Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201515 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201515.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: V. Q., C. N. X, C., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o návrhu na vyslovenie povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci žiadosti navrhovateľky o vydanie dokladu o pobyte v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom zo dňa 14.09.2015 došlým na Krajský súd v Bratislave 16.09.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci jej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte a vydať jej doklad o pobyte v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Navrhovateľka uviedla, že odporca v konaní o jej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte jej tento doklad vydať odmietol s odôvodnením, že v súčasnosti je správne konanie (o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas) prerušené a ani jeho nadriadený jej žiadosti nevyhovel. Podanie návrhu odôvodnila tým, že dňa 24.06.2011 požiadala o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, pričom správny orgán jej žiadosť v súlade s § 39 ods. 2 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z. zamietol. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil. Prvostupňový správny orgán dňa 12.06.2012 podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prebiehajúce konanie prerušil na dobu posúdenia predbežnej otázky s tým, že v zmysle § 29 ods. 4 správneho poriadku o jej žiadosti bude rozhodovať až po rozhodnutí v merite veci v trestnom konaní vedenom proti nej. Poukázala na to, že v zmysle § 47 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. trvalý pobyt podľa § 43 cit. zákona sa až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území SR. Pred podaním svojej žiadosti o udelenie trvalého pobytu na dobu neobmedzenú mala riadne povolený trvalý pobyt na dobu 5 rokov. Po prerušení konania bol jej správnym orgánom odňatý doklad o pobyte a nový doklad o pobyte na dobu do právoplatného skončenia súdneho konania správny orgán jej vydať odmietol. Povinnosť vydania takéhoto dokladu (a jej právo naň) vyplýva z § 42 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., kde je jasne uvedené, že o trvalý pobyt ide aj v prípade, keď je tento udelený na dobu 5 rokov a ďalej z ust. § 73 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 a ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. kde je uložená povinnosť odporcovi vydať doklad o pobyte štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 aj na dobu piatich rokov. Takýto trvalý pobyt, ktorý aj v súčasnosti správny orgán považuje za platný bol jej udelený 11.07.2006. Postupom odporcu boli značne obmedzené jej základné ľudské práva a ona nie je schopná preukázať validným spôsobom oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň súd konajúci v trestnej veci vzniesol požiadavku potreby jej pobytu na Slovensku až do právoplatného skončenia daného trestného konania. Navrhovateľka sa domnievala, že odporca bez vážneho dôvodu, nezákonným spôsobom, šikanujúc odmieta splniť svoju povinnosť - vydať jej doklad o pobyte, pretože je preukázateľne subjektom práv a povinností vyplývajúcich z titulu držiteľa oprávnenia trvalého pobytu na území SR na dobu piatich rokov a nekoná. K stanovisku podpísaného riaditeľom MV SR PPZÚHaCP k podaniu z 26.08.2015 o oprávnenosti možnosti vydania dokladu o pobyte nadväzujúc na meritórne rozhodnutie o udelení trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia tejto zákonnej podmienky je vylúčená akákoľvek legitímna možnosť vydania dokladu o pobyte osobe účastníka konania uviedla, že v zákone sa takéto stanovisko nenachádza. 2. K podanému návrhu sa vyjadril podaním zo dňa 27.10.2015 odporca s tým, že žiadal návrh zamietnuť. V stanovisku uviedol, že navrhovateľke bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania v období od 29.01.2002 do 29.04.2006. Dňa 11.07.2006 bolo navrhovateľke udelené prvé povolenie na trvalý pobyt v súlade s § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. účinného v čase konania o žiadosti a to s platnosťou do 11.07.2011. Navrhovateľka dňa 24.06.2011 požiadala o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom správny orgán zistil, že proti nej je vedené trestné stíhanie a od 14.04.2010 do 21.10.2010 bola stíhaná väzobne. Navrhovateľke bol uložený zákaz vycestovania do zahraničia počas trestného konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Dňa 20.12.2011 správny orgán vydal pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-3634-22/2011/CER rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na Slovensku a určil lehotu na jej vycestovanie z územia SR (§ 39 ods. 2 písm. c/ a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala odvolanie, v ktorom namietala rozpor s tým, že z dôvodu jej trestného stíhania sa musí zdržiavať na Slovensku a musí byť v permanentnom kontakte s probačným úradníkom. Namietala upretie práva na spravodlivý proces a rozhodnutie pokladala za predčasné a nezákonné. Zároveň navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť, konanie o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt prerušiť a zabezpečiť povolenie na tolerovaný pobyt. Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu udeľujúci sa v prípadoch, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenska prekážka nezávislá na jeho vôli. Odporca poukázal na to, že podľa § 38a ods. 7 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí navrhovateľkinej žiadosti, ako aj v zmysle § 47 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. účinného od 01.03.2013 trvalý pobyt podľa § 47 cit. zákona sa až do rozhodnutia žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky a potom správny orgán nemal zákonné odôvodnenie na zabezpečenie tolerovaného pobytu pre navrhovateľku. Odvolací správny orgán posúdil podané odvolanie ako aj zabezpečené vyjadrenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o nevyhnutnosti zdržiavania sa navrhovateľky na Slovensku do právoplatného skončenia trestného konania a konštatoval, že je potrebné, aby 1 stupňový správny orgán konanie prerušil podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu prekážky, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať (vedené trestné stíhanie proti navrhovateľke). Týmto právnym názorom odvolacieho správneho orgánu je odporca viazaný. Zároveň odvolací orgán skonštatoval, že podľa § 38a ods. 7 zákona o pobyte cudzincov prvé povolenie na trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt považuje za platné na území Slovenskej republiky. Odporca následne upriamil pozornosť na znenie ust. § 40 ods. 1, 2 a § 29 ods. 1, 4 správneho poriadku s tým, že jeho povinnosťou bolo sledovať pominutie prekážok brániacich mu pokračovať v konaní a po ich pominutí po vykonanom dokazovaní rozhodnúť vo veci. Navrhovateľka dňa 26.05.2015 podala na správnom orgáne žiadosť o vydanie dokladu o trvalom pobyte, ktorú správny orgán neprijal, nakoľko nebola podaná v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Odporca je názoru, že navrhovateľka nemá v zmysle zákona o pobyte cudzincov legitímny nárok na vydanie dokladu o pobyte a to s poukazom na znenie § 73 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.. Jedným z údajov uvádzaných na doklade o povolení na pobyt je aj platnosť pobytu, ktorý však navrhovateľke skončil dňom 17.07.2011. Záverom odporca uviedol, že v prípade nutnosti deklarovania oprávnenosti udeleného trvalého pobytu na Slovensku slúži doklad „Potvrdenie o pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky“ a toto bolo navrhovateľke vystavené a dostatočne deklaruje oprávnenosť jej pobytu na Slovensku. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. posúdil návrh navrhovateľky, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods.4 veta prvá O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívny spisom odporcu dospel k záveru, že návrhu nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť (§ 250t ods.4 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Pripojený administratívny spis odporcu súd okrem iných písomností obsahuje: žiadosť navrhovateľky o vydanie dokladu o trvalom pobyte a elektronického čipu doručenú Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 26.05.2015, potvrdenie o pobyte navrhovateľky vydané Prezídiom PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 06.06.2012, kópiu cestovného pasu navrhovateľky, doklad - povolenie na pobyt dcéry navrhovateľky, podanie navrhovateľky adresované ombudsmanke SR dňa 11.03.2015, písomnosť Verejnej ochrankyne práv z 07.08.2015 doručenej odporcovi, žiadosť Krajskej prokuratúry Bratislava o zapožičanie spisu odporcu z 10.08.2015, úradný záznam odporcu z 26.05.2015, postúpenie žiadosti navrhovateľky Úradom hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie hraničnej a cudzineckej polície Bratislava na Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 29.05.2015, písomnosť Prezídia PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 15.06.2015 - vrátenie podania navrhovateľke. 