Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/173/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201176 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201176.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Bratislava a RVPS Michalovce vykonali dňa 25.10.2014 v prevádzkarni TESCO STORES SR, a.s., Supermarket TESCO, Zoltána Fábryho 1743/3, 079 01 Veľké Kapušany cielenú kontrolu potravín zameranú na plnenie požiadaviek zákona o potravinách a cielenú kontrolu ovocia a zeleniny a ich vhodnosť na ľudskú spotrebu. Výsledok úradnej kontroly potravín je zaznamenaný v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/So,Mi,Má,Do,Ja/50 zo dňa 25.10.2014. Kontrolou boli zistené viaceré nedostatky. 2. Následne Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce rozhodnutím č. 2015/00059 - 3 zo dňa 24.04.2015 rozhodla, že žalobca, prevádzkareň TESCO STORES SR, a.s., Supermarket TESCO, Zoltána Fábryho 1743/3, 079 01 Veľké Kapušany: 3. Porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi - udržiavať potravinárske priestory v čistote a dobrom stave údržby, keď boli v zázemí predajne v priestore skladu - v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3 a č. 1 nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet. Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. 4. Porušil povinnosť dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, keď boli uskladnené mrazené zmrzliny a krémy, hlbokozmrazená hydina, mrazená zelenina a hlbokozmrazené pekárske polotovary v preplnenom mraziacom boxe, rovnako bol preplnený aj chladiaci box, kde boli umiestnené mliečne výrobky - potraviny boli uložené v kovových klietkach, a to takým spôsobom, že celý priestor boxov bol preplnený až po vstupné dvere, bez umožnenia vykonávania kontroly potravín a manipulácie s nimi. Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. 5. Porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi - zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu a účinne čistiť a tam, kde je to potrebné, dezinfikovať všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorým potraviny prichádzajú do styku, keď bol na predajnej ploche priestor pod mriežkou v chladiacej vitríne na cukrárske a lahôdkarské výrobky značne znečistený zvyškami potravín a zhlukmi prachu a vodiace lišty mraziaceho boxu na hlbokozmrazené pekárske polotovary v časti dopekania boli znečistené zvyškami potravín a zvyškami posypu zo skladovaných polotovarov. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí RVPS Michalovce, číslo konania 2014/00208 - 3 zo dňa 26.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 2 000,- eur aj za to, že dňa 14.04.2014 o 14,00 hod. - 20,00 hod. v prevádzke TESCO STORES SR, a.s., Supermarket TESCO, Zoltána Fábryho 1743/3, 079 01 Veľké Kapušany bolo na predajnej ploche dno mraziaceho zariadenia s uchovávanými hlbokozmrazenou hydinou a dno mraziaceho zariadenia s uchovávanými hlbokozmrazenými produktmi rybolovu znečistené prachom, drobnými zvyškami potravín a inými drobnými nečistotami a zároveň boli vodiace drážky posuvných dvierok a plastové okraje pod nimi v týchto zariadeniach znečistené hrubou vrstvou prachu, početnými drobnými nečistotami, zvyškami vlasov a inými drobnými nečistotami - zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/DK,BK,MÍ,Do/4 zo dňa 14.04.2014, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách s účinnosťou do 01.07.2014, a po 01.07.2014 podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách. 6. Porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi - zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, keď umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky predávané samoobslužným spôsobom v zariadeniach bez ochranného krytu - nebalené chleby boli umiestnené na regáloch a policiach bez krytu, neboli chránené pred kontamináciou. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách. 7. Porušil dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi - umiestňovať na trh potraviny označené kategóriou prídavnej látky, keď umiestňoval na trh Bon Fruit Slivky vykôstkované, sušené ovocie jednodruhové 150 g v celkovom množstve 2,25 kg a v celkovej hodnote 17,85 eura. U zložky uvedenej v zložení na obale výrobku - E 220 nebola uvedená kategória prídavnej látky podľa prílohy č. 2 Vyhlášky č. 127/2012 Z. z.. Zloženie: sušené slivky vykôstkované, rastlinný olej, E 220, DMT: 23.12.2014 (8 ks), DMT: 21.01.2015 (7 ks), krajina pôvodu: Bulharsko, výrobca: České houby a.s., Nedvédice 53, 392 01 Sobéslav, CZ. V predaji bolo 15 ks v cene 1,19 eura/ks. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. 8. Porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi a povinnosť umiestňovať na trh potraviny označené množstvom zložky alebo kategóriou zložiek v hmotnostných percentách alebo v objemových percentách, ak názov zložky alebo názov kategórie zložiek sa použije v názve potraviny, pod ktorým sa potravina umiestňuje na trh alebo ju spotrebiteľ obvykle s týmto názvom spája, keď umiestňoval na trh Pringles Zemiakové lupienky s príchuťou papriky 165 g v celkovom množstve 2,64 kg a v celkovej hodnote 57,44 eura, ktoré neboli označené v zložení množstvom zložky (zemiaky), ktorá bola uvedená v názve. Zloženie: sušené zemiaky, rastlinný olej, rastlinný tuk, ryžová múka, papriková príchuť (strúhanka z pšenice), pšeničná múka, kvasnice, dextróza cukor, zvýrazňovač chuti a arómy glutaman sodný, paprikový prášok, sušený cibuľový extrakt, sušený cesnakový extrakt, zvýrazňovač chuti a arómy inozinan disodný, guanilan disodný, farbivo: paprikový extrakt, kyseliny: kyselina citrónová, pšeničný škrob, rnaltodextrín, emulgátor E471, jedlá soľ, modifikovaný ryžový škrob. DMT: 28/03/15, krajina pôvodu: Belgicko, distribútor: KON- RAD spol. s.r.o., Cesta na Senec 15725/24, 830 05 Bratislava. V predaji bolo 16 ks v cene 3,59 eura/ks. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. 9. Porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi a povinnosť umiestňovať na trh potraviny označené dátumom spotreby, ak ide o druhy potravín podliehajúce rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, keď umiestňoval na trh výrobok: THOR kaviárová pasta 100 g v celkovom množstve 0,2 kg a v celkovej hodnote 4,58 eura, na obale ktorého nebol uvedený údaj o dátume spotreby. Distribútor DMI TRADING SK s.r.o., Žitavská 16, 821 07 Bratislava . V predaji boli 2 ks v cene 2,29 eura/ks. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. 10. Porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi - zákaz uvádzať do obehu potraviny klamlivo označené a umiestňovať na trh potraviny označené spôsobom, uvádzajúcim konečného spotrebiteľa do omylu, a to najmä, ak ide o charakteristiku potraviny, jej podstatu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod, spôsob spracovania alebo spôsob výroby, keď umiestňoval na trh Nátierku s príchuťou bielej čokolády 400 g v celkovom množstve 3,2 kg a v celkovej hodnote 24,72 eura. Na dolepke výrobku zloženie a názov v slovenskom jazyku nevystihoval skutočný výrobok, nakoľko sa jednalo o čokoládovú nátierku s pomarančovou príchuťou. DMT: 08.2015, krajina pôvodu: Belgicko, istribútor: TESCO STORES SR a.s., Kamenné nám. l/A, 815 61 Bratislava. Na originálnej etikete bolo uvedené TESCO ORANGE CHOCOLATE spread, Chocolate orange flavoured spread. V predaji bolo 8 ks v cene 3,09 eura/ks. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách. 11. Porušil zákaz umiestňovať potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti (ďalej „DMT“) , keď uvádzal na trh 4 druhy potravín po DMT v celkovom množstve 3,912 merných jednotiek a v celkovej predajnej cene 12,58 eura a to: SNICO Horčica plnotučná 820 g, DMT: 22.10.14, v predaji 2 ks v cene 2,09 eura/ks, Haas Light Puding kakaový v prášku s náhradným sladidlom 24 g, DMT: 12.10.2014, v predaji 3 ks v cene 0,69 eura/ks, Viaczrnné lupienky extrudovaný výrobok 350 g, DMT: 19.09.14, v predaji 2 ks v cene 2,39 eura/ks, Cappy Nesýtený pomarančovo - grapefruitový nápoj s pridaným vitamínom C a E 1,5 1, DMT: 18/10/2014, v predaji 1 ks v cene 1,55 eura. 12. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí RVPS Michalovce, číslo konania 2014/00208 - 3 zo dňa 26.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 2.000,- eur aj za to, že ponúkal na predaj po uplynutí dátumu spotreby dva druhy potravín v celkovej hmotnosti 1,412 kg a celkovej predajnej cene 5,58 eura - zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 14.04.2014 v prevádzke TESCO STORES SR, a.s., Supermarket TESCO, Zoltána Fábryho 1743/3, 079 01 Veľké Kapušany, zdokumentované v zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/DK,BK,MI,Do/4 zo dňa 14.04.2014 a toto konanie bolo posúdené ako konanie opakované v nadväznosti na rozhodnutie RVPS Michalovce, číslo konania 2013/00250 - 2 zo dňa 02.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2013, správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 13. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení neskorších predpisov. Za predmetný správny delikt uložila Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce rozhodnutím č. 2015/00059 - 3 zo dňa 24.04.2015 žalobcovi pokutu 1 000 000,- eur. 14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán druhého stupňa vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že § 4 ods. I zákona o potravinách a Nariadenie (ES) č. 852/2004 - Príloha II Kapitoly I ods. I nevymedzujú právnu povinnosť a ani objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, a teda aj žalobca je povinný plniť požiadavky tak zákona o potravinách, ako aj osobitného predpisu v tomto prípade Nariadenie (ES) č. 852/2004, ktoré v Prílohe II Kapitole I ods. I určuje povinnosť udržiavať všetky potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že neuskutočňuje výrobu potravín a dokonca s potravinami, ktoré sú určené na umiestňovanie na trh nemanipuluje. Priestory v zázemí predajne v priestore skladu - v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3 a č. I, kde boli zistené nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet sú potravinárske priestory a aj tieto priestory patriace k prevádzkami sa musia udržiavať v čistote a dobrom sláve údržby. Zázemie predajne v priestore skladu prevádzky patrí do skladových priestorov, kde sú uložené potraviny, a postupne dochádza k ich dopĺňaniu do predajných priestorov podľa spotrebiteľského dopytu, preto nemožno tvrdiť, že tam nedochádza k manipulácii s tovarom. Už samotné uloženie tovaru do priestorov skladuje manipulácia, nehovoriac o jeho ďalšom použití z pohľadu skladovania, rozbaľovania, kontroly, vykladania a dopĺňania tovaru do regálov na predajnej ploche. Uviedol, že námietky žalobcu nie sú na mieste, a to z toho dôvodu, že nedodržiavaním čistoty a poriadku v priestoroch kde boli zistené nedostatky, neboli zabezpečené základné povinnosti prevádzkovateľa na úseku prevádzkovej hygieny. Ďalej konštatoval, že predaj nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom, s priamym prístupom zákazníkov k týmto výrobkom je vždy spojený s určitým rizikom „nehygienickosti“ v závislosti od hygienických návykov a zdravotného stavu spotrebiteľov. Počas kontroly však bolo zistené a písomne a aj fotograficky zdokumentované, že nebalené pekárske výrobky (chleby) boli vystavené na predaj bez ochranného krytu. Chleby určené na predaj samoobslužným spôsobom boli uložené na policiach na drevených mriežkach v regáli so štyrmi policami, bez ochranného krytu. Regál bol zošikmený - polica na spodku bola najhlbšia, smerom hore sa jej hĺbka zmenšovala. Policu nad pekárskymi výrobkami, ktorá je navyše užšia ako polica pod ňou, nie je možné považovať za ochranný kryt, nakoľko pri samoobslužnom predaji nechráni nebalené pekárske výrobky pred nečistotami od zákazníkov a z prostredia (z odevov, vlasy, prach a pod.). 