Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/225/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201554 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci ž a l o b c u: AEROFLEX - SK s.r.o., Galvaniho 10, Bratislava, IČO: 36 817 538, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ištok, advokát, Francisciho 11, Bratislava, proti ž a l o v a n é m u: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4338 O-403/2015 zo dňa 09.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu v dňoch 12.02.2015 a 18.03.2015 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci). 2. Vykonanou inšpekciou práce bolo inšpektormi práce zistené porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci tým, že dňa 12.02.2015 o 11:10 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pre kontrolovaný subjekt vykonávala prácu hostesky (varenie kávy) a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). 3. Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 194/15/práv. IPNR_OPS/ ROZ/2015/439 zo dňa 25.06.2015 podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci na vyššie uvedenom skutkovom základe. 4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania žalobcu a dospel k záveru, že jeho argumentácia nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, že nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Zároveň sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty. 5. Mal za to, že činnosť Q. Y. jednoznačne vykazovala znaky závislej práce a nie činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Menovaná pri spisovaní zápisnice dňa 12.02.2015 neuviedla skutočnosť, že prácu vykonáva na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a ani v rámci nadobúdania odborných skúseností a preto považoval dodatočne predloženú zmluvu, ktorá bola predložená až niekoľko dní po vykonaní inšpekcie za účelovú, v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Zároveň nebolo potrebné vykonávať zisťovanie, v akom rozsahu bola menovaná poistená. Kontrolou bolo zistené, že k založeniu pracovnoprávneho vzťahu nedošlo a ani argument účastníka konania týkajúci sa príbuzenského vzťahu nie je schopný privodiť iný právny záver a druhostupňový správny orgán sa v tejto časti rozhodnutia stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. II. 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4338 O-403/2015 zo dňa 09.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 7. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za svojvoľné, arbitrárne a absolútne nesprávne právne odôvodnené, nepreskúmateľné a nezákonné rovnako ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. 8. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu správnym orgánom. Mal za to, že správny orgán sa mal v konaní vysporiadať s predloženým dôkazom a to Zmluvou o dobrovoľníckej činnosti, ktorú žalobca predložil dňa 23.02.2015 t. j. ešte pred samotným začatím správneho konania, a pokiaľ mal pochybnosti o tom, že išlo zo strany žalobcu o účelové doloženie listiny, tak bolo prípadný rozpor potrebné odstrániť v samotnom správnom konaní, čo sa však podľa názoru žalobcu nestalo. Namiesto toho sa správny orgán snažil odmietnuť žalovaným predložený dôkaz svojimi neudržateľnými právnymi konštrukciami, čo je a čo nie je dobrovoľnícka činnosť, resp. kde sa má a môže táto dobrovoľnícka činnosť vykonávať. 9. Podľa názoru žalobcu mal správny orgán žalobcom predložený dôkaz akceptovať a nebol ho oprávnený interpretovať inak ako je uvedené v predmetnej zmluve, čo žalobca podložil aj právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 o interpretácii zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-právnych vzťahov. Konštatoval, že správny poriadok umožňuje účastníkovi konania v rámci dokazovania, okrem iného navrhovať dôkazy (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku) a žalobca ešte pred začatím samotného správneho konania nielenže doložil listinný dôkaz (zmluvu o dobrovoľníckej činnosti), ale sa taktiež viackrát k uvedenej skutočnosti vyjadril tak, že s Q. Y. mal uzatvorenú Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), teda si splnil aj svoju povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy (§ 34 ods. 4 správneho poriadku). Tento dôkaz nebol v konaní žiadnym iným dôkazom vyvrátený alebo spochybnený. Tak prvostupňový správny orgán, ale hlavne žalovaný však napriek vyššie uvedenému v rámci voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), bez opory, jednak v zistenom skutočnom stave a priam v rozpore, nielen s ust. § 13 ods. 2, veta druhá zák. č. 125/2006 Z.z., ale najmä v rozpore s vykonanými dôkazmi (§ 33 ods. 2 a § 33 ods. 4 správneho poriadku) jednoducho odmietol žalobcom predložený dôkaz (zmluvu o dobrovoľníckej činnosti) hoci naviac podľa žiadneho platného právneho predpisu, neboli tieto správne orgány danú zmluvu oprávnení inak interpretovať ako je uvedené v jej predmete a taktiež neboli ju oprávnení akýmkoľvek spôsobom spochybňovať, pretože bola predložená zákonom predpokladaným postupom (§ 13 ods. 2, veta druhá zák. č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 34 ods. 1 správneho poriadku), pričom sa s ňou mohli vysporiadať iba v rámci hodnotenia dôkazov. 10. Správny orgán musí nelegálne zamestnávanie kontrolovanému subjektu preukázať zákonom predpísaným spôsobom a postupom, pričom v danom prípade sa tak nestalo. Pokiaľ teda žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie porušil tým, podľa názoru žalobcu článok 2 ods. 2 Ústavy SR a zákon v jeho ust. § 13 ods. 2, veta druhá zák. č. 125/2006 Z. z., ako aj zákon v jeho ust. § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 2, 3 a 5 a § 46 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., pričom hrubým spôsobom zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. III. 