KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 7. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/215/2015 z 13. 7. 2016

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2018, sp. zn. 1Asan/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1 (29. 01. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. júla 2016, sp. zn. 1S/215/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201480.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/215/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201480
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201480.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcov: 1. T.. U. R.,
bytom E., 2. T., proti žalovanej: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta
č. 8, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 01 015 15/42/2015-
SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konania na správnom orgáne

1. Dňa 17.12.2014 bol Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvu inšpekcie (ďalej len „Riaditeľstvo
inšpekcie“) doručený list Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice (ďalej len „Inšpektorát
Košice“), č. 141/2014-SSI 65/7 zo dňa 12.12.2014, ktorým mu ako odvolaciemu orgánu predložil
odvolanie fyzických osôb T.. U. R. a T.. I. R., obaja bytom U. D. XX, R. U. W. (ďalej len „účastníci
konania“), zo dňa 19.11.2014, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Košice č.: 06 023 14/141/2014-SSI 65-
Lu zo dňa 10.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), spolu s kompletným spisovým materiálom
vedeným v predmetnej veci.

2. Riaditeľstvo inšpekcie ako odvolací orgán preskúmalo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako
aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a zistilo nasledovné:
Na základe listu G. zo dňa 9.6.2014, vo veci pretekania žumpy vo vlastníctve účastníkov konania,
postúpeného Inšpektorátu Košice listom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
č. 05398/2014/B622-SV/39554 zo dňa 4.6.2014, oznámil Inšpektorát Košice listom č. 141/2014-SSI
65/1 zo dňa 1.7.2014 účastníkom konania, že dňa 24.7.2014 o 9:00 hod. so stretnutím na obecnom
úrade Malá Lodina, vykoná hlavný štátny stavebný dohľad na stavbe „Žumpa“, nachádzajúcej sa na
pozemkoch parc. č. XX/XX a č. XX/XX v katastrálnom území D., obec L. C..

3. K výkonu dohľadu Inšpektorát Košice žiadal predložiť originály a kópie dokladov. Na základe žiadosti
T.. U. R. zo dňa 6.7.2014 bol výkon dohľadu preložený na deň 11.8.2014 na 10:00 hod.. Podľa záznamu
Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. j.: 141/2013-SSI 65/4 zo dňa
1.10.2014, miestnou obhliadkou Inšpektorát Košice zistil, že predmetná „Žumpa“ bola skolaudovaná v
rámci kolaudácie stavby - „dočasnej záhradnej chaty“.



4. Stavba predmetnej „dočasnej záhradnej chaty“ bola povolená stavebným povolením č.: ÚPaSP:
1444/87-Sp. zo dňa 12.5.1987, príslušného stavebného úradu - Okresného národného výboru Košice
- vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, pre stavebníkov, ktorými boli účastníci
konania, za jednej z podmienok „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010. Po uplynutí nájomnej
dohody stavebník odstráni stavbu na vlastné náklady“.

5. Kolaudačným rozhodnutím uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990
bolo povolené užívanie stavby dočasnej záhradnej chatky pre T.. U. R.. Na základe uvedených
skutočností Inšpektorát Košice skonštatoval, že účastníci konania užívajú stavbu dočasnej záhradnej
chaty v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením (stavba povolená na 25 rokov, t.j.
do 25.8.2010), čo je porušením ustanovení § 76 zák. č. 50/1976 Zb., čo napĺňa skutkovú podstatu pre
uloženie pokuty podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb..

6. Záznam z výkonu hlavného štátneho dohľadu Inšpektorát Košice zaslal T.. U. R. na vyjadrenie.
Účastníci konania vo svojom stanovisku o.i. uviedli, že pre objektívne posúdenie 25 ročnej lehoty, na
ktorú bola dočasná stavba povolená, je potrebné určiť začiatok a koniec jej trvania. Koniec jej trvania je
v stavebnom povolení stanovený do 25.8.2010. Odčítaním 25-tich rokov od tohto dátumu, predmetná
lehota začala plynúť dňa 25.8.1985.