15. Poukázal na to, že v predmetnej veci je rozhodujúce, že potravina bola klamlivo označená a takto bola umiestňovaná na trh v prevádzkarni žalobcu. Žalovaný posúdil právnu úpravu účinnú v čase zistenia nedostatkov v označení balených potravín a právnu úpravu v čase rozhodovania s poukázaním na článok 7 ods. I písm. a), článok 9 ods. 1 písm. d) a písm. f), článok 18 v nadväznosti na prílohu VII, časť C, článok 22 ods. 1 písm. a) Nariadenia EÚ č. 1169/2011 a konštatoval, že obe právne úpravy upravujú povinnosti v súvislosti s nedostatkami v označení, ktoré sú predmetom tohto konania, rovnako a nová právna úprava nie je pre žalobcu výhodnejšia. 16. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že žalobca umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva, a to bez ohľadu na to, aké predpisy platia v iných členských štátoch EÚ, inšpektori nekonštatovali porušenie podmienok skladovania a ani poškodenie obalu, nakoľko uvedené skutočnosti neboli zistené a tiež nevykonávali dokazovanie nevhodnosti týchto potravín na ľudskú spotrebu, nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) sa takýto dôkaz nevyžaduje. Pokiaľ by bolo zistené, že ide zároveň o potraviny nie bezpečné, išlo by o jednočinný súbeh viacerých správnych deliktov (podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) zákona o potravinách). 17. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti. V tejto súvislosti uviedol, že kontrolu vykonali dvaja inšpektori ŠVPS SR, dvaja inšpektori územne príslušnej RVPS Michalovce a na základe príslušného poverenia ŠVPS SR inšpektor RVPS Banská Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestnej príslušnej RVPS Michalovce listom odboru auditu a kontroly ŠVPS SR Bratislava č. 14/2014/10515-185 zo dňa 29.10.2014 a to v podobe zdokumentovanej na mieste touto nezávislou skupinou bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu. RVPS Michalovce vec posúdila v prvom stupni samostatne na základe skutočností zdokumentovaných inšpektormi za prítomnosti zástupcov prevádzkovateľa. 18. Správny orgán posúdil charakter nedostatkov, čo sa týka trvania protiprávneho stavu uviedol, že všetky nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 25.10.2014, umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bolo zistené v čase kontroly dňa 25.10.2014 - tieto potraviny žalobca predával 3 až 36 dní po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti a bol názoru, že je odôvodnený predpoklad, že v tomto konaní by predávajúci pokračoval aj ďalej, pokiaľ by zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín túto skutočnosť neodhalili. Dodatočnou kontrolou bolo zistené splnenie uložených opatrení. Odvolací správny orgán sa tiež zaoberal minulosťou prevádzkovateľa, opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni za obdobie posledných dvoch rokov a v tejto veci odkázal na závery prvostupňového orgánu. Ohľadne výšky pokuty konštatoval, že táto bola uložená na úplne spodnej hranici zákonného rozpätia (od 1 000 000,- eur do 5 000 000,- eur), a takýmto postupom prvostupňový správny orgán nepochybil. II. 19. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce č. 2015/00059-3 zo dňa 24.04.2015 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1 000 000,- eur (slovom: jeden milión eur) podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej „zákon o potravinách“). 20. Žalobca nesúhlasil s použitou právnou kvalifikáciou žalovaného v rozhodnutí, keď skutková podstata správneho deliktu vymedzená v § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách vymedzuje sankciu za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V uvedenom prípade žalovaný konštatoval porušenie povinností v zázemí predajne, a nie v priestoroch výroby potravín a manipulovania s potravinami. Tvrdil, že žalovaný účelovo spojil pojem zázemie predajne a tento podriadil pod pojem skladové priestory, kým v zázemí predajne dochádza k separovaniu a spracovaniu odpadu (napr. lisovaním kartónových krabíc), sklad slúži na uskladnenie potravín (tovarov) a na manipuláciu s nimi pred ich uložením na predajnej ploche. Dodal, že zázemie predajne ďalej slúži tiež ako úložisko paliet, kde dochádza k okamžitej výmene voľných paliet za palety, na ktorých dodávateľ dodá nový tovar. Tým dochádza k pravidelnej výmene paliet v rovnakých (približných) množstvách. Mal za zrejmé, že počas bežnej prevádzky, kde dochádza k separovaniu a nakladaniu s obalmi a paletami sa objavia zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet. Uviedol, že v zázemí predajne žalobca neuskutočňuje výrobu potravín a s potravinami, ktoré sú určené na umiestňovanie na trh nemanipuluje. Preto sa domnieval, že uvedenými zisteniami nemohlo a ani nenastalo porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Bol názoru, že správny orgán v konaní nepreukázal výrobu, skladovanie a ani manipulovanie s potravinami v priestore skladu, konkrétne v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3 a č. 1, kde sa mali nachádzať nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet. 21. Rovnako žalobca nesúhlasil s tvrdením a právnou kvalifikáciou žalovaného, že žalobca umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky predávané samoobslužným spôsobom v zariadeniach bez ochranného krytu - nebalené chleby boli umiestnené na regáloch a policiach bez krytu, neboli