Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201194 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201194.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpený: PRK Partners s.r.o., advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Oravec, advokát a konateľ, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1474/2015 zo dňa 29.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 30.12.2014 v čase od 11:30 hod. do 12:30 hod. vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) v prevádzkarni: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta, Senec úradnú kontrolu a odber vzorky výrobku Arašidy nelúpané pražené á 400 g, dátum minimálnej trvanlivosti 11.03.2015, šarža E 08140027C, výrobca ENCINGER spol. s r.o., Jadranská 13, Bratislava, distribútor POL-ENSA Sp.Zo.o., Zator, Poľsko, krajina pôvodu Čína. 2. Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín, skúšobné laboratórium Veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave (ďalej aj len „Štátny veterinárny a potravinový ústav“) vykonal laboratórne vyšetrenie vzorky a výsledky zaznamenal v Protokole o skúške č. 146/2015 zo dňa 09.01.2015 (ďalej aj len „Protokol o skúške 1“). Laboratórnym vyšetrením bolo zistené, že vzorka nespĺňala požiadavky na bezpečnosť potravín podľa čl. 14 ods. 1 a čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v náležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“) a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 132/2014 Z. z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich (ďalej aj len „vyhláška“). 3. Dodatočnou úradnou kontrolou vykonanou dňa 12.01.2015 v čase od 10:30 hod. do 11:30 hod. bolo zistené, že výrobok Arašidy nelúpané pražené á 400 g, ktorý je nevhodný na ľudskú spotrebu, sa v predajných priestoroch nenachádzal z dôvodu, že bol vypredaný (množstvo 6,8 kg). 4. Skutočnosti zistené počas výkonu dodatočnej úradnej kontroly sú uvedené v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. DÚKP/SC/2015/BN,KJ/2 zo dňa 12.01.2015, ktorý bol prerokovaný a podpísaný zástupcom riaditeľa pánom Martinom Debnárom, ktorý uviedol, že sa vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. Vo vyjadrení doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.02.2015 žalobca informoval o stiahnutí nevyhovujúceho výrobku z ostatných filiálok, o jeho množstve a ďalšom naložení s ním. 5. Na základe týchto skutočností začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci zistených porušení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“), dňa 23.02.2015 zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania, umožnil mu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril v stanovenej lehote. 6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. RO: 474/2015-251 zo dňa 20.03.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ktorého sa dopustil tým, že umiestňoval na trh 17 kusov potraviny v množstve 6,8 kg, ktorá bola laboratórnou analýzou posúdená ako nevhodná na ľudskú spotrebu, za čo mu uložil pokutu vo výške 3 000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 1474/2015 zo dňa 29.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustil § 9 ods. 1 vyhlášky a ponechal iba ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti potraviny, ktoré doplnil o chýbajúci čl. 14 ods. 2 písm. b) v spojení s čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Ďalej doplnil slovné spojenie s „ojedinelým“ výskytom plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, doplnil presnú identifikáciu potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu a doplnil odôvodnenie výšky pokuty, pričom uloženú pokutu nechal v nezmenenej výške. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že uvádzal na trh 6,8 kg potraviny nevhodnej na ľudskú konzumáciu, nakoľko z Protokolu o skúške 1 je zrejmé, že Štátny veterinárny a potravinový ústav testoval iba 0,8 kg potraviny. Ak jeden balíček arašidov, ktorý je zabalený v pevnom plastovom obale, obsahuje nedostatky, nemôže to automaticky znamenať, že aj ostatné balíčky majú tie isté nedostatky. Každý balíček arašidov môže mať rozdielne nedostatky. 10. Žalobca prevzal potravinu od dodávateľa už zabalenú v spotrebiteľskom obale a prípadný nedostatok mohol odhaliť iba otvorením každého balíčka a porušením spotrebiteľského obalu, čo je prakticky nerealizovateľné. S ohľadom na túto skutočnosť nemohol zistiť, že potravina obsahuje nedostatky a nemohol zabrániť jej umiestneniu na trh. 11. Záver žalovaného, že žalobca umiestňoval na trh 6,8 kg nebezpečnej potraviny, je v rozpore s povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tejto časti napadnutého rozhodnutia. 