Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/224/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201546 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: FESTAP s.r.o., Hattalova 2, 831 03 Bratislava, IČO: 31 587 828, právne zastúpený: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom: Mgr. Michal Maťaš, advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 914006/2015 zo dňa 16.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 21.09.2015, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 914006/2015 zo dňa 16.06.2015. V žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, okrem iného aj z dôvodu, že v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p., v konaní pred správnym orgánom nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K takejto vade došlo tým, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil na nezákonne získanom protokole z daňovej kontroly a žalovaný napadnutým rozhodnutím túto nezákonnosť neodstránil. 2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov bolo vydané na základe protokolu z daňovej kontroly č. 9103404/5/5099478/2014 zo dňa 19.11.2014. Tento protokol považuje žalobca za nezákonne získaný dôkaz, nakoľko tento bol žalobcovi doručený po uplynutí jednoročnej lehoty od začatia daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že protokol nebol doručený žalobcovi v lehote 12 mesiacov od začatia daňovej kontroly a tým daňová kontrola prekročila maximálnu zákonom stanovenú dĺžku kontroly, protokol z nej je nezákonne získaným prostriedkom. 3. Protokol bol zástupcovi žalobcu riadne doručený poštovou prepravou dňa 11.12.2014, teda po uplynutí jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonne získaný dôkaz. 4. Žalobca má za to, že prekročenie zákonom stanovenej maximálnej hranice trvania daňovej kontroly zavinil prvostupňový orgán svojou nečinnosťou a liknavosťou. Odôvodnenie rozhodnutia účelovo presúva zodpovednosť za prekročenie tejto lehoty na žalobcu. Žalobca však podotýka, že sa vždy riadne a včas dostavil na všetky ústne pojednávania nariadené prvostupňovým orgánom a riadne prevzal všetky doručované písomnosti správcu dane. 5. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z toho dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo je aj v rozpore s obsahom spisu. Tieto vady boli spôsobené tým, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím upravil základ dane o X XXX,XX eura s odôvodnením, že žalobca neoprávnene zaúčtoval do daňových nákladov výdavky na pracovné cesty, pri ktorých údajne nebolo preukázané ich uskutočnenie a žalovaný následne napadnutým rozhodnutím uvedené vady ponechal nedotknuté. 6. Prvostupňový orgán podľa názoru žalobcu a následne aj žalovaný nezohľadnili žalobcom predložené doklady, údaje a vysvetlenia, ktoré jednoznačne potvrdzovali realizáciu zahraničných pracovných ciest, ako aj ich účel. Žalobca v priebehu daňovej kontroly riadne predložil správcovi dane všetky účtovné doklady preukazujúce prínos pracovných ciest z hľadiska príjmov žalobcu. Žalobca má za to, že vo veci riadne uniesol svoje dôkazné bremeno, avšak správca dane sa ním predloženými dôkazmi riadnym spôsobom nezaoberal. 7. Žalobca má ďalej za to, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola spôsobená tiež tým, že prvostupňový orgán pri úprave základu dane žalobcu o XX XXX,XX eura toto rozhodnutie odôvodnil tým, že zaúčtovanie krátkodobého hmotného majetku (fotografickej techniky) do nákladov je neopodstatnené a nepreukázané a žalovaný ani túto vadu napadnutým rozhodnutím neodstránil. Záver prvostupňového orgánu o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť daňových výdavkov na uvedený krátkodobý hmotný majetok je podľa názoru žalobcu nesprávny a vykonaná úprava základu dane je nezákonná. 8. Pokiaľ ide o využitie krátkodobého hmotného majetku žalobcom pri výkone aplikovaného výskumu technológie smaltovania tvarových výrobkov, toto žalobca v priebehu daňovej kontroly jednoznačne a hodnoverne preukázal správcovi dane znaleckým posudkom č. 37/2014 vypracovaným znalcom prof. Ing. Miroslavom Mohylom, DrSc. Pri hodnotení tohto dôkazu však prvostupňový správny orgán porušil ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku. 9. Žalobca tvrdí, že uvedený znalecký posudok jednoznačne preukazuje použitie optickej technickej techniky pri výskume, ako aj dôvody jeho rýchleho opotrebenia. V zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku mal správca dane tento znalecký posudok vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti s posudkami fotografickej techniky vydané autorizovaným servisom, ktoré žalobca správcovi dane predložil. V týchto posudkoch sa okrem iného konštatuje nefunkčnosť fotografickej techniky a jej zaprášenie jemným prachom, pričom fotografická technika bola zaprášená presne takým bielym práškom smaltu, ktorý bol použitý pri aplikovanom výskume technológie smaltovania tvarovaných výrobkov metódou nanášania práškov smaltom v elektrickom poli vysokého napätia. 