KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 4. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/240/2015 z 11. 4. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2016, sp. zn. 5S/240/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201169.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/240/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201169
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201169.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: B.. B. E., bytom H. L. XX, R., v 2/ rade: G.. A. L.,
bytom H. L. XX, R., v 3/ rade: G.. N. L., bytom H. L. XX, R., všetci zastúpení: AK Bartošík, Šváby s.r.o. so
sídlom Plynárenská 7A, 82109 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová
Ves, Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, zastúpený: AK ŠROBÁR, s.r.o., so sídlom Laurinská 12/212,
811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N. XXXX/XX/C/XX/KR, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Q. sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali, aby súd preskúmal zákonnosť stavebného
povolenia a postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a nariadil doručenie stavebného povolenia
žalobcom ako opomenutým účastníkom stavebného konania v primeranej lehote, a následne v závislosti
od vývoja konania na stavebnom úrade (pokiaľ sa tento odmietne zaoberať odvolaním podaným
žalobcami po doručení stavebného povolenia) zrušil stavebné povolenie ako nezákonne v zmysle §
250j ods. X písm. a/, c/, e/ O.s.p. Q. navrhuje, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého stavebného
povolenia č. N. XXXX/XX/C/KR zo dňa XX.XX.XXXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Q. v žalobe uvádzajú, že žalovaným je stavebný úrad G. časti R. - N. U. H., ktorý vydal dňa XX.XX.XXXX
stavebné povolenie č. N. XXXX/XX/C/XX/KR, ktorým v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil
stavebníkom G.. R. C. a N. E. stavbu na individuálnu rekreáciu „D. a dostavba záhradnej chaty - D.
Srdcom“ na pozemkoch s par. č. XXXX/XX a XXXX/X v kat. ú. N. U. H., zapísaných na LV č. XXXX. E.
povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Q. v 1/ rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. ú. N. U. H.: pozemky s par. č.
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXXX umiestnenom
na par. č. XXXX/XXX.

Q. v 2/ a 3/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. ú. N.
U. H. pozemky s par. číslom XXXX/XXX, XXX, XX a stavby rodinného domu so súpnym číslom XXXX
umiestnenom na parcele č. XXXX/XXX.

Z katastrálnej mapy je zrejmé, že žalobcovia sú vlastníkmi stavieb rodinných domov, ktoré sú v zmysel
§ 139 ods. X písm. d/ E. zákona susediacimi stavbami k stavbe, povolenej stavebným povolením. S.
tohto súdneho konania, ktorých práva by zrušením stavebného povolenia mohli byť dotknuté v zmysle
§ 250 ods. X O.s.p. sú stavebníci: G.. R. C. a N. E., obaja bytom L. 1, R..



Q. uvádzajú, že stavebný úrad zásadne pochybil, keď za účastníkov stavebného konania považoval iba
vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb, ktoré majú s parcelami stavebníkov č. XXXX/X a XXXX/XX,
na ktorých je umiestnená stavba, spoločnú hranicu.

D. susedná stavba vymedzuje § 139 ods. X písm. d/ E. zákona ako stavbu na takom pozemku, ktorý
nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže
byť navrhovanou stavbou dotknuté.

K. je zrejmé z priloženej katastrálnej mapy, nehnuteľnosti žalobcov delí od realizácie stavby iba úzka
poľná cesta a úzka parcela č. XXXX/X, cez ktorý majú stavebníci vstup na svoj pozemok par. č. XXXX/
XX a XXXX/X, a kde budú parkovať svoje vozidlá. E. je tak realizovaná vo vzdialenosti približne od XX
do XX metrov od nehnuteľnosti žalobcov. D. užívanie stavby (rodinných domov) žalobcov (ako jedna
z nedeliteľných zložiek ich vlastníckeho práva) môže byť povolením a realizáciou stavby jednoznačne
dotknutá, nakoľko žalobcom sa zásadným spôsobom zhoršuje kvalita bývania v ich domoch z dôvodu
akejkoľvek straty súkromia.

N. žalobcov na ich vlastníckych právach k užívaniu ich rodinných domov je o to zrejmejšia, že napriek
tomu, že stavebné povolenie povolilo formálne stavbu „prestavbu a dostavbu záhradnej chaty“ v
skutočnosti je nepochybné, že nejde o záhradnú chatu, ale o rodinný dom.

