Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/171/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201154 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201154.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci ž a l o b c u : M., bytom X., proti ž a l o v a n é m u : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-BA- KDI21-87/2015-P zo dňa 16.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z pripojeného administratívneho spisu č.p. ORP-P-123/BAIV-OPP3-2015, ORP-P-204/BAII- ODI-2015-V, zo zdokumentovaného priebehu skutku vyplýva, že dňa 05.03.2015 v čase o 16:50 hod v Bratislave po ulici Nad Lúčkami v smere na Karloveskú ulicu viedol žalobca motorové vozidlo tov. zn. Škoda Fabia, ev.č.: V kde počas jazdy nerešpektoval dopravnú značka P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a pokračoval v jazde. 2. Na mieste spáchania priestupku bola spísaná Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 05.03.2015 príslušníkmi OO PZ Karlova Ves, s podrobným popisom skutku menovaného, na ktorú sa po riadnom poučení odmietol vyjadriť a podpísať. 3. Z úradného záznamu hliadky OO PZ Karlova Ves je zrejmé, že žalobca bol poučený, že porušil ust. § 137 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke, a to tým, že nezastavil na signál STOJ vyplývajúci z dopravnej značky a dopustil sa tak priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch. Žalobca uviedol, že nie je si vedomý priestupku, pretože mal náležitý rozhľad na cestu. 4. Pri ústnom prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobca ako obvinený z priestupku v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 10.04.2015 po oboznámení sa so spisovým materiálom uviedol, že podľa jeho názoru predložené video zachytáva prejazd vozidla križovatkou samotnou, a teda nevypovedá o chovaní vozidla pred križovatkou, a teda z miest, kde je na križovatku výhľad. Na svoju obhajobu predložil dve fotografie, jedna zachytáva pohľad na križovatku, z ktorej je zrejmé, že tá začína tesne za priechodom pre chodcov, kde začína zakrivenie vozovky a druhá, ktorá dokazuje že už z ulice Nad Lúčkami je na križovatku výhľad. Spáchania priestupku si obvinený vedomý nebol. 5. Prvostupňovým rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, č. ORP-P-204/BAII-ODI-2015-V zo dňa 10.04.2015 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 2 písm. k) zákona o priestupkoch za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na ust. § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke, za čo mu bola podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 200,- eur (dvesto eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 3 (tri) mesiace. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania v sume 16,- eur. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-87/2015-P zo dňa 16.06.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-BA-KDI21-87/2015-P zo dňa 16.06.2015, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, č. ORP-P-204/BAII-ODI-2015-V zo dňa 10.04.2015, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na ust. § 20 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), za čo mu bola podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu troch mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania v sume 16,- eur. 8. Namietal nesprávne právne posúdenie, pričom mal za to, že správny orgán nesprávne použil ustanovenie k značke P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ vyhlášky MV SR č. 9/2009 a taktiež nebral ohľad na ustanovenie citovanej vyhlášky opisujúcej spôsoby, akými je možné spresniť miesto, na ktorom je povinnosť zastaviť vozidlo na pokyn dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde“. Správny orgán na základe nesprávneho právneho posúdenia dospel k záveru, že žalobca bol povinný zastaviť vozidlo pred značkou, avšak bez uvedenia konkrétnejšej vzdialenosti a tento záver považoval žalobca za nekonkrétny, nezakladajúci sa na právnom stave ani podložený dôkazmi. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správny orgán nezistil, či bol platnou legislatívou predpísaný spôsob upresnenia miesta, ktorého sa týka povinnosť zastaviť vozidlo. 9. