalovaný v 1. rade posúdil predmetné písomnosti žalobcu ako žiadosti o nápravu v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadosti boli vybavené najprv poskytovateľom (ústavom) a aj generálnym riaditeľstvom (ktorému boli priamo zaslané žalobcom ako aj postúpené na priame vybavenie) riadne a v zákonnej lehote podľa § 17 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. Podľa názoru žalovaného v 1. rade v danom prípade nešlo o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nadobúda právoplatnosť a ani o rozhodovanie v inštančnom konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade vybavili podnet žalobcu ako žiadosť o nápravu v súlade s § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. a v súlade s kompetenciou určenou internými predpismi zboru. Žalovaný v 1. rade nevystupoval v pozícii odvolacieho orgánu voči postupu žalovaného v 2. rade (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti). Napadnuté písomnosti nevykazujú znaky rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom, pričom na konanie podľa zákona č. 576/2004 Z. z. sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na základe podnetov vyplývajúcich z listov žalobcu konali žalovaní riadne a včas. Zdôraznil, že výsledkom vybavenia podnetu žalobcu nebolo vydanie rozhodnutia žalovaného v 1. rade, ktoré by malo charakter rozhodnutia preskúmateľného v správnom súdnictve. Žalovaný v 1. rade mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a splnil si všetky povinnosti voči žalobcovi. Odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS v súlade s úlohami, ktoré mu vyplývajú z organizačného poriadku generálneho riaditeľstva preskúmal postup vybavenia podaní žalobcu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (žalovaným v 2. rade) a konštatoval, že v uvedenom prípade nebolo zistené pochybenie zo strany poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ani neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by si vyžadovali preverenie stavu cestou kontroly v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 1. rade nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté a ktoré by malo byť predmetom súdneho preskúmania a žalobca v žalobe nepoukázal na žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie svojich práv alebo právom chránených záujmov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca napadol správnou žalobou list žalovaného v 2. rade č. ÚVTOS a ÚVV-8-36/23-2014 zo dňa 12.11.2014, v zmysle ktorého mu žalovaný v 2. rade poskytol písomnú odpoveď na podanie doručené dňa 16.10.2014, formálne označené ako „Sťažnosť“, ktorú vyhodnotil ako žiadosť o nápravu v zmysle ust. § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. Žalovaný v 2. rade v predmetnej písomnosti uviedol, že dňa 24.04.2014 mal žalobca realizované odborné neurologické vyšetrenie, pri ktorom lekárka vzhľadom k objektívnemu nálezu nevidela dôvod predpisovať lieky, ktoré žalobca v konečnom dôsledku sám odmietol. Dňa 14.05.2014 mal žalobca realizované RTG vyšetrenie, ktorého nález nie je akútnym stavom, teda nie je dôvod na urgentné neurologické vyšetrenie. V prípade akútnych bolestí je možnosť podávania injekcií, resp. s uvedeným nálezom je možnosť predpisu liekov cestou všeobecného lekára. V zmysle uvedených skutočností žalovaný v 2. rade žiadosti žalobcu o nápravu v celom rozsahu nevyhovel. Mal za to, že zdravotná starostlivosť poskytnutá žalobcovi v predmetných veciach v ústave bola poskytovaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 576/2004 Z. z., v súlade s § 31 zákona č. 475/2005 Z. z. a v súlade s § 42 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom žaloby žalobcu bolo aj preskúmanie písomnosti žalovaného v 2. rade zo dňa 16.12.2014 pod č. ÚVTOS a ÚVV-1-90/23-2014. Uvedenou písomnosťou reagoval žalovaný v 2. rade na „Sťažnosť na ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“ žalobcu, doručenú ústavu dňa 08.12.2014. Žalovaný v 2. rade posúdil predmetnú sťažnosť podľa obsahu a vybavil ju ako žiadosť o nápravu v zmysle ust. § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. V písomnom stanovisku uviedol, že podľa vyjadrenia vedúcej lekárky zdravotníckeho zariadenia ústavu a po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie mal žalobca dňa 29.07.2011 realizované odborné ortopedické vyšetrenie so subjektívnym nálezom, že je algicky dekompenzovaný, t.j. ortopedické vložky vo vlastnej obuvi poškodenie chodidiel nesprávnym prístupom od detstva nezlepšili. Podľa záznamu v zdravotnej dokumentácii dňa 11.11.2014, kedy žalobca v ambulancii ústavu žiadal kefku a pastu, bol žalobca poučený v zmysle predchádzajúcej dohody s ústavným bufetom, že tieto si môže zakúpiť sám. Na podanie žalobcu zo dňa 25.07.2014 žalovaný v 2. rade neodpovedal, keďže žalobca si následne dňa 29.07.2014 robil vo všeobecnej ambulancii výpisky zo svojej zdravotnej dokumentácie, čím bola žiadosť žalobcu považovaná za vybavenú. Dňa 11.12.2014 mal žalobca realizované stomatologické vyšetrenie napriek údajnej bronchitíde, čo je stav, s ktorým by žalobcu zrejme na slobode nikto na stomatologickej ambulancii nevyšetril. Dokonca si žalobca 10.12.2014 volal RLP z dôvodu údajnej dušnosti, ktorú pri zubnom ošetrení dňa 11.12.2014 nemal. Od 18.09.2014 bol žalobca ošetrený aj 02.12.2014, spolu v roku 2014 celkovo už 8-krát. Dňa 24.04.2014 mal žalobca realizované odborné neurologické vyšetrenie, pri ktorom lekárka vzhľadom na objektívny nález nevidela dôvod predpisovať lieky, ktoré žalobca v konečnom dôsledku aj sám odmietol. Dňa 14.05.2014 