E. úrad však R. T. mesto SR, ako dotknutý orgán v zmysle § 140a ods. X E. zákona o záväzné stanovisko
nepožiadal, hoci tak jednoznačne v zmysle stavebného zákona mal urobiť, v dôsledku čoho bola údajná
záhradná chata umiestnená na predmetnom pozemku v rozpore s územným plánom R. a tým aj v
rozpore so E. zákonom. Q. sú taktiež neúmerným spôsobom zaťažovaný hlukom, prachom a inými
dôsledkami stavebnej činnosti na stavbe, keď stavebné mechanizmy stavajú pár metrov od ich domov a
na miesto stavby sa presúvajú po poľnej ceste vedúcej bezprostredne za plotom nehnuteľností žalobcov.
Je preto podľa názoru žalobcov nepochybné, že sú na svojich vlastníckych právach k stavbám dotknutý
minimálne rovnako ako vlastníci susedných pozemkov (oddelenie dotknutých nehnuteľnosti poľnou
cestou na veci nič nemení), a preto mali mať rovnako postavenie účastníkov stavebného konania.

Q. sa o dôsledku pochybenia stavebného úradu dozvedeli o ukončenom stavebnom konaní a vydaní
stavebného povolenia až v okamihu, keď sa bezprostredne za ich nehnuteľnosťami začalo s realizáciou
stavby.

U. na uvedenom stavebnom rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť, nebolo zo strany žalobcov
možné podať odvolanie voči stavebnému povoleniu, ktoré sa môže podať v zmysle E. poriadku iba voči
neprávoplatným rozhodnutiam. Q. poukazujú na rozhodnutie NS SR, ktoré pripúšťa ako výnimku, aby
žalobu na preskúmanie zákonností a postupu správneho orgánu mohol podať aj „opomenutý účastník
konania“, ktorý nepodal voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, z dôvodu, že o
tomto rozhodnutí nevedel, nakoľko mu nebolo doručené.

Q. uvádzajú, že napadnutý stavebným konaním a stavebným povolením boli žalobcovia poškodení
na svojich právach a zákonom chránených záujmov spočívajúcich v tom, že nemohli uplatniť svoje
práva účastníkov stavebného konania a využiť tak ochranu svojich vlastníckych práva k svojim
nehnuteľnostiam, pred zásahom zo strany novorealizovanej stavby v predmetnom stavebnom konaní.

V dôsledku opomenutia za účastníka stavebného konania nemohli žalobcovia namietať ďalšie fakty
svedčiace o nezákonnosti stavebného povolenia a to napr.:
1/ umiestnenie stavby nie je v súlade s územným plánom mesta R.
2/ nejde o jednoduchú stavbu v zmysle § 139b E. zákona,
3/ stavebný úrad nepožiadal R., hlavné mesto SR, ako dotknutý orgán o vydanie záväzného stanoviska,
hoci tak jednoznačne v zmysle § 140a ods. X E. zákonníka mal urobiť,
4/ stavba nespĺňa náležitosti vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., nespĺňa požiadavky na odstup stavieb v zmysle §
6, nie je napojená na pozemnú ani účelovú komunikáciu v zmysle § 7 tejto vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa § X50j ods. 2 písm.
a/, c/, e/ O.s.p.

Q. žiada, aby súd povolil odklad vykonateľnosti stavebného povolenia.



Q. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa povolil napadnutým
rozhodnutím v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu na individuálnu rekreáciu „D. a dostavba
záhradnej chaty - D. E.“ spevnené plochy, žumpa s kanalizačnou prípojkou na pozemkoch V. par. č.
XXXX/XX a XXXX/X, v kat. ú. N. U. H., stavebníkom G.. R. C. a N. E..

Q. poukazuje na skutočnosť, že v predmetom spojeného územného a stavebného konania bolo
povolenie stavby, ktorá predstavuje zmenu jestvujúcej stavby na individuálnu rekreáciu so súp. č. XXXX
na pozemku V. par. č. XXXX/XX v kat. ú. N. U. H., pôvodne sa jednalo o prízemnú drevostavbu
štvorcového pôdorysu tvaru rozmerov X,XX x X,XX m, s podpivničením, zastrešená sedlovou strechou.