7. Uvedený dátum je však prvým dňom po nadobudnutí platnosti zmluvy o odovzdaní pozemku na
dočasné užívanie v záhradkárskej osade, t.j. dátum, kedy účastníci konania získali právo dočasného
užívania pozemku a stali sa užívateľmi pozemku, nie však stavby.
Ak by bol výklad Inšpektorátu Košice správny, tak by lehota pre dočasnú stavbu začala plynúť ešte skôr,
ako bola písomne stanovená, t.j. dva roky pred tým, než bola v stavebnom povolení určená. Samotné
stavebné povolenie bolo totiž vydané až o dva roky neskôr, dňa 12.5.1987, a to už predmetnej „dočasnej
stavbe“, podľa výkladu Inšpektorátu Košice, fakticky zostávalo len 23 rokov.

8. Lehota „dočasnej stavby“ by uplynula, ak by bola limitovaná iba dátumom 25.8.2010, to však nie je
prípad tohto stavebného povolenia, nakoľko lehotu 25-tich rokov nie je možné pominúť.

9. Pretože v stavebnom povolení orgán štátu stanovil aj lehoty do 25.8.2010, účastníci konania považujú
obsah stavebného povolenia za zmätočný, pričom je chybou štátneho orgánu, že stanovil dva dátumy
v protirečení.

10. Ďalej uviedli, že ani dátum vydania stavebného povolenia, t.j. deň 12.5.1987, nie je možné
považovať za začiatok plynutia 25 ročnej lehoty dočasnej stavby, nakoľko v tom čase z ich stavby
neexistovalo fakticky nič a je to iba dátum písomného povolenia, teda formálneho predpokladu na
legitímne začatie stavby. Stavbu dočasnej záhradnej chaty majú účastníci konania po odkúpení pozemku
do ich vlastníctva zapísanú na liste vlastníctva. Aj keby bol koniec lehoty určený iba dátumom 25.8.2010,
v ich konkrétnom prípade by chýbal materiálny základ na uloženie pokuty, pretože pôvodnými užívateľmi
a terajšími vlastníkmi sú účastníci konania, a teda by nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, ani záujmu
iných fyzických a právnických osôb.

11. Uviedli, že na konvalidovanie uvedeného stavu postačí, ak stavebník v súlade s ustanovením
§ 21 vyhl. č. 453/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podá
príslušnému stavebnému úradu návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, ktorá nie je spojená so
zmenou stavby. Dôkazom, že takáto situácia je legitímne riešiteľná, a to aj bez uloženia pokuty, je aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2011 sp. zn. 4Sžo/65/2010.

12. Napriek námietkam účastníkov konania Inšpektorát Košice v závere záznamu z výkonu hlavného
štátneho stavebného dohľadu uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v zázname. Následne
Inšpektorát Košice ako príslušný správny orgán listom č. 141/2014-SSI 65/6 zo dňa
6.10.2014 oznámil účastníkom konania, začatie priestupkového konania vo veci porušenia stavebného
zákona, predmetom ktorého bolo prerokovanie podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 105 ods.
2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa mali dopustiť tým, že odo dňa 26.8.2010 užívali stavbu
dočasnej záhradnej chaty v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením; súčasne ich
predvolal na ústne pojednávanie, nariadené na 27.10.2014.



13. Účastníci konania sa na predmetné pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili
listom z dňa 19.10.2014, v ktorom uviedli, že Inšpektorátu Košice v predmetnej veci poskytli všetky
požadované doklady, ako aj ich písomné stanovisko a súhlasili, aby sa priestupkové konanie uskutočnilo
bez ich účasti.

14. Dňa 10.11.2014 vydal Inšpektorát Košice napadnuté rozhodnutie, ktorým účastníkov konania uznal
vinnými zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.. Za protiprávne konanie
obom účastníkom konania uložil pokutu 100,- eur. Súčasne napadnutým rozhodnutím obom účastníkom
konania uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku.