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán pri rozhodovaní o výške a druhu uloženej sankcie svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, argumentujúc prílohou č. 1 k nariadeniu MV SR č. 9/2009 o výške sankcií predpísaných pre blokové konanie, podľa ktorej je priestupok mu kladený za vinu najmenej závažný zo všetkých priestupkov závažných a primeraná sankcia je na spodnej hranici rozsahu stanoveného zákonom. 10. Mal za to, že správny orgán pri vyslovení zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bez obmedzenia platnosti tohto zákazu na územie Slovenskej republiky prekročil svoje kompetencie dané medzinárodnými zmluvami. Zároveň vyjadril presvedčenie, že správny orgán označil jeho vodičský preukaz za neplatný, protiprávne. 11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal žiadnym z vyššie uvedených nedostatkov a rozhodnutie považuje za čistú dedukciu od stola. Naďalej spochybňoval záver žalovaného ohľadne jeho povinnosti zastaviť na značke P2, ktorý je v rozpore s tvrdeniami prvostupňového orgánu, v ktorého podaní mal túto povinnosť jednoznačne pred značkou (bez uvedenia konkrétnej vzdialenosti od tejto značky). 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil. III. 13. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.08.2015 zotrval na svojom rozhodnutí. Konštatoval, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, ale aj jeho následné preskúmanie žalovaným vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý vyplynul z predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, z ktorého je zrejmé, že žalobca dňa 05.03.2015 v čase o 16:50 hod v Bratislave po ulici Nad Lúčkami v smere na Karloveskú ulicu viedol motorové vozidlo tov. zn. Škoda Fabia, ev.č.: V kde počas jazdy nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a pokračoval v jazde, následne bol zastavený hliadkou polície a po kontrole dokladov bol stotožnený. 14. Videozáznam zo spáchania priestupku, správu o objasňovaní priestupku a úradný záznam hliadky PZ považoval za podstatné a rozhodujúce skutočnosti na základe, ktorých potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Mal za to, že úradný záznam, ako i videozáznam tvoria jeden celok a podporujú priebeh skutku v porovnaní so spisovým materiálom. Uviedol, že uvedený skutok zaznamenaný na pamäťové médium prístroja a následne vytlačené vo forme fotografie alebo videozáznamu nie je možné spochybniť. Žalovaný považoval videozáznam za relevantný dôkaz v zmysle ust. § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ktorým možno objasniť a zistiť skutočný stav veci. 15. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo zastavil ešte pred prechodom pre chodcov, čím si splnil povinnosť zastaviť vozidlo na mieste, z ktorého mal na križovatku náležitý rozhľad a na zastavenie vozidla na prechode alebo v križovatke už nevidel dôvod, považoval za irelevantné, pretože od prechodu pre chodcov, kde mal údajne žalobca zastaviť až po vjazd na Karloveskú ulicu je to cca 50 metrov a pokiaľ by aj výhľad účastníkovi konania náležite na uvedenú cestu dovolil, musí prekonať určitú vzdialenosť za dobu, počas ktorej sa na uvedenej Karloveskej ulici môže za ten čas vyskytnúť nejaká prekážka. Túto vzdialenosť považuje za príliš dlhú na to, aby mal vodič na dohľad situáciu na výjazde na Karloveskú ulicu, pretože sa predovšetkým musí venovať plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, na ktorej sa aktuálne pohybuje. Práve z tohto dôvodu bol povinný zastaviť na dopravnej značke P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a presvedčiť sa o aktuálnej situácii v cestnej premávke. 16. To, že žalobca nerešpektoval dopravnú značku P2 „STOP“ na ulici Nad Lúčkami v smere na Karloveskú ulicu, ktorá v záujme bezpečnosti premávky prikazuje zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad považoval žalovaný za nespochybniteľné, na základe čoho dospel k záveru o porušení ust. § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na ust. § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke žalobcom, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch a za čo mu bola uložená sankcia podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch. 17. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si nemôže zamieňať sankcie, ktoré sa ukladajú v blokovom konaní so správnym konaním, v ktorom je postih za priestupok sankcionovaný podľa zákona o priestupkoch. 