Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201177 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201177.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. W. J., bytom W., O. XX, zastúpený: Javor - Tokár AK s.r.o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa 23.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa 23.04.2015 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Senec, Okresného dopravného riaditeľstva v Senci č. ORP-P-12/SC-ODI2-2015 zo dňa 04.02.2015 z r u š u j e podľa ust. 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 595,42 eur k rukám právneho zástupcu na číslo účtu: R. M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo O. banka a.s. do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa 23.04.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.02.2015 č. ORP-P-12/SC- ODI2-2015, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za čo mu bola uložená sankcia pokuta vo výške XXX eur. Žalobca sa mal dopustiť priestupku dňa 20.09.2014 v čase okolo 14:30 hod. v obci W., keď ako vodič osobného motorového vozidla O. L. BL XXX HP pri vystupovaní z tohto vozidla sa pri otváraní dverí nepresvedčil, či tieto môže bezpečne otvoriť, následne tieto dvere otvoril v momente, keď sa vodič V. N. s osobným motorovým vozidlom VW H. SC XXX CX rozbiehal, následkom čoho došlo ku stretu oboch vozidiel. Po tomto kontakte mal žalobca rýchlo vystúpiť zo svojho vozidla, utekať a vyskočiť na prednú kapotu vozidla VW H. vodiča V. N. a spôsobiť si tak zranenie. Žalobca nesúhlasil s určenou príčinou nehody a z toho dôvodu záznam o dopravnej nehode nepodpísal. Žalobca popisuje dopravnú nehodu nasledovne: dňa 20.09.2014 v čase asi o 14:60 hod. v obci W. na O. ulici pred domom č. XX bol žalobca účastník incidentu, kedy po slovnej hádke a fyzickom vzájomnom napádaní sa s vodičom vozidla VW H. SC XXX CX V. N., vodič V. N. so svojim vozidlom úmyselne zrazil žalobcu a spôsobil mu tak ľahkú ujmu. Žalobca bezprostredne po nehode ako aj následne dňa 24.09.2014 popisoval vznik a priebeh udalosti rovnako zhodne a nič na popise nemenil. Až na druhý deň 21.09.2014 prišiel na políciu podať vysvetlenie k udalosti V. N., ktorý však už uvádzal, že žalobca dvere na svojom vozidle otvoril až v momente, keď sa on s vozidlom rozbiehal. Až na druhý deň po udalosti V. N. uvádzal absolútne technicky nemožné a nevysvetliteľné skutočnosti, a to že v momente, keď sa on rozbiehal s vozidlom vodič čierneho auta ešte sedel vo svojom aute. Teda keď sa on rozbiehal žalobca stále sedel vo vozidle a neotváral dvere. Zrazu začul škrípanie, nevedel čo sa deje a videl ako žalobca z pravej strany vyskočil na kapotu jeho vozidla. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nevyhodnotil podrobne všetky námietky uvádzané žalobcom v jeho odvolaní, resp. ich nevyhodnotil vôbec. Žalovaný v odôvodnení venuje podstatnú časť dôkazu odborné vyjadrenie č. 41/2014 znalca R.. K. a poukazuje na dôveryhodnosť tohto odborného vyjadrenia. Žalovaný nevyhodnotil námietky žalobcu v odvolaní smerujúce k nesprávnosti a nepreskúmateľnosti tohto odborného vyjadrenia bez akéhokoľvek doplnenia, dokazovania poukazuje na dôveryhodnosť znalca. Žalobca na podporu svojich žalobných dôvodov a na posúdenie odbornej otázky predložil súdu dôkaz, odborné vyjadrenie č. 53/2015 vypracované znalcom R.. V. N.. Zo záverov predloženého odborného vyjadrenia vyplýva, že údaje žalobcu poskytnuté žalovanému v rámci prvostupňového i odvolacieho konania sú technicky prijateľné a naopak údaje poskytnuté žalovanému vodičom vozidla VW H. sú technicky neprijateľné. Zo záverov tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že správanie žalobcu po ukončení vzájomného incidentu s vodičom vozidla VW H. bolo správne a technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW H.. Poukazuje na dôležitú skutočnosť vyplývajúcu z predloženého odborného vyjadrenia str. 13 a 14, kde znalec konštatuje, že pri pohybe vozidla VW H. a žalobcu uvádzané žalovaným v rozhodnutí by žalobca nikdy nedobehol vozidlo VW H. a teda nemohol žalobca vyskočiť ani na kapotu vozidla VW H.. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 17/2010, z ktorého vyplýva, že ak sú pochybnosťou príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.03.2016 uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a mal zo spisového materiálu dostatočným spôsobom preukázané, že napadnuté rozhodnutie podľa nášho názoru vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Senci, z ktorého vyplýva, že žalobca porušením ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, keď žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol len na základe odborného vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí, nakoľko ako už poukázal na zákonný postup orgánu objasňujúceho dopravnú nehodu, ktorý na základe rozporov v jednotlivých výpovediach účastníkov dopravnej nehody, za účelom ich odstránenia a riadneho zistenia stavu veci pribral znalca R.. O. K. - znalec v odbore Dopravná cestná, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 41/2014. Je pravdou, že žalovaný pri posudzovaní, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania pri rozhodovaní vychádzal aj z odborného vyjadrenia znaleckého úkonu č.: 41/2014 vypracovaného R.. O. Hóborom - znalcom z odboru cestná doprava, evidenčné číslo znalca 914230. Nakoľko žalovaný nie je znalcom, ktorý posudzuje vec po vysoko odbornej stránke a nie je ani v jeho kompetencii a ani príslušný na takéto vypracovanie. Žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v správnom konaní vyhodnocuje dôkazy, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a skúma ich prijateľnosť, odstraňuje rozpory. Odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované je listinným dôkazom svedčiacim, že sa žalovaný dopustil protiprávneho konania. Žalovaný pri rozhodovaní prihliadal na vypracované odborné vyjadrenie, z obsahu ktorého je zistené, že pri rozbore pohybu vozidiel vychádzal z dvoch alternatív pohybu vozidla VW a to alternatíva „A“, pri ktorej vychádzal z tvrdenia vodiča vozidla O. obvineného a alternatíva „B“, pri ktorej vychádzal z výpovede vodiča vozidla VW V. N.. Pri alternatíve „A“ vychádzal z tvrdenia obvineného a to, že dvere jeho vozidla mali ostať pootvorené, obvinený mal stáť v strede cesty pred vozidlom VW, ktoré cúvlo, rozbehlo sa pred, stiahlo sa vpravo a narazilo do pootvorených dverí jeho vozidla a následne malo smerovať na neho, pričom obvinený si mal dať dopredu ruky a po náraze sa mal skotúlať vľavo vedľa vozidla VW, ktoré ďalej pokračovalo v jazde. Znalec po rozbore zadokumentovaných stôp, vyhodnotení technickej prijateľnosti výpovede obvineného a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja potvrdil, že pohyb vozidla VW podľa alternatívy „A“ nie je technicky prijateľný. Pri alternatíve „B“ znalec vychádzal z tvrdenia výpovede vodiča vozidla VW V. N., ktorý uviedol, že po hádke mal odfotiť vodiča vozidla O. sediaceho už vo svojom vozidle, následne mal nasadnúť do svojho naštartovaného vozidla a pohnúť sa vpred, pričom v tom čase mal vodič vozidla O. sedieť vo svojom vozidle. Následne ako sa pohol mal zaregistrovať škrípanie plechov, na kapotu z pravej strany mu mal vyskočiť vodič vozidla O., ktorý sa následne skotúľal vľavo vedľa jeho vozidla. Znalec po rozbore zadokumentovaných stôp, vyhodnotení technickej prijateľnosti výpovede vodiča vozidla VW V. Kováča a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja potvrdil, že pohyb vozidla VW podľa alternatívy „B“ je technicky prijateľný. Na základe predloženého spisového materiálu a jeho štúdia, vykonaného znaleckého experimentu ako aj vykonaného rozboru pohybu v aplikačnom programe Virtual Crash znalec zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika správania sa obvineného, ktorý najskôr otvoril svoje dvere na vozidle O., ktoré narazili do pravého predného blatníka rozbiehajúceho sa vozidla VW a podľa znalca je technicky prijateľné, že následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW. Taktiež nie je pravdou, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa, že ako a kadiaľ a prečo mal za čas 1,650 s z vozidla vybehnúť a vyskočiť na kapotu VW, keď v momente jeho vyskočenia ešte nebolo dvermi jeho vozidla dokončené poškodzovanie pravého boku vozidla VW. Žalovaný v danom prípade poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti odborného vyjadrenia a to, že pri rýchlosti cca 2,52 km/h vozidla VW došlo k stretu s dverami vozidla O., ktoré sa vyvrátili, pričom v tom čase už mohol byť obvinený v pohybe, teda vystupoval z vozidla a kým sa tieto dvere vracali zotrvačnosťou späť, pri ktorej mohli následne poškodiť ostatné časti vozidla VW, v tomto momente mal možnosť žalobca v dostatočnom čase prebehnúť pomedzi vozidlá a z pravej strany vyskočiť na kapotu vozidla O.. Taktiež F. N., ktorá sedela na mieste spolujazdca vo vozidle VW o.i. uviedla, že: ... keď sa ich vozidlo dalo do pohybu smerom dopredu všimla si, že tento vodič čierneho vozidla prudko otvoril dvere...