15. Dňa 21.11.2014 bolo Inšpektorátu Košice doručené odvolanie účastníkov konania zo dňa
19.11.2014, v ktorom o. i. zopakovali svoje tvrdenia a námietky uvedené v ich stanovisku k zisteniam z
výkonu dohľadu (doručené Inšpektorátu Košice dňa 1.9.2014).

16. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie rozhodnutím č. 01 015 15/42/2015-SSI 61-
EKO, zo dňa 5.8.2015 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zmenila rozhodnutie
Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu zo dňa 10.11.201
nasledovne:

17. „Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, uznáva T.. U. R., narodeného dňa
XX.X.XXXX, bytom U. D. XX, R. pri W., vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods.
2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa
potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením,
alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred
vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, nakoľko užíval stavbu - dočasnú záhradnú
chatu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XX/XX, v katastrálnom území D., obec L. C., okres B. -
okolie, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu, Okresného národného výboru Košice -
vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990,
a to tým, že ju v čase odo dňa 26.8.2010 do dňa 11.8.2014 užíval po uplynutí času, na ktorý bola
dočasne povolená stavebným povolením uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa
12.5.1987 (na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010), a teda ju užíval na iný účel ako bol určený v uvedenom
kolaudačnom rozhodnutí, čím porušil ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb.“

18. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, za uvedený priestupok uložila T.. U. R.,
narodenému dňa XX.X.XXXX, bytom U. D. XX, XXX XX R. pri W., podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm.
b) zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
pokutu vo výške 100,- eur (slovom sto eur).

19. „Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, uznáva T.. I. R., narodenú dňa X.XX.XXXX,
bytom U. D. XX, R. pri W., vinnou zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b)
zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto
užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením, alebo ako vlastník
stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia alebo v rozpore s ním, nakoľko užívala stavbu - dočasnú záhradnú chatu, nachádzajúcu
sa na pozemku parc. č. XX/XX, v katastrálnom území D., obec L. C., okres B. - okolie, v rozpore s
kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu, Okresného národného výboru Košice - vidiek, odboru
územného plánovania a stavebného poriadku, č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.12.1990, a to tým, že ju
v čase odo dňa 26.8.2010 do dňa 11.8.2014 užívala po uplynutí času, na ktorý bola dočasne povolená
stavebným povolením uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa 12.5.1987 (na
25 rokov, t.j. do 25.8.2010), a teda ju užívala na iný účel ako bol určený v uvedenom kolaudačnom
rozhodnutí, čím porušila ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb.“

20. Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, za uvedený priestupok uložila T.. I. R.,
narodenej dňa X.XX.XXXX, bytom U. D. XX, XXX XX R. pri W., podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm.
b) zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny



euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
pokutu vo výške 100,- eur (slovom sto eur).

II.
Žaloba

21. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 7.9.2015 sa žalobcovia domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovanej sp. zn. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015.

22. Dôvodili tým, že žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Košice,
ktorým boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku užívaním dočasnej stavby v rozpore s kolaudačným
rozhodnutím a stavebným povolením, pričom pokuty boli žalobcom uložené na základe stavebného
povolenia, ktoré je v časti vymedzenia trvania dočasnej stavby zmätočné. Napriek tomu, že dočasná
stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, boli sankcionovaní pokutou vo výške 100,- eur
každý z nich jednotlivo. Priestupkové konanie týkajúce sa porušenia povinností vo vzťahu k dočasnej
stavbe, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, majú uhradiť každý z nich jednotlivo po
16,- eur trovy konania, spojené s prejednaním priestupku.

23. Uviedli, že na základe podnetov ich suseda boli na ich pozemku, v záhradkárskej lokalite kat. územia
D., vykonané tri po sebe nasledujúce štátne stavebné dohľady (ďalej iba „ŠSD“) pre údajné pretekanie
žumpy. Dňa 11.8.2014 vykonala ŠSD aj SSI.

