Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201304 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H. I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt obec T. C., okres Q. A., mesto U. H., občan R. socialistickej republiky, zastúpený: S. & PARNTERS Law Firm, s.r.o., JUDr. Boris Reken, advokát a konateľ, Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p. : PPZ-HCP-BA2-2015/005964-004 zo dňa 09.06.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/005964-004 zo dňa 09.06.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-1299-54/2015-PPC zo dňa 10.03.2015 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že o jeho žiadosti podanej dňa 20.08.2014 o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podanej na prvostupňový orgán prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoi nerozhodol správny orgán prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote do 90 dní, túto si svojvoľne a nezákonne predlžoval, pričom sa snažil proti žalobcovi nájsť a vykonať v konaní také dôkazy, na ktoré správne orgány nemali zákonné oprávnenie a súčasne opomenúť dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, čo malo za následok ukrátenie na jeho právach. Rozhodnou skutočnosťou pre zamietnutie žiadosti mala byť podľa žalobcu domnienka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, že žalobcova podnikateľská činnosti nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalobca tvrdil, že v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) má prvostupňový orgán povinnosť vyžiadať si stanovisko Ministerstva hospodárstva SR len pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý cudzinec predkladá podľa § 32 ods. 5 písm. a/ uvedeného zákona. Žalobca však v predmetnom konaní nepredkladal podnikateľský zámer podľa § 32 ods. 5 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, ale predkladal doklad potvrdzujúci oprávnenie na podnikanie. Ministerstvo hospodárstva SR v konaní nemohlo kvalifikovane posúdiť, či podnikateľská činnosť žalobcu bude alebo nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR a žalovaný mu ani nemohol zaslať dostatočné informácie na objektívne posúdenie podnikateľskej činnosti žalobcu, keďže v konaní žalobca nepredkladal podnikateľský zámer, nakoľko takúto povinnosť podľa zákona nemal. Žalobca zaujal názor, že podkladom na rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť hypotéza (subjektívny názor) Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nie je ani bližšie žiadnym spôsobom vysvetlená. V danom prípade vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR podľa žalobcu nevychádza zo žiadnych objektívnych podkladov a preto nemôže mať v konaní žiadnu právnu relevanciu. Takisto stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoi o neodporúčaní pobytu žalobcu na území SR, o ktoré sa opiera stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, nie je možné považovať za dostatočný dôkaz v konaní. Žalobca poukázal na to, že má dlhoročné skúsenosti v obchode, ako aj so samostatným podnikaním, ktoré vykonával v domovskej krajine a svojou podnikateľskou činnosťou na území SR má záujem naplniť účel prechodného pobytu, teda rozvíjať podnikateľské aktivity na území SR, vytvárať zisk a byť prínosom pre hospodárstvo SR. 3. Podľa názoru žalobcu žalovaný prihliadal v napadnutom rozhodnutí výlučne na verejný záujem, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so žiadosťou žalobcu z pohľadu jeho tvrdení a účelu žiadosti, ktorým bolo riadne vykonávanie činnosti konateľa spoločnosti. Podľa žalobcu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami a tvrdeniami uplatnenými v odvolaní, svoje rozhodnutie postavil na dohadoch, čo zasahuje do žalobcovho základného práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný v rozhodnutí nevysvetlil, ktoré konkrétne zákonom stanovené podmienky na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR žalobca nesplnil a prečo. Nezaoberal sa existenciou dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, a to najmä ním predloženými nájomnými zmluvami, pričom namiesto predložených listinných dôkazov vykonal šetrenie, ktoré bolo vyhodnotené proti žalobcovi, hoci nepreukázalo opak tvrdenia žalobcu. Vo veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti, žalovaný sa podľa žalobcu uspokojil len so všeobecnou a hypotetickou správou Ministerstva hospodárstva SR, ktorú vzal za základ svojho rozhodnutia. II. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v konaní o žalobcovej žiadosti sa pred správnym orgánom prvého stupňa vyskytlo značné množstvo nezrovnalostí, ktoré bolo potrebné preveriť. Žiadosť bola na správnom orgáne prijatá dňa 06.11.2014. Dňa 29.01.2015 požiadal správny orgán prvého stupňa o predĺženie lehoty nadriadený orgán, nakoľko nedisponoval odpoveďami na dožiadania zaslané na iné štátne orgány. Nadriadený správny orgán lehotu na rozhodnutie vo veci predĺžil do 06.03.2015, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 10.03.2015. Uvedený postup bol podľa žalovaného v súlade so zákonom. 5. Za štandardný postup považoval žalovaný aj oslovenie Ministerstva hospodárstva SR v súvislosti s rozhodovaním o povolení prechodného pobytu na účel podnikania, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárstvo SR. Podľa žalobcu nie je v moci ani žalobcu, ani správneho orgánu, v konaní spochybňovať vydané stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, ani príslušného zastupiteľského úradu, ktorý je prvým a priamym kontaktom so žiadateľom o pobyt. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosti vymedzené v § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, preto považoval postup správnych orgánov za súladný s orgánom. 6. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia jeho ústavných práv a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný uviedol, že cudzinec nemá právnou normou garantované právo na pobyt v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Práve z dôvodu, aby mohli byť vyselektované špekulatívne konania, má správny orgán zo zákona možnosť vyžiadať si stanovisko od príslušných štátnych orgánov. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky také rodinné väzby, ktoré by zaväzovali správny orgán prihliadať na rešpektovanie súkromného a rodinného života. 7. K námietkam ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov žalovaný uviedol, že vykonané šetrenia boli dostatočné, boli spísané zápisnice s ďalším konateľom spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o., zároveň bola vykonaná aj kontrola v mieste podnikania tejto spoločnosti. Zo spisového materiálu je podľa žalovaného zrejmé, že v zistených skutočnostiach existujú nezrovnalosti a výpovede sa v mnohých veciach rozchádzajú. Žalovaný uzavrel, že správny orgán prvého stupňa aj odvolací orgán náležite použili hmotnoprávny predpis a ich postup bol v súlade so zákonom. III. 8. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, ktorá bola podaná na Veľvyslanectve SR v Hanoi dňa 20.08.2014, bola správnemu orgánu prvého stupňa predložená dňa 06.11.2014. Účel pobytu na území SR doložil žalobca rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o., so sídlom Na pántoch 8, Bratislava, o vymenovaní ďalších konateľov spoločnosti, z ktorých jedným bol žalobca, a výpisom z obchodného registra o zápise tejto spoločnosti do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Zastupiteľský úrad SR v Hanoi vykonal so žalobcom pohovor v deň podania žiadosti, pričom zistil, že žiadateľ má 23 rokov, trochu ovláda anglický jazyk a bude sa učiť slovenský jazyk, na Slovensku nikdy nebol, podmienky podnikania na Slovensku nepozná. O možnosti podnikania na Slovensku sa dozvedel cez noviny a internet, motivoval ho ďalší konateľ spoločnosti VINA EUROPA s.r.o. An Duc Huy, ktorý mu zabezpečil aj ubytovanie v Slovenskej republike. Na Slovensku chce predávať elektronické tovary, má skúsenosti z podnikania vo Vietname, kde predáva elektronické spotrebiče pre domácnosť. Na Slovensku si nezaložil bankový účet, má len účet s finančnými prostriedkami spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o.. Zastupiteľský úrad SR v Hanoi dal na základe zistených skutočností neodporúčajúce stanovisko k žiadosti žalobcu a to z dôvodu, že spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. bola založená koncom októbra 2013 a súčasný majiteľ ju získal len v máji 2014, dňa 18.07.2014 boli vymenovaní za konateľov hneď traja občania Vietnamu, ktorí na Slovensku nikdy neboli, podmienky podnikania na Slovensku nepoznajú, nevedia akým spôsobom budú svoju funkciu vykonávať, nepoznajú slovenský trh, neovládajú slovenský ani anglický jazyk. Uviedol, že ustanovenie za konateľa slovenskej spoločnosti je jednoduchý spôsob ako získať povolenie na pobyt v schengenskom priestore. 9. Správny orgán prvého stupňa vypočul ako svedka konateľa spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. An Duc Huy, ktorý uviedol, že spoločnosť sa zaoberá vývozom a dovozom spotrebného tovaru (dovoz potravín z Vietnamu na Slovensko a vývoz osviežovačov vzduchu do áut a domácností do Vietnamu). K osobe žalobcu uviedol, že vo Vietname má mať predajňu textilu, prínos žalobcu pre spoločnosť svedok zatiaľ presne uviesť nevedel, to sa má ukázať až po jeho príchode na Slovensko, keď sa zaučí a ukáže, čo vie robiť. 10. Správny orgán vykonal aj kontrolu v podnikateľských priestoroch spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. na adrese Na Pántoch 8, Bratislava, kde zistil, že predajné a skladové priestory s oblečením nemali žiadne označenie firmy, nájomnú zmluvu uzavrela spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. pod predchádzajúcim obchodným menom GeoVyt, s.r.o., o čom správca priestorov nevedel a preto pri kontrole uviedol, že spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. nemá v priestoroch Asia Center na adrese Na Pántoch 8, Bratislava uzavretú nájomnú zmluvu na nebytové priestory. 11. Správny orgán si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ku skutočnosti, či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme a z jeho stanoviska zistil, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva SR vo svojom stanovisku prihliadalo na neodporúčajúce stanovisko Veľvyslanectva SR v Hanoi. 12. Listom zo dňa 29.01.2015 požiadal správny orgán prvého stupňa o predĺženie lehoty na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti, pričom poukázal na to, že v konaní boli zaslané dožiadania na colný úrad, daňový úrad, Sociálnu poisťovňu, dožiadania do zdravotných poisťovní. Bez doručených odpovedí podľa prvostupňového správneho orgánu nie je možné o žiadosti žalobcu rozhodnúť v zákonnej lehote. Dňa 30.01.2015 nadriadený orgán predĺžil lehotu na rozhodnutie v predmetnej veci do 06.03.2015. 13. Rozhodnutím zo dňa 10.03.2015 správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a/, c/ tohto zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP- BA2-2015/005964-004 zo dňa 09.06.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom jeho stanovisko k odvolacím námietkam sa v podstate zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. IV. 14. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/404/20160701?ucinnost=20.10.2014>, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 15. Podľa § 32 ods. 5 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/404/20160701?ucinnost=20.10.2014>. 16. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. 17. Podľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/20160701?ucinnost=20.10.2014>, si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 18. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 19. Podľa § 33 ods. 8 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní. V. 20. Z citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť aj cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny), ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovno-právnom vzťahu. Podnikanie na území SR ako účel prechodného pobytu na území SR štátny príslušník tretej krajiny v konaní preukazuje (okrem iných dokladov) podnikateľským zámerom a dokladom potvrdzujúcim jeho oprávnenie na podnikanie. 21. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania prihliada aj na hospodárske záujmy SR, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží posúdiť, či je udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, pričom pri uvážení prínosu podnikateľského zámeru žiadateľa pre hospodárstvo SR sa správny orgán opiera o stanovisko Ministerstva hospodárstva SR . V uvážení, či je na základe zákonom stanovených hľadísk udelenie na prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, je policajný útvar nezastupiteľný, pričom výsledok tejto správnej úvahy je povinný uviesť v rozhodnutí o žiadosti a náležite ho odôvodniť. Pokiaľ uváženie správneho orgánu nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, neprináleží správnemu súdu takéto rozhodnutie preskúmavať (§ 27 ods. 2 S.s.p.). 22. V prejednávanej veci bol na zastupiteľskom úrade SR vo Vietname v Hanoi, ktorý prijal žalobcovu žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR na účely podnikania, vykonaný podrobný pohovor so žalobcom, v rámci ktorého žalobca odpovedal na množstvo otázok týkajúcich sa jeho podnikania vo Vietname, podnikateľských plánov na Slovensku, znalosti tunajšieho podnikateľského prostredia, ovládania slovenského a anglického jazyka a ďalších skutočností potrebných pre zaujatie stanoviska zastupiteľského úradu k podanej žiadosti. Po vyhodnotení zistených skutočností zaujalo Veľvyslanectvo SR v Hanoi neodporúčajúce stanovisko k žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR. Na toto stanovisko sa odvolalo aj Ministerstvo hospodárstva SR v odpovedi na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa o zaujatie stanoviska k podnikateľskej činnosti žalobcu, v ktorom konštatovalo, že jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. 23. Správny orgán vykonal podrobný výsluch jediného spoločníka a konateľa spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. Huy An Duc, pričom zisťoval podrobnosti o podnikateľskom zámere spoločnosti a prínose žalobcu do jej podnikania. Správny orgán tiež vykonal šetrenia v mieste podnikania spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o.. Zistil, že spoločnosť sa orientuje najmä na dovoz a predaj textilu a vývoz osviežovačov vzduchu. Žiaden konkrétny prínos žalobcu k podnikaniu spoločnosti vo svojich vyjadreniach neuviedli ani žalobca, ani vyššie uvedený konateľ spoločnosti. 24. Krajský súd je toho názoru, že hoci žalobca nepredložil spolu so žiadosťou o udelenie pobytu žiaden formálne spracovaný podnikateľský zámer, ktorým by dokladoval účel pobytu a území SR, poskytol zastupiteľskému úradu SR vo Vietname pri vstupnom pohovore dostatok informácií o zámeroch podnikať na území SR prostredníctvom spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o., ktoré spolu s informáciami získanými od jediného spoločníka a konateľa tejto spoločnosti umožňovali správnemu orgánu i Ministerstvu hospodárstva SR vytvoriť si dostatočný obraz o prínose plánovanej podnikateľskej činnosti žalobcu a spoločnosti, ktorej sa mal stať konateľom, pre hospodárske záujmy SR. Pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti postupoval správny orgán v súlade so zákonom, keď vzal do úvahy neodporúčajúce stanovisko zastupiteľského úradu SR vo Vietname, ako aj vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo SR. Záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti, sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk. 25. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa dĺžky trvania konania pred správnym orgánom prvého stupňa, je súd toho názoru, že zákonom o pobyte cudzincov stanovená lehota 90 dní na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu začala prvostupňovému správnemu orgánu plynúť odo dňa, kedy mu bola žiadosť a k nej prislúchajúca dokumentácia predložené na posúdenie. Keďže v danom prípade sa tak stalo až dňom 06.11.2014 (hoci žalobca podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade SR v Hanoi už dňa 20.08.2014), možno konštatovať, že správny orgán prvého stupňa ešte pred uplynutím stanovenej lehoty požiadal dňa 29.01.2015 nadriadený orgán o jej predĺženie. Odvolací orgán v súlade s § 125 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov predĺžil zákonnú lehotu na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti do 06.03.2015, nakoľko v tom čase ešte nemal správny orgán prvého stupňa k dispozícii odpovede na dožiadania súvisiace s predmetom konania adresované iným orgánom a inštitúciám. Keďže k rozhodnutiu vo veci došlo dňa 10.03.2015, možno konštatovať, že správny orgán prvého stupňa o 4 dni prekročil odvolacím orgánom predĺženú lehotu, čo je nepochybne porušením zákona v postupe správneho orgánu, ktoré však nemohlo mať spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako takého a zakladať pre správny súd legálny a legitímny dôvod na jeho zrušenie. 26. Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite zdôvodnili, dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko postup i rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. 27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 S.s.p. a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.