chránené pred kontamináciou, ktorým konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách. 22. S poukazom na znenie Vyhlášky č. 24/2014 Z. z. konštatoval, že platná legislatíva nestanovuje žiadne technické požiadavky (veľkosť, šírku, materiál, výšku) na technické zariadenie, ochranný kryt a rovnako ani na rozsah a spôsob prekrytia nebalených pekárskych výrobkov ochranným krytom. Vzhľadom na vyššie uvedené nevie žalobca na základe akých kritérií posúdil žalovaný nedostatočnosť prekrytia nebalených pekárskych výrobkov, keď už len samotné znenie predmetnej Vyhlášky je neurčité a neposkytuje dostatočné informácie a požiadavky na zariadenia, v ktorých sa má uskutočňovať predaj nebalených pekárskych výrobkov. K zákonu o potravinách nebol prijatý nijaký vykonávací predpis, ani iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravoval problematiku prekrývania pečiva. Poukázal na to, že žalovaný nikde vo svojom rozhodnutí, resp. odôvodnení neuviedol, podľa čoho hodnotil technické zariadenie, striešku prekrývajúcu nebalené pečivo a podľa akých technických kritérií a noriem hodnotil nevhodnosť technických prostriedkov a technických zariadení. 23. V prípade konštatovaného porušenia § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MPaRV SR č. 127/2012 Z. z. o označovaní potravín v súvislosti s označovaním Nátierky s príchuťou bielej čokolády 400 g žalobca uviedol, že došlo ku chybe prekladu v názve výrobku - to znamená, že v preklade sa uviedlo nesprávne označenie, pričom podľa jeho názoru táto chyba v preklade nemala žiadny vplyv na kvalitu výrobku, jeho bezpečnosť a ani na jeho cenu. V zložení výrobku už výrobca uviedol správne zloženie, takže spotrebiteľ si mal možnosť túto informáciu overiť v zložení výrobku. 24. V súvislosti s umiestňovaním na trh 4 druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v rozpore s § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, ktorým konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, žalobca argumentoval, že spojenie potravín pod spoločnú skutkovú podstatu (písm. i) je podľa názoru žalobcu nekonzistentné z hľadiska ich závažnosti a možných následkov. V ods. 4 cit. ustanovenia sú vymedzené porušenia povinností (skutkové podstaty správnych deliktov), ktoré vzhľadom na svoju reálnu závažnosť nemožno považovať za rovnocenné. Ustanovenie § 28 ods. 4 by pritom malo obsahovať len skutočne najzávažnejšie delikty (porov. delikty podľa § 28 ods. 1 až 4). Osobitne poukázal na delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) ZoP ( ktorého sa dopustí ten kto umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti), ktorý bol pôvodne systematicky zaradený medzi menej závažnými deliktami v ods. 2 (zmena nastala zákonom č. 42/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2013). Ide pritom o porušenie, ktoré má značne širokú mieru aplikácie od menej závažného porušenia až po vysokú závažnosť, keďže spáchania tohto deliktu sa predávajúci môže dopustiť už len tým, že v priebehu kontroly prevádzky bude zistené umiestnenie potraviny (napr. jedného tovaru), ktorý bude hoc i len jeden deň po dátume minimálnej trvanlivosti. Avšak platný právny stav stanovuje obligatórne uloženie pokuty podľa § 28 ods. 8 ZoP, teda vo výške minimálne 1 000 000,- eur, a to za opakované zistenie umiestnenia jednej potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, hoc aj o len jeden deň. S poukazom na oficiálne stanovisko ŠVPS SR, ktoré je uverejnené na internetovej stránke <http://www.svps.sk/> tvrdil, že v uvedenom prípade správny orgán nevyslovil porušenie podmienok skladovania a ani poškodenie obalového materiálu, nevykonal ani ďalšie dokazovanie potrebné na vyslovenie nevhodnosti uvedených výrobkov na ľudskú spotrebu, a preto je nevyhnutne potrebné vyvodiť záver o nepostačujúcej povahe vykonaného dokazovania. 25. Žalobca bol názoru, že správny orgán v tomto prípade postupoval neprimerane prísne a neproporcionálne. Samotné rozpätie sadzby podľa § 28 ods. 8 ZoP, t. j. 1 000 000,- eur - 5 000 000,- eur reálne zohľadnenie okolností prípadu a zodpovedného subjektu neumožňuje, nakoľko už minimálna sadzba je sama o sebe zjavne neprimeraná. Takýto právny stav žalobca považoval za neprípustný, šikanózny a v konečnom zmysle za absurdný a likvidačný pre podnikateľov. 26. Konštatoval, že cielené kontroly žalovaného sú viac ako na 90 % orientované na oblasť DS/DMT, čo v praxi znamená pomerne vysokú mieru istoty ukladania pokút, keďže takmer vždy sa nájde aspoň jeden tovar po DMT. Sankčný systém zákona o potravinách tak tvorí akýsi automatický inkasný systém pokút štátu. Žalobca považuje súčasný stav v súvislosti s ukladaním pokút za alarmujúci, ktorý je z dlhodobého hľadiska neudržateľný pre celý potravinársky sektor, s tým že pokuty sú likvidačné. Sankcie a ich výšku je podľa názoru žalobcu potrebné vnímať v širšom spoločenskom kontexte, porovnať ich s inými odvetviami práva, s inými priestupkami, či správnymi deliktami. Pri ich porovnaní, pri zvážení všetkých okolností pri ich ukladaní žalobca jednoznačne dospel k záveru, že sú absolútne nespravodlivé, likvidačné, a vo svojej podstate absurdné. 27. Žalovaný počas úradnej kontroly vykonáva zhromažďovanie a zaznamenávanie dôkazov spolu s ich právnou kvalifikáciou. Rámec ďalšieho postupu vo veci je teda zadefinovaný orgánom vystupujúcim pod hlavičkou ŠVPS SR (t.j. orgánom druhého stupňa), ktorý súčasne vydáva aj konečné rozhodnutie vo veci. Uvedeným konaním došlo podľa žalobcu okrem porušenia zásady dvojinštančnosti. 