Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/211/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201455 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: H. N., bytom N. XX, U., zast.: KRALIK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 50 061 151, Mickiewiczova 9, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37272-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2015 domáhala preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 37272-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 200-002128-CA04/2015 zo dňa 30.03.2015. Prvostupňovým rozhodnutím jej bolo priznané materské za obdobie od 14.01.2015 do zániku nároku na materské vo výške 6,94525000 Eur za deň. 2. V žalobe uviedla, že žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá si žiadosťou číslo B0720885 uplatnila voči Sociálnej poisťovni nárok na materské ku dňu 14.01.2015. Prvostupňovým rozhodnutím jej bol priznaný nárok na materské za obdobie od 14.01.2015 do zániku nároku na materské vo výške 6,94525000 Eur za deň. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie z dôvodu nesprávneho a nedostatočného zistenia a posúdenia zisteného skutkového stavu správnym orgánom. Žalovaná jej odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Uviedla, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou osobou a povinné nemocenské poistenie jej vzniklo dňa 01.01.2011 a zaniklo dňa 05.10.2014. Počas tohto obdobia bola žalobkyňa ako fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladal právo na pravidelný príjem z titulu nároku na vyplácanie odmeny štatutárneho orgánu spoločnosti za výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, teda právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Išlo o príjem za prácu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Dňa 06.10.2014 žalobkyni vzniklo ďalšie povinné nemocenské poistenie, ktoré stále trvá a ktoré vzniklo z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo žalobkyne na pravidelný príjem z titulu nároku na mzdu za závislú činnosť vykonávanú v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov. 4. Tvrdí, že v zmysle ust. § 48 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení jej vznikol nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Termín pôrodu bol lekárom určený na deň 28.02.2015, čím jej vznikol nárok na materské od 14.01.2015. Z uvedeného dôvodu jej dňa 14.01.2015 vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky materského a nemocenské poistenie jej vzniklo 06.10.2014. Obdobie nemocenského poistenia žalobkyne od 06.10.2014 do 13.01.2015 predstavuje 100 kalendárnych dní, a preto na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je potrebné aplikovať ust. § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len Zákon o sociálnom poistení), a teda rozhodujúcim obdobím je obdobie od 06.10.2014 do 31.12.2014. 5. Má za to, že napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach, pretože žalovaná vec nesprávne posúdila, čím došlo k nesprávnemu určeniu rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky (materského). Zdôraznila, že v priebehu kalendárneho roka 2014 došlo u nej k vzniku a zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 Zákona o dani z príjmov. Extenzívny výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení žalobkyňa považuje za nesprávne právne posúdenie skutkového stavu, nakoľko ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, na ktoré sa žalovaná odvoláva (§ 3 ods. 1, písm. a) a ods. 2 a 3, a § 4 ods. l Zákona o sociálnom poistení) neustanovujú, že dve povinné nemocenské poistenia povinne nemocensky poistenej osoby u toho istého zamestnávateľa sa posudzujú ako jeden právny vzťah. Ak by povinné nemocenské poistenie vzniknuté žalobkyni od 06.10.2014 bolo u iného zamestnávateľa, rovnako by napĺňal zákonnú definíciu zamestnávateľa podľa § 7 Zákona o sociálnom poistení, ako v skutkovom stave právnej veci žalobkyne, čím by taktiež ako v prípade žalobkyne došlo k novému právnemu vzťahu zakladajúcemu právo na príjem zo závislej činností podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 Zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že k zániku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov a vzniku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov, pričom zamestnávateľom je stále ten istý subjekt, nemôže byť žalobkyni na ujmu aj z dôvodu iného právneho titulu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti. 6. Žalobkyňa je názoru, že žalovaná pri výpočte jedného vymeriavacieho základu žalobkyne na určenie výšky nemocenskej dávky nesprávne aplikovala ust. § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom správne určeným rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne je rozhodujúce obdobie určené v zmysle ust. § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nezákonné. II. 7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.10.2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu prihliada na všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti. Poukázala na ust. § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 8. Žalovaná pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je povinná sledovať účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie a dbať na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému sociálneho poistenia. V prípade žalobkyne jej postup svedčí o jej účelovom konaní s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. 9. Za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca v zmysle § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Ak by zákonodarca mal v úmysle nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by to explicitne v ust. § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, obdobne ako je to uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom poistení. Keďže v ust. § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je uvedené takéto negatívne vymedzenie nepretržitosti povinného nemocenského poistenia, pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná v prípade žalobkyne zohľadnila aj skutočnosť, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Alpha-H Slovakia, s.r.o. nepretržite od 01.01.2011 a nie tak, ako žalobkyňa namieta od 06.10.2014. Žalovaná konanie žalobkyne vyhodnotila ako účelné konanie pred a pri uplatnení nároku na materské s cieľom získať vyššiu nemocenskú dávku, než aká by mala zodpovedať odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ktoré spočíva vo formálnom ukončení správneho vzťahu, ktorý zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení a jeho opätovnom obnovení bezprostredne nasledujúcim dňom. III. 10. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej k žalobe vo vyjadrení zo dňa 27.09.2016 zotrvala na všetkých svojich žalobných dôvodoch a žiadala napadnuté rozhodnutia zrušiť Zdôraznila, že žalobkyni nemôže byť na škodu, ak došlo k vzniku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s tým istým zamestnávateľom. IV. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a na pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktoré sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 37272-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 200-002128-CA04/2015 zo dňa 30.03.2015 a odvolanie žalobkyne voči nemu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni priznaný nárok na materské za obdobie od 14.01.2015 do zániku nároku na materské vo výške 6,94525000 Eur za deň. 17. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 14.01.2015 predložením žiadosti o materské č. B0720885 z poistného vzťahu zamestnankyne obchodnej spoločnosti Aplha-H Slovakia, s.r.o. Na žiadosti o materské lekár uviedol, že pôrod u navrhovateľky nastane pravdepodobne dňa 28.02.2015. 18. V informačnom systéme Slovenskej poisťovne má žalobkyňa od roku 2011 evidované poistné vzťahy povinne nemocensky poistenej zamestnankyne obchodnej spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o.: - od 01.01.2011 do 05.10.2014 - od 06.10.2014, ktoré ku dňu 24.06.2015 naďalej trvalo. 19. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikukláš rozhodnutím zo dňa 30.03.2015, č. 200-002128-CA04/2015 rozhodla, že žalobkyňa podľa § 30, § 48 ods. 2, § 53 a § 55 Zákona o sociálnom poistení má nárok na materské za obdobie od 14.01.2015 do zániku nároku na materské vo výške 6,94525000 Eur za deň. 20. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 37272-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňový správny orgán správne aplikoval ust. § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou rovnakého zamestnávateľa od 01.01.2011. 21. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 22. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 53 Zákona o sociálnom poistení, výška materského je 65 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 24. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 25. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, 2) c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan 7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. 27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. 28. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistení sú zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1. 29. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania. 31. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. 32. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie z titulu právneho vzťahu zamestnankyne obchodnej spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o. v trvaní od 01.01.2011 do 05.10.2014 a od 06.10.2014, ktoré trvalo aj naďalej. V období od 01.01.2011 do 05.10.2014 mala žalobkyňa za prácu konateľky v obchodnej spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o. príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.. Žalobkyňa sa preto na účely nemocenského poistenia považovala v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za zamestnankyňu obchodnej spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o.. Od 06.10.2014 žalobkyňa vykonávala závislú činnosť ako zamestnankyňa u toho istého zamestnávateľa Alpha-H Slovakia, s.r.o., na základe pracovnej zmluvy. Nemocenské poistenie vzniklo teda medzi tými istými subjektmi, žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť, ktorá jej vyplývala z právneho vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi a z tejto zárobkovej činnosti jej vzniklo právo na pravidelný mesačný príjem. 33. Podľa výpisu Obchodného registra sú žalobkyňa spolu so svojim manželom jedinými konateľmi a zároveň aj spoločníkmi spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o., pričom v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa zamestnáva samú seba, resp. ju zamestnáva jej manžel. Žalobkyňa do septembra 2014 mala vymeriavací základ mesačne 100,- eur a od októbra 2014 jej vymeriavací základ vzrástol na 1.000,- eur mesačne. Podľa názoru súdu žalobkyňa účelovo ukončila právny vzťah, ktorý jej zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení zamestnankyne, pretože podľa pravdepodobného dňa pôrodu určeného lekárom na 28.02.2015, vedela dátum, od ktorého si môže uplatniť nárok na materské a jeho výplatu a ovplyvniť tak určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa ust. § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Na splnenie podmienky v minimálnom rozsahu 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie jej stačilo k 05.10.2014 ukončiť právny vzťah zakladajúci jej povinné nemocenské poistenie zamestnankyne, čo aj urobila a opätovne uzatvorila pracovnoprávny vzťah u toho istého zamestnávateľa dňom 06.10.2014 ale s vyšším vymeriavacím základom, namiesto dovtedy 100 eur mesačne si od októbra 2014 určila vymeriavací základ 1.000,- Eur mesačne. 34. Podľa názoru súdu takéto konanie žalobkyne možno jednoznačne považovať za účelové s cieľom získania výhody a teda vyššieho materského. Rozdiel medzi žalobkyňou požadovanou celkovou sumou materského (5.335,10 eur) a priznanou celkovou sumou materského žalovanou (1.653,60 eur) je 3.681,50 eur. Žalobkyňa účelovo ukončila právny vzťah ku dňu 05.10.2014, ktorý jej zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení v spoločnosti Alpha-H Slovakia, s.r.o., v ktorej je s manželom jedinou konateľkou a spoločníčkou a opätovne uzavrela u tej istej spoločnosti pracovný pomer od 06.10.2014 s cieľom zmeniť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle ust. § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení na obdobie od 06.10.2014 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, t.j. do 31.12.2014. 35. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či nemocenské poistenie žalobkyne na účely určenia rozhodujúceho obdobia pre určenie výšky materského trvalo nepretržite od 1.1.2011 až naďalej alebo trvalo až od 06.10.2014 naďalej. Súd námietke žalobkyne, že žalovaná mala postupovať podľa ust. § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení neprisvedčil. V prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou ako zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi, (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia. Na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, t.j. od 1.1.2011 a nie od 6.10.2014 ako tvrdí žalobkyňa. Podľa názoru súdu žalovaná pri určení výšky materského žalobkyne postupovala správne, keď za rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu postupovala podľa ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. 36. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, žalovaná po riadnom zistení skutkového stavu vec správne právne posúdila a napadnuté rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila. Nakoľko námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, postupoval súd podľa § 190 S. s. p. a žalobu zamietol. 37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 S. s. p. a v konaní neúspešnej žalobkyni súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.