“. Žalovaná zároveň poukazuje na výpoveď žalobcu v priebehu konania a to, že stál pred vozidlom O., ktoré cúvlo a buchlo pravou časťou do vozidla O. a následne ho nabralo na kapotu..., pričom toto jeho tvrdenie je závermi odborného vyjadrenia znalca ako aj vypracovaným znaleckým experimentom jednoznačne vyvrátené. Žalovaný konštatuje, že v zmysle § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Jedným z pojmových znakov je skutočnosť, že na vznik zodpovednosti za jeho spáchanie, sa vyžaduje zavinenie. Vyplýva to už z legálnej definície priestupku (ustanovenie § 2 zákona o priestupkoch), pričom ide o jednu z viacerých kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnení na to, aby bolo možné povedať, že čin je činom protiprávnym a zároveň nesúcim znaky priestupku. Pri priestupku je podľa už vyššie citovaných ustanovení dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Zavinenie nie je možné vyvodzovať zo zodpovednosti druhého účastníka dopravnej nehody, ale zo skutočnosti, že otvoril dvere a tým ohrozil vodiča V. N. a následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW, čím došlo k dopravnej nehode. Je nepochybné, že správanie sa účastníkov cestnej premávky je primárna skutočnosť, avšak nemôže mať za následok tú skutočnosť, že vodič môže porušovať predpisy, ktoré sú mu inak známe, aj napriek tomu, čo predchádzalo konaniu oboch vodičov pred uvedeným konaním. Formalistický prístup, popísaný žalobcom najmä v odvolaní totožný s vyjadrením v podanej žalobe, by mohol viesť k nepostihnuteľnosti každého vodiča, ktorý by sa správal nedisciplinovane a neohľaduplne a otváral dvere, čím ohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky a následne vyskočí na kapotu motorového vozidla a z uvedeného dôvodu by došlo k dopravnej nehode. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ak aj správneho orgánu prvého stupňa bolo treba zrušiť, nakoľko vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 20.09.2014 v čase asi o 14,30 hod. v obci W. na O. ulici pred rodinným domom v popisným číslom XX tu po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napádaní chcel vodič W.. W. J., bytom W., O. XX vystúpiť zo stojaceho motorového vozidla zn. O. L., ev. č. BL-XXXHP, čiernej farby a chcel podísť k osobnému motorovému vozidlu zn. VW H. SC XXX CX, ktoré riadil vodič V. N., bytom E., M. ulica XX. Správny orgán prvého stupňa požiadal o vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci predmetnej dopravnej nehody znalca R.. O. K.. Znalec vypracoval odborné vyjadrenie dňa 29.12.2014 pod číslom 41/2014, v ktorom znalec vypracoval dve alternatívy pohybu vozidla VW H. a to alternatívu „A“ a alternatívu „B“. Pri alternatíve „A“ znalec vychádzal z tvrdenia vodiča W.. W. J., ktoré uviedol do zápisnice o podaní oznámenia zo dňa 24.09.2014 a pri alternatíve „B“ z tvrdenia V. N., ktoré uviedol do zápisnice o podaní oznámenia zo dňa 21.09.2014. Po rozbore zdokumentovaných stôp vyhodnotení technickej prijateľnosti výpovede vodiča W. J. a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja znalec potvrdil, že pohyb vozidla VW podľa alternatívy „A“ nie je technicky prijateľný. Znalec taktiež po vyhodnotení jednotlivých tvrdení dospel k záveru, že technicky nie je prijateľné ani tvrdenie vodiča W.. W. J., že stál v strede cesty pred vozidlom VW H., ktoré ho nabralo a nieslo niekoľko metrov. V predmetnej veci znalec vypracoval pre posúdenie technickej prijateľnosti znalecký experiment, pri ktorom sa zistilo, že pokiaľ malo dôjsť k vyvráteniu dverí vozidla O. nárazom vozidla VW H. dvere vozidla O. by museli vojsť do profilu vozidla VW cca 40-50 cm, pričom takýto pohyb dverí však nesúhlasí s hlbkou deformácie vozidla VW ani hĺbkou poškodenia dverí vozidla VW. V predmetnom odbornom vyjadrení znalec uviedol, že na základe štúdia spisového materiálu vykonaného znaleckého experimentu ako aj vykonaného rozboru pohybu v aplikačnom programe Virtuál Crasr zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika správania sa vodiča vozidla O. W.. W. J.. W.. W. J. najprv otvoril svoje dvere na vozidle O., ktoré narazili do pravého predného blatníka rozbiehajúceho sa vozidla VW a je technicky prijateľné, že následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW H.. V skutočnosti uvádzané vodičom V. N. potvrdila aj očitá svedkyňa F. N.. Správny orgán má za dostatočne preukázané, že výpoveď V. N. ako aj výpoveď F. N. korešponduje zo závermi vypracovaného odborného vyjadrenia č. 41/2014, pričom dôležité skutočnosti, ktoré obvinený uviedol, že ako vyšiel z vozidla tak nechal pootvorené dvere na vozidle O. L., že stál pred vozidlom VW H. v strede cesty, ktoré ho malo potom ako cúvol a znovu sa pohol nabrať na kapotu kvôli výpovedi V. N., F. N. a predovšetkým závermi uvedeného odborného vyjadrenia vyvrátené. Správny orgán na základe vykonaných a predložených dôkazov vydal dňa 04.02.2015 rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-12/SC-OD12-2015, ktorým uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. W.. W. J. ako účastníka cestnej premávky, ktorý porušil ust. § 24 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.04.2015 č. KRPZ-BA-KD 121-45/2015-P, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu v danom konaní bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KD121-45/2015-P zo dňa 23.04.