Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/187/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201425 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201425.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY E. súd v C. v senáte zloženom z predsedu senátu A.. N. S. a členov senátu A.. Z. R. a Z.. N. S., v právnej veci žalobcu: M. L., spol. s.r.o., P.: XX XXX XXX, L. na K. X/A, C., právne zastúpený: Z. U. s.r.o., P.: XX XXX XXX, K. XX, C., proti žalovanému: Okresný úrad C., odbor opravných prostriedkov, R. XX, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-X zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : E. súd v C. rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-X zo dňa XX.XX.XXXX ako aj záväzné stanovisko Okresného úradu C., S. a lesný odbor č. OU-BA-S.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXXXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. X písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. T. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume XX € za súdny poplatok a sumu XXX,XX € ako náhradu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Q. správnych orgánov N. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-X zo dňa XX.XX.XXXX označeného ako „odvolanie voči záväznému stanovisku k zmene druhu pozemku“ - stanovisko. V žalobe napadnutom stanovisku správny orgán konštatoval, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia (záväzného stanoviska) neboli porušené právne predpisy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. T. tak reagoval na odvolanie žalobcu proti záväznému stanovisku vydanému Okresným úradom C., S. a lesným odborom č. OU-BA-S.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom prvostupňový správny orgán nesúhlasil so zmenou druhu pozemkov vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. s poukazom na § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. XXX/XXXX Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“ alebo ako „zákon“). II. T. T. považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX podal na príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadosť o zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku. S. na § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého je vlastník poľnohospodárskej pôdy povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Na tento účel je vlastník povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku. T. sa žiadosťou domáhal zmeniť poľnohospodársky druh pozemkov špecifikovaný v jeho žiadosti z druhu „vinice“ na „záhrady“ resp. iný poľnohospodársky druh pozemku, tak ako to zodpovedá reálnemu stavu a charakteru pozemkov špecifikovaných v žiadosti. S. podaním žiadosti žalobca dňa XX.XX.XXXX trvale ukončil výsadbu vinohradov na pozemkoch uvedených v žiadosti a dňa XX.XX.XXXX W. kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v C. vydal žalobcovi rozhodnutie o neudelení práv na opätovnú výsadbu v rámci programu trvalého ukončenia výsadby vinohradov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo zrejmé, že v zmysle príslušných ustanovení H. Q. ES žalobca nemá právo opätovnej výsadby viniča na vyklčovaných plochách, za ktoré sa poskytla prémia za vyklčovanie. Na základe týchto skutočností S. platobná agentúra vykonala dňa XX.XX.XXXX na danom mieste kontrolu, ktorá zistila, že oporná konštrukcia a viničné kry sú odstránené, z čoho je zrejmé, že vinohrad je z predmetných pozemkov trvale vyklčovaných. Na základe uvedených výsledkov kontroly S. platobná agentúra dňa XX.XX.XXXX vydala žalobcovi rozhodnutie o poskytnutí podpory na trvalé ukončenie výsadby vinohradov, t.j. za trvalé vyklčovanie viníc z pozemkov identifikovaných v žiadosti. S. na vydanie prvostupňového rozhodnutia boli okrem príloh uvedených v § 9 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Z.z. aj odborné stanovisko W. zo dňa XX.XX.XXXX a stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy, Z. časti C. - H. Z.. X. stanovisko W., odbor vinohradníctva a vinárstva č. X./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že pozemky opísané v žiadosti žalobcu nie sú vedené vo N. registri SR, pozemky sa nenachádzajú v K. vinohradníckom regióne, pozemky sa nachádzajú v F.- e na pôdnom bloku, pozemky nie sú súčasťou ucelenej vinohradníckej plochy a na základe uvedených skutočností nemal W. pripomienky k zmene viníc na iný druh poľnohospodárskeho pozemku. K. dotknutého orgánu územnej samosprávy č. T.