Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201480 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcov: 1. T.. U. R., bytom E., 2. T., proti žalovanej: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta č. 8, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 01 015 15/42/2015- SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konania na správnom orgáne 1. Dňa 17.12.2014 bol Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvu inšpekcie (ďalej len „Riaditeľstvo inšpekcie“) doručený list Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice (ďalej len „Inšpektorát Košice“), č. 141/2014-SSI 65/7 zo dňa 12.12.2014, ktorým mu ako odvolaciemu orgánu predložil odvolanie fyzických osôb T.. U. R. a T.. I. R., obaja bytom U. D. XX, R. U. W. (ďalej len „účastníci konania“), zo dňa 19.11.2014, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Košice č.: 06 023 14/141/2014-SSI 65- Lu zo dňa 10.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), spolu s kompletným spisovým materiálom vedeným v predmetnej veci. 2. Riaditeľstvo inšpekcie ako odvolací orgán preskúmalo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a zistilo nasledovné: Na základe listu G. zo dňa 9.6.2014, vo veci pretekania žumpy vo vlastníctve účastníkov konania, postúpeného Inšpektorátu Košice listom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 05398/2014/B622-SV/39554 zo dňa 4.6.2014, oznámil Inšpektorát Košice listom č. 141/2014-SSI 65/1 zo dňa 1.7.2014 účastníkom konania, že dňa 24.7.2014 o 9:00 hod. so stretnutím na obecnom úrade Malá Lodina, vykoná hlavný štátny stavebný dohľad na stavbe „Žumpa“, nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. XX/XX a č. XX/XX v katastrálnom území D., obec L. C.. 3. K výkonu dohľadu Inšpektorát Košice žiadal predložiť originály a kópie dokladov. Na základe žiadosti T.. U. R. zo dňa 6.7.2014 bol výkon dohľadu preložený na deň 11.8.2014 na 10:00 hod.. Podľa záznamu Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. j.: 141/2013-SSI 65/4 zo dňa 1.10.2014, miestnou obhliadkou Inšpektorát Košice zistil, že predmetná „Žumpa“ bola skolaudovaná v rámci kolaudácie stavby - „dočasnej záhradnej chaty“. 4. Stavba predmetnej „dočasnej záhradnej chaty“ bola povolená stavebným povolením č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa 12.5.1987, príslušného stavebného úradu - Okresného národného výboru Košice - vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, pre stavebníkov, ktorými boli účastníci konania, za jednej z podmienok „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010. Po uplynutí nájomnej dohody stavebník odstráni stavbu na vlastné náklady“. 5. Kolaudačným rozhodnutím uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990 bolo povolené užívanie stavby dočasnej záhradnej chatky pre T.. U. R.. Na základe uvedených skutočností Inšpektorát Košice skonštatoval, že účastníci konania užívajú stavbu dočasnej záhradnej chaty v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením (stavba povolená na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010), čo je porušením ustanovení § 76 zák. č. 50/1976 Zb., čo napĺňa skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.. 6. Záznam z výkonu hlavného štátneho dohľadu Inšpektorát Košice zaslal T.. U. R. na vyjadrenie. Účastníci konania vo svojom stanovisku o.i. uviedli, že pre objektívne posúdenie 25 ročnej lehoty, na ktorú bola dočasná stavba povolená, je potrebné určiť začiatok a koniec jej trvania. Koniec jej trvania je v stavebnom povolení stanovený do 25.8.2010. Odčítaním 25-tich rokov od tohto dátumu, predmetná lehota začala plynúť dňa 25.8.1985. 7. Uvedený dátum je však prvým dňom po nadobudnutí platnosti zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade, t.j. dátum, kedy účastníci konania získali právo dočasného užívania pozemku a stali sa užívateľmi pozemku, nie však stavby. Ak by bol výklad Inšpektorátu Košice správny, tak by lehota pre dočasnú stavbu začala plynúť ešte skôr, ako bola písomne stanovená, t.j. dva roky pred tým, než bola v stavebnom povolení určená. Samotné stavebné povolenie bolo totiž vydané až o dva roky neskôr, dňa 12.5.1987, a to už predmetnej „dočasnej stavbe“, podľa výkladu Inšpektorátu Košice, fakticky zostávalo len 23 rokov. 8. Lehota „dočasnej stavby“ by uplynula, ak by bola limitovaná iba dátumom 25.8.2010, to však nie je prípad tohto stavebného povolenia, nakoľko lehotu 25-tich rokov nie je možné pominúť. 