10. Žalobca má za to, že prvostupňový správny orgán neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil hodnovernosť, úplnosť, správnosť a preukázateľnosť tohto znaleckého posudku. So znaleckým posudkom sa správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadali a tento dôkaz nijako nevyhodnotili. 11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca ďalej vidí aj v tom, že prvostupňový orgán pri úprave základu dane žalobcu o XXX,XX eura toto rozhodnutie odôvodnil tým, že vynaloženie nákladov na služby MAGIO TV Klasik + Internet + TV Balíček na daňové účely nebolo dostatočne preukázané a žalovaný túto nezákonnosť napadnutým rozhodnutím neodstránil. 12. Žalobca tvrdí, že v priebehu daňovej kontroly predložil prvostupňovému orgánu daňové doklady a účtovné doklady ohľadom uvedených služieb, ako aj poskytol vyčerpávajúce vysvetlenie ohľadom potreby týchto služieb, ktoré správca dane hodnoverne nespochybnil. 13. Podľa žalobcu bola nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spôsobená aj tým, že prvostupňový orgán pri úprave základu dane žalobcu o X XXX,- eur toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dostatočne nepreukázal oprávnenosť daňových výdavkov na nájomné za prenájom spoločenských priestorov v chate Y. v plnej výške a žalovaný napadnutým rozhodnutím túto vadu ponechal nedotknutú. 14. Žalobca tvrdí, že záver prvostupňového orgánu, neskôr potvrdený aj žalovaným, o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť daňových výdavkov na nájomné, je nesprávny. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnovernosť uvedených zápisov spochybňovali. Bolo povinnosťou správcu dane preukázať existenciu takých skutočností, ktoré vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť zápisov celkom vyvracajú. Prvostupňový orgán si však túto povinnosť nesplnil, čím podľa názoru žalobcu neuniesol dôkazné bremeno. 15. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa nevysporiadal dostatočne s dôvodmi žalobcu, len opakoval argumenty, ktoré boli už uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca má za to, že žalovaný nijakým spôsobom neodstránil vady prvostupňového rozhodnutia spôsobujúce jeho nezákonnosť. 16. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. 17. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 26.10.2015, uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. 18. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho doručenia protokolu o ukončení daňovej kontroly uviedol, že správca dane pri doručovaní písomnosti postupoval podľa ust. § 30 ods. 1 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane doručovali písomnosť na adresu sídla zástupcu daňového subjektu Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., ktorý v čase doručenia nebol prítomný. Následne sa s ním pokúšali skontaktovať elektronickou formou, telefonicky, čo sa však nepodarilo a zamestnanci správcu dane tak doručovali písomnosť na adresu trvalého pobytu splnomocnenca zástupcu daňového subjektu, pričom na adrese jeho trvalého pobytu sa tento nezdržiaval a zamestnanci správcu dane zistili, že tento býva na G. ulici č. XX v Z. a ďalej doručovali túto zásielku na túto adresu. Správca dane po uvedených úkonoch až následne doručoval písomnosť zástupcovi daňového subjektu prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy, čo splnomocnený zástupca daňového subjektu prevzal dňa 04.12.2004. Dňom doručenia protokolu bola daňová kontrola ukončená a tým správca dane dodržal zákonom stanovenú ročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku. 19. K námietke žalobcu o pochybení prvostupňového správneho orgánu ohľadom účtovania cestovných nákladov do zahraničia (vreckové zamestnancov, ostatné nešpecifikované služby, spotreba PHM, náklady na pracovné cesty), u ktorých nebolo preukázané, že ich uskutočnenie správca dane následne podľa § 17 zákona o dani z príjmov upravil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 o sumu X XXX,XX eura. 20. Žalovaný uvádza, že správca dane riadne vyzval daňový subjekt podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie zahraničných ciest, pričom daňový subjekt vo svojej odpovedi zo dňa 21.07.2014 nepredložil všetky dôkazy o zrealizovaných obchodných rokovaniach, preto správca dane uložil daňovému subjektu opakovanú povinnosť ich predloženia. Daňový subjekt predložil svoje písomné vyjadrenie zo dňa 14.10.2014, ktoré však neobsahovalo požadované doklady. Z uvedeného dôvodu správca dane opakovane požiadal daňový subjekt o predloženie dôkazov telefonicky dňa 21.10.2014. 21. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu žalobca neuviedol žiadne konkrétne údaje týkajúce sa zahraničných pracovných ciest a nepreukázal výdavky na daňové účely v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. Išlo hlavne o preukázanie pracovných ciest do Rakúska, Ruska, Ukrajiny, Rumunska, Kazachstanu, Talianska a Španielska. 22. Žalovaný uvádza, že daňový subjekt správcovi dane nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by preukázali trvanie pracovnej cesty minimálne 12 hodín. Predložil len doklady, ktorými boli potvrdenia obchodných partnerov, pričom však tieto potvrdenia boli rovnako naformulované, boli na nich uvedené výlučne dátumy, ktoré správca dane spochybnil, hoci sa daňový subjekt stretol s týmito obchodnými partnermi i v iných termínoch. Z predložených potvrdení vyplýva, že boli vystavené na základe požiadavky správcu dane, avšak potom tento konštatoval, že tieto boli antidatované. 23. Z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie zahraničných pracovných ciest, správca dane podľa § 17, § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. upravil základ dane v zdaňovacom období 2010 o sumu X XXX,XX eura. Žalovaný je názoru, že preukazovanie uskutočnených služieb je povinnosťou daňového subjektu. Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtové prípady, ako aj dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyplýva daňovému subjektu z § 45 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o preukazovaných skutočnostiach nie je povinný dokazovať ich neuskutočnenie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať ich realizáciu. 24. K námietke žalobcu týkajúcej sa fotografickej techniky v celkovej sume XX XXX,XX eura žalovaný uvádza, že z dôvodu, že daňový subjekt ani na základe výzvy zo dňa 11.08.2014 na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových výdavkov a ani po ústnom pojednávaní dňa 22.09.2014 neposkytol správcovi dane jednoznačné dôkazy, že predmetnú fotografickú techniku použil pri výskumnej práci a že táto bola v krátkom čase natoľko znehodnotená tak, že ju bolo potrebné vyradiť a predať. Preto správca dane na základe § 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravil základ dane v zdaňovacom období roka 2010 o sumu XX XXX,XX eura. 25. K námietke žalobcu ohľadom znaleckého posudku súdneho znalca prof. Ing. Miroslava Mohylu žalovaný uvádza, že uvedený posudok neobsahuje žiadne dokumenty, na základe ktorých bol vystavený a nie je možné považovať ho za dostatočný dôkaz o použití predmetnej fotografickej techniky a trvaní výskumu. 26. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uvádza, že daňový subjekt nereagoval ani na výzvu ohľadom preukázania zaúčtovaných daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na služby telefón, faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v celkovej sume XXX,XX eura za dodávku služieb MAGIO TV Klasik + internet + TV Balíček na základe zmluvy o pripojení služby a nájme v byte konateľa spoločnosti. Podľa odpovede daňového subjektu FESTAP s.r.o. byt konateľa spoločnosti vzhľadom na jeho atraktívnu lokalitu v blízkosti historického centra a pešej zóny MČ M. W. v Z. bol v období rokov 2010 a 2011 využívaný na rokovania so strategickými obchodnými partnermi, ako aj na krátkodobé bezplatné ubytovanie v súkromných priestoroch a uvedený TV balíček možno považovať za jednu z podporných prostriedkov pozitívneho prínosu jednaní pre daňový subjekt. Z dôvodu, že dodávka služieb od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nebola využívaná v sídle daňového subjektu, ale na súkromnej adrese konateľa daňového subjektu, pričom žiadna časť bytu nie je vyčlenená na podnikanie, správca dane požiadal daňový subjekt o doplnenie neúplných údajov. Z dôvodu nepredloženia dôkazov správca dane tie náklady neuznal. 27. Ohľadom nákladov v zdaňovacom období roka 2010 týkajúcich sa nájomného za prenájom na chate Y. v celkovej sume X XXX,- eur na základe zmluvy o nájme nehnuteľností správca dane opakovane vyzval daňový subjekt na predloženie relevantných dôkazov, ktoré daňový subjekt nepreukázal v plnej výške, a preto správca dane podľa § 17 zákona o dani z príjmov vylúčil z daňových nákladov sumu X XXX,- eur, t. j. 50 % pôvodne uplatnenej sumy. 28. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva zo dňa 16.06.2015 bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase. Skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený a žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 S.s.p. 30. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 32. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo dňa 16.06.2015, ktorým Finančné riaditeľstvo SR, rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 24800/2015 zo dňa 10.03.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 zákona o správe daní vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 v sume X XXX,XX eura daňovému subjektu FESTAP s.r.o., Bratislava, potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. 34. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu FESTAP s.r.o., Bratislava daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9103404/5/5099478/2014 zo dňa 19.11.2014. Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 priznal daň vo výške X XXX,XX eura, čo predstavuje o X XXX,XX eura menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou. 35. Rozdiel dane, ktorý zistil správca dane vznikol z dôvodu, že daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov v predmetnom zdaňovacom období služby telefón, faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v celkovej sume XXX,XX eura za dodávku služieb MAGIO TV Klasik + Internet + TV Balíček. Ďalej z dôvodu, že daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov v predmetnom zdaňovacom období na účet - nájomné, chata Y. prenájom spoločenských priestorov v chate Y. v celkovej sume X XXX,- eur na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti, ďalej zaúčtoval do daňových nákladov - cestovné zahraničie, vreckové zamestnancov, ostatné nešpecifikované služby, spotreba PHM, náklady na pracovné cesty a tiež zaúčtoval v kontrolovanom zdaňovacom období na ťarchu účtu krátkodobý hmotný majetok. 36. Na základe vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 správca dane upravil u daňového subjektu FESTAP s.r.o. základ dane o sumu XX XXX,XX eura a zistil rozdiel dane v sume X XXX,XX eura. 37. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že dňa 04.12.2014 doručil daňový úrad daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9103404/5/5124640/2014 zo dňa 20.11.2014. 38. Na základe vyššie uvedených skutočností Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu FESTAP s.r.o., Hattalova 2, Bratislava rozdiel dane v sume X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie roka 2010 prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.03.2015 č. 24800/2015. 39. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 16.06.2015. IV. 40. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 41. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 42. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 43. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 44. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 45. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 46. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 47. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 48. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701? ucinnost=10.03.2015> pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 49. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 50. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 51. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 52. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 53. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 54. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 55. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=10.03.2015>, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 56. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <. a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 <. nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2 <. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 57. Podľa § 68 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 <.a § 49 ods. 1 <., ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 58. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <., dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 <., a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 59. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. V. 60. Súd po preskúmaní postupu daňových orgánov dospel k záveru, že správca dane postupoval dôsledne v intenciách základných zásad ustanovených v § 2 zákona o správe daní a poplatkov, keď na základe výsledkov dokazovania dospel k určeniu daňových povinností kontrolovaného daňovníka. Na základe týchto skutočností súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správu dane za vecne správne, a preto s poukazom na ust. § 190 S. s. p. žalobu zamietol. 61. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. 62. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. 63. V tomto prípade súd preto nemôže súhlasiť s námietkou žalobcu, že správca dane neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Uniesť dôkazné bremeno je povinnosťou daňovníka a nie daňového úradu. 64. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Sžo/29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010, 8Sžf/9/2012, 2Sžf/4/2009) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť, či preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov na jeho strane skutočne došlo. 65. V preskúmavanej veci mal súd za preukázané, že daňový subjekt (žalobca) v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 priznal daň vo výške X XXX,XX eura, čo predstavuje o X XXX,XX eura menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou. 66. Rozdiel dane, ktorý zistil správca dane daňovou kontrolou vznikol z dôvodu, že daňový subjekt si zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na účet 518001 - Služby telefón, faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v celkovej sume XXX,XX eura za dodávku služieb MAGIO TV Klasik + Internet + TV Balíček na základe zmluvy o pripojení služby a nájme, ktorú spoločnosť FESTAP s.r.o. uzatvorila s poskytovateľom Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10 v Bratislave. 67. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že napriek výzvam daňového úradu, daňový subjekt nepredložil úplne dôkazy, ktoré by preukazovali zahrnutie uvedených nákladov do daňových výdavkov. Keďže daňový subjekt k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, súd konštatoval, že je nutné súhlasiť s právnym názorom správcu dane a že nie je možné tieto náklady považovať za daňové výdavky podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom. 68. Keďže podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky si daňovník účtuje a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 17 citovaného zákona, keď upravil základ dane o sumu XXX,XX eura. 69. Ďalej daňový subjekt si zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na účet 518025 - Nájomné, chata Y. ako prenájom spoločenských priestorov v celkovej sume X XXX,- eur na základe zmluvy o nájme nehnuteľností. 70. Keďže ani v tomto prípade daňový subjekt k svojim tvrdeniam nepredložil všetky dôkazy o využívaní prenajatých priestorov, nepovažoval správca dane náklady v plnej výške za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. a upravil základ dane o 50 % zaúčtovaných nákladov, t. j. o sumu X XXX,- eur. 71. Taktiež daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov Cestovné zahraničie, Vreckové zamestnancov, Ostatné nešpecifikované služby, Spotreba PHM náklady na pracovné cesty. Na základe výziev správcu dane žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie pracovných ciest tak, ako to žalobca tvrdil, nepredložil zápisy jednotlivých rokovaní s obchodnými partnermi, nepredložil evidenciu prevádzky na všetky motorové vozidlá, resp. iné dôkazy jednoznačne preukazujúce reálne uskutočnenie pracovných ciest tak, ako ich uvádzal daňový subjekt (žalobca). V tomto prípade súd rovnako konštatoval, že postup správcu dane bol v súlade s ust. § 17, § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keď žalobcovi upravil základ dane v tomto prípade o sumu X XXX,XX eura. 72. Ďalej k položke, ktorú si žalobca zaúčtoval v predmetnom zdaňovacom období (krátkodobý hmotný majetok) súd uvádza, že v tomto prípade obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch tiež žalobca nereagoval dostatočným spôsobom na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových výdavkov v súlade s definíciou daňového výdavku pre účely zákona č. 595/2003 Z. z. podľa § 2 písm. i) citovaného zákona. 73. Keďže daňový subjekt nepreukázal jednoznačné dôkazy, že uvedené predmety skutočne použil pri výskumnej práci, súd považoval zaúčtovanie týchto predmetov do nákladov za nepreukázaný a neopodstatnený. V tomto prípade bolo opakovane nutné sa prikloniť k právnemu názoru správcu dane, ktorý na základe § 17 citovaného zákona upravil základ dane žalobcu o sumu XX XXX,XX eura. 74. Na základe vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 správca dane takto upravil u žalobcu základ dane o sumu XX XXX,XX eura (rozdiel X XXX,XX eura). 75. Súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a skutkový, ako aj právny stav veci bol dostatočne zistený. Podľa názoru súdu správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, podrobne sa zaoberal každým predloženým dôkazom a vylúčil z nákladov iba tie položky, ktoré neboli preukázané hodnoverným spôsobom v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. 76. Správca dane v priebehu daňovej kontroly konal v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z., opakovane vyzýval daňový subjekt na predloženie dokladov, vo veci sa opakovane konalo ústne pojednávanie, snažil sa o skontaktovanie žalobcu tak vo forme elektronickej, ako aj telefonickej. Vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na základe ktorého vydal rozhodnutie súladné so zákonom, ktoré náležite a podrobne odôvodnil. 77. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru totožnému so závermi správnych orgánov, a preto žalobu zamietol. 78. K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti doručovania protokolu o výsledku daňovej kontroly súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. 79. Žalobca tvrdí, že protokol o ukončení daňovej kontroly mu nebol doručený v jednoročnej lehote, a preto nie je možné považovať ho za zákonne získaný dôkaz. Podľa ust. § 30a ods. 7 je správca dane povinný ukončiť daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Túto lehotu môže daňovému úradu predĺžiť nadriadený daňový orgán najviac však o ďalších 6 mesiacov, a to výlučne v zložitých prípadoch. Predĺženie lehoty však musí byť urobené pred uplynutím pôvodnej 6-mesačnej lehoty. 80. Žalobca zastáva názor, že protokol o výsledku ukončenej kontroly mu nebol doručený v zákonnej jednoročnej lehote, a preto je možné celú kontrolu považovať za kontrolu nezákonnú, resp. rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane považuje žalobca za rozhodnutie, ktoré bolo získané nezákonným spôsobom. 81. Podľa judikatúry NS SR právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy, aj v konaní, ktoré prebieha pred daňovým úradom. Daňová kontrola je súčasťou daňového konania. Správca dane je povinný postupovať aj pri daňovej kontrole tak, aby neporušil Ústavou SR zaručené práva daňovníkov. 82. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR sa v daňovej kontrole chráni formálnou a materiálnou podmienkou § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (teraz § 30a ods. 7). Ak správca dane bez rozhodnutia orgánu určeného v § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (teraz § 30a ods. 7) vykonáva daňovú kontrolu po uplynutí ustanovených lehôt, porušuje Ústavou SR priznané právo daňového subjektu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 83. Súd konštatoval, že je logické, že daňový orgán nedokončením daňovej kontroly v určených lehotách zasahuje do práva daňového subjektu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné prerokovanie protokolu a následné vydanie platobného výmeru, či dodatočného platobného výmeru sú výstupy daňového úradu zákonnými so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré vyvolávajú. V týchto súvislostiach netreba zabúdať na fakt, že pokiaľ neukončenie daňovej kontroly zapríčiňuje daňový subjekt svojou nespoluprácou so správcom dane, ide o prieťahy zavinené daňovým subjektom a takúto situáciu nemôže súd posúdiť ako zbytočné prieťahy zavinené daňovým orgánom. 84. V prejednávanej veci žalobca namietal nesprávne (resp. oneskorené) doručenie protokolu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že zamestnanci správcu dane v danom prípade postupovali v súlade so zákonom a v súlade s dohodou s právnym zástupcom žalobcu a zaslali predmetný protokol na adresu zástupcu daňovníka podľa ust. § 30 ods. 1 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane túto písomnosť doručovali dňa 25.11.2014 na adrese sídla zástupcu daňového subjektu, kde sa však tento v rozhodnom čase nenachádzal. Následne, keďže nereagoval ani na telefonické, ani e-mailové výzvy, doručovali túto zásielku na adresu jeho trvalého pobytu - Q. XX, Z., ktorú mal uvedenú v občianskom preukaze. Na tejto adrese sa však právny zástupca žalobcov nenachádzal a na základe oznámenia jeho otca mu doručovali predmetnú zásielku na G. ulicu č. XX v Z., kde sa mal právny zástupca žalobcu zdržiavať. Správca dane následne po uvedených úkonoch doručoval písomnosť zástupcovi daňového subjektu prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy v súlade s ust. § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z.. Výzvu s protokolom, ktorá bola doručovaná prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy prevzal splnomocnený zástupca daňového subjektu Mgr. Michal Maťaš dňa 04.12.2014, pričom deň doručenia protokolu je možné považovať za deň ukončenia daňovej kontroly v súlade s ust. § 15 citovaného zákona. 85. Podľa názoru súdu zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná. 86. Ostatné námietky žalobcu uvedené v žalobe podľa názoru súdu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto vo veci rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 87. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 167 S. s. p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal rovnako ako žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). 89. Vo veci rozhodol súd rozsudkom bez pojednávania v s poukazom na ust. § 107 ods. 2 S. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.