-XXX/XXXX/KÚ zo dňa XX.XX.XXXX obsahovalo územno-plánovaciu informáciu Z. časti C. - H. Z., podľa ktorej pozemky opísané v žiadosti v zmysle platného W. plánu Hl. mesta SR C. z roku XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov sú súčasťou rozvojového územia určeného na zastavanie na základe uvedeného k zmene pozemkov uvedených v žiadosti z aktuálne evidovaného druhu vinice na iný poľnohospodársky druh pozemku nemá Z. časť C. - H. Z. námietky. M. XX.XX.XXXX vykonal prvostupňový správny orgán ohliadku v teréne, prostredníctvom ktorej bolo zistené, že na predmetných pozemkoch sa vinice nenachádzajú. T. tiež poukázal na stanovisko Okresného úradu C., odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BA- X zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, že zmenou druhu pozemku „vinice“ na iný druh pozemku nie je zakázanou činnosťou, alebo činnosťou vyžadujúcou súhlas rozhodnutím orgánu ochrany prírody. Zo všetkých vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré sú vyššie opísané, bolo zrejmé, že na predmetných pozemkoch sa vinice nenachádzajú a že žiaden dotknutý orgán nemal námietky k zmene poľnohospodárskeho druhu pozemkov z vinice na iný poľnohospodársky druh pozemkov. Napriek tomu prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorom nevydal súhlasné stanovisko k zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku z „viníc“ na iný poľnohospodársky druh pozemku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal dňa XX.XX.XXXX odvolanie, ktoré prvostupňový správny orgán odstúpil na nadriadený orgán (žalovaného), ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, v ktorom iba konštatoval, že podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je konanie ukončené vydaním záväzného stanoviska, čo však žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Z. žalovaný rozhodnutie prvého stupňa potvrdil tým, že sa vyjadril, že rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu neporušil platné právne predpisy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, čím odvolanie de facto zamietol. K otázke prípustnosti žaloby a lehoty na podanie žaloby žalobca uviedol, že v zmysle § 28 zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa na konanie o zmene druhu pozemku podľa § 9 ods. X písm. a/ tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. K. poriadok upravuje všeobecné pravidlá pre postup orgánov ochrany poľnohospodárskej pôdy vrátane pravidiel vydania rozhodnutia. T. stanovisko o zmene druhu pozemku vydané v konaní o zmene druhu pozemku podľa § 9 ods. X zákona je individuálny správny akt, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnych fyzických osôb alebo právnických osôb. T. stanovisko je zároveň aktom aplikácie práva, ktorým správny orgán abstraktné ustanovenia právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. R. znaky záväzného stanoviska o zmene druhu pozemku sú zhodné so znakmi rozhodnutia v správnom konaní, a preto záväzné stanovisko o zmene druhu pozemku je rozhodnutím v správnom konaní. To, že záväzné stanovisko je rozhodnutím podľa § 46 K. poriadku, dosvedčuje aj fakt, že záväzné stanovisko o zmene druhu pozemku je finálnym štádiom správneho konania. V tomto konaní dochádza na základe výsledkov z predchádzajúcich štádií k meritórnemu vybaveniu veci na danom stupni. T. poukázal na § 34 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, so zmluvou prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Okresný úrad, E. odbor zapisuje zmenu druhu pozemku jedného poľnohospodárskeho pozemku na iný druh poľnohospodárskeho pozemku formou záznamu na základe záväzného stanoviska vydaného Okresný úradom, S. a lesným odborom, pričom v zmysle § 34 ods. X E. zákona sa záznam vykonáva na základe rozhodnutia štátneho orgánu, nie na základe záväzného stanoviska. Aj uvedená právna úprava preukazuje, že prvostupňový správny orgán vydal vo veci rozhodnutie v zmysle § 46 K. poriadku. V. rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným v prvom stupni, preto žalobca v súlade so správnym poriadkom proti nemu podal aj odvolanie. Q. žalovaného, ktoré označil ako „odvolanie voči záväznému stanovisku k zmene druhu pozemku“ - stanovisko je žalobou preskúmateľné rozhodnutie vydané v druhom stupni. T. poukázal na rozhodnutie H. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že „za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj iné listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ust. § 3 ods. X K. poriadku“. T. namietal nesprávne právne posúdenie žalobou napadnutých rozhodnutí. B. vlastník pozemkov uvedených v žiadosti má právo mať riadne usporiadanú evidenciu nehnuteľností v katastri, nakoľko na základe informácií poskytnutých z katastra žalobcovi vznikajú rôzne práva a povinnosti ako napríklad povinnosť platiť dane v stanovenej výške podľa druhu daného pozemku, právo ocenenia nehnuteľnosti podľa druhu pozemku, právo na poskytnutie informácií podľa druhu pozemku a to všetko podľa reálneho stavu druhu pozemku. T. má nielen právo, ale dokonca povinnosť zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri a svojou žiadosťou sa snažil vyhnúť pokute za nesplnenie si svojej povinnosti zosúladiť reálny stav poľnohospodárskeho druhu pozemku s evidenciou v katastri. S. na vyhnutie sa pokute za porušenie danej povinnosti bolo rozhodnutím prvého stupňa a následne rozhodnutím žalovaného odopreté. T. zároveň poukázal na prílohu č. X N. Z. pôdohospodárstva K. republiky č. XXX/XXXX Z.z., ktorej je kvalifikovaná vinica ako druh pozemku poľnohospodárskej pôdy s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnej plochy alebo druh pozemku poľnohospodárskej pôdy vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. Na pozemkoch žalobcu uvedených v jeho žiadosti je však vinič odstránený trvalo, preto dané pozemky nemožno naďalej klasifikovať ako vinice, pričom žalobou napadnutými rozhodnutiami bolo žalobcovi výrazne obmedzené vlastnícke právo - právo nakladať so svojim majetkom podľa svojej autonómnej vôle. T. namietal, že prvostupňový správny orgán napriek tomu, že z podkladov pre rozhodnutie mal skutkový stav dostatočne zistený, v odôvodnení svojho rozhodnutie neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení podkladov, nakoľko všetky podklady pre rozhodnutie sa vyjadrovali kladne k zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku, pričom aj pri samotnej obhliadke pozemkov vykonanom prvostupňovým správnym orgánom bolo konštatované, že vinice sa na daných pozemkoch nenachádzajú. R. kladné vyjadrenia k zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku sú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené a aj napriek odôvodneniu v tomto zmysle prvostupňový správny orgán vydal nesúhlasný výrok. Taktiež žalovaný, ktorý bol povinný preskúmať odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení podkladov, a k odvolaciemu dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 46 a nasl. K. poriadku iba uviedol, že konanie v zmysle § 9 ods. X zákona je ukončené vydaním záväzného stanoviska, čo žalobca považoval za nesprávne posúdené po právnej stránke. T. poukázal na ustálenú judikatúru W. súdu SR z ktorej vyplýva, že z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za sporné s čl. XX ods. X W. SR resp. s čl. X ods. X M.. T. považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i rozhodnutie za žalovaného za svojvôľu, za porušenie pravidiel formálnej logiky a za nesprávne posúdenie skutkového stavu. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov pri otázke, či záväzné stanovisko o zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku na iný druh poľnohospodárskeho pozemku je rozhodnutím správneho orgánu podľa § 46 a nasl. K. poriadku. K. deklarovanie, že konanie podľa § 9 ods. X zákona sa končí vydaním záväzného stanoviska nemožno posúdiť ako náležité odôvodnenie a už vôbec ho nemožno pokladať za správne posúdenie skutkového stavu. P.. N. žalovaného T. sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V., že zákon o ochrane pôdy presne špecifikuje, v ktorých prípadoch týkajúcich sa zmeny druhu pozemku je konanie na správnom orgáne ukončené rozhodnutím a kedy správny orgán vydáva záväzné stanovisko. E. v zmysle § 9 ods. X písm. a/ zákona o ochrane pôdy nie je ukončené rozhodnutím v zmysle § 46 K. poriadku a nie je možné podať proti nemu podľa § 53 K. poriadku odvolanie. S. na to, že v zmysle usmernenia č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané Z. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žalovaný nie je oprávnený v odvolacom konaní prešetrovať záväzné stanoviská Okresného úradu, S. a lesného odboru vydané v zmysle § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. T. ďalej uviedol, že definícia druhu pozemku „vinica“ vyplývajúca z N. č. XXX/XXXX Z.z. uvádza, že to je pozemok s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnej plochy, ale aj ako pozemok vhodný na pestovanie viniča, ktorý bol dočasne odstránený. S. súčasnej platnej právnej úpravy je záujem o zachovanie prírodného kultúrneho a historického dedičstva, vylúčiť urbanistické zásahy do chránených vinohradníckych honov na území južného svahu Z. E., ako jedinečného z hľadiska prírodných podmienok a územia rozhodujúceho pre slovenské vinohradníctvo. L. novely zákona o ochrane pôdy je zabrániť špekulatívnemu obchádzaniu platných ustanovení zákona a zabrániť špekulatívnym snahám navrhovateľov, ktorí v prvom kroku žiadajú o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku „vinica“ na iný poľnohospodársky druh pozemku a v druhom kroku žiadajú o odňatie poľnohospodárskeho druhu pozemku pre stavebné zámery. K. orgán vydáva záväzné stanovisko podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona po prešetrení relevantných skutočností vo veci nielen na základe požiadaviek navrhovateľa. S. správneho orgánu pri vydávaní záväzného stanoviska je prešetriť, či navrhovaná zmena druhu pozemku nie je účelová, alebo týmto dochádza k obchádzaniu povinnosti uvedených v § 17 zákona. Z grafického prešetrenia polohy predmetných pozemkov bolo zistené, že parcely uvedené v žiadosti žalobcu sa nachádzajú v k.ú. N., mimo zastavaného územia obce, sú súčasťou plochy určenej pre funkčné využitie „rozvojové územie“ a na tieto pozemky bol udelený súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel. V zmysle § 3 ods. X K. poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Vzhľadom na uvedené bol žiadateľ povinný vykonať zmenu druhu pozemku v zmysle § 17 zákona č. XXX/XXXX Z.z. na základe projektovej dokumentácie a v druhom kroku vykonať zmenu druhu pozemku v rámci poľnohospodárskej pôdy. Preto žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom. T. platné právne predpisy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. IV. E. na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. S. veci E. súd v C. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto podľa § X50j ods.2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. W. súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. T. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). - V prvom rade sa súd zaoberal otázkou možnosti prieskumu žalobou napadnutých rozhodnutí podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., a to i v kontexte argumentu žalovaného, že voči záväznému stanovisku, ktoré vydal Okresný úrad C., S. a lesný odbor dňa XX.XX.XXXX nie je možné podať odvolanie v zmysle § 53 K. poriadku. Podľa § 53 K. poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V. zákonné ustanovenie je nutné vykladať tak, že vo všeobecnosti subsidiárne platiaci K. poriadok umožňuje účastníkovi konania proti rozhodnutiu vydanom v prvom stupni podať odvolanie. N. sú prípady, kedy napríklad osobitný predpis ustanovuje procesné možnosti účastníka konania inak. Z dikcie ustanovenia § 53 K. poriadku vyplýva, že osobitný predpis, v prípade úmyslu zákonodarcu ustanoviť len jednostupňové administratívne konanie, musí výslovne uviesť (slovne vyjadriť), že proti rozhodnutiu, ktorého sa to týka nie je možné podať opravný prostriedok (odvolanie, rozklad). Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ by osobitný predpis vzťahujúci sa na preskúmavané správne konanie (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) obsahoval konkrétne ustanovenie o tom, že proti rozhodnutiu podľa § 9 ods. X písm. a/ nemožno podať odvolanie, platilo by toto osobitné ustanovenie, ktoré by sa aplikovalo miesto všeobecne platiaceho ustanovenia § 53 K. poriadku. Keďže osobitný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo možnosť podať proti rozhodnutiu vydanému podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. opravný prostriedok, žalobca postupoval správne keď proti rozhodnutiu (č. OU-BA- S.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) podal odvolanie. V tejto súvislosti je potrebné sa zamyslieť, či žalovaný a prvostupňový správny orgán vydali rozhodnutia, ktoré preskúmavajú súdy v rámci správneho súdnictva. V prvom rade treba vychádzať zo skutočnosti, že prvostupňový správnyorgán vydal záväzné stanovisko podľa § 9 ods. X písm. a/ v konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok (§ 28 zákona č. XXX/XXXX Z.z.). S. správny orgán vydal individuálny správny akt ako výsledok správneho konania so žalobcom ako jeho účastníkom na základe zákona, pričom jednostranný výrok, ktorý záväzné stanovisko obsahovalo, bezprostredne právne zaväzovalo žalobcu a právno-mocensky zasiahlo do sféry práv a slobôd jeho adresáta. T. stanovisko bolo výsledkom rozhodovania správneho orgánu o žiadosti žalobcu, teda o jeho právach a právom chránených záujmoch, resp. povinnostiach určených všeobecne záväznými právnymi predpismi. S. predpisy obsahujú rôzne označenia (názvy) pre individuálne správne akty, medzi ktoré najčastejšie patrí „rozhodnutie“. Za individuálny správny akt sú však považované aj inak označované výsledky rozhodovacej činnosti správneho orgánu ako napríklad povolenie (stavebné povolenie, povolenie užívať stavbu), živnostenský list, platobný výmer, atď. H. to, že pokiaľ zákon nepoužíva pre výsledok rozhodovacej činnosti správneho orgánu termín „rozhodnutie“ (vydanie rozhodnutia), že takýto individuálny správny akt nie je rozhodnutím v zmysle K. poriadku (§ 46). Súd podotýka, že právomoc súdov v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. X a nasl. O.s.p. je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. X O.s.p., či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (rozhodnutie H. sp. zn. XSž XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, Q N. záväzné právne predpisy používajú termín záväzné stanovisko v rôznych prípadoch, kedy ale postup osoby dotknutej týmto záväzným stanoviskom je explicitne usmernený, ako je to napr. v prípade záväzných stanovísk podľa K. zákona (§ 140b). Vychádzajúc z generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (§ XXX, XXX O.s.p.). Preto pri posúdení, či rozhodnutie (opatrenie) správneho orgánu je spôsobilé prieskumu v rámci správneho súdnictva, je podstatnou aj skutočnosťou, či sa takýmto rozhodnutím (opatrením) zasahuje do právnej sféry účastníka administratívneho a či nejde o typ rozhodnutia uvedený v § 248 O.s.p.. E. správny orgán nemôže vykonať záznam (zmeny druhu poľohospodárskeho pozemku) v rozpore so spomínaným záväzným stanoviskom, toto nie možné z jeho strany podrobiť právnemu posúdeniu a záznam môže vykonať len na základe tohto stanoviska. T niet pochýb o tom, že záväzné stanovisko vydané Okresným úradom C., S. a lesný odbor preskúmavané súdom nie je rozhodnutím uvedeným v § 248 O.s.p.. Je preto povinnosťou súdu v duchu právnej zásady zákazu denegatio iustitiae sa predmetnou vecou zaoberať a preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Súd dodáva, že použitie termínu záväzné stanovisko