12. Ďalej žalobca poukázal na rozdielne výsledky skúšok. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Protokole o skúške 1 zaobstaranom prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že vzorka údajne obsahovala plesnivé jadrá, mŕtve škodce, mala vôňu a chuť po zoxidovanom tuku a nebola v súlade s Nariadením (ES) č. 178/2002 a bola nevhodná na ľudskú konzumáciu. Laboratórium EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. v Protokole o skúške zo dňa 30.12.2014 (ďalej aj len „Protokol o skúške 2“) zaobstaraného žalobcom uviedlo, že doplnková vzorka (t.j. iná časť vzorky) neobsahovala plesnivé jadrá, ani mŕtve škodce, ale mala iba nepríjemne zatuchnutú až horkú vôňu, resp. chuť, pričom neuviedlo, že by bola nevhodná na ľudskú spotrebu, ani že by bola v rozpore s Nariadením (ES) č. 178/2002. 13. Vzhľadom na rozdielnosť záverov Protokolu o skúške 1 a Protokolu o skúške 2 bolo nevyhnutné, aby správne orgány v súlade s právom na prezumpciu neviny a pravidlom in dubio pro reo buď vychádzali zo záveru v prospech žalobcu, alebo mali úplne a presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie a obstarať si potrebné doklady pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 a § 3 ods. 5 správneho poriadku. Obdobný záver vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/245/2014 zo dňa 25.03.2015. 14. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa nesprávneho ustanovenia § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Nariadenie (ES) č. 178/2002 neobsahuje skutkové podstaty správnych deliktov za umiestňovanie nebezpečných alebo nevhodných na ľudskú spotrebu potravín na trh, ale ponecháva ich úpravu na vnútroštátne právo. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, vychádzať z toho, aby znaky skutkovej podstaty daného správneho deliktu vymedzoval zákon o potravinách. Ani za predpokladu, že by záver Protokolu o skúške 1 bol správny, žalobca nenaplnil znaky žiadnej z troch skutkových podstát správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. 15. Žalobca pripustil, že vzorka mohla vzhľadom na Protokol o skúške 2 obsahovať nedostatky, ale trval na tom, že nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. V prípade spomenutých nedostatkov mohlo ísť napríklad o spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. c), prípadne podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. 16. Žalobca tiež namietal porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“) a to predovšetkým práva na oznámenie obvinenia a práva na obhajobu a na prezumpciu neviny. Je povinnosťou správneho orgánu bez meškania oznámiť obvinenému právnu charakteristiku obvinenia a tiež dôvody obvinenia. Tieto informácie mu boli poskytnuté až v prvostupňovom rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 18. Poukázal na priebeh správneho konania, ako aj na porušenie zistené úradnou kontrolou potravín u žalobcu a tiež na kritériá, z ktorých vychádzal pri určovaní výšky pokuty. 19. Nesúhlasil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávnosti výroku napadnutého rozhodnutia. Počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 30.12.2014 inšpektori odobrali vzorku a kontravzorku baleného výrobku Arašidy nelúpané pražené á 400 g. Vzorku analyzoval Štátny veterinárny a potravinový ústav akreditovanou metódou ŠPP S 01. Druhá časť zapečatenej vzorky, ktorú odobrali inšpektori na žiadosť žalobcu ako vzorku na doplnkové stanovisko znalca, bola ponechaná u žalobcu, ktorý ju dňa 13.01.2015 predložil na senzorické posúdenie do skúšobného laboratória EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., pri ktorom bola použitá akreditovaná metóda ŠPP SA M 004. 20. V záverečnom posúdení Protokolu o skúške 2 je vyhodnotený iba zmyslový nález, ktorý nie je v súlade s požiadavkami vyhlášky. Vzorka v skúšobnom laboratóriu EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. nebola posúdená z hľadiska bezpečnosti, aj keď v Protokole o skúške 2 bola požiadavka na hodnotenie bezpečnosti zaznamenaná. Z uvedeného vyplýva, že obe vzorky boli senzoricky nevyhovujúce vo vôni a chuti, ale vzorka testovaná v laboratóriu EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. nebola posudzovaná z hľadiska jej bezpečnosti a vhodnosti na ľudskú spotrebu. 21. Základným predpokladom nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu je jej neprijateľnosť. Potravina sa môže stať neprijateľnou aj v dôsledku zmenenej, neprijateľnej vône a chuti. Potraviny so zmenenou, neprijateľnou chuťou či vôňou nemusia predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľa, ale aj tak sa budú považovať za nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu neprijateľnosti. Odobratá vzorka bola v laboratóriách EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. vyhodnotená ako nevhodná na ľudskú spotrebu z dôvodu zatuchnutej až horkej chuti. 