9. Pretože v stavebnom povolení orgán štátu stanovil aj lehoty do 25.8.2010, účastníci konania považujú obsah stavebného povolenia za zmätočný, pričom je chybou štátneho orgánu, že stanovil dva dátumy v protirečení. 10. Ďalej uviedli, že ani dátum vydania stavebného povolenia, t.j. deň 12.5.1987, nie je možné považovať za začiatok plynutia 25 ročnej lehoty dočasnej stavby, nakoľko v tom čase z ich stavby neexistovalo fakticky nič a je to iba dátum písomného povolenia, teda formálneho predpokladu na legitímne začatie stavby. Stavbu dočasnej záhradnej chaty majú účastníci konania po odkúpení pozemku do ich vlastníctva zapísanú na liste vlastníctva. Aj keby bol koniec lehoty určený iba dátumom 25.8.2010, v ich konkrétnom prípade by chýbal materiálny základ na uloženie pokuty, pretože pôvodnými užívateľmi a terajšími vlastníkmi sú účastníci konania, a teda by nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, ani záujmu iných fyzických a právnických osôb. 11. Uviedli, že na konvalidovanie uvedeného stavu postačí, ak stavebník v súlade s ustanovením § 21 vyhl. č. 453/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podá príslušnému stavebnému úradu návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, ktorá nie je spojená so zmenou stavby. Dôkazom, že takáto situácia je legitímne riešiteľná, a to aj bez uloženia pokuty, je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2011 sp. zn. 4Sžo/65/2010. 12. Napriek námietkam účastníkov konania Inšpektorát Košice v závere záznamu z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v zázname. Následne Inšpektorát Košice ako príslušný správny orgán listom č. 141/2014-SSI 65/6 zo dňa 6.10.2014 oznámil účastníkom konania, začatie priestupkového konania vo veci porušenia stavebného zákona, predmetom ktorého bolo prerokovanie podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa mali dopustiť tým, že odo dňa 26.8.2010 užívali stavbu dočasnej záhradnej chaty v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením; súčasne ich predvolal na ústne pojednávanie, nariadené na 27.10.2014. 13. Účastníci konania sa na predmetné pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili listom z dňa 19.10.2014, v ktorom uviedli, že Inšpektorátu Košice v predmetnej veci poskytli všetky požadované doklady, ako aj ich písomné stanovisko a súhlasili, aby sa priestupkové konanie uskutočnilo bez ich účasti. 14. Dňa 10.11.2014 vydal Inšpektorát Košice napadnuté rozhodnutie, ktorým účastníkov konania uznal vinnými zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.. Za protiprávne konanie obom účastníkom konania uložil pokutu 100,- eur. Súčasne napadnutým rozhodnutím obom účastníkom konania uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku. 15. Dňa 21.11.2014 bolo Inšpektorátu Košice doručené odvolanie účastníkov konania zo dňa 19.11.2014, v ktorom o. i. zopakovali svoje tvrdenia a námietky uvedené v ich stanovisku k zisteniam z výkonu dohľadu (doručené Inšpektorátu Košice dňa 1.9.2014). 16. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie rozhodnutím č. 01 015 15/42/2015-SSI 61- EKO, zo dňa 5.8.2015 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zmenila rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu zo dňa 10.11.201 nasledovne: 17. „Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, uznáva T.. U. R., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom U. D. XX, R. pri W., vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, nakoľko užíval stavbu - dočasnú záhradnú chatu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XX/XX, v katastrálnom území D., obec L. C., okres B. - okolie, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu, Okresného národného výboru Košice - vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990, a to tým, že ju v čase odo dňa 26.8.2010 do dňa 11.8.2014 užíval po uplynutí času, na ktorý bola dočasne povolená stavebným povolením uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa 12.5.1987 (na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010), a teda ju užíval na iný účel ako bol určený v uvedenom kolaudačnom rozhodnutí, čím porušil ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb.“ 18. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, za uvedený priestupok uložila T.. U. R., narodenému dňa XX.X.XXXX, bytom U. D. XX, XXX XX R. pri W., podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 100,- eur (slovom sto eur). 