možno považovať za mätúci, a to hlavne z dôvodu, že na záväzné stanovisko podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. nadväzuje postup správneho orgánu podľa § 34 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správny orgán právo k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. priamo predpokladá, že správny orgán vydá rozhodnutie týkajúce sa práva k nehnuteľnostiam a ktoré následne správny orgán do katastra zapíše záznamom. Pre daný prípad takýmto rozhodnutím je práve záväzné stanovisko podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., kedy sa záznamom zapíše zmena druhu pozemku zapísaná v katastri nehnuteľností pre pozemky žalobcu týkajúce sa ním podanej žiadosti. T. nemožno opomenúť skutočnosť, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. v § 9 v jeho právnej úprave účinnej do XX.XX.XXXX používal termín rozhodnutie, teda že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na základe žiadosti vlastníka alebo žiadosti užívateľa vydá na zmenu druhu poľnohospodárskej pôdy rozhodnutie. I keď sa zmenilo označenie individuálneho správneho aktu z rozhodnutia na záväzné stanoviska, nezmenilo sa takéto označenie v ostatných na to nadväzujúcich právnych predpisoch, ktorým je napríklad zákon č. XXX/XXXX Z.z.. R. situácia môže pôsobiť mätúco, avšak v právnom štáte, ktorý sa riadi princípom právnej istoty a predvídateľnosti postupu správnych orgánov pri realizácii svojej právomoci, takáto mätúca situácia nemôže byť na škodu účastníka administratívneho konania a znevýhodňovať ho pri uplatňovaní jeho práv a právom chránených záujmov. Súd už vyššie konštatoval, že z dikcie ustanovení K. poriadku ako všeobecného predpisu upravujúceho správne konanie a ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. ako predpisu osobitného vyplýva, že proti záväznému stanovisku vydanému podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je možné podať odvolanie. S. zotrvaní na tomto závere bez snahy mu protirečiť, pripustil by súd i takú možnosť, že by preskúmal i prvostupňové rozhodnutie (záväzné stanovisko), keby žalobca podal proti nemu žalobu priamo, bez toho, aby podal odvolanie. Súd uvedenú možnosť pripúšťa, avšak len v krajnom prípade, a to z dôvodu, že vyššie spomenutá legislatívna nedokonalosť mohla by mať za následok spochybnenie účastníka správneho konania, či proti záväznému stanovisku podať odvolanie alebo priamo žalobu, teda či ide o majoritne sa vyskytujúce dvojinštančné správne konanie alebo o výnimočné jednoinštančné konanie. Súd by neodoprel poskytnutie súdnej ochrany účastníkovi, ktorý by žalobou napadol takéto záväzné stanovisko, keďže toto jednoznačne zasahuje do jeho právnej sféry a zákon procesný postup zneprehľadnil práve zámenou použitého termínu pri označení individuálneho správneho aktu z „rozhodnutia“ na „záväzné stanovisko“, čo by mohlo v účastníkoch evokovať, že ide o iný typ individuálneho správneho aktu z hľadiska postupu účastníka správneho konania potom, ako bolo vydané záväzné stanovisko, z ktorého obsahom nesúhlasí. S. správny orgán svoj nesúhlas so zmenou druhu pozemkov vyjadrenom v záväznom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX odôvodnil tým, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. v príslušnom ustanovení § 9 bol novelizovaný zákonom č. XX/XXXX Z.z. a s účinnosťou od XX.XX.XXXX bola sprísnená ochrana viníc ako poľnohospodárskej pôdy a účelom novely bolo zabrániť znižovaniu výmery viníc a zamedziť ich degradácii, nakoľko vinice predstavujú významný druh poľnohospodárskej pôdy, ktorý si zaslúži osobitnú ochranu. Podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa vydá záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku, ak ide o zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku. Podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. účinného od XX.XX.XXXX orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa vydá záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku, ak ide o zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku; pri návrhu na zmeny vinice na iný druh poľnohospodárskeho pozemku si vyžiada odborné stanovisko W. kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy obsahujúce zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja. Z porovnania vyššie opísaných ustanovení zákona v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov a ustanovení zákona v skoršom znení možno konštatovať, že tzv. „sprísnenie“ ochrany viníc ako poľnohospodárskej pôdy spočívalo v tom, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (okresný úrad, pozemkový a lesný odbor) potreboval pred vydaním záväzného stanoviska k zmene druhu pozemku v prípade ak išlo o zmenu vinice na iný druh poľnohospodárskeho pozemku odborné stanoviská od W. a dotknutého orgánu územnej samosprávy. S. novelou zákona č. XXX/XXXX Z.z. účinnej od XX.XX.XXXX takúto povinnosť pri vydávaní záväzného stanoviska k zmene druhu pozemku orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy nemal a mohol svoje záväzné stanovisko vydať aj bez zabezpečenia vyššie