4. Podľa § 42 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt je a) trvalý pobyt na päť rokov. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a) ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b) ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, c) ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov, d) ktorý je nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom, alebo e) ak je to v záujme Slovenskej republiky. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. e) nemusí podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobne. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 písm. a) a d), ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov si môže na policajnom útvare podať štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b), alebo ak ide o žiadateľa o udelenie azylu.3) Podľa § 47 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. trvalý pobyt podľa § 43 sa až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky. Podľa § 73 ods. 1, 3, 10 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30 dní od a) udelenia pobytu, ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na policajnom útvare, b) splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade, c) podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, d) obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu podľa § 46 ods. 1. (3) Doklad o pobyte obsahuje údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny uvedené v osobitnom predpise59) a slová "oprávnenie pracovať", ak ide o prechodný pobyt podľa § 24 až 27, 29 alebo § 30. Súčasťou dokladu o pobyte je elektronický čip. (10) Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 43, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov; ak má zabezpečené ubytovanie na kratší čas ako na päť rokov, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou na čas, na ktorý má zabezpečené ubytovanie. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 46 alebo § 52, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na desať rokov. Platnosť dokladu o pobyte sa musí vždy skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa § 250t ods. 1, 4 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace ktorú je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. 5. Súd považuje za potrebné k veci uviesť, že z postoja odporcu vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť navrhovateľky o vydanie dokladu o trvalom pobyte samostatne neposudzoval, ale posudzoval ju ako súčasť podania obsahujúceho žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov, ktorá bola spolu s inými dokladmi súčasťou jej podania doručeného dňa 26.05.2015. Odporca vyhodnotil, že podanie žiadosti navrhovateľky o udelenie trvalého pobytu nebolo vykonané v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko bolo uskutočnené do podateľne policajného orgánu, čo vyhodnotil ako nemožné pre akceptovanie prijatia jej žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhovateľka za účelom zjednania nápravy proti nečinnosti odporcu využila prostriedok, ktorý jej umožňuje použiť osobitný predpis a obrátila sa s podnetom na jeho nečinnosť (vo veci nevydania dokladu o pobyte) na Krajskú prokuratúru Bratislava, čo vyplýva z v administratívnom spise priloženej žiadosti Krajskej prokuratúry Bratislava o zapožičanie spisu zo dňa 03.09.2015. Navrhovateľka sa taktiež obrátila pred podaním predmetného návrhu na Verejnú ochrankyňu práv s podnetom na preskúmanie postupu odporcu pri nevydaní jej dokladu o pobyte (pobytovej kartičky) v súvislosti s jej žiadosťou o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Súd mal takýmto postupom navrhovateľky za preukázané splnenie zákonnej podmienky vyčerpania prostriedku umožňujúceho zjednanie nápravy v prípade nečinnosti odporcu. Ohľadom vymedzenia pojmu nečinnosť správneho orgánu je treba poukázať na to, že nečinnosť správneho orgánu je nezákonný jav a nastáva aj vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, hoci podľa zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je možné považovať za nezákonnú v tých prípadoch, keď zákon správnemu orgánu ukladá povinnosť vo veci určitým spôsobom konať a napriek tomu správny orgán je pasívny. Nečinnosťou orgánov verejnej správy sa potom rozumie pasivita orgánov verejnej správy v ich konaní vo veciach, napriek absencii zákonnej alebo faktickej prekážky pre ich konanie. Nekonanie správneho orgánu musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením obsahujúcim príkaz pre správny orgán určitým spôsobom postupovať alebo vykonať určité úkony. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata vymedzená v § 250t ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej by sa navrhovateľka mohla domáhať voči odporcovi uloženia mu navrhovanej povinnosti. Postup zvolený navrhovateľkou by bol možný iba v prípade zjavnej odporcovej nečinnosti, t. j. ak by nijakým adekvátnym spôsobom na jej podanú žiadosť nereagoval, čo však v danom prípade nenastalo. V danom prípade však odporca posudzoval žiadosť navrhovateľky o vydanie dokladu o pobyte v komplexe jej podania, ktoré mu bolo doručené 26.05.2015 a následne vydal písomnosť vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu a vydanie dokladu o trvalom pobyte - vrátenie podania zo dňa 15.06.2015 pod číslom PPZ-HCP- BA6-262-1/2015-PA. V obsahu tejto písomnosti odôvodňuje svoj postoj k navrhovateľkinej žiadosti s tým, že jej podanie nebolo vykonané v súlade s § 44 ods. 1 a nasl. zákona o pobyte cudzincov s tým, že jej podanie vykonané na jeho podateľni nemôže akceptovať ako prijatie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov a preto kompletné podanie jej zaslal späť. Predmetnú písomnosť navrhovateľka osobne prevzala 24.06.2015, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Zároveň súd uvádza, že daná písomnosť odporcu obsahuje odôvodnenie jeho postupu v prípade navrhovateľkinej žiadosti a súd pokladá predmetnú písomnosť za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p., pretože sa jedná o individuálny správny akt vo vzťahu k postaveniu navrhovateľky. Písomnosť (vrátenie podania z 15.06.2015) síce nemalo formálne náležitosti rozhodnutia stanovené správnym poriadkom (malo sa podľa neho postupovať), nakoľko v nej absentoval výrok a poučenie o opravnom prostriedku, jedná sa však o spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Treba dodať, že z predmetnej písomnosti, napriek chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme (nepochybne aj pre navrhovateľku) vyplýva, ako žalovaný rozhodol a aký názor na vec vyslovil. V prípade, ak navrhovateľka s takýmto postupom odporcu nesúhlasila, mohla sa obrátiť na príslušný súd postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a žalobou napadnúť nezákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu (jeho písomnosti z 15.06.2015). Z uvedeného vyplýva, že odporca v prípade navrhovateľky konal, i keď iným spôsobom ako by si priala. Súd návrh v súlade s § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p. zamietol, nakoľko je presvedčený, že odporca v danom prípade nebol nečinný. Záverom súd poukazuje na to, že zákon o pobyte cudzincov upravuje aj postup pri vydávaní dokladov o pobyte pre cudzincov. Doklad o pobyte cudzinca na Slovensku musí obsahovať údaje vyplývajúce z Nariadenia rady ES č. 1030/2002, ktoré stanovilo jednotný formát takýchto dokladov. Jedným z povinných údajov na doklade je aj údaj o určení doby platnosti povolenia na pobyt. V prípade, ak bol cudzincovi udelený pobyt podľa § 43, polícia vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na 5 rokov. V danej veci takýto doklad bol navrhovateľke vydaný - s uvedením doby platnosti jej trvalého pobytu do 11.07.2011. Podľa názoru súdu doklad o pobyte bez určenia doby povolenia na pobyt alebo s inou dobou pobytu ako tou, ktorá bola navrhovateľke riadne priznaná nie je možné vydať. Ak by aj odporca vydal navrhovateľke doklad o pobyte s jej doposiaľ zákonne udelenou dĺžkou pobytu, ktorá však už uplynula v roku 2011 takýto doklad by musel byť neplatný, nakoľko by nespĺňal zákonné náležitosti naň kladené. Žiadny iný druh pobytu trvajúci po 11.07.2011 navrhovateľke právoplatne udelený príslušným policajným orgánom Slovenskej republiky nebol. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný nebol vo vyššie označenej veci nečinný, vo veci žiadosti žalobcu konal, rozhodol vydaním oznámenia zo dňa 15.6.2015 a preto nebola splnená podmienka nečinnosti podľa § 250t ods. 1, O.s.p. a žaloba je preto nedôvodná. Návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, súd preto zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 250t ods. 5 O.s.p. a v konaní neúspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.)