22. Podstatné je, že v oboch laboratóriách bolo preukázané senzorické narušenie potraviny, čím sa stala nekonzumovateľnou na ľudskú spotrebu a aj napriek tomu bola spotrebiteľovi ponúkaná ako plnohodnotná. V jadrách arašidov prebiehali senzorické zmeny v dôsledku oxidácie tukov, čím sa potravina úplne znehodnocovala. 23. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, podľa ktorej nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, keďže inšpektori pri úradnej kontrole prešetrovali podanie spotrebiteľa týkajúce sa predaja pokazených arašidov nelúpaných, pražených, so zmenenými senzorickými vlastnosťami. Nezaoberali sa zásadami správnej výrobnej praxe, ani hygienickými požiadavkami pri manipulácii s potravinami, ale predmetom konania bola bezpečnosť potraviny. 24. Žalovaný má zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia s oprávnením jeho zamestnancov vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo neho do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa vyrábajú potraviny, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Na základe zdokumentovaného stavu úradnou kontrolou správny orgán posúdi, či sú dané dôvody na uloženie sankcie. 25. Správny poriadok neupravuje obsahové náležitosti upovedomenia o začatí správneho konania. Prvostupňový správny orgán dal žalobcovi v upovedomení zo dňa 20.02.2015 možnosť účinne obhajovať svoje záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy v lehote 5 dní od jeho doručenia. Žalobca svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nevyužil. IV. Posúdenie veci 26. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 27. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či záver správnych orgánov o naplnení skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách žalobcom bol dostatočne skutkovo podložený a tiež to, či sa žalovaný vysporiadal s Protokolom o skúške 2. 28. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, do obehu je zakázané uvádzať potraviny iné ako bezpečné (čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002). 29. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2 000eur do 150 000 eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3 000 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 30. V zmysle čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa za nebezpečnú považuje potravina zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu, pričom nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu je daná jej neprijateľnosťou z dôvodu kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 31. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 32. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. 33. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. 34. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie". Dohovor má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. 35. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách") ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 36. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 37. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány vo veci vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku náležite odôvodnili. Žalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách tým, že umiestňoval na trh výrobok Arašidy nelúpané pražené á 400 g v počte 17 kusov (t.j. v množstve 6,8 kg), ktorý bol nevhodný na ľudskú spotrebu z dôvodu ojedinele sa vyskytujúcich plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, ako aj pre vôňu a chuť po zoxidovanom tuku. Nevhodnosť tejto potraviny na ľudskú spotrebu mali správne orgány za preukázanú jednak z kontroly vykonanej Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, a jednak z výsledkov laboratórneho vyšetrenia realizovaného laboratóriom EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. 38. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa uloženia pokuty podľa nesprávneho ustanovenia, súd poukazuje na to, že žalovaný odstránil nedostatky prvostupňového rozhodnutia a zmenil výrok tak, že ponechal iba ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti potraviny a doplnil čl. 14 ods. 2 písm. b) a s čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. 39. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko správne orgány zistili všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný sa vysporiadal aj so žalobcom predloženým dôkazom - Protokolom o skúške 2, pričom dospel k záveru, že obe vzorky boli senzoricky nevyhovujúce vo vôni a chuti. V Protokole o skúške 1 bola vzorka vyhodnotená ako potravina s vôňou a chuťou po zoxidovanom tuku a v Protokole o skúške 2 bola doplnková vzorka vyhodnotená ako potravina so zatuchnutou vôňou a nepríjemnou zatuchnutou až horkou chuťou. 40. Neobstojí ani poukaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/2S/245/2014 zo dňa 25.03.2015, nakoľko v tejto veci sa žalovaný nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom aj napriek tomu, že tento dôkaz bol v rozpore s dôkazom, na základe ktorého žalovaný rozhodol, keďže podľa laboratórnych vyšetrení vypracovaných Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom bolo vo výrobku prekročené maximálne povolené množstvo reziduí pesticídov a podľa druhého laboratórneho vyšetrenia vypracovaného na podnet žalobcu tento výrobok spĺňal povolené hodnoty. V prejednávanej veci však neexistuje obdobný rozpor medzi dvoma výsledkami laboratórnych vyšetrení. Ako je uvedené vyššie, podľa oboch protokolov bolo senzorickým skúmaním zistené, že výrobok má nevyhovujúcu vôňu aj chuť, ktorá ho robí nevhodným na ľudskú spotrebu. 41. K otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu súd dodáva, že dodržiavanie zákonom stanovených podmienok umiestňovania na trh bezpečných potravín predstavuje právnu povinnosť prevádzkovateľa, za ktorej porušenie zodpovedá objektívne, bez ohľadu na okolnosti, ktoré porušenie tejto povinnosti bezprostredne zapríčinili. Tejto zodpovednosti sa žalobca nemôže zbaviť tým, že poukáže na nemožnosť fyzickej kontroly výrobku zabaleného v spotrebiteľskom obale, ktorého otvorením by sa výrobok stal nepredajným. 42. Podľa názoru súdu kvalita a bezpečnosť potravinárskych výrobkov závisí nielen od správnej výrobnej praxe spočívajúcej v dodržiavaní predpísaných výrobných postupov, ale aj od kvality transportu výrobkov k predajcovi, od ich uskladnenia predávajúcim a podmienok predaja. V preskúmavanej veci nebolo predmetom kontroly dodržiavanie noriem upravujúcich výrobný proces, ale kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách týkajúcich sa zásad umiestňovania potravín na trh. Malo by byť v záujme žalobcu, aby za účelom udržania si zákazníkov nakupoval výrobky od výrobcov, ktorí garantujú ich kvalitu a bezpečnosť, nakoľko v prípade umiestňovania na trh potravín, ktoré sú nebezpečné, zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, nezodpovedá za porušenie povinností ustanovených zákonom o potravinách výrobca, ale zodpovedným je predávajúci. 43. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia čl. 6 dohovoru, a to predovšetkým práva na obhajobu a na prezumpciu neviny z dôvodu, že nebol oboznámený s právnou charakteristikou obvinenia a dôvodmi obvinenia, súd uvádza, že prezumpcia neviny je jednou zo zásad deliktuálneho konania. Osoba je obvinená z deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí ako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. 44. Zásada prezumpcie neviny v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že správne konanie je ovládané zásadou oficiality, t.j. považuje sa za začaté až dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, ktorým je v tomto prípade upovedomenie o začatí konania. V upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 20.02.2015 bol žalobca oboznámený s dôvodmi, pre ktoré začal prvostupňový správny orgán správne konanie o uložení pokuty za správny delikt, tento bol oboznámený s dôkazmi tvoriacimi podklad pre rozhodnutie a bola mu poskytnutá lehota 5 dní na vyjadrenie, prípadne na doplnenie dokazovania. Žalobca svoje právo vyjadriť sa alebo navrhnúť dôkazy v stanovenej lehote nevyužil aj napriek tomu, že mu prvostupňový správny orgán v tomto smere poskytol možnosť obhajovať svoje práva. Správny poriadok síce neupravuje obsahové náležitosti upovedomenia o začatí správneho konania ale to nezbavilo správny orgán povinnosti oznámiť účastníkovi konania (žalobcovi) právnu charakteristiku konania, na ktorom je obvinenie založené, ešte pred samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia. V upovedomení teda mal byť žalobca oboznámený aj s právnou charakteristikou konania tak, aby mohol riadne uplatniť svoje právo na obhajobu. Táto vada konania však podľa názoru súdu nie je v celkovom kontexte prípadu takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a nevyvolala potrebu ich zrušiť. Je bez významu rušiť rozhodnutie z formálnych dôvodov, keď by nové konanie neprinieslo zmenu v prospech žalobcu. 45. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.