opísaných odborných stanovísk. V danom kontexte nemožno súhlasiť so žalovaným, ktorý vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že cieľom uvádzanej novely zákona č. XXX/XXXX Z.z. je zabrániť špekulatívnemu obchádzaniu platných ustanovení zákona a zabrániť špekulatívnym snahám navrhovateľov, ktorý v prvom kroku žiadajú o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku z vinice na iný poľnohospodársky druh pozemku a v druhom kroku žiadajú o odňatie poľnohospodárskeho druhu pozemku pre stavebné závery. V. konštrukcia podľa názoru súdu z novely zákona nevyplýva a žalovaný ju domýšľa nad rámec dikcie príslušného zákonného ustanovenia i zmyslu a účelu zákona č. XXX/XXXX Z.z.. K., že predmetné pozemky sú v územnom pláne D. mesta SR C. určené na malopodlažnú zástavbu obytného územia nevylučuje možnosť predmetné pozemky zmeniť z viníc na iný druh poľnohospodárskej pôdy. R. záver uvádzaný v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov takisto zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. nevyplýva. H. § 9 ods. X písm. a/ zákona predpokladá možnosť zmeny vinice na iný druh poľnohospodárskeho pozemku potom, ako si správny orgán vyžiada stanoviská od W. a dotknutého orgánu územnej samosprávy. X. úsudku žalovaného i prvostupňového správneho orgánu spočíva v tom, že prakticky vylučujú možnosť zmeny vinice na iný druh poľnohospodárskeho pozemku, keď uvádzajú, že nemožno na iný druh poľnohospodárskeho pozemku zmeniť vinicu v prípade, ak územný plán umožňuje uvedené pozemky využiť aj inak, ako na poľnohospodárskej účely. K. orgány pri svojom rozhodovaní opomenuli jedno zo základných ústavou garantovaných práv a to je právo vlastníka vec, ktorá je predmetom jeho vlastníckeho práva, užívať a nakladať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. S. užívať vec vyjadruje právo realizovať úžitkovú hodnotu veci, vykonávať s ňou právnym poriadkom povolené činnosti a podľa vlastného uváženia vec formovať, upravovať, obrábať, meniť a zúžitkovať spôsobom, ktorý vlastník uzná za vhodný. T. vinice na iný druh poľnohospodárskej pôdy nie je zakázanou činnosťou a zákon č. XXX/XXXX Z.z. v ustanovení § 9 ods. X písm. a/ zákonodarca takúto možnosť predpokladá. T. vlastniaci pozemky evidované v katastri ako vinice, ktoré boli predmetom jeho žiadosti o zmenu druhu poľnohospodárskej pôdy, bol ako vlastník pod ústavnou garanciou oprávnený slobodne sa rozhodnúť, ako naloží so svojim vlastníctvom a žiadať o zmenu jeho pozemkov na iný druh poľnohospodárskej pôdy. K. orgány rozhodujúce podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. boli povinné jeho žiadosť posúdiť z hľadiska účelu tohto zákona a pritom mali vychádzať z odborných stanovísk W. a Z. časti C. - H. Z. ako podkladov pre svoje rozhodnutie. S. žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnili v podstate tým, že sa predmetné pozemky nachádzajú v území, v ktorom tvorca územného plánu predpokladá malopodlažnú zástavbu obytného územia, vec po právnej stránke nesprávne posúdili a vydali nezákonné rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že rovnako W. ako aj Z. časť C. - H. Z. vydali odborné stanoviská, v ktorých uvádzajú súhlas so zmenou druhu poľnohospodárskej pôdy. W. navyše vo svojom odbornom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX uvádzal, že predmetné pozemky sa nenachádzajú v slovenskom vinohradníckom regióne, nenachádzajú sa v F. na pôdnom bloku a nie sú súčasťou ucelenej vinohradníckej plochy. Vzhľadom na uvedené je preto nepochopiteľné, prečo správne orgány nevyhoveli žiadosti žalobcu na zmenu druhu pozemku poľnohospodárskej pôdy, keď ich záveru priamo odporuje tvrdenie uvádzané v oboch napadnutých rozhodnutiach, že „prioritou súčasnej platnej právnej úpravy je záujem o zachovanie prírodného kultúrneho a historického dedičstva, vylúčiť urbanistické zásahy do chránených vinohradníckych honov na území južných svahoch Z. E., ako jedinečného z hľadiska prírodných podmienok a územia rozhodujúce pre slovenské vinohradníctvo“. Súd súhlasí so správnymi orgánmi, že vinice sú súčasťou kultúrneho a historického dedičstva a že necitlivé urbanistické zásahy do chránených vinohradníckych honov nie sú žiaduce. V súdenej veci sa však W. ako štátna organizácia, ktorej úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a dozoru v poľnohospodárstve disponujúci odbornými znalosťami a relevantnými informáciami v danej oblasti vyjadril vo svojom odbornom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX v prospech žalobcu, pričom konštatoval, že predmetné pozemky nie sú súčasťou vinohradníckych honov, nie sú teda kultúrnym a historickým dedičstvom a nie sú ani súčasťou územia rozhodujúceho pre slovenské vinohradníctvo. H. preto pochýb, že pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán práve uvedené kritériá považovali za rozhodujúce pri nevydaní súhlasného stanoviska k zmene druhu pozemku, ich záver nie je podložený žiadnym právne relevantným dôkazom, nevychádzajú z preukázaných skutočností a bez náležitého odôvodnenia odporujú i odbornému stanovisku orgánu