19. „Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, uznáva T.. I. R., narodenú dňa X.XX.XXXX, bytom U. D. XX, R. pri W., vinnou zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, nakoľko užívala stavbu - dočasnú záhradnú chatu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XX/XX, v katastrálnom území D., obec L. C., okres B. - okolie, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu, Okresného národného výboru Košice - vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990, a to tým, že ju v čase odo dňa 26.8.2010 do dňa 11.8.2014 užívala po uplynutí času, na ktorý bola dočasne povolená stavebným povolením uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa 12.5.1987 (na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010), a teda ju užívala na iný účel ako bol určený v uvedenom kolaudačnom rozhodnutí, čím porušila ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb.“ 20. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, za uvedený priestupok uložila T.. I. R., narodenej dňa X.XX.XXXX, bytom U. D. XX, XXX XX R. pri W., podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 100,- eur (slovom sto eur). II. Žaloba 21. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 7.9.2015 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej sp. zn. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015. 22. Dôvodili tým, že žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Košice, ktorým boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku užívaním dočasnej stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom pokuty boli žalobcom uložené na základe stavebného povolenia, ktoré je v časti vymedzenia trvania dočasnej stavby zmätočné. Napriek tomu, že dočasná stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, boli sankcionovaní pokutou vo výške 100,- eur každý z nich jednotlivo. Priestupkové konanie týkajúce sa porušenia povinností vo vzťahu k dočasnej stavbe, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, majú uhradiť každý z nich jednotlivo po 16,- eur trovy konania, spojené s prejednaním priestupku. 23. Uviedli, že na základe podnetov ich suseda boli na ich pozemku, v záhradkárskej lokalite kat. územia D., vykonané tri po sebe nasledujúce štátne stavebné dohľady (ďalej iba „ŠSD“) pre údajné pretekanie žumpy. Dňa 11.8.2014 vykonala ŠSD aj SSI. 24. SSI, v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu žumpy, vykonala aj štátny stavebný dohľad ich záhradnej chaty a skonštatovala, že stavbu dočasnej záhradnej chaty užívajú v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením, pretože lehota na užívanie dočasnej stavby už uplynula. V rámci priestupkového konania vedeného proti nim rozhodla rozhodnutím č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu, zo dňa 10.11.2014, že sú vinní zo spáchania priestupku podľa § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a každému z nich osobitne uložila pokutu v sume 100,- eur a úhradu trov konania, každému z nich po 16,- eur. 25. SSI pri konštatovaní, že došlo k priestupku, vychádzala vo svojom rozhodnutí najmä z toho, že dátum 25.8.2010, určujúci trvanie dočasnej stavby už uplynul a jej užívaním po tomto dátumu sa dopustili priestupku. 26. Voči rozhodnutiu SSI č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu zo dňa 10.11.2014 podali odvolanie. Žalovaný odvolanie preskúmal a rozhodnutím č. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015, v časti týkajúcej sa vyslovenia viny za spáchaný priestupok, udelenia sankcií a povinnosti uhradenia trov konania, výroky prvostupňového správneho orgánu fakticky potvrdil. 27. Uvedené rozhodnutie žalovaného v spojení s postupom a rozhodnutím SSI považovali za nezákonné, a to z dôvodu, že stavebné povolenie č. ÚPaSP:1444/87-Sp bolo vydané dňa 12.5.1987. Je v ňom o. i. uvedené cit. „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010“. 28. Určenie doby trvania dočasnej stavby by bolo podľa žalobcov nespochybniteľné, ak by bez ďalšieho bol v stavebnom povolení stanovený iba dátum konca jej užívania. Legitímnu existenciu dočasnej stavby v ich prípade však stavebný úrad v stavebnom povolení, vydanom v roku 1987, vymedzil konštatovaním, že „stavba sa povoľuje na 25 rokov“ a súčasne za bodkočiarkou dodal „t.j. do 25.8.2010“. Obidve číselné vyjadrenia uvedené v stavebnom povolení tvoria jeden celok, nemožno ich oddeľovať a jednu alebo druhú časť pri výklade negovať. 