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ORP-P-12/SC-OD12-2015 zo dňa 04.02.2015, ktoré mal konajúci súd taktiež preskúmať ako aj postupy správnych orgánov v správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ods. 2 uvedeného §, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť, nakoľko zistením skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a aby boli spoľahlivým základom pri jeho rozhodovaní. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj na druhostupňový správny orgán až do vydania rozhodnutia. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetky vyšetrenia, potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných vyšetrení zodpovedali skutočnosti. Nedostatky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci môžu byť dôvodom pred zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Potrebné podklady pre rozhodnutie je povinný obstarať predovšetkým sám správny orgán. Keďže si určuje aj rozsah zisťovania podkladov pre rozhodnutie je vecou jeho úvahy, či vykoná navrhnutý dôkaz alebo použije iný dôkazný prostriedok. Povinnosťou správneho orgánu je vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania, resp. zúčastnenou osobou. Je v záujme materiálnej pravdy, ako aj rýchlosti a hospodárnosti konania, aby správny orgán použil všetky podklady, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a aby ani z toho dôvodu nedochádzalo k ich uplatneniu až v rámci preskúmavania rozhodnutia. Súd má zato, že správne orgány v danej veci nepostupovali v súlade so správnym poriadkom. Súd vytýka žalovanému, že sa vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol. Nezaoberal sa a nevyhodnotil námietky žalobcu, ktoré mal a uviedol v odvolaní, týkajúce sa nesprávnosti (podľa žalobcu) odborného posudku znalca R.. K.. Žalovaný nevyhodnotil námietku žalobcu v odvolaní poukazujúc na technickú nemožnosť tvrdenia vodiča VW H., že žalobca zo sediacej polohy vystúpil z vozidla následne pomedzi vozidlá, ktoré sa vzájomne poškodili, prebehol pred svoje vozidlo, dobehol rozbiehajúce sa vozidlo V. N., ešte mu vyskočil na kapotu a to všetko za čas 1,65 sek. Žalovaný žiadnym dôveryhodným spôsobom nevyvrátil tieto námietky žalobcu. Žalovaný nevyhodnotil námietku žalobcu, prečo vodič vozidla VW H. v momente kontaktu s dverami vozidla žalobcu nezastavil a nezabránil rozsiahlemu poškodeniu vozidiel, keď podľa žalovaného v tomto momente jazdil rýchlosťou len 2,52 km/h. Napriek veľmi nízkej rýchlosti jazdy vozidla VW H. pri prvom kontakte s dverami vozidla žalobcu, vodič tohto vozidla zvýšil rýchlosť svojho vozidla až na 20 km/h a pritom sa vzájomným kontaktom poškodzovali časti oboch vozidiel. Súd má zato, že žalovaný v rámci objektívnosti odvolacieho konania pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa mal vyhodnotiť námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a pri pochybnostiach mal dať vypracovať nové znalecké posúdenie alebo požiadať R.. K. o doplnenie znaleckého posúdenia o odpovede námietky žalovaného uvedené v odvolaní. Súd ako aj žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/17/2010, z ktorého vyplýva, že ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu vo výške 595,42 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 35,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 560,42 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú dva úkony á 139,83 eur; dva krát režijný paušál á 8,39 eur (r. 2015); 1 právny úkon 143,- eur; 1 x paušálna náhrada 8,58 eur a 20% DPH. Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za právny úkon vyjadrenie na výzvu súdu z 15.01.2016, ktorej povinnosť vyplýva z OSP a vyjadrenie zo dňa 30.06.2016 čo bola príprava advokáta na ústne pojednávanie. Súd taktiež neuznal náhradu za odmenu znalca vo výške 300,- eur, nakoľko nebola požiadavka súdu na vypracovanie znaleckého posudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.