28. Mal za to, že vzhľadom na výšku uloženej pokuty je možné konštatovať, že ide o likvidačnú pokutu pre uvedenú obchodnú jednotku. Žalobca sa domnieval, že likvidačné pokuty sú neprípustné, sú protiústavné a vo svojej podstate neplnia základnú funkciu správnej sankcie spočívajúcu v jej preventívnom a represívnom pôsobení, keďže predstavujú konečný a radikálny zásah do majetkových pomerov podnikateľa, pričom v rozhodovaní žalovaného úplne absentuje rozumná správna úvaha. 29. Ďalej žalobca tvrdil, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a to z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania až do rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej, a to aj s odkazom na Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006, v zmysle ktorého hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a taktiež aj na realizáciu zásady prezumpcie neviny v správnom konaní, keď správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného zo správneho deliktu, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného zo správneho deliktu (Rozsudok NS SR zo dňa 27.11.2007 sp. zn. 6Sžo 34/2007). 30. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. 31. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.08.2015 uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1, § 10 písm. c), § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, Prílohou II Kapitola I ods. 1, Prílohou II Kapitola V ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004“) porušil povinnosti a požiadavky v oblasti prevádzkovej hygieny tým, že nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov a zariadení, nakoľko v zázemí predajne v priestore skladu - v mieste uloženia kontajneru na nebezpečný odpad, pod kovovými paletami, pri deratizačnej staničke č. 3, č. 1 boli zistené nečistoty - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet; ďalej bol zistený záchyt myši v deratizačnej staničke č. 2 pri umývadle v mieste, kde bola skladovaná čerstvá zelenina a ovocie; mraziaci box, v ktorom boli uskladnené mrazené zmrzliny a krémy, hlbokozmrazená hydina, mrazená zelenina a hlbokozmrazené pekárske polotovary bol preplnený; rovnako bol preplnený aj chladiaci box, kde boli umiestnené mliečne výrobky - potraviny boli uložené v kovových klietkach, a to takým spôsobom, že celý priestor boxov bol preplnený až po vstupné dvere, bez umožnenia vykonávania kontroly potravín a manipulácie s nimi; na predajnej ploche - priestor pod mriežkou v chladiacej vitríne na cukrárske a lahôdkarské výrobky bol značne znečistený zvyškami potravín a zhlukmi prachu a vodiace lišty mraziaceho boxu na hlbokozmrazené pekárske polotovary v časti dopekania boli znečistené zvyškami potravín a zvyškami posypu zo skladovaných polotovarov, ktorým konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. S poukázaním na rozhodnutie RVPS Michalovce číslo konania 2014/00208-3 zo dňa 26.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014, bolo nezabezpečenie čistoty používaných mraziacich zariadení na predajnej ploche vyhodnotené ako opakované porušenie povinností podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. 32. Podľa názoru žalovaného pri námietke žalobcu, že nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, pretože táto postihuje porušenie hygienických povinností vo výrobných priestoroch, resp. priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami, pričom v prejednávanom prípade boli zdokumentované hygienické nedostatky v priestoroch skladu, vychádzal žalobca z nesprávneho názoru, že znenie skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách sa vzťahuje iba na povinnosti určené pre oblasť hygieny výroby a poukázal na skutočnosť, že 8. hlava Potravinového kódexu SR má síce názov „Zásady správnej výrobnej praxe“, ale upravuje hygienické opatrenia nielen v procese výroby, ale aj manipulácie a obehu výrobkov. Tvrdenia žalobcu o tom, že správny orgán nepreukázal, že v sklade potravín dochádza k manipulácii s potravinami vyhodnotil ako absurdné. V priestore určenom na uchovávanie potravín nevyhnutne musí dochádzať k manipulácii s potravinami, čo už vyplýva z účelu ich použitia a preukazuje to aj charakter tu zistených nečistôt - zbytky obalov, papieriky, úlomky dreva z paliet. Nesúhlasil s námietkou odvolateľa, že neuskutočňuje výrobu potravín a dokonca s potravinami, ktoré sú určené na umiestňovanie na trh nemanipuluje. Už samotné uloženie tovaru do priestorov skladu je manipulácia, nehovoriac o jeho ďalšom použití z pohľadu skladovania, rozbaľovania, kontroly, vykladania a dopĺňania tovaru do regálov na predajnej ploche. Všetky priestory patriace k takej prevádzkami, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. 33. Uviedol, že je pravdou, že v konaní nebolo preukázané, že došlo ku kontaminácii skladovaných potravín a následne k narušeniu ich kvality alebo bezpečnosti, avšak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Žalovaný nemal pochybnosti o tom, že vyhotovený záznam a fotodokumentácia zachytávajú reálny stav prevádzkarne počas úradnej kontroly potravín. Všetky nedostatky, vrátane nedostatkov v prevádzkovej hygiene, boli riadne zdokumentované a prerokované so zodpovedným zamestnancom prítomným pri kontrole. Konštatoval, že námietky neboli podané počas kontroly, ani v lehote určenej zákonom s tým, že skutočnosť, že prevádzkovateľ zistené nedostatky odstránil neznamená, že nenesie zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Nedostatky neboli identifikované samotným prevádzkovateľom v rámci samokontroly, ale až zamestnancami úradnej kontroly potravín. 