priamo zodpovednému za udržanie poľnohospodárskej výroby v SR. S. by správne orgány skutočne postupovali v zmysle zákona, mali posúdiť žiadosť žiadateľa z hľadiska umiestnenia predmetných pozemkov, či tieto sú súčasťou ucelenej vinohradníckej plochy, teda že sa nachádzajú priamo v oblasti využívanej na pestovanie viniča alebo sú vinicami obklopené a zároveň sa nachádzajú v registri poľnohospodárskych produkčných plôch na pôdnom bloku. W. správnych orgánov bolo tiež posúdiť, či sa predmetné pozemky nachádzajú v K. vinohradníckom regióne. B. už súd uviedol, predmetné pozemky neboli súčasťou ucelenej vinohradníckej plochy, nenachádzali sa v F. na pôdnom bloku a nenachádzali sa ani v K. vinohradníckom regióne. S. správny orgán mal preto vydať na žiadosť žalobcu súhlasné stanovisko v súlade s § 9 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. V. právnemu záveru prisvedčuje i ďalší podklad, ktorý sa nachádza v administratívnom spise a ktorý mal prvostupňový správny orgán k dispozícii pred vydaním záväzného stanoviska. Je ním rozhodnutie S. platobnej agentúry zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodla o schválení žiadosti o podporu za trvalé ukončenie výsadby vinohradov na predmetných pozemkoch žalobcu a rozhodnutie S. platobnej agentúry zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodla o poskytnutí podpory za trvalé ukončenie vinohradov na pozemkoch žalobcu. T. postupoval plne v súlade s usmernením ustanoveným v § 3 ods. X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., keď ako vlastník poľnohospodárskej pôdy svojou žiadosťou o zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa XX.XX.XXXX sledoval splnenie povinnosti usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. V prípade, že by tak nepostupoval, bolo by možné jeho nečinnosť, t.j. že by sa nesnažil o zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, považovať za správny delikt podľa § 26 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., za ktorý môže správny orgán uložiť pokutu od XXX eur do XX.XXX eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, na ktorom došlo k predmetnému porušeniu zákona, ktoré je správnym deliktom. K., že na predmetných pozemkoch sa vinice nenachádzajú bola potvrdená i ohliadkou v teréne, ktorú vykonal prvostupňový správny orgán dňa XX.XX.XXXX. S. obhliadke bolo konštatované, že na predmetných pozemkoch sú vybudované komunikácie, ktoré sú súčasťou projektu V. E. a na ostatnej ploche je kameninový odpad. K tejto skutočnosti správne orgány nezaujali právne relevantné stanovisko a podľa všetkého ich pri svojom rozhodovaní ani nezohľadnili. P. pritom o podstatnú okolnosť, ktorá spolu s ostatnými podkladmi preukazovala potrebu rozhodnúť vo veci inak, ako vydaním nesúhlasného záväzného stanoviska. V nadväznosti na vyššie uvedené sa súd nestotožnil ani s aplikáciou (výkladom) vyhlášky Z. pôdohospodárstva K. republiky č. XXX/XXXX Z.z. obsahujúcej definíciu druhu poľnohospodárskeho pozemku „vinica“. V zmysle prílohy č. X N. č. XXX/XXXX Z.z. je vinicou druh pozemku poľnohospodárskej pôdy s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnej plochy, alebo druh pozemku poľnohospodárskej pôdy vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. V predmetnej veci bolo v konaní dostatočne za preukázané, že vinič na predmetných pozemkoch bol odstránený natrvalo a to zo súhlasom poľnohospodárskej platobnej agentúry a že sa v čase rozhodovania správnych orgánov na predmetných pozemkoch nenachádzal trvalý porast viniča. S. správny orgán dôvodil, že predmetné pozemky sú vhodné na pestovanie viniča, táto samotná skutočnosť bez splnenia ďalších atribútov podľa definície uvedenej vo vyhláške nestačí na zaradenie takejto pôdy pod „vinice“ S. vhodná na pestovanie viniča, ktorej je omnoho viac (prakticky v každej záhrade pri rodinnom dome), ako sa aj na pestovanie využíva, nie je automaticky chápaná v zmysle práva ako vinica - druh pozemku. B. tomu tak bolo musí pozemok spĺňať aj ďalšie kritériá, ktoré sú uvedené vo vyhláške, pričom je nevyhnutné rešpektovať i vôľu samotného vlastníka pozemku. M. zadováženými v administratívnom konaní bolo dostatočne preukázané, že predmetné pozemky nie sú vhodné na pestovanie viniča, a to okrem z dôvodov už spomínaných odborným stanoviskom W. aj z dôvodov jestvujúcej vybudovanej infraštruktúry a okolitej výstavby, ktorá bráni riadnemu odbornému obhospodarovaniu predmetných pozemkov ako viníc, alebo toto obhospodarovanie neprimeraným spôsobom sťažuje, pričom tiež platí, že prípadným obhospodarovaním predmetných pozemkov ako viníc by v neúnosnej miere bolo obťažované okolie uvedených pozemkov, ktoré sú určené na bývanie a na tento účel sú alebo budú využívané. V. pozemky preto nemožno klasifikovať ako vinice, keďže tieto nenapĺňajú ani jeden z definičných znakov uvedených vo vyhláške č. XXX/XXXX Z.z.. Súd nespochybňuje, že úmyslom zákonodarcu pri novelizácii zákona č. XXX/XXXX Z.z. až do súčasnej podoby bol záujem o zachovanie prírodného a kultúrneho a historického dedičstva a vylúčenie urbanistických