18. Bol názoru, že správny orgán hodnotil každý listinný aj elektronický dôkaz nachádzajúci sa v spisovom materiáli o predmetnom priestupku jednotlivo a taktiež aj v ich vzájomnej súvislosti za účelom dôsledne zistiť skutočný stav veci. Tieto potvrdzujú skutkový stav veci, vzájomne si neodporujú a jednoznačne preukazujú porušenie zákona o cestnej premávke žalobcom. 19. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol krajskému súdu žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím potvrdiť. IV. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.. 21. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 25. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného v rozhodnom čase, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, za priestupok podľa ods. 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. 27. Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20150101.html> 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 29. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 30. Podľa § 20 ods. 4 citovaného zákona, na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. 31. Podľa § 137 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 32. Podľa čl. 2 dielu II., prvej časti, vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov k značke č. P 2: Značka Stoj, daj prednosť v jazde! (č. P 2) ukladá vodičovi povinnosť zastaviť vozidlo a dať prednosť v jazde; vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Značka označuje vedľajšiu cestu pred križovatkou s hlavnou cestou, a to najmä v prípadoch, keď križovatka nie je dostatočne prehľadná; za predpokladu, že miesto na zastavenie vozidla je možné presne vymedziť, použije sa značka v kombinácii so značkou č. V 5c. Značka č. P 2 sa používa najmä v kombinácii s príslušnou dodatkovou tabuľkou s tvarom križovatky Tvar križovatky č. P 13 až P 15. Ako predbežná značka sa k značke č. P 2 používa značka č. P 1 s dodatkovou tabuľkou č. E 3 s uvedením skutočnej vzdialenosti k miestu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zastaviť vozidlo; na uvedenie tejto skutočnej vzdialenosti možno použiť i značku č. V 14. Značka č. P 2 sa používa aj pred železničným priecestím v prípadoch, keď je potrebné vodičovi prikázať v záujme bezpečnosti premávky zastaviť vozidlo. 33. Žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z kompletného spisového materiálu, ako i z videozáznamu a z ostatných listinných dôkazov, ktoré tvoria jeho súčasť a dospel k záveru, že skutok tak ako bol opísaný v prvostupňovom rozhodnutí sa nepochybne stal a teda, že obvinený z priestupku (žalobca) nerešpektoval dopravnú značku P2 „STOP“ na ulici Nad Lúčkami v smere na Karloveskú ulicu, ktorá v záujme bezpečnosti premávky prikazuje zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad a s motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, červenej farby, EVČ: V bez zastavenia prešiel z ulice Nad Lúčkami na Karloveskú ulicu. Žalobca priebeh skutku, tak ako bol zadokumentovaný príslušníkmi polície v Správe o objasňovaní priestupku na jeho ústnom prejednaní nenamietal. 34. Žalobca mal však za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o tom, že žalobca bol povinný zastaviť vozidlo pred značkou P2 „STOP“, teda nebral ohľad na znenie vyhlášky MV SR č. 9/2009, ktorá opisuje spôsoby akými je možné upresniť miesto pre zastavenie vozidla pre pokyn „Stop, daj prednosť v jazde“. 35. S uvedeným tvrdením žalobcu sa krajský súd nestotožnil. Správny orgán vychádzal pri posudzovaní zodpovednosti za spáchaný skutok podľa zákona o priestupkoch, keď dospel k záveru, že žalobca svojim konaním porušil svoje povinnosti vodiča ustanovené v zákone o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde“ zastaviť vozidlo na takom mieste odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru o povinnosti zastaviť vozidlo pred touto značkou. V odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca argumentoval, že vozidlo zastavil ešte pred prechodom pre chodcov, a teda si splnil povinnosť zastaviť vozidlo na mieste odkiaľ mal náležitý rozhľad. Takúto obranu žalobcu vyhodnotil žalovaný ako irelevantnú, pričom dôvody v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne zdôvodnil, s ktorými sa súd stotožnil. 