34. Žalovaný zdôraznil, že povinnosti v oblasti hygieny sa vzťahujú na všetky vnútorné a vonkajšie priestory prevádzkarne, nie iba na tie, kde priamo dochádza k výrobe potravín, manipulácii s potravinami, umiestňovaniu na trh. Zahŕňajú aj priestory ako napr. šatne, hygienické zariadenia, chodby a pod. 35. V súvislosti s námietkou žalobcu spojenou s nezabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení žalovaný bol názoru, že platná legislatíva hovorí o všeobecných predpisoch, zásadách a požiadavkách potravinového práva, a teda neurčuje aký konkrétny rozmer má mať zariadenie, stroj, regál a ani z akého materiálu majú byť skonštruované. Zároveň je v legislatíve uvedené, že prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi. Je na prevádzkovateľovi akým spôsobom naplní tieto ustanovenia a preukáže ich dodržiavanie. Národná legislatíva určuje, že prevádzkovateľ môže nebalené pekárske výrobky predávať iba prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Vo vykonávacom predpise - vyhláške č. 24/2014 Z. z. v § 5 ods. 3 je táto povinnosť bližšie konkretizovaná „Nebalený pekársky výrobok určený na predaj samoobslužným spôsobom sa musí ponúkať na predaj v zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri dodržaní zásad hygienického predaja“. 36. Mal za to, že tvrdenia žalobcu, že v prípade zisteného umiestňovania na trh potraviny klamlivo označenej došlo ku chybe prekladu v názve výrobku, ale v zložení výrobku už výrobca uviedol správne zloženie, takže si spotrebiteľ mal možnosť túto informáciu overiť, pričom prevádzkovateľ nemal v úmysle oklamať spotrebiteľa, chyba nastala nedopatrením pri tvorbe etikety, nemajú žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti žalobcu za to, že na predaj ponúkal potraviny klamlivo označené. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože z vyhotovenej fotodokumentácia je zrejmé, že ku klamlivému označeniu nedošlo v dôsledku nesprávneho prekladu názvu výrobku (pričom preklad zloženia bol správny), ale v dôsledku nalepenia rovnakej etikety na dva rôzne druhy výrobkov, ktoré sa už na prvý pohľad odlišovali svojím zložením, hoci podľa údajov na dolepkách bolo ich zloženie rovnaké. 37. Mal za nepochybné, že žalobca umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva, a to bez ohľadu na to, aké predpisy platia v iných členských štátoch EÚ. Čo sa týka stanoviska ŠVPS SR, uverejneného na internetovej stránke, na ktoré sa žalobca odvolával, žalovaný upozornil, že sa jedná o informačný leták, ktorý spotrebiteľom vysvetľuje ako majú chápať význam údajov "Dátum minimálnej trvanlivosti" a "Spotrebujte do" na balení potravín. To, že je tam uvedené, že potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni „dátumu minimálnej trvanlivosti" za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené, je informácia pre spotrebiteľov a je na nich, či takúto potravinu (s prípadnými kvalitatívnymi zmenami), ak ju majú už zakúpenú, aj skonzumujú. Neplatí to však pre prevádzkovateľov, ktorí potraviny predávajú a na základe príslušných ustanovení zákona o potravinách sú povinní vyradiť z predaja potraviny po uplynutí DMT/DS, pretože takýto predaj je neprípustný, a to bez ohľadu na počet, druhy a množstvo potravín. O tom, že žalobca zanedbal povinnosť neumiestňovať na trh potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, podľa názoru žalovaného svedčí aj dĺžka doby umiestňovania potravín po ich DMT (3 až 36 dní). 38. Žalovaný zdôraznil, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených. Nemôžu na základe vlastnej úvahy (alebo úvah prevádzkovateľov) meniť kvalifikáciu protiprávneho konania a ukladať sankcie mimo určeného rámca. 39. Ohľadne námietky žalobcu, že v konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti konania žalovaný uviedol, že nekalé praktiky v obchode a aj v distribúcii sa môžu objavovať mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly, ako aj cez víkendy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci so ŠVPS SR pripravilo na zníženie rizík v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín program zvýšenej efektívnosti kontroly potravín. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín vykonávané na zvýšenie účinnosti úradných kontrol v obchodnej sieti mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov pred ich zavádzaním a zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na Slovensko z iných členských štátov EÚ a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín je zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri kontrole, získať objektívny pohľad na kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v danom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú pod hlavičkou ŠVPS SR. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov ŠVPS SR s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. V tomto prípade kontrolu vykonali dvaja inšpektori ŠVPS SR, dvaja inšpektori územne príslušnej RVPS Michalovce a na základe príslušného poverenia ŠVPS SR inšpektor RVPS Banská Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestnej príslušnej RVPS Michalovce listom odboru auditu a kontroly ŠVPS SR Bratislava č. 14/2014/10515-185 zo dňa 29.10.2014, a to v podobe zdokumentovanej na mieste touto nezávislou skupinou bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu. RVPS Michalovce vec posúdila v prvom stupni samostatne na základe skutočností zdokumentovaných inšpektormi za prítomnosti zástupcov prevádzkovateľa. Podľa názoru žalovaného takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a zákona o správnom konaní, o odvolaní nerozhodol orgán, ktorý v tejto veci rozhodol v prvom stupni. 40. Žalovaný argumentoval, že v napadnutom rozhodnutí sa podrobne zaoberal aj výškou pokuty a jej odôvodnením. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy, pričom pri jej určení prihliadal podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť žalobcu a na to, či išlo o opakované protiprávne konanie. 41. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správne orgány sú oprávnené konať iba na základe zákona a v medziach zákona. Preto v prípade uloženia pokuty za správny delikt môžu jej výšku stanoviť iba v rozpätí určenej sadzby. Konštatoval, že ani zo žalobcom citovanej judikatúry a právnickej literatúry nevyplýva, že by správny orgán pri určení pokuty mohol nerešpektovať rozpätie sadzby a nad rámec zákona uložiť pokutu pod, alebo nad stanovenú hranicu. Zákon o potravinách na rozdiel od Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty pod dolnú hranicu sadzby, alebo upustenie od potrestania. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie za opakovaný správny delikt podľa § 28 ods. 4, pôvodne posúdený aj podľa § 28 ods. 7 uvedeného zákona, určil pokutu v rozpätí od 1 000 000,- eur do 5 000 000,- eur a uložil pokutu na úplne spodnej hranici tohto zákonného rozpätia, takýmto postupom nepochybil. Bol názoru, že aj keď existovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty nie na úplne spodnej hranici sadzby (spáchané viaceré správne delikty, minulosť prevádzkovateľa), zákonom definovaná spodná hranica pokuty pri opakovanom konaní je natoľko vysoká, že postačuje na dosiahnutie represívneho a výchovného účelu, ktorý sankcia sleduje. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. IV. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.). 44. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 46. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 47. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 48. Predmetom preskúmania v predmetnej veci boli rozhodnutia žalovaného č. 2041/2015 zo dňa 09.07.2015 a prvostupňového správneho orgánu č. č. 2015/00059-3 zo dňa 24.04.2015. 49. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 50. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 51. Podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 52. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. 53. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 54. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 55. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 56. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. 57. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. 58. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 59. Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. 60. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktorý zákonodarca zaradil jednak pod ust. § 28 ods. 1 písm. b) a sankcionuje toto konanie pokutou do výšky 1 000 eur, ust. § 28 ods. 2 písm. f), h), o) a sankcionuje toto konanie sankciou do výšky 100 000 eur a taktiež sa dopustil aj skutku podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorý je sankcionovaný pokutou od 1 000 eur do výšky 500 000 eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. 61. Súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného, a to v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je jedným protiprávnym konaním, či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 62. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 63. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 64. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Ak v priebehu konania podal účastník námietky alebo návrhy, správny orgán je povinný v odôvodnení uviesť ako sa s podnetom účastníka konania vysporiadal. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, a to z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania, súd konštatoval, že z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nesporne vyplynulo, že tieto sa námietkami žalobcu zaoberali, zaujali k nim svoje stanovisko a uviedli ako sa s nimi v konečnom dôsledku vysporiadali. Preto súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 65. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. V danom prípade žalobcu boli nesporne a dostatočne preukázané nedostatky v prevádzkovej hygiene, nehygienický predaj pekárenských výrobkov, umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených alebo neoznačených, potravín klamlivo označených a predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. K otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu súd dodáva, že dodržiavanie zákonom stanovených podmienok výroby, prevádzkovej hygieny, balenia alebo umiestňovania na trh potravín správne označených ako aj predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti predstavuje právnu povinnosť prevádzkovateľa, za ktorej porušenie prevádzkovateľ zodpovedá objektívne, bez ohľadu na okolnosti, ktoré porušenie tejto povinnosti bezprostredne zapríčinili, to znamená, že v danom prípade sa zavinenie neskúma. Súd považuje za potrebné v danom prípade uviesť, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu, pričom sa nejedná len o tvar, chuť a konzistenciu, ale znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predávajú veľmi dlhý čas po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti, tak ako to bolo aj v danom prípade (3 až 36 dní). Vnútorný kontrolný systém žalobcu má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva. Je povinný zabezpečiť cez svojich zamestnancov kontrolu potravín a potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti z predajnej plochy vyradiť. 