zásahov do chránených vinohradníckych honov. V danom prípade však nemožno považovať žiadosť žalobcu a jeho úmysel zmeny druhu poľnohospodárskych pozemkov z viníc na iný druh poľnohospodárskych pozemkov za konanie ohrozujúce tento vyššie deklarovaný spoločenský záujem. T. treba pripomenúť, že správne orgány pri svojom rozhodovaní sú okrem povinnosti chrániť záujmy štátu a spoločnosti povinné tiež hájiť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, pričom ich rozhodnutia nesmú byť nespravodlivé a musia zohľadňovať tiež vývoj právneho predpisu, podľa ktorého rozhodujú. S. žalovaný a prvostupňový správny orgán tvrdili, že novelou zákona č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX bola sprísnená ochrana viníc ako poľnohospodárskej pôdy, mal sa vo svojom rozhodnutí žalovaný resp. prvostupňový správny orgán zaoberať i otázkou, v akom čase prestali pozemky žalobcu spĺňať definíciu viníc, resp. či v čase účinnosti spomínanej novely zákona č. XXX/XXXX Z.z. ( zákon č. XX/XXXX Z.z.) boli pozemky žalobcu vinicami, alebo za vinice mohli byť považované. B. vyplýva z podkladov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a nachádzali sa v administratívnom spise, na predmetných pozemkoch žalobcu boli vinice odstránené v roku XXXX. To znamená, že v čase novely zákona č. XXX/XXXX Z.z. účinnej od XX.XX.XXXX, sa vinice už na predmetných pozemkoch nenachádzali. V duchu spravodlivého správneho konania, túto skutočnosť mali správne orgány tiež zohľadniť a nepostihovať žalobcu len z dôvodov, že sa zmenila štátna politika, ktorú v čase, kedy vinice odstránil, nemohol žalobca predpokladať. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sprísnením ochrany viníc vyššie spomínanou novelou je vylúčená zmena druhu poľnohospodárskej pôdy z viníc na iný druh poľnohospodárskej pôdy v prípade, kedy sa tieto nachádzajú v extraviláne a sú územným plánom určené na výstavbu bez potreby ďalšieho zisťovania skutkového stavu. Aj keby sa správne orgány v tejto svojej úvahe nemýlili, celkom iste za spravodlivé by nemohlo byť považované rozhodnutie, ktoré ignoruje skutočnosť, že už pred účinnosťou vyššie spomínanej novely sa na predmetných pozemkoch vinice nenachádzali. Z uvedených dôvodov dospel E. súd v C. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku XX € a nákladoch právneho zastúpenia za úkony právnej služby podľa § X1 ods. 4, § 1X ods. 1 písm. a), c), d), §16 ods. X a § 18 ods. X vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov Podľa § 1 ods. X vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva K. republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek X neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“). Podľa § 11 ods. X vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti X. súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Podľa § X3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. T. sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania. N. základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva K. republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Právny zástupca žalobcu pri výpočte trom právneho zastúpenia opomenul, že v súdenej veci základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nemožno vypočítavať z hodnoty pozemkov. Súd mu preto priznal náhradu len v takej výške, aká je v súlade s vyhláškou MS SR č. XXX/XXXX Z.z. nasledovne - S. a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (X/XXXX) v sume XXX,XX € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume X,XX €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (X/XXXX) v sume XXX,XX € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume X,XX €, - W. na pojednávaní (XX.XX.XXXX) v sume XXX,XX € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume X,XX €. H. právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške XX% z tejto sumy. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon - vyjadrenie k výzve, nakoľko toto podanie sa netýkalo veci samej (§ 13 ods. Xpísm. c) vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z.), keďže právny zástupca žalobcu iba reagoval na výzvu súdu, či trvá na prejednaní veci na pojednávaní a aby vyčíslil trovy konania, pričom však k predmetu sporu sa právne relevantným spôsobom v tomto svojom podaní nevyjadroval. Taktiež súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon - účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. V. úkon právnej služby súd nevyhodnotil ako účelne vynaložené trovy konania. I keď sa právny zástupca žalobcu pojednávania zúčastnil, jeho konanie žalobca zmaril tým, že do termínu pojednávania napriek výzve súdu neuhradil súdny poplatok za podanú žalobu. Súd mal možnosť z tohto dôvodu konanie zastaviť, dal však žalobcovi možnosť zhojiť uvedený nedostatok a pojednávanie odročil. H. však na ťarchu žalovaného za uvedenú účasť právneho zástupcu žalobcu priznať žalobcovi náhradu trov konania. L. náhrada trov konania predstavuje sumu XXX,XX €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § X4X ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.