Q. uviedol, že z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovia akceptujú rozhodnutie ako predmet
súdneho prieskumu a súčasne sa domáhajú doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcov. F. postup
je podľa názoru žalovaného s poukazom na príslušné ustanovenia O.s.p. právne nesprávny. Q., ktorí
tvrdia, že sú opomenutými účastníkmi konania sú oprávnení podľa názoru žalovaného pristúpiť primárne
k podaniu návrhu na obnovu konania z dôvodu podľa § 62 ods. X písm. c/ E. poriadku, o takto
podanom návrhu je správny orgán povinný rozhodnúť rozhodnutím podľa E. poriadku a konečné
právoplatné rozhodnutie vo veci môže byť predmetom súdneho prieskumu. Q. poukazuje na skutočnosť,
že žalobcovia zastúpení totožným právnym zástupcom podali dňa XX.XX.XXXX žalovanému ako vecne
a miestne príslušnému stavebnému úradu návrh na obnovu konania, ktoré bolo ukončené napadnutým
právoplatným rozhodnutím.

Q. v súvislosti so svojou argumentáciou poukazuje na nález S. súdu SR sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý zároveň aj cituje.

G. poukazuje na znenie § 59 ods. 1, § 139 ods. X pís. c/, d/ E. zákona a uvádza, že okruh účastníkov je
vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej
nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy
alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. F. otázku vždy posudzuje stavebný
úrad podľa okolnosti konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov. V prejednávanej
veci s poukazom na vzdialenosť rodinných domov žalobcov ako aj objektívnu existenciu stavby pre
individuálnu rekreáciu so vzdialenosť rodinných domov žalobcov ako aj objektívnu evidenciu stavby pre
individuálnu rekreáciu XXXX na pozemku V. XXXX/XX, kat. ú. N. U. H. bolo potrebné ustáliť záver, že
vlastnícke právo alebo iné práva k pozemkom a stavbám žalobcov nemôže byť dotknuté stavbou, ktorá
predstavuje zmenu jestvujúcej stavby.

Q., ako stavebný úrad, pristúpil k stanoveniu okruhu účastníkov zákonným spôsobom. Z podanej žaloby
je zrejmé, že žalobcovia opierajú svoje tvrdenie o oponentom účastníctve o nejasné a najmä nesprávne
závery o uskutočňovaní novostavby rodinného domu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj z
obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sa jedná o zmenu jestvujúcej stavby záhradnej chaty. A. z
obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia pristúpili k zavedeniu skratky „U.“ pre pozemky a súčasne stavby
rodinných domov. V podanej žalobe uvádzajú, že stavba je realizovaná vo vzdialenosti približne XX až
XX m od nehnuteľnosti žalobcov. Q. touto cestou poukazuje, aj s poukazom na žalobcami predložených
snímok z katastrálnej mapy, že reálny odstup stavby od stavieb rodinných domov žalobcov je niekoľko
násobne väčší, pričom je opätovne potrebné zdôrazniť objektívne zrejmú skutočnosť, že na pozemku
V. par. č. XXXX/XX sa nachádza pôvodná stavba so súp. č. XXXX. Q. v podanej žalobe nepopisujú, k
akému konkrétnemu zásahu do vlastníckych prípadne iných práv vlastníkov stavby rodinných domov
dôjde uskutočnením zmeny stavby k súp. číslom XXXX. L. tvrdenie žalobcu vychádza výlučne z
predpokladu, že sa jedná o novostavbu rodinného domu, takýto záver nemá oporu v administratívnom
spise žalovaného.

V prejednávanej veci je zrejmé, že sa jedná o zmenu stavby na individuálnu rekreáciu so súpisným
číslom XXXX, ktorá aj po jej dokončení s poukazom na obsah projektovej dokumentácie bude stavbou
pre individuálnu rekreáciu. C. sa teda objektívne o jednoduchú stavbu podľa § X39b ods. 1 písm. b/ E.
zákona. Q. s poukazom na jestvujúcu projektovú dokumentáciu ako aj druh jestvujúcej stavby so súp.
č. XXXX má za to, že po ukončení zmeny jestvujúcej stavby v súlade so stavebným povolením sa bude
jednať o jednoduchú stavbu na individuálnu rekreáciu, ktorú je potrebné zaradiť pod ust. § X39b ods.
1 písm. b/ E. zákona.