66. V súvislosti s nesúhlasením žalobcu s použitou právnou kvalifikáciou žalovaného v rozhodnutí, keď skutková podstata správneho deliktu vymedzená v § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách vymedzuje sankciu za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, pričom v uvedenom prípade žalovaný konštatoval porušenie povinností v zázemí predajne, a nie v priestoroch výroby potravín a manipulovania s potravinami súd uvádza, že v priestore určenom na uchovávanie potravín nevyhnutne musí dochádzať k manipulácii s potravinami, čo vyplýva z účelu ich použitia. Podľa názoru súdu správne vyhodnotil v tomto smere námietku žalovaný, keď poukázal na to, že 8. hlava Potravinového kódexu SR má síce názov „Zásady správnej výrobnej praxe“, ale upravuje hygienické opatrenia nielen v procese výroby, ale aj manipulácie a obehu výrobkov. Už samotné uloženie tovaru do priestorov skladu je manipulácia, nehovoriac o jeho ďalšom použití z pohľadu skladovania, rozbaľovania, kontroly, vykladania a dopĺňania tovaru do regálov na predajnej ploche. Všetky priestory patriace k takej prevádzkami, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Názor prezentovaný žalobcom, že znenie skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách sa vzťahuje iba na povinnosti určené pre oblasť hygieny výroby nie je správny a preto s ním spojenú námietku, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. 67. Pokiaľ ide o námietku žalobcu spojenú s nezabezpečením hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že platná legislatíva hovorí o všeobecných predpisoch, zásadách a požiadavkách potravinového práva, a teda neurčuje aký konkrétny rozmer má mať zariadenie, stroj, regál a ani z akého materiálu majú byť skonštruované. Zároveň je v legislatíve uvedené, že prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi a je na prevádzkovateľovi akým spôsobom naplní tieto ustanovenia a preukáže ich dodržiavanie. Národná legislatíva určuje, že prevádzkovateľ môže nebalené pekárske výrobky predávať iba prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, pričom táto povinnosť je bližšie upravená vo vykonávacom predpise, konkrétne v § 5 ods. 3 vyhlášky č. 24/2014 Z. z., v zmysle ktorého „Nebalený pekársky výrobok určený na predaj samoobslužným spôsobom sa musí ponúkať na predaj v zariadení s ochranným krytom, na ktorom je umiestnené poučenie o tom, ako sa môže zákazník obslúžiť pri dodržaní zásad hygienického predaja“. V prípade žalobcu bolo zistené, že chleby určené na predaj samoobslužným spôsobom boli uložené na policiach na drevených mriežkach v regáli so štyrmi policami, bez ochranného krytu (regál bol zošikmený - polica na spodku bola najhlbšia, smerom hore sa jej hĺbka zmenšovala), na základe čoho správny orgán logicky vyvodil, že policu nad pekárskymi výrobkami, ktorá je navyše užšia ako polica pod ňou, nie je možné považovať za ochranný kryt, pretože pri samoobslužnom predaji nechráni nebalené pekárske výrobky pred nečistotami od zákazníkov a z prostredia (z odevov, vlasy, prach a pod.). Napriek tomu žalobca nesúhlasil s tvrdením a právnou kvalifikáciou žalovaného, vzhľadom na vyššie zmienenú konštatáciu súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. 68. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania súd mal preukázané, že kontrolu vykonali dvaja inšpektori ŠVPS SR, dvaja inšpektori územne príslušnej RVPS Michalovce a na základe príslušného poverenia ŠVPS SR inšpektor RVPS Banská Bystrica, s tým, že záznam o úradnej kontrole zo dňa 25.10.2014 bol s preukázanými kontrolnými zisteniami, bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu, odstúpený na ďalšie konanie vecne a miestnej príslušnej RVPS Michalovce. Rovnako bolo nesporné, že predmetná kontrola nebola vykonávaná v režime správneho konania a ani nebolo v rámci kontroly vydané žiadne rozhodnutie. Následne RVPS Michalovce začala voči žalobcovi na základe skutočností zistení pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 25.10.2014 upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 24.03.2015 doručeným žalobcovi dňa 26.03.2015 správne konanie. RVPS Michalovce vec posúdila a vydala v prvom stupni rozhodnutie č. 2015/00059 - 3 zo dňa 24.04.2015, ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil. Krajský súd sa v tomto smere stotožnil so žalovaným, že takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a zákona o správnom konaní, pretože o odvolaní nerozhodol orgán, ktorý v tejto veci rozhodoval v prvom stupni. 69. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, ako aj to, že išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Žalovaný pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na minulosť prevádzkovateľa konštatujúc, že ide o opakované protiprávne konanie, pričom poukázal na prípady, kedy mu boli v minulosti uložené pokuty. Niet sporu o tom, že žalobca bol v minulosti opakovane sankcionovaný za porušenie platných právnych predpisov (rozhodnutím RVPS Michalovce, č. konania 2014/00208-3 zo dňa 26.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 2 000,- eur aj za to, že ponúkal na predaj po uplynutí dátumu spotreby dva druhy potravín v celkovej hmotnosti 1,412 kg a celkovej predajnej cene 5,58 eura - zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 14.04.2014 v prevádzke TESCO STORES SR, a.s., Supermarket TESCO, Zoltána Fábryho 1743/3, 079 01 Veľké Kapušany, zdokumentované v zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/DK,BK,MI,Do/4 zo dňa 14.04.2014 a toto konanie bolo posúdené ako konanie opakované v nadväznosti na rozhodnutie RVPS Michalovce, číslo konania 2013/00250 - 2 zo dňa 02.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2013. Súd konštatoval, že v danom prípade sankcia bola uložená na úplne spodnej hranici zákonného rozpätia (od 1 000 000,- eur do 5 000 000,- eur). Správne orgány pri ukladaní sankcie postupovali v súlade so zákonom o potravinách (ust. § 28 ods. 4 písm. i), zo znenia ktorého vyplýva, že správny orgán uloží právnickej osobe pokutu, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, teda zákon výslovne stanovuje, že správny orgán je povinný v prípade zisteného porušenia zákona pokutu uložiť. 70. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s 190 S.s.p. zamietol. 71. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.