36. Podľa názoru súdu, mať náležitý rozhľad znamená, že vodič vidí dostatočne ďaleko do všetkých smerov, aby neohrozil a ani neobmedzil vozidlá, ktoré majú prednosť. Pri charaktere a situovaní predmetnej križovatky, kde sa žalobca priestupku dopustil, nemožno s určitosťou a jednoznačne konštatovať, že mal z miesta, na ktorom tvrdil, že svoje vozidlo zastavil, náležitý rozhľad a to do všetkých smerov a to vzhľadom na situovanie predmetnej križovatky ako aj značnej vzdialenosti od hranice križovatky po samotnú križovatku. Prejazd križovatkou bez zastavenia vozidla žalobcu bol zachytený na videozáznam, z ktorého preukázateľne vyplýva správnym orgánom tvrdená skutočnosť, že žalobca svoje vozidlo nezastavil, avšak taktiež sa správny orgán dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu o tom, že vozidlo zastavil na mieste pred križovatkou, z ktorého mal náležitý rozhľad na križovatku. 37. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca aj podľa názoru súdu povinnosť vozidlo zastaviť pred vjazdom na križovatku a tak sa bezpečne presvedčiť o situácii na vozovke, ktorá sa medzičasom vzhľadom na prejdenú vzdialenosť od hranice križovatky po samotnú križovatku mohla zmeniť. Len dôsledným rešpektovaním pravidiel cestnej premávky môže každý vodič prispieť k tomu, aby sa na cestách jazdilo ohľaduplne a zbytočne nedochádzalo ku kolíziám, či dopravným nehodám. 38. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s právnym záverom správnych orgánov o povinnosti zastaviť vozidlo pred značkou, teda na mieste, z ktorého mohol mať náležitý rozhľad, tak ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 39. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného spolu s jeho právnym posúdením vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je vecne správne. 40. Rovnako sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení výšky a druhu sankcie. Vo všeobecnosti uložená sankcia za spáchaný priestupok v zákonom stanovenom rozpätí má plniť jednak represívnu funkciu a jednak preventívnu, teda mala by primerane postihnúť páchateľa za spáchaný priestupok a zároveň pôsobiť výchovne a odradiť páchateľa priestupku od opätovného páchania priestupkov. V predmetnej veci bola žalobcovi uložená sankcia v správnom konaní (nie blokovom konaní tzv. skrátenom konaní) podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorá umožňuje postih páchateľa uložením peňažnej pokuty vo výške od 60,- eur do 300,- eur a uložením sankcie zákazu činnosti do dvoch rokov, pričom sankcia, ktorá bola uložená žalobcovi považoval prvostupňový správny orgán vzhľadom na spáchaný priestupok, (jeho závažnosť, spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný ako i mieru zavinenia a osobu páchateľa) za dostatočnú, vedúcu k náprave páchateľa. Takto uloženú sankciu považoval za primeranú i žalovaný. Krajský súd považuje odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov v tejto časti za dostatočne jasné a presvedčivé, pretože je z nich zrejmé, že priestupku sa žalobca dopustil závažným spôsobom (§ 137 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke), spôsobom bližšie opísaným samotným priebehom skutku svojim zavineným konaním. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako i na jeho osobu, keď sa v posledných dvoch rokoch nedopustil žiadneho dopravného priestupku považuje takto uloženú sankciu krajský súd za účelnú a primeranú. 41. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne prekročenia kompetencií správneho orgánu, keď vyslovil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, a to bez obmedzenia platnosti tohto zákazu na územie Slovenskej republiky, súd poukazuje na miestnu pôsobnosť zákona o priestupkoch (ust. § 8 zákona o priestupkoch), podľa ktorej sa podľa zásady teritoriality priestupok spáchaný na území Slovenskej republiky posudzuje podľa zákona o priestupkoch platného na jej území. Sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá bola uložená podľa zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku (časová pôsobnosť), sa vzťahuje na páchateľa priestupku na území, na ktorom sa uplatňuje jurisdikcia správneho orgánu, a preto nebolo potrebné vo výroku rozhodnutia osobitne obmedzovať jeho platnosť na územie Slovenskej republiky. Okrem toho uloženie povinnosti odovzdať vodičský preukaz v odôvodnení rozhodnutia je už len samotnou realizáciou uloženej sankcie. 42. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s 190 S.s.p. zamietol. 43. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.