29. Napočítaním 25 rokov od roku 1987 nie je možné súčasne relevantne limitovať trvanie dočasnej stavby dátumom 25.8.2010. Ak od vydania stavebného povolenia v roku 1987 by mala stavba existovať 25 rokov, lehota by musela presiahnuť dátum 25.8.2010. 30. Nesúhlasili preto s konštatovaním žalovaného v odôvodnení, že čas trvania predmetnej stavby, tak ako bol určený stavebným úradom, je určitý, jasný a zrozumiteľný. Naopak sú názoru, že obsah stavebného povolenia je v tejto časti zmätočný. 31. V odôvodnení uznesenia žalovaného je o. i. tiež uvedené, že stavebný úrad pri určení času trvania dočasnej stavby v stavenom povolení vychádzal z právnej skutočnosti nadobudnutia účinnosti zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie, čo podľa názoru žalovaného cit.: „nezakladá retroaktivitu predmetného stavebného povolenia nakoľko jeho právne účinky smerovali do budúcnosti, ako aj samotné určenie času trvania povolenej stavby /na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010/“. 32. Boli názoru, že citovaná veta je rozporuplná. Na jednej strane konštatuje, že stavebné povolenie nezakladá retroaktivitu, pritom 25 ročnú lehotu počíta spätne od vydania stavebného povolenia dňa 12.5.1987 k dátumu prvého dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie, t.j. odo dňa 25.8.1985, na druhej strane konštatuje, že právne účinky stavebného povolenia smerovali do budúcnosti. Počítanie 25 ročnej lehoty od roku 1985, určenej v roku 1987, nemôže byť posúdené ako počítanie lehoty do budúcnosti a ako neretroaktívne. Jedná sa o výklad účelový. Účinky stavebného povolenia zo dňa 12.5.1987 musia smerovať iba do budúcnosti. 33. Počítanie lehoty žalovaným legitimizuje retroaktívny odpočet 25 rokov od 25.8.2010, a teda legitimizuje určenie začiatku plynutia lehoty od 25.8.1985, t.j. takmer dva roky pred vydaním stavebného povolenia. 34. Uviedli, že ak pri určení, že stavba je povolená na 25 rokov je možné túto lehotu počítať od 1/ prvého dňa účinnosti zmluvy, ktorou bol pozemok na dočasné užívanie pridelený, t.j. 25.8.1985, alebo 2/ od dátumu, keď bolo vydané stavebné povolenie. Tvrdia preto, že stavebné povolenie je v časti určujúcej dobu trvania dočasnej stavby zmätočné. 35. Konštatovali, že ako žiadatelia o stavebné povolenie neboli uzrozumený s presným časom trvania dočasnej stavby, pretože predtlač žiadosti o vydanie stavebného povolenia takýto údaj neobsahovala. 36. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že čas trvania stavby určuje stavebné povolenie a nie kolaudačné rozhodnutie. S uvedeným by bolo možné súhlasiť, ak by obsah stavebného povolenia bol jednoznačný a neumožňoval by viaceré výklady vymedzenia doby trvania dočasnej stavby. V tejto súvislosti poukázali na to, že ani v kolaudačnom rozhodnutí nie je bližšie špecifikovaná doba trvania dočasnej stavby. 37. Poukázali na dôležitý fakt, ktorý svedčí o tom, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán posúdili predložené stavebné povolenie v rozpore so zásadou in dubio pro reo, uplatňovanej v priestupkovom konaní. Z fotokópie stavebného povolenia je zrejmé, že vo formulácii, ktorá určuje dočasnosť stavby fyzicky chýba posledná číslovka „1“ resp. trojčíslie „201“. Uvedený fakt bol známy aj SSI, ktorá ich pred rozhodnutím vyzvala na doloženie originálu, ktorý jej poskytli k nahliadnutiu, a to práve kvôli overeniu, či posledná číslovka v origináli reálne chýba. Tieto skutočnosti však stavebné orgány nezohľadnili v ich prospech v súlade s vyššie uvedenou zásadou. Žalobcovia iba bona fide pripúšťajú, že sa jedná o rok 2010. 38. Ak samotný orgán štátu vydá rozporuplné stavebné povolenie, nemôže odvolací správny orgán spravodlivo konštatovať, že sa „komisívnym protiprávnym konaním porušili verejný záujem spočívajúci v riadnom a včasnom plnení zákonných povinností“, pretože samotný obsah tohto stavebného povolenia vytvára predpoklad na jeho rôznu interpretáciu. Nie je preto relevantne možné skonštatovať porušenie plnenia zákonných povinností účastníkmi konania, ak tieto povinnosti vo veci príslušný kompetentný orgán štátu sám jasne, určite a zrozumiteľne nevymedzil. Poukázali na to, že v čase dočasného užívania stavby došlo k zmene užívacieho práva k pozemku na právo vlastnícke, ktoré nadobudli do BSM, a tak nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ohrozeniu verejného záujmu, ani záujmu fyzických alebo právnických osôb. 39. Za nezákonné považovali aj rozhodnutie v časti o udelenie pokút jednotlivo každému po 100,- eur, pretože stavba je BSM. Obsah BSM tvoria práva a povinnosti manželov vo vzťahu k ich spoločnému majetku. Manželia majú tie isté práva a povinnosti ako jediný vlastník veci s tým rozdielom, že vec patrí obom spoločne, bez určenie výšky podielov. 