Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201283 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci ž a l o b c u : Z., bytom G. právne zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, proti ž a l o v a n é m u : Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15859/2015/B625-SV/39261/Pek zo dňa 02.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Podtatranská vodárenská spoločnosť a. s. so sídlom Hraničná 17, Poprad zastúpená Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. so sídlom Mlynské Nivy č. 45 Bratislava podala dňa 14.01.2015 na Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný správny orgán návrh na vyvlastnenie, v ktorom navrhla zriadiť právo vecného bremena k pozemkom v k. ú. S., ktorých spoluvlastníkom je Z., nar. XX.XX.XXXX, pre účel výstavby líniovej stavby Diaľnica D1 Mengusovce - Jánovce, pre objekt č. 522-00-Vodovodná prípojka pre pravostranné odpočívadlo Batizovce v k.ú. S., keďže sa nepodarilo na pozemku zriadiť vecné bremeno nevyhnutné pre stavbu vo verejnom záujme dobrovoľne na základe dohody. 2. Okresný úrad Prešov oznámením č. OU-PO-OVBP2-2015/10020/19041 zo dňa 13.02.2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 18.03.2015. Súčasťou oznámenia bolo aj poučenie účastníkov konania. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 20.02.2015. 3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 18.03.2015 č. OU-PO-OVBP2-2015/10020/31700/ŠSS- TL vyplynulo, že prítomní účastníci nevzniesli žiadne námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu. 4. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky skúmal v konaní splnenie predpokladov pre vyvlastnenie teda, či je splnený účel a podmienky, za ktorých možno podľa stavebného zákona vyvlastniť a keďže navrhovateľ splnil všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa ust. § 108 až 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydal prvostupňové rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2015/10023/41171/ŠSS-TL zo dňa 13.04.2015, ktorým bolo podľa ust. § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vo verejnom záujme rozhodnuté vyvlastnením o zriadení práva vecného bremena v prospech Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a. s., Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 485 250 podľa ust. § 108 až 116 stavebného zákona v spojení s ust. § 30 a 31 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a s ust. § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, k nehnuteľnostiam v k.ú. S., druh pozemku lesná pôda. LV č. Por.č. B-LV Číslo KN-C parcely Výmera parc. m2 V GP Diel č. Spoluvl. Podiel Č. znl. Posudku Č. geom. plánu Hodnota VB €/m2 Náhrada v € XXXX XXX XXX/X 48 9-1 XX/XXXX 106/2012 118/2011 8,0408 0,8395 XXXX XXX XXX/X 133 10 XX/XXXX 106/2012 118/2011 8,0406 2,3261 XXXX XXX XXX/X 120 11 XX/XXXX 106/2012 118/2011 8,0400 2,0984 XXXX XXX XXX/X 7 - XX/XXXX 107/2012 119/2011 20,6300 0,3136 spolu 5,58 eura 5. Podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností je Z. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/XX, I. (povinný z vecného bremena). Vecné bremeno spočíva v povinnosti povinného strpieť na predmetných nehnuteľnostiach: existenciu inžinierskych sieti oprávneného z vecného bremena - „SO 522-00 Vodovodná prípojka pre pravostranné odpočívadlo Batizovce“ v rozsahu vymedzenom geometrickými plánmi č. 118/2011 na priznanie práva uloženia inžinierskych sieti zo dňa 12.4.2012, vyhotoveného firmou GEODETICCA, IČO: 36 572 161, úradne overeného Správou katastra Poprad pod č. G1-318/12 dňa 24.4.2012 a v jeho zrovnávacom zostavení vyhotovenom firmou Geodetika zo dňa 30.11.2013 a č. 119/2011 na zameranie skutočného stavu šachty, obj. 522-00, na oddelenie pozemku p.č. XXX/X úradne overeného Správou katastra v Poprade dňa 23.4.2012 pod č. G1-299/12, prechod a prejazd zamestnancov a vozidiel oprávneného z vecného bremena za účelom údržby a opravy vodovodnej prípojky, pričom toto oprávnenie sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje na dotknuté nehnuteľnosti. Povinný z vecného bremena má povinnosť zdržať sa v rozsahu záberu vecného bremena každej činnosti, ktorá by mohla poškodiť uloženú inžiniersku sieť: a) vykonávať zemné práce, umiesťovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k predmetným objektom alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav, b) umiesťovať skládky, c) vykonávať terénne úpravy. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vyplatí navrhovateľ podľa ustanovení § 8 ods. 3, 4 zák. č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vyvlastňovanému, do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, spôsobom s ním dohodnutým. Vecné bremeno sa zriaďuje k predmetným nehnuteľnostiam v k. ú. S., pre účel výstavby stavebného objektu č. 522-00 Vodovodná prípojka pre pravostranné odpočívadlo Batizovce. V konaní neboli vznesené námietky proti vyvlastneniu. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že tým, že mu boli vyvlastnením obmedzené jeho vlastnícke práva, boli porušené jeho práva a slobody. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 15859/2015/B625-SV/39261/Pek zo dňa 02.07.2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2015/10023/41171/ŠSS-TL zo dňa 13.04.2015. 8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že preskúmal vec v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou ako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi rozhodol tak, že rozhodnutie potvrdil. II. 9. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15859/2015/B625-SV/39261/Pek zo dňa 02.07.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 10. Žalobca v žalobe konštatoval, že rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že písomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným neviedla k tomu, aby sa vec vybavila zmierlivo. Taktiež žalobca poukázal na to, že ani jeden zo správnych orgánov nevenoval pozornosť riadnemu zisteniu skutkového stavu a tým porušil ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalobca žalovanému predložil relevantné listiny ako podklady, ktoré neboli zohľadnené pri rozhodovacej činnosti správneho orgánu, pričom správny orgán nevyvrátil relevantnosť podkladov zo strany žalobcu. Uviedol, že správny orgán nepostupoval zákonom stanoveným postupom podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, keď nevykonal dokazovanie takým spôsobom, aby bol riadne zistený a objasnený skutočný stav veci tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi. Žalobcovi nie je zrejmé, čo správny orgán zistil na základe vykonaného dokazovania, čo bolo zistené v prospech a čo v neprospech žalobcu, ktoré dôkazy vyhodnotil, ktoré nepripustil. 11. Žalobca ďalej namietal, že nebol správnym orgánom poučený o svojich právach a právom chránených záujmoch a preto vydané rozhodnutie trpí neodstrániteľnými právnymi vadami. 12. Bol názoru, že samotné vyvlastňovacie konanie sa neuskutočnilo spôsobom, aby bolo jednoznačne preukázané, ktorá časť podielového spoluvlastníctva je dotknutá vyvlastňovacím konaním, čím boli porušené ústavne garancie, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa zaručuje (čl. 20 Ústavy SR). Podľa žalobcu sa nezistil dostatočne rozsah vlastníckeho práva vyjadrením ostatných spoluvlastníkov a zároveň nevyhnutnosť miery vyvlastnenia nehnuteľnosti. 13. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že žalobca odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľností a preto spochybnil tvrdenie žalovaného, že na vyvlastnenie postačuje predloženie návrhu zmluvy ako dôkaz pokusu o dohodu. 14. Žalobca taktiež konštatoval, že správny orgán konal predčasne, keď nevyužil všetky právne inštrumenty tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností pristúpiť k výstavbe diaľničného telesa, ktoré je už skolaudované a v prevádzke. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. 16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, že v predmetnej veci boli jednoznačne splnené zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie - t. j. v danom prípade pre obmedzenie podielového spoluvlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom vyvlastnením. Svoj postup ako i postup prvostupňového správneho orgánu vo veci bol v súlade so zásadami správneho konania a podrobne odôvodnený. Správne konanie bolo voči žalobcovi transparentné, a preto mohol účinne obhajovať svoje záujmy. Uviedol, že v žalobe žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a okolnosti (ani žiadne nové dôkazy) ako tie, ktoré boli obsahom odvolania, a s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom konaní. 17. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné a že právny názor v nich vyslovený je nesprávny. Prvostupňový správny orgán pri skúmaní zákonom stanovených podmienok vyvlastnenia mal za to, že navrhovateľ v konaní o vyvlastnenie preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Taktiež bolo zohľadnené, že na niektoré stavebné objekty predmetnej stavby už boli vydané stavebné povolenia, čím podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona územné rozhodnutie v spojení s jeho predĺžením nestratilo platnosť. Nevyhnutnosť vyvlastnenia predmetných pozemkov konkrétne nevyhnutnosť záberu bola posúdená na základe predloženého geometrického plánu č. 118/2011 vyhotoveného GEODETICCOU, Košice overeného Správou katastra Poprad pod č. G1-318/12, zrovnávacie zostavenie GP č. 118/2011 vyhotovený U.. O. Z. - GEODETIKA - geodetická kancelária, Hradište pod Vrátnom a geometrický plán č. 119/2011 zo dňa 02.04.2012 vyhotovený GEODETICCOU, Košice a overený správou katastra Poprad pod č. G1-298/12. Ďalej bola pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie zohľadnená trhová cena nehnuteľností v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona, podľa znaleckého posudku č. 106/2012 zo dňa 28.11.2012 a znaleckého posudku č. 107/2012 zo dňa 30.11.2012 vypracovaného znalcom U.. P., Petrova Ves. Bezvýslednosť dohody bola vo vyvlastňovacom konaní preukázaná v súlade s ust. § 112 ods. 4 stavebného zákona doručenkou písomnej výzvy na uzatvorenie dohody, ktorú žalobca neakceptoval. 18. Konštatoval, že v predmetnej veci k žiadnej priamej korešpondencii medzi žalovaným a žalobcom nedošlo. Taktiež niektoré námietky žalobcu vyslovené v žalobe považoval za výslovne všeobecného charakteru bez akejkoľvek špecifikácie konkrétnych porušení príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu vo väzbe na citované ustanovenia správneho poriadku, preto sa k ním nemôže vyjadriť. Mal však za to, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľným podrobným spôsobom uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a zároveň sa dostatočným spôsobom vyrovnal s námietkami žalobcu. 19. Žalovaný považoval námietku žalobcu o porušení povinnosti správneho orgánu poučiť účastníka konania za irelevantnú, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva že si správny orgán túto svoju povinnosť splnil. 20. Taktiež je podľa názoru žalovaného v rozhodnutiach správnych orgánov jednoznačne vyšpecifikované, ktorých dielov citovaných pozemkov sa vyvlastnenie týka, pričom graficky boli tieto diely vyznačené v príslušných geometrických plánoch. Okrem toho základným predpokladom pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v kontexte článku 20 Ústavy SR je splnenie podmienky, že vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu, v nevyhnutnej miere a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak a všetky tieto boli v predmetnej veci splnené. 21. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že ostatní podieloví spoluvlastníci vyvlastňovaných nehnuteľností nie sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania, pretože stavebný zákon nevymedzuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania a teda za účastníka možno považovať toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím o vyvlastnení dotknuté. 22. Ďalej uviedol, že žalobca neakceptoval písomnú výzvu na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena na spoluvlastnícke podiely tvoriace časť zabratých pozemkov a bezvýslednosť dohody sa podľa ust. § 112 ods. 4 stavebného zákona preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzatvorenie dohody. 23. Poukázal na to, že predmetný stavebný objekt (Stavebný objekt č. 522-00 - Vodovodná prípojka pre pravostranné odpočívadlo Batizovce), pre účely ktorého sa vo verejnom záujme vyvlastňovalo tvorí súčasť objektovej skladby stavebných objektov líniovej stavby „Diaľnica D1 Mengusovce - Jánovce“, ako to vyplýva z obsahu územného rozhodnutia o jej umiestnení. Vydanie územného rozhodnutia sa týkalo predmetnej líniovej stavby komplexne. Žiadosti o stavebné povolenie je možné v súlade so stavebným zákonom podávať na príslušný stavebný úrad aj pre jednotlivé stavebné objekty tvoriace súčasť stavby. IV. 24. Žalobca vo svojom stanovisku na vyjadrenie žalovaného doručenom súdu dňa 02.06.2016 i naďalej zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v odvolaní, ako i v samotnej žalobe a tvrdenia žalovaného považoval za účelové a právne irelevantné. V. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.. 26. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 30. Podľa čl. 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo vlastniť majetok. 31. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 32. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). 33. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 34. Podľa § 108 ods. 3 citovaného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 35. Podľa § 113 ods. 1 citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. 36. Podľa § 113 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. 37. Podľa § 113 ods. 3 citovaného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 38. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 39. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 40. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. VI. 41. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 medzi základné ľudské práva a slobody zahŕňa aj právo vlastniť majetok. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vyvlastnenie je výnimočným zásahom do vlastníckeho práva, ktorého následkom je strata majetku proti vôli vlastníka. K vyvlastneniu možno pristúpiť len vtedy, ak nedošlo k dohode s vlastníkom o postúpení vlastníckeho práva. Na to, aby bolo vyvlastnenie v súlade s ústavou musí dôjsť k súčasnému naplneniu podmienok vyvlastnenia ktorými sú; nevyhnutná miera, verejný záujem, zákonný podklad a primeraná náhrada. V záujme naplnenia podmienky nevyhnutnej miery vyvlastnenia je potrebné brať ohľad na rozsah vyvlastnenia, ktorý nemôže byť vyvlastnený vo väčšom rozsahu, ako je to nevyhnutné pre splnenie účelu, ktorý sa vyvlastnením sledoval a taktiež skúmanie, či sa dosiahnutie účelu vyvlastnenia nedá dosiahnuť aj inými prostriedkami, ktoré by s menšou intenzitou zasahovali do ľudských práv. Verejný záujem ako ďalšia podmienka vyvlastnenia je v zmysle judikatúry ÚS SR splnená, pokiaľ účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka (PL. ÚS 33/95). Zákonným podkladom je v danej veci stavebný zákon, na základe ktorého je možné vyvlastnenie resp. nútene obmedzenie vlastníckeho práva uskutočniť, a to zákonným postupom. 42. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobe, ako i v intenciách čl. 20 Ústavy SR dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a je vecne správne. 43. Žalobca v žalobe namietal, že si správny orgán nezistil rozsah vlastníckeho práva a zároveň nevyhnutnosť miery vyvlastnenia nehnuteľnosti. Vo vzťahu k tejto námietke považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vyvlastňovacie konanie je ovládané zásadou koncentrácie, podľa ktorej sa na námietky vznesené proti vyvlastneniu, ktoré boli uplatnené neskôr ako sa konalo ústne prejednanie, neprihliada. Žalobca sa napriek účinne doručenému oznámeniu o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania (vykázané doručenie dňa 20.02.2015) ústneho pojednávania nezúčastnil, pričom ani do dňa konania tohto ústneho pojednávania žiadne konkrétne námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu na správnom orgáne neuplatnil. 44. Prvostupňový správny orgán napriek tomu bol povinný skúmať, či sú splnené predpoklady pre vyvlastnenie, teda či je splnený účel a podmienky, za ktorých možno podľa stavebného zákona vyvlastniť. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia, ktorú žalobca namietal, posúdil jednak na základe územného rozhodnutia ako i z predložených geometrických plánov č. 118/2011 „na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí“, úradne overeného Správou katastra v Poprade dňa 24.04.2012 pod č. G1-318/12 a jeho zrovnávacieho zostavenia č. 118/2011 vyhotoveného spoločnosťou Geodetika zo dňa 30.11.2013 a č. 119/2011 na zameranie skutočného stavu šachty, obj. 522-00, na oddelenie pozemku p. č. XXX/X úrade overeného Správou katastra v Poprade dňa 23.04.2012 pod č. G1-299/12. Geometrické plány boli vypracované spoločnosťou Geodeticca s.r.o., Košice. Rozsah vyvlastnenia bol podľa názoru súdu zistený dostatočne na to, aby si správny orgán mohol urobiť záver o nevyhnutom rozsahu umiestnenia predmetnej stavby pri dodržaní technických a normatívnych ukazovateľov na danom území. Taktiež z rozhodnutí správnych orgánov dostatočne jasne vyplýva, ktorých dielov pozemkov sa vyvlastnenie týka. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že návrh na vyvlastnenie bol podaný pre každého spoluvlastníka osobitne, preto ostatní spoluvlastníci neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania v preskúmavanej veci. 45. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie je ovládané zásadou koncentrácie a žalobca si neuplatnil žiadne námietky smerujúce voči vyvlastňovaciemu konaniu, nemôže krajský súd na uvedené námietky prihliadať. Napriek tomu však má za to, že správne orgány v konaní o vyvlastnenie postupovali v súlade so zákonom a dostatočne zistili, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie a svoje rozhodnutia aj v tomto smere náležite odôvodnili. 46. K zásahu do vlastníckeho práva by malo dochádzať len výnimočne a pokiaľ sa tak deje, najprv by sa mal subjekt vykonávajúci vyvlastnenie pokúsiť o dohodu s vlastníkom o postúpení vlastníckeho práva a až po neúspechu tohto pokusu pristúpiť k vyvlastneniu. Táto povinnosť vychádza z ust. § 110 ods.1 stavebného zákona. K návrhu na vyvlastnenie je navrhovateľ povinný predložiť dôkaz o tom, že sa pokúsil získať právo k pozemku dohodou. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ písomne vyzval žalobcu výzvou zo dňa 23.09.2014 na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena na spoluvlastnícke podiely tvoriace časť citovaných pozemkov. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval a preto v zmysle § 112 ods. 4 stavebného zákona a predložením doručenky predmetnej výzvy sa v zmysle citovaného ustanovenia prezumuje jej odmietnutie zo strany vlastníka pozemku (v tomto prípade spoluvlastníka). Uvedená skutočnosť vyplýva i z odôvodnení správnych rozhodnutí a s poukazom na uvedené, nemožno námietku žalobcu považovať za dôvodnú. 47. Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v súlade so zákonom o správnom konaní a náležite zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili, keď z odôvodnení jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a k akým záverom dospeli. Okrem toho sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že námietky žalobcu smerujúce k pochybeniu správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu podľa § 32 správneho poriadku, ako i nedostatočne vykonaného dokazovania podľa § 34 správneho poriadku sú všeobecné, bez bližšej špecifikácie, preto sa k nim možno vyjadriť len vo všeobecnej rovine pozostávajúcej z konštatácie, že správne orgány sa dôsledne riadili uvedenými ustanoveniami v konaní o vyvlastnenie. 48. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nepoučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach súd poukazuje na zásadu aktívnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania vyjadrenú v § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorej správnym orgánom vyplýva povinnosť poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Najmä ide o poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré im patria ako i o tom, aké dôsledky má vykonanie alebo nevykonanie určitých procesných úkonov. Táto povinnosť mu jednoznačne vyplýva aj zo stavebného zákona, ktorý výslovne v § 113 ods. 3, 4 povinnosť poučiť účastníkov konania správnemu orgánu ukladá. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s touto zásadou, ako i stavebným zákonom, keď žalobcu o jeho právach preukázateľne poučil. Okrem toho zásada aktívnej súčinnosti predpokladá aj aktivitu zo strany účastníka správneho konania, ktorý môže svoje procesné práva aj náležite realizovať a svoje záujmy obhajovať. Pokiaľ však účastník konania zostáva nečinný, nemožno vyčítať správnemu orgánu, že nepostupoval v súlade so zmienenou zásadou. Vzhľadom na to považoval krajský súd aj túto námietku za nedôvodnú. 49. Krajský súd ďalej konštatoval, že skutočnosť, že iný stavebný objekt (napr. samotné teleso diaľničného úseku) tvoriaci súčasť predmetnej stavby je už v užívaní, nemá z právneho hľadiska na povoľovací proces predmetného stavebného objektu taktiež tvoriaceho súčasť stavby „Diaľnica D1 Mengusovce - Jánovce“, žiadny vplyv. Okrem toho samotná kolaudácia objektu, ktorá stojí na vyvlastnenom pozemku nemá žiadny vplyv na preskúmavacie konanie podľa správneho súdneho poriadku, pretože predmetom preskúmania je právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení a podanie samotnej žaloby nebráni kolaudácii stavby v stavebnom konaní, pre ktorú boli pozemky vyvlastnené, preto ani v tomto prípade námietky žalobcu neobstoja. 50. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade § 190 S.s.p. zamietol. 51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.