mal žalobca realizované RTG vyšetrenie, ktorého nález nie je akútnym stavom, teda nie je dôvod pre urgentné neurologické vyšetrenie. V prípade akútnych bolestí je možnosť podávania injekcií, resp. s uvedeným nálezom je možnosť predpisu liekov cestou všeobecného lekára. Na základe doručenej odpovede žalobca žiadal dňa 25.11.2014 na ambulancii lieky, ktoré žalobca odbornou lekárkou odmietol a trval iba na predpísaní lieku Zaldia. Odvtedy sa žalobca na ťažkosti s chrbticou, ktoré podľa nálezu súvisia od detstva nesprávne ošetrovanými plochými nohami, nesťažoval. V závere listu žalovaný v 2. rade žalobcovi oznámil, že zdravotná starostlivosť je mu v ústave poskytovaná v súlade s ust. zákona č. 576/2004 Z. z., v súlade s § 31 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 42 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z. Mal za to, že vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi nie je nutné zjednať nápravu. Listom č. GR ZVJS-1-303-3/23-2014 zo dňa 21.01.2015 žalovaný v 1. rade odpovedal na podanie žalobcu z 29.12.2014, odstúpené Ministerstvom spravodlivosti SR odboru zdravotnej starostlivosti Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže dňa 13.01.2015, v ktorom namietal spôsob vybavenia predošlého podania (spisová značka 1-303/23-2014). K námietke žalobcu ohľadom postupu Ministerstva spravodlivosti SR, že jeho podanie z 18.11.2014 nemalo byť postúpené Zboru väzenskej a justičnej stráže, uviedol, že ministerstvo postupovalo správne v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Ohľadom neprimeranej odpovede k bodu I. podania z 18.11.2014 žalobcovi oznámil, že odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS preskúmal postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako i záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobcu a zhodnotil, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval správne, a to v súlade s interným predpisom - § 41 ods. 1 Rozkazu generálneho riaditeľa č. 6 z roku 2008 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti obvineným a odsúdeným, v zmysle ktorého „Lieky a zdravotnícke pomôcky pre obvinených a odsúdených sú predpisované podľa zásad účelnej farmakoterapie a zabezpečujú ich príslušné zdravotnícke zariadenia zboru.“ Žalovaný v 1. rade oznámil, že zdravotnícke pomôcky sú identifikované v zozname zdravotníckych pomôcok, ktorý vydáva a pravidelne aktualizuje Ministerstvo zdravotníctva SR a položka „ľahká obuv - botasky“ v nej nefiguruje. K bodu II podania z 18.11.2014 ohľadom zakúpenia komodít z lekárne žalobcovi oznámil, že podľa § 41 Rozkazu generálneho riaditeľa č. 6 z roku 2008 položka „zubná kefka, medzizubná kefka ani zubná pasta“ v zozname zdravotníckych pomôcok nefigurujú. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval správne v súlade s usmernením odboru zdravotnej starostlivosti GR ZVJS ohľadom postupu aplikácie § 25 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. K počtu zubárov a RTG prístrojov uviedol, že počet lekárov a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení je v súlade so všeobecnými platnými právnymi predpismi (napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008 - OL z 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení) a pacienti sú vybavovaní podľa kapacitných možností s prihliadnutím na aktuálnu závažnosť poškodenia zdravia, čo sa nelíši od postupu v civilných zdravotníckych zariadeniach. Ohľadom termínu objednania odborných vyšetrení oznámil, že všeobecný lekár má plnú právomoc rozhodovať o indikácii odborného vyšetrenia ako aj o ich naliehavosti vzhľadom k závažnosti poškodenia zdravia alebo zisťovania príčiny pacientom udávaných ťažkostí. V závere svojho podania uviedol, že odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS ako metodický a kontrolný orgán vykonal dohľad nad vybavením podania z 18.11.2014 a konštatoval, že v uvedenom prípade nebolo zistené pochybenie zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rámci ZVJS, nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi zariadeniami zboru. Z obsahu písomnosti žalovaného v 1. rade č. GR ZVJS-1-303-4/23-2014 zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že je odpoveďou na podanie žalobcu, odstúpené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalovanému v 1. rade dňa 11.02.2015, v ktorom namietal odpoveď poskytovateľa na jeho predošlé podanie (spisová značka ÚVTOS a ÚVV-1-90/23-2014). V predmetnom podaní žalovaný v 1. rade žalobcovi oznámil, že odbor zdravotnej starostlivosti GR ZVJS opätovne preskúmal postup vybavenia podania GR ZVJS-1-303-3/23-2014 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a konštatoval, že v uvedenom prípade nebolo zistené pochybenie zo strany poskytovateľa v rámci ZVJS pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by si vyžadovali preverenie stavu cestou kontroly v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutých písomností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí správnych orgánov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. V danom prípade majú byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, písomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, ktorými vybavili podnety žalobcu zo dňa 18.11.2014 a 29.12.2014 v súlade s § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako žiadosti o nápravu. Žaloba teda smeruje voči podaniam žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré sú opatreniami orgánov verejnej správy procesnej povahy vylúčenými zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.