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2015 uviedol, že skutočnosť na základe ktorej dospel k záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu na pracovisku T. G., Q. a je dôkazovo podložená nielen samotným protokolom, ale aj zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 12.02.2015 s Q. Y., ktorá jednoznačne potvrdila, že nemá so zamestnávateľom uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe považuje naďalej za účelové v snahe vyhnúť sa postihu. 13. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a k tvrdeniu žalobcu, že pre neho Q. Y. vykonávala prácu na základe dobrovoľníckej činnosti uviedol, že v zmysle zákona č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve (ďalej len zákon o dobrovoľníctve) nie je dobrovoľníckou činnosťou činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti a keďže žalobca podniká aj v reklamnej, propagačnej a inzertnej činnosti, ktoré nie je možné považovať za dobrovoľnícku činnosť podľa zákona o dobrovoľníctve je zrejmé, že menovaná nevykonávala dobrovoľnícku činnosť. 14. Taktiež činnosť, ktorú menovaná vykonávala pre žalobcu jednoznačne podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve nepatrí medzi dobrovoľnícke činnosti v zmysle tohto zákona. Práca, ktorú vykonávala jednoznačne vykazovala znaky závislej práce (nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca, osobný výkon práce zamestnanca, a výkon práce v pracovnom čase a výrobnými prostriedkami zamestnávateľa). Odplata podľa súčasnej právnej úpravy medzi pojmové znaky závislej práce nepatrí. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca mal mať na predmetnú činnosť uzatvorenú pracovnú zmluvu resp. jednu z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. 15. Skonštatoval, že prvostupňový správny orgán okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa oba správne orgány riadili zásadami správneho trestania a ich postup, podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.. 18. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 21. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 22. Podľa 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/82/20140101.html>. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20140101.html>. 24. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dobrovoľníckou činnosťou podľa tohto zákona nie je činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 26. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 28. Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V. 29. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom na základe náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky obsahové ako i formálne náležitosti v súlade s § 47 správneho poriadku a sú vecne správne. 30. Správne konanie je ovládané viacerými zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy ktorá vyjadruje požiadavku. aby správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie a úzko súvisí so zásadou zákonnosti na základe ktorej majú správne orgány povinnosť postupovať v súlade so zákonmi i chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb ako aj vyžadovať od nich plnenie ich povinností. Zásada materiálnej pravdy je procesne vyjadrená v ust. § 32 správneho poriadku, na základe ktorého je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podklady pre rozhodnutie si správny orgán zaobstaráva počas celého správneho konania, pričom samotné hodnotenie dôkazov je len jeho časťou. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce u žalobcu zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 12.02.2015 o 11:15 hod vyplynulo, že Q. Y. nemala podpísanú so žalobcom žiadnu pracovnú zmluvu ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pričom do zápisnice uviedla, že z jej strany išlo o výpomoc. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-53-17-1.2/P- A24,28-15 zo dňa 18.03.2015, ktorý bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie, ukončený Dodatkom č. 1 k protokolu. 32. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu poukázal na to, že mal s Q. Y. uzatvorenú Zmluvu o vykonaní dobrovoľníckej činnosti. Túto správnemu orgánu predložil ešte dňa 23.02.2015. V predmetnom Dodatku č. 1 k protokolu inšpektor vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu vyjadril presvedčenie, že Q. Y. nevykonávala pre žalobcu dobrovoľnícku činnosť, ale závislú prácu. Uvedené odôvodnil s poukazom na znenie zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, podľa ktorého nie je dobrovoľníckou činnosťou, činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, ktorú žalobca v čase výstavy G. Q. 2015 na výstavisku vykonával v rámci predmetu svojho podnikania. Z uvedeného vyplýva, že inšpektor postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, keď pri inšpekcii prihliadol aj na vyjadrenia a doklady predložené kontrolovanou osobou a k uvedenému zaujal stanovisko. Prvostupňový správny orgán dospel na základe zisteného skutočného stavu k záveru o porušení ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. 33. Námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutočnom stave považuje krajský súd za nedôvodnú, a to najmä z toho dôvodu, že správne orgány pri hodnotení dôkazov vychádzali z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, medzi ktorými bola i žalobcom predložená Zmluva o vykonaní dobrovoľníckej činnosti uzatvorená medzi žalobcom a Q. Y.. Je nepochybne povinnosťou správneho orgánu vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania a overiť tvrdenia ním predložené. Hodnotenie dôkazov prislúcha správnemu orgánu a váha dôkazov zaobstaraných správnym orgánom ako i predložených účastníkom konania je rovnaká. Správne orgány na základe vykonaných dôkazov dospeli k záveru, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o nelegálnom zamestnávaní s tým, že svoju úