Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201367 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201367.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Bc. A. L., N. XX, R., zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 73,- eur za súdne poplatky a v sume 148,22 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Dňa 27.04.2015 bola na Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) doručená žiadosť žalobcu o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby podľa § 27 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej aj len zákon č. 56/2012 Z. z.“). Do koncesie žiadal zapísať vozidlo zn. G.-R. E XXX s evidenčným číslom R K žiadosti o udelenie koncesie priložil zmluvu o nájme vozidla, z ktorej vyplýva, že vozidlo, ktoré žiadal zapísať do koncesie, má v nájme od vlastníka F. F. R., s.r.o. na dobu X mesiacov, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. D. správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-O zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby pre nesplnenie podmienky podľa § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. z dôvodu, že žiadal zapísať vozidlo zn. G.-R. E XXX s evidenčným číslom R ktoré je už zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby u iného dopravcu. D. správny orgán zároveň uviedol, že z ustanovenia § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. vyplýva, že evidenčné číslo vozidla taxislužby je jedinečné a nemôže byť uvedené v dvoch koncesiách. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že keby zákonodarca chcel, aby jedno vozidlo bolo zapísané vo viacerých koncesiách, túto možnosť by upravil priamo v zákone č. XX/XXXX Z. z.. Vzhľadom na to, že zákon s takouto možnosťou nepočíta a štátne orgány sú v zmysle čl. X ods. X S. SR povinné konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť. II. Q. H. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. U. nesprávne právne posúdenie veci vychádzajúce z nesprávnej interpretácie § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. prvostupňovým správnym orgánom, ktorý prostredníctvom vlastnej úvahy vytvoril ďalšiu hmotnoprávnu podmienku viažucu sa k vydaniu koncesie na prevádzkovanie taxislužby a to podmienku, že zaevidovať možno iba vozidlo, ktoré ešte nemá zaevidované iný subjekt. F. interpretáciou prvostupňový správny orgán zužuje obsah § 27 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., pretože žiadateľovi vzniká pri uplatnení si práva na podnikanie určité obmedzenie spočívajúce v zúžení okruhu objektov, o ktorých zápis môže žiadať. G. zúženie obsahu tohto ustanovenia videl žalobca v tom, že žiadateľ je nútený vstupovať do nájomného vzťahu smerujúcemu k prenájmu vozidla za účelom podnikania len s vymedzeným okruhom podnikateľských subjektov, keďže musí vstúpiť do nájomného vzťahu iba so subjektom, ktorý nepodniká v oblasti prevádzkovania taxislužby, a teda nie je držiteľom koncesie. F. obmedzenie v súvislosti s nájmom vozidla § 27 ods. X písm. a) ani iné ustanovenie zákona č. XX/XXXX Z. z. nestanovuje. O nesprávnom právnom posúdení veci svedčí aj zmätočný záver prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa interpretácie § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., nakoľko podľa názoru žalobcu možno z obsahu tohto ustanovenia identifikovať podmienku, ktorú je nutné subsumovať k podmienkam vo formálnom zmysle slova a ktorú musí s prihliadnutím na § 30 ods. X a § 42 písm. c) zákona č. XX/ XXXX Z. z. naplniť správny orgán. Vydanie koncesií a evidovanie vozidiel je jeho zákonnou úlohou a nie úlohou žiadateľa. Ak prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienok na udelenie koncesie podľa § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., zamietol ju pre nesplnenie podmienky, ktorú má splniť sám. Q. zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie je nezrozumiteľné, pretože prvostupňový správny orgán nesprávne podradil danú okolnosť pod nesprávnu právnu normu. D. požiadavky na zaevidovanie vozidla nemohlo dôjsť k nesplneniu podmienky na udelenie koncesie podľa § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/ XXXX Z. z., pretože jej splnenie nie je v dispozičnej sfére žalobcu. K tvrdeniu prvostupňového správneho orgánu, že evidenčné číslo vozidla taxislužby je jedinečné a nemôže byť uvedené v dvoch koncesiách, žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán neobjasnil, prečo je evidenčné číslo taxislužby jedinečné a prečo by nemohlo byť uvedené v dvoch koncesiách. Q. sa domnieval, že prvostupňový správny orgán si stotožnil obsah pojmu evidenčné číslo vozidla taxislužby s obsahom pojmu evidenčné číslo vozidla, ktoré je jedinečné. Ak zákonodarca zveril udeľovanie a odnímanie koncesií do rúk prvostupňového správneho orgánu, malo byť aj vydanie evidenčného čísla vozidla taxislužby výsledkom jeho činnosti. K nemožnosti uvedenia vozidla v dvoch koncesiách žalobca uviedol, že ak by pripustil, že evidenčné číslo vozidla taxislužby je jedinečné, nie je dôvod domnievať sa, že by nemohlo byť uvedené v dvoch koncesiách, keďže táto jedinečnosť by sa viazala k vozidlu a jeho zápisom do inej koncesie pod tým istým číslom vozidla taxislužby by zostala jeho jedinečnosť nedotknutá. F. postup by neodporoval zmyslu a účelu § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., ktorým je evidovanie a následná identifikácia, nakoľko vozidlo by zostalo identifikované. Q. videl svojvoľnosť v postupe prvostupňového správneho orgánu v tom, že zamietnutím žiadosti nekonal na základe zákona, ale len na základe správnej úvahy, ktorou nahradil absenciu právnej úpravy. Q. č. XX/XXXX Z. z. neustanovuje, že by žiadateľ nemohol mať prenajaté vozidlo a následne by nemohol žiadať o jeho zápis. U., z § 27 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. možno vyvodiť, že nájom vozidla nie je limitovaný a prvostupňový správny orgán žiadosť zamietol len na základe správnej úvahy, ktorou nad rámec zákona určil, že jedno vozidlo nemôže byť uvedené v dvoch koncesiách. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie S. súdu SR sp. zn. I. ÚS X/XX. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, aj napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a vychádzajúce z nedostatočného právneho posúdenia veci. N. úvaha žalovaného uvedená v napadnutom rozhodnutí, že z § XX ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. vyplýva, že „vo vozidle taxislužby môže byť iba jedno číslo a nie dve čísla na základe dvoch rôznych koncesií“, znásobuje jeho nezrozumiteľnosť. Ak by bolo vozidlu pridelené ďalšie evidenčné číslo vozidla taxislužby, neznamená to, že by sa počas prevádzky používali obidve čísla súčasne. Je logické, že každý subjekt by počas prevádzky vozidla používal len svoje evidenčné číslo vozidla taxislužby. Po ukončení prevádzky jedným subjektom by svoje evidenčné číslo odstránil a druhý subjekt by na toto miesto umiestnil svoje evidenčné číslo. U. argument, ktorým žalovaný obhajoval zamietnutie žiadosti, bol argument, že vo vyhovení mu bráni čl. X ods. X S. SR. F. argument považoval žalobca za založený na irelevantnej skutočnosti. D. uplatnení si práva na podnikanie ako aj pri jeho výkone zákonodarca prostredníctvom právnej normy nevyjadril svoju vôľu v negatívnom slova zmysle, teda takúto činnosť zákonom nezakázal alebo inak neobmedzil. V tejto súvislosti poukázal na čl. X ods. X a čl. XX ods. X S. SR a vyslovil názor, že ak zákonodarca nevyjadril v legislatívnej úprave žiadne limity a takýto spôsob výkonu podnikania nezakázal, nemôže mu byť zo strany štátnych orgánov odopretý. F. výklad právnych noriem je nesprávny a nezodpovedá čl. XXX ods. X S. SR. U. v skutkovej okolnosti nemôže žalovaný vykladať v neprospech adresáta právnej normy, ale v záujme zachovania princípu právnej istoty. G. namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu aj napriek tomu, že mu to ukladá § 47 ods. X správneho poriadku. Na záver žalobca vyjadril názor, že na základe platnej právnej úpravy bolo pri rešpektovaní ústavnoprávnych princípov a základných práv a slobôd povinnosťou prvostupňového správneho orgán vyhovieť jeho žiadosti a udeliť mu koncesiu na prevádzkovanie taxislužby z dôvodu splnenia zákonných podmienok. D. správny orgán bol oprávnený zamietnuť žiadosť a neudeliť koncesiu iba v taxatívne uvedených prípadoch podľa § 27 ods. 4, X a X zákona č. XX/XXXX Z. z.. B.. H. žalovaného Q. vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie zastaviť z dôvodu nesplnenia podmienky povinného právneho zastúpenia žalobcu advokátom v zmysle § 250a O.s.p. a v prípade odstránenia tohto nedostatku navrhol žalobu zamietnuť. V. § 27 ods. X písm. a), § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. ako aj čl. IV ods. X zmluvy o nájme vozidla predloženej žalobcom v správnom konaní, v ktorom je uvedené, že „U. je povinný dodržiavať najmä nasledovné zmluvné záväzky: ... Z. predmetné motorové vozidlo výlučne na účely individuálnej prepravy cestujúcich spoločnosti F. F. R., s.r.o.“. D. taxislužby sa považuje za podnikanie podľa § 2 ods. X Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Aj napriek tomu, že žalobca mal na základe nájomnej zmluvy prenajaté motorové vozidlo, nájom bol obmedzený na účely individuálnej prepravy cestujúcich spoločnosti F. F. R., s.r.o.. V prípade vzniku škody spôsobenej nevyhovujúcim technickým stavom vozidla taxislužby nesie v zmysle § 30 zákona č. XX/XXXX Z. z. zodpovednosť prevádzkovateľ taxislužby. Ak je motorové vozidlo uvedené vo viacerých koncesiách, nie je zrejmé, ktorý prevádzkovateľ taxislužby nesie zodpovednosť za jeho technický stav. Vzhľadom na problematiku určenia zodpovednosti za technický stav motorového vozidla a gramatický výklad § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. mal žalovaný za to, že jedno motorové vozidlo môže byť evidované ako vozidlo taxislužby iba v jednej koncesii. IV. D. veci Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom E. republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 27 ods. X zákona č. XX/XXXX Z. z., prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona. Podľa § 27 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., udeliť koncesiu možno žiadateľovi, ktorý má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>. Podľa § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z., vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby; toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho. Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). O. nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. D. sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. A. chod spravodlivosti v zmysle čl. X ods. X N. o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. XX ods. X S. SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. U. rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. F. procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. X O.s.p. a podľa § 47 ods. X správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. XX ods. X S. SR a čl. X ods. X N. o ochrane základných ľudských práv a slobôd. D. rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Všeobecné náležitosti rozhodnutia predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. H. je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. B. vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. H. teda musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. H. predstavuje ústrednú zložku rozhodnutia, len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný a výrok rozhodnutia musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. O. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. G. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. O. musí byť presvedčivé. D. na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. U. sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. O. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. K. takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. O. dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. S uvedeným právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Z § 47 ods. X správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. O. napadnutého rozhodnutia tieto podmienky vôbec nespĺňa. Súd považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v ňom nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a neuviedol konkrétne dôvody, prečo mu nie je možné udeliť koncesiu na prevádzkovanie taxislužby v zmysle § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. aj napriek tomu, že žalobca sa v odvolaní takéhoto vysvetlenia domáhal. E. poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil. E. orgán sa musí v rozhodnutí venovať aj návrhom a námietkam účastníkov. D. posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. G. právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. U., aby bola v rozhodnutí uvedená len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Q. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami bol vedený pri posudzovaní žalobcovej žiadosti a ako sa vyrovnal s jeho námietkami, o čom svedčí aj skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nelogicky odcitoval z XX stranového odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu iba časť odvolania začínajúcu na strane X a končiacu na strane 2. V časti, ktorú žalovaný odcitoval, pritom žalobca iba poukázal na prvostupňové rozhodnutie a konštatoval dôvody podania odvolania, ktoré následne podrobne opísal v ďalších častiach odvolania, ktoré žalovaný aj napriek ich významu pre rozhodnutie o odvolaní nepovažoval za potrebné ani stručne uviesť do odôvodnenia svojho rozhodnutia. U. rozhodnutie sa teda vôbec nezaoberá vyvrátením argumentov žalobcu. Je potrebné podotknúť, že žalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby spočívajúci v tom, že gramatický výklad ustanovenia § 30 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Z. z. s ohľadom na problematiku určenia zodpovednosti za technický stav motorového vozidla neumožňuje, aby bolo jedno motorové vozidlo uvedené vo viacerých koncesiách. F. argument nepoužil prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že správny orgán nemôže svojím vyjadrením k správnej žalobe nahrádzať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a ani tento dôvod vyslovený žalovaným vo vyjadrení k žalobe nepovažuje súd za podrobné zaoberanie sa jednotlivými námietkami žalobcu ani za dostatočný výklad obsahu právnej normy aplikovanej na skutkové okolnosti. Vzhľadom na absenciu uvedených úvah zakladajúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nemohol súd posúdiť dôvodnosť meritórnych námietok žalobcu, ktoré sa javia ako logické ale napadnuté rozhodnutie musel zrušiť podľa § X50j ods. X písm. d) O.s.p.. U. pozornosti súdu, že zákonom č. XXX/XXXX Z. z. bol s účinnosťou od XX.XX.XXXX novelizovaný § 30 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z. z. tak, že bol doplnený o písm. d/, v zmysle ktorého dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku X písm. a) ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii. E. právna úprava na rozdiel od právnej úpravy účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia ustanovuje obligatórnu podmienku na zaevidovanie vozidla v koncesii a to podmienku, že toto vozidlo nie je evidované v inej koncesii. U. v čase vydania napadnutého rozhodnutia zákon č. XX/XXXX Z. z. nestanovoval splnenie takejto podmienky, o to viac sa žiadalo, aby žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z uvedených dôvodov dospel L. súd v R. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. S. žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, pričom však bude aplikovať platnú právnu úpravu (včítane § 30 ods. X písm. d/ zákona č. XX/XXXX Z.z,). Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok riadneho odôvodnenia môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom, pričom treba mať na zreteli aj zmenenú právnu úpravu. Podľa § 250j ods. X O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume XX,- eur a súdnom poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom v sume X,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za jeden úkon právnej služby (§ X1 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), t.j. 1x XXX,XX eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.XX.XXXX a k tomu prislúchajúci režijný paušál 1x X,XX eur, čo spolu predstavuje sumu XXX,XX eur. Q. si spísal samotný žalobca a preto za tento úkon neprináleží odmena právnej zástupkyni. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa § X4X ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.