24. SSI, v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu žumpy, vykonala aj štátny stavebný dohľad ich
záhradnej chaty a skonštatovala, že stavbu dočasnej záhradnej chaty užívajú v rozpore s kolaudačným
rozhodnutím a stavebným povolením, pretože lehota na užívanie dočasnej stavby už uplynula. V rámci
priestupkového konania vedeného proti nim rozhodla rozhodnutím č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu,
zo dňa 10.11.2014, že sú vinní zo spáchania priestupku podľa § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov a každému z nich osobitne uložila pokutu v sume 100,- eur a úhradu trov konania,
každému z nich po 16,- eur.

25. SSI pri konštatovaní, že došlo k priestupku, vychádzala vo svojom rozhodnutí najmä z toho, že
dátum 25.8.2010, určujúci trvanie dočasnej stavby už uplynul a jej užívaním po tomto dátumu sa dopustili
priestupku.

26. Voči rozhodnutiu SSI č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu zo dňa 10.11.2014 podali odvolanie. Žalovaný
odvolanie preskúmal a rozhodnutím č. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO zo dňa 5.8.2015, v časti týkajúcej
sa vyslovenia viny za spáchaný priestupok, udelenia sankcií a povinnosti uhradenia trov konania, výroky
prvostupňového správneho orgánu fakticky potvrdil.

27. Uvedené rozhodnutie žalovaného v spojení s postupom a rozhodnutím SSI považovali za
nezákonné, a to z dôvodu, že stavebné povolenie č. ÚPaSP:1444/87-Sp bolo vydané dňa 12.5.1987.
Je v ňom o. i. uvedené cit. „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010“.

28. Určenie doby trvania dočasnej stavby by bolo podľa žalobcov nespochybniteľné, ak by bez ďalšieho
bol v stavebnom povolení stanovený iba dátum konca jej užívania. Legitímnu existenciu dočasnej stavby
v ich prípade však stavebný úrad v stavebnom povolení, vydanom v roku 1987, vymedzil konštatovaním,
že „stavba sa povoľuje na 25 rokov“ a súčasne za bodkočiarkou dodal „t.j. do 25.8.2010“. Obidve číselné
vyjadrenia uvedené v stavebnom povolení tvoria jeden celok, nemožno ich oddeľovať a jednu alebo
druhú časť pri výklade negovať.

29. Napočítaním 25 rokov od roku 1987 nie je možné súčasne relevantne limitovať trvanie dočasnej
stavby dátumom 25.8.2010. Ak od vydania stavebného povolenia v roku 1987 by mala stavba existovať
25 rokov, lehota by musela presiahnuť dátum 25.8.2010.

30. Nesúhlasili preto s konštatovaním žalovaného v odôvodnení, že čas trvania predmetnej stavby,
tak ako bol určený stavebným úradom, je určitý, jasný a zrozumiteľný. Naopak sú názoru, že obsah
stavebného povolenia je v tejto časti zmätočný.



31. V odôvodnení uznesenia žalovaného je o. i. tiež uvedené, že stavebný úrad pri určení času
trvania dočasnej stavby v stavenom povolení vychádzal z právnej skutočnosti nadobudnutia účinnosti
zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie, čo podľa názoru žalovaného cit.: „nezakladá
retroaktivitu predmetného stavebného povolenia nakoľko jeho právne účinky smerovali do budúcnosti,
ako aj samotné určenie času trvania povolenej stavby /na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010/“.

32. Boli názoru, že citovaná veta je rozporuplná. Na jednej strane konštatuje, že stavebné povolenie
nezakladá retroaktivitu, pritom 25 ročnú lehotu počíta spätne od vydania stavebného povolenia dňa
12.5.1987 k dátumu prvého dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné
užívanie, t.j. odo dňa 25.8.1985, na druhej strane konštatuje, že právne účinky stavebného povolenia
smerovali do budúcnosti. Počítanie 25 ročnej lehoty od roku 1985, určenej v roku 1987, nemôže byť
posúdené ako počítanie lehoty do budúcnosti a ako neretroaktívne. Jedná sa o výklad účelový. Účinky
stavebného povolenia zo dňa 12.5.1987 musia smerovať iba do budúcnosti.