K žalobcom tvrdenej potrebe zabezpečiť záväzné stanovisko je potrebné uviesť, že stavebné konanie,
tak ako je zrejmé z obsahu ust. § 58 E. zákona je konaním, ktoré sa začína výlučne na základe
žiadosti (návrh na začatie konania), ktorú je oprávnený podať stavebník, ktorý je navrhovateľom. U.
žiadosti ako aj prílohy k žiadosti upravuje presne, jasne a zrozumiteľne ust. § 58, § 58a E. zákona v
spojení s príslušnými právnymi normami podzákonného právneho predpisu - § 8 vyhl. č. XXX/XXXXZ.z.
Z uvedených právnych noriem nevyplýva povinnosť stavebníka, aby predložil záväzné stanovisko
hlavného mesta SR R., ktorý ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. X E. zákona vydáva záväzné
stanovisko podľa § 140a ods. X, § 140b E. zákona a § 4 ods. 3 písm. d/, j/ zák. č. XXX/XXXX Zb.

Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcov zamietol a priznal žalobcovi náhradu
trov konania.

Súd uvádza, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú, aby súd podľa § X47 a nasl. O.s.p. v spojení
s § 250b ods. 2 O.s.p. domáhajú doručenia rozhodnutia žalovaného č. N. XXXX/XX/C/XX/KR zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavebníkom G.. R. C. a N.
E. stavbu na individuálnu rekreáciu „D. a dostavba záhradnej chaty - D. E. na pozemkoch s par. č.
XXXX/XX, XXXX/X v kat. ú. N. U. H., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX a zároveň preskúmania zákonnosti stavebného povolenia.

Podľa § X50b ods. 2 veta prvá O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho
orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto
tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností
odloží jeho vykonateľnosť.

Súd poukazuje na nález S. súdu SR sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX: „Z toho potom vyplýva
logický záver, že ustanovenie § X50b ods. 2 O. nemožno aplikovať v prípadoch, keď žalobcovi nebolo
doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď nebolo žiadnym iným účastníkom podané
odvolanie, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie sa nestalo konečným. V takom prípade má opomenutý
účastník využiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či už postup podľa ustanovenia
§ 250t O., alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia či podať návrh na
obnovu konania podľa § 62 ods. X písm. c) E. poriadku (nesprávnym postupom správneho orgánu
bola účastníkovi konania odňatá možnosť zúčastniť sa konania), na ktorý má dotknutý účastník právny
nárok. U. totiž strácať zo zreteľa, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamžiku, keď sa účastník správneho
konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením prípustných riadnych
opravných prostriedkov). Za vyčerpanie opravných prostriedkov treba považovať až rozhodnutie o nich
v rámci druhostupňového konania, ktoré už spravidla možno napadnúť žalobou podľa druhej hlavy
piatej časti O. súdneho poriadku. U. totiž strácať so zreteľom, že správne súdnictvo je založené na
zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamžiku, keď
sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením
prípustných riadnych opravných prostriedkov).“

D. podľa § X50b ods. 2 O.s.p. a zároveň preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je možný iba v
prípade, ak doručené rozhodnutie na základe uznesenia je konečné, t.j. právoplatné a nie je možné proti
nemu podať riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je následný prieskum zákonný podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. Podľa názoru súdu v prípade žalobcami napadnutého rozhodnutia žalovaného sa
jedná od začiatku o rozhodnutie, ktoré nie je možné preskúmať následným postupom po jeho doručení
opomenutému účastníkovi konania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré vydal žalovaný pri prenesenom
výkone štátnej správy na úseku stavebného poriadku, proti ktorému je možné v zákonnej lehote podať
odvolanie. Vzhľadom na uvedené žalobcovia sa žalobou môžu domáhať len preskúmania samotného
postupu žalovaného, nie sú oprávnení zároveň žiadať preskúmania rozhodnutia žalovaného, keďže
tvrdia, že im rozhodnutie žalovaného nebolo doručené, nakoľko nie sú splnené podmienky ust. § X47
ods. 2 O.s.p.

Podľa § 250d ods. X O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému



vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo žaloba bola vzatá späť (§250h
ods. X). O. proti uzneseniu je prípustné.

Súd vzhľadom ne uvedené dôvody konanie podľa § 250d ods. X O.s.p. zastavil.
O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. s poukazom na § X46 ods.
1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

F. rozhodnutie senát L. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní
od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd
v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.