40. Rovnako za nezákonnú považovali aj časť rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu o uložení povinnosti uhradiť trovy spojené s prejednávaním priestupku manželom, každému osobitne po 16,- eur, pretože vo veci prebiehalo priestupkové konanie, ktoré sa týkalo stavby patriacej do BSM, preto aj eventuálne uloženie povinnosti zaplatiť trovy konania je možné relevantne stanoviť iba jednou sumou, ktorú by boli manželia povinnú uhradiť spoločne a nerozdielne. 41. Na základe vyššie uvedených skutočností, sa žalobcovia domáhali, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného sp. zn. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO, zo dňa 5.8.2015 v spojení s rozhodnutím SSI č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu, zo dňa 10.11.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovanej 42. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2015 opísal skutkový stav prejednávanej veci. Zastávala názor, že v priestupkovom konaní sa jednoznačne preukázalo, že žalobcovia v čase od 26.8.2010 do 11.8.2014 užívali dočasnú záhradnú chatu. Zistený skutkový stav, považovala na základe spisových materiálov správnych orgánov oboch stupňov za preukázaný. 43. K tvrdeniu žalobcov, že v origináli stavebného povolenia fyzicky chýba posledná číslovka v číselnom označení roku 2010 uviedol, že počas uskutočneného priestupkového konania žalobcovia túto námietku nevzniesli, tento dátum nikdy nespochybnili, sami ho uviedli vo všetkých svojich vyjadreniach a podaniach, a preto žiadal súd, aby sa týmto ich tvrdením nezaoberal. 44. Trvala na tvrdení, že čas trvania predmetnej dočasnej záhradnej chaty ako dočasnej stavby bol stavebným úradom určený v stavebnom povolení určite, jasne a zrozumiteľne, a to nasl. „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010“. Z obsahu stavebného povolenia vyplýva, že časový úsek 25 rokov začína dňom, kedy žalobcovia ako stavebníci získali na základe nájomnej dohody, resp. zmluvy o odovzdaní pozemku, na dočasné užívanie, iné právo, ktoré ich oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú dočasnú stavbu, t.j. dňa 25.8.1985 a končí dňom 25.8.2010, t.j. dňom uplynutia času, na ktorú bola uvedené dohoda, resp. zmluva uzatvorená. 45. Tým, že každý zo žalobcov užíval dočasnú stavbu po dni, dokedy bola povolená, porušil ustanovenie § 85 ods. 1 veta prvá zák. č. 50/1976 Zb., nakoľko ju neužíval na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, a to z dôvodu, že príslušný stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím povolil užívanie predmetnej dočasnej stavby na účel dočasnej záhradnej chaty. 46. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že protiprávne konanie každého zo žalobcov spočívajúce v užívaní dočasnej stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím je potrebné subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku uvedenú v ustanovení § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.. 47. Vzhľadom na to, že každého zo žalobcov uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. každému z nich uložil v spojení s § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z. sankciu pokuty vo výške 100,- eur a súčasne každému zo žalobcov podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s § 1 písm. a) vyhl. Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. uložil povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku 16,- eur. 48. Skutočnosť, že stavebný úrad v stavebnom povolení, pri učení času trvania dočasnej stavby, vychádzal z právnej skutočnosti (nadobudnutie účinnosti nájomnej dohody, resp. zmluvy o odovzdaní pozemku - konštituovanie práva JUDr. R. k pozemku, na ktorom je dočasná stavba umiestnená, zriadiť na ňom požadovanú stavbu), ktorá sa udiala už v minulosti, nezakladá retroaktivitu stavebného povolenia, nakoľko jeho právne účinky smerovali do budúcnosti. 49. K tvrdeniu žalobcov, že napriek tomu, že dočasná stavba je v BSM, bol každý z nich jednotlivo sankcionovaný pokutou žalovaný uviedol, že v zmysle zásady individuálnej subjektívnej priestupkovej zodpovednosti, každý z účastníkov konania zodpovedá za svoje protiprávne konanie, ktorého následkom je individuálne uložená sankcia, v tomto prípade pokuta, pričom priestupkové právo nepozná kolektívnu zodpovednosť a ani kolektívnu sankciu, a forma vlastníctva predmetu priestupku je právne irelevantná vo vzťahu k subjektu priestupu, ktorý je v priestupkovom konaní sankcionovaný. 50. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal Krajský súd v Bratislave žalobu zamietnuť; žiadnemu účastníkovi konania nepriznať právo na náhradu trov konania. IV. Posúdenie veci 51. Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 10 S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 S.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa ustanovenia § 54 zák. č. 50/1976 Zb., stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 53. Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 veta prvá zák. č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. 54. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 55. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 56. Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. 57. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 58. Podľa ustanovenia § 3 zák. č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 59. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb., priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 60. Podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. 61. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 veta prvá zák. č. 659/2007 Z.z., peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro. 62. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 63. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 64. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku paušálna suma trov konania o priestupku je 16,- eur. 65. Krajský súd v Bratislave na základe obsahu administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 66. K predmetnej veci uvádza, že zo stavebného povolenia č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp, zo dňa 12.5.1987 jasne vyplýva, presne určený čas trvania predmetnej stavby, a to po dobu 25 rokov. Dátumom 25.8.2010 bol explicitne stanovený čas dočasného užívania stavby a bol to zároveň posledný deň trvania časového úseku 25 rokov, na ktorú bola stavba povolená. 67. Doba, kedy začal tento časový úsek plynúť, sa počítala odo dňa kedy účastníci konania ako stavebníci získali na základe nájomnej zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania parc. č. XX/XX, a ktoré ich oprávňovalo v zmysle § 58 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. na ňom zriadiť požadovanú dočasnú stavbu. 68. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom napadnutého rozhodnutia, že protiprávne konanie každého z účastníkov konania spočívajúce v užívaní predmetnej dočasnej stavby bolo v rozpore s predmetným kolaudačným rozhodnutím a je potrebné ho subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku uvedenú v § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.. 69. K námietke žalobcov, že dočasná stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM) a napriek tejto skutočnosti, bol každý z nich sankcionovaný jednotlivo, krajský súd uvádza, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada individuálnej subjektívnej priestupkovej zodpovednosti, kedy každý z účastníkov konania zodpovedá samostatne za svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na to, že priestupkové právo nepozná kolektívnu zodpovednosť, a žalobcovia boli uznaní za vinných zo spáchania priestupku v zmysle § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976, každý samostatne. 70. Záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru súdu správny, keď každému zo žalobcov uložil sankciu pokuty vo výške 100,- eur a súčasne každému samostatne uložil povinnosť uhradiť trovy štátu spojené s prejednaním priestupku v priestupkovom konaní vo výške 16,- eur, a to každému samostatne. 71. S poukazom na vyššie uvedené, je právne irelevantné, že dočasná stavba spadá do BSM manželov, keďže zo znenia § 79 ods. 1 veta prvá zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva, že správny orgán, ktorý rozhoduje o priestupku je povinný každému občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, uložiť povinnosť uhradiť trovy štátu, ktoré vznikli v rámci priestupkového konania. 72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v tejto veci nebol úspešný a žaloba bola zamietnutá. 73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). 74. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom podľa ustanovenia § 107 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.