33. Počítanie lehoty žalovaným legitimizuje retroaktívny odpočet 25 rokov od 25.8.2010, a teda
legitimizuje určenie začiatku plynutia lehoty od 25.8.1985, t.j. takmer dva roky pred vydaním stavebného
povolenia.

34. Uviedli, že ak pri určení, že stavba je povolená na 25 rokov je možné túto lehotu počítať od 1/ prvého
dňa účinnosti zmluvy, ktorou bol pozemok na dočasné užívanie pridelený, t.j. 25.8.1985, alebo 2/ od
dátumu, keď bolo vydané stavebné povolenie. Tvrdia preto, že stavebné povolenie je v časti určujúcej
dobu trvania dočasnej stavby zmätočné.

35. Konštatovali, že ako žiadatelia o stavebné povolenie neboli uzrozumený s presným časom trvania
dočasnej stavby, pretože predtlač žiadosti o vydanie stavebného povolenia takýto údaj neobsahovala.

36. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že čas trvania stavby určuje stavebné povolenie a nie kolaudačné
rozhodnutie. S uvedeným by bolo možné súhlasiť, ak by obsah stavebného povolenia bol jednoznačný a
neumožňoval by viaceré výklady vymedzenia doby trvania dočasnej stavby. V tejto súvislosti poukázali
na to, že ani v kolaudačnom rozhodnutí nie je bližšie špecifikovaná doba trvania dočasnej stavby.

37. Poukázali na dôležitý fakt, ktorý svedčí o tom, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán
posúdili predložené stavebné povolenie v rozpore so zásadou in dubio pro reo, uplatňovanej v
priestupkovom konaní. Z fotokópie stavebného povolenia je zrejmé, že vo formulácii, ktorá určuje
dočasnosť stavby fyzicky chýba posledná číslovka „1“ resp. trojčíslie „201“. Uvedený fakt bol známy aj
SSI, ktorá ich pred rozhodnutím vyzvala na doloženie originálu, ktorý jej poskytli k nahliadnutiu, a to práve
kvôli overeniu, či posledná číslovka v origináli reálne chýba. Tieto skutočnosti však stavebné orgány
nezohľadnili v ich prospech v súlade s vyššie uvedenou zásadou. Žalobcovia iba bona fide pripúšťajú,
že sa jedná o rok 2010.

38. Ak samotný orgán štátu vydá rozporuplné stavebné povolenie, nemôže odvolací správny orgán
spravodlivo konštatovať, že sa „komisívnym protiprávnym konaním porušili verejný záujem spočívajúci v
riadnom a včasnom plnení zákonných povinností“, pretože samotný obsah tohto stavebného povolenia
vytvára predpoklad na jeho rôznu interpretáciu. Nie je preto relevantne možné skonštatovať porušenie
plnenia zákonných povinností účastníkmi konania, ak tieto povinnosti vo veci príslušný kompetentný
orgán štátu sám jasne, určite a zrozumiteľne nevymedzil. Poukázali na to, že v čase dočasného užívania
stavby došlo k zmene užívacieho práva k pozemku na právo vlastnícke, ktoré nadobudli do BSM, a tak
nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ohrozeniu verejného záujmu, ani záujmu fyzických alebo právnických
osôb.

39. Za nezákonné považovali aj rozhodnutie v časti o udelenie pokút jednotlivo každému po 100,- eur,
pretože stavba je BSM. Obsah BSM tvoria práva a povinnosti manželov vo vzťahu k ich spoločnému
majetku. Manželia majú tie isté práva a povinnosti ako jediný vlastník veci s tým rozdielom, že vec patrí
obom spoločne, bez určenie výšky podielov.

40. Rovnako za nezákonnú považovali aj časť rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho správneho
orgánu o uložení povinnosti uhradiť trovy spojené s prejednávaním priestupku manželom, každému
osobitne po 16,- eur, pretože vo veci prebiehalo priestupkové konanie, ktoré sa týkalo stavby patriacej



do BSM, preto aj eventuálne uloženie povinnosti zaplatiť trovy konania je možné relevantne stanoviť iba
jednou sumou, ktorú by boli manželia povinnú uhradiť spoločne a nerozdielne.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností, sa žalobcovia domáhali, aby Krajský súd v Bratislave
rozhodnutie žalovaného sp. zn. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO, zo dňa 5.8.2015 v spojení s
rozhodnutím SSI č. 06 023 14/141/2014-SSI 65-Lu, zo dňa 10.11.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovanej

42. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2015 opísal
skutkový stav prejednávanej veci. Zastávala názor, že v priestupkovom konaní sa jednoznačne
preukázalo, že žalobcovia v čase od 26.8.2010 do 11.8.2014 užívali dočasnú záhradnú chatu. Zistený
skutkový stav, považovala na základe spisových materiálov správnych orgánov oboch stupňov za
preukázaný.

43. K tvrdeniu žalobcov, že v origináli stavebného povolenia fyzicky chýba posledná číslovka v
číselnom označení roku 2010 uviedol, že počas uskutočneného priestupkového konania žalobcovia túto
námietku nevzniesli, tento dátum nikdy nespochybnili, sami ho uviedli vo všetkých svojich vyjadreniach
a podaniach, a preto žiadal súd, aby sa týmto ich tvrdením nezaoberal.

44. Trvala na tvrdení, že čas trvania predmetnej dočasnej záhradnej chaty ako dočasnej stavby bol
stavebným úradom určený v stavebnom povolení určite, jasne a zrozumiteľne, a to nasl. „stavba sa
povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010“. Z obsahu stavebného povolenia vyplýva, že časový úsek 25
rokov začína dňom, kedy žalobcovia ako stavebníci získali na základe nájomnej dohody, resp. zmluvy o
odovzdaní pozemku, na dočasné užívanie, iné právo, ktoré ich oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú
dočasnú stavbu, t.j. dňa 25.8.1985 a končí dňom 25.8.2010, t.j. dňom uplynutia času, na ktorú bola
uvedené dohoda, resp. zmluva uzatvorená.

45. Tým, že každý zo žalobcov užíval dočasnú stavbu po dni, dokedy bola povolená, porušil ustanovenie
§ 85 ods. 1 veta prvá zák. č. 50/1976 Zb., nakoľko ju neužíval na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí,
a to z dôvodu, že príslušný stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím povolil užívanie predmetnej
dočasnej stavby na účel dočasnej záhradnej chaty.

46. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že protiprávne konanie každého zo žalobcov spočívajúce
v užívaní dočasnej stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím je potrebné subsumovať pod skutkovú
podstatu priestupku uvedenú v ustanovení § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb..

47. Vzhľadom na to, že každého zo žalobcov uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2
písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. každému z nich uložil v spojení s § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z. sankciu
pokuty vo výške 100,- eur a súčasne každému zo žalobcov podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v
spojení s § 1 písm. a) vyhl. Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
spojené s prejednaním priestupku 16,- eur.

48. Skutočnosť, že stavebný úrad v stavebnom povolení, pri učení času trvania dočasnej stavby,
vychádzal z právnej skutočnosti (nadobudnutie účinnosti nájomnej dohody, resp. zmluvy o odovzdaní
pozemku - konštituovanie práva JUDr. R. k pozemku, na ktorom je dočasná stavba umiestnená,
zriadiť na ňom požadovanú stavbu), ktorá sa udiala už v minulosti, nezakladá retroaktivitu stavebného
povolenia, nakoľko jeho právne účinky smerovali do budúcnosti.

49. K tvrdeniu žalobcov, že napriek tomu, že dočasná stavba je v BSM, bol každý z nich jednotlivo
sankcionovaný pokutou žalovaný uviedol, že v zmysle zásady individuálnej subjektívnej priestupkovej
zodpovednosti, každý z účastníkov konania zodpovedá za svoje protiprávne konanie, ktorého
následkom je individuálne uložená sankcia, v tomto prípade pokuta, pričom priestupkové právo nepozná
kolektívnu zodpovednosť a ani kolektívnu sankciu, a forma vlastníctva predmetu priestupku je právne
irelevantná vo vzťahu k subjektu priestupu, ktorý je v priestupkovom konaní sankcionovaný.



50. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal Krajský súd v Bratislave žalobu zamietnuť;
žiadnemu účastníkovi konania nepriznať právo na náhradu trov konania.

IV.
Posúdenie veci

51. Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 10 S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci
žalobných dôvodov (§ 182 S.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia
a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.
Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa ustanovenia § 54 zák. č. 50/1976 Zb., stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

53. Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 veta prvá zák. č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ
tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách
každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania.

54. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie
stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

55. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na
samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

56. Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavbu možno užívať len na účel určený v
kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú
v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom
rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie,
vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby
sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

57. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

58. Podľa ustanovenia § 3 zák. č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z
nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

59. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb., priestupok je spáchaný z nedbanlivosti,
ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci
to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

60. Podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., priestupku sa dopustí a pokutou do 25
000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným
povolením, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby
pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

61. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 veta prvá zák. č. 659/2007 Z.z., peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré
sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach
a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a
dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch,
návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných



právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura
považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto
zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

62. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa
prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

63. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku,
ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a),
b) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania
sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

64. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku paušálna suma trov
konania o priestupku je 16,- eur.

65. Krajský súd v Bratislave na základe obsahu administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

66. K predmetnej veci uvádza, že zo stavebného povolenia č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp, zo dňa 12.5.1987
jasne vyplýva, presne určený čas trvania predmetnej stavby, a to po dobu 25 rokov. Dátumom 25.8.2010
bol explicitne stanovený čas dočasného užívania stavby a bol to zároveň posledný deň trvania časového
úseku 25 rokov, na ktorú bola stavba povolená.

67. Doba, kedy začal tento časový úsek plynúť, sa počítala odo dňa kedy účastníci konania ako
stavebníci získali na základe nájomnej zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania parc. č.
XX/XX, a ktoré ich oprávňovalo v zmysle § 58 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. na ňom zriadiť požadovanú
dočasnú stavbu.

68. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom napadnutého rozhodnutia, že protiprávne konanie každého
z účastníkov konania spočívajúce v užívaní predmetnej dočasnej stavby bolo v rozpore s predmetným
kolaudačným rozhodnutím a je potrebné ho subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku uvedenú v
§ 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb..

69. K námietke žalobcov, že dočasná stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len
BSM) a napriek tejto skutočnosti, bol každý z nich sankcionovaný jednotlivo, krajský súd uvádza, že
v správnom konaní sa uplatňuje zásada individuálnej subjektívnej priestupkovej zodpovednosti, kedy
každý z účastníkov konania zodpovedá samostatne za svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na to, že
priestupkové právo nepozná kolektívnu zodpovednosť, a žalobcovia boli uznaní za vinných zo spáchania
priestupku v zmysle § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976, každý samostatne.

70. Záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru súdu správny, keď každému zo
žalobcov uložil sankciu pokuty vo výške 100,- eur a súčasne každému samostatne uložil povinnosť
uhradiť trovy štátu spojené s prejednaním priestupku v priestupkovom konaní vo výške 16,- eur, a to
každému samostatne.

71. S poukazom na vyššie uvedené, je právne irelevantné, že dočasná stavba spadá do BSM manželov,
keďže zo znenia § 79 ods. 1 veta prvá zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva, že správny orgán, ktorý rozhoduje o
priestupku je povinný každému občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, uložiť povinnosť uhradiť
trovy štátu, ktoré vznikli v rámci priestupkového konania.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v tejto veci nebol úspešný a žaloba bola
zamietnutá.



73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

74. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom podľa ustanovenia § 107 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia
pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201480)

  1. 13. 7. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/215/2015 z 13. 7. 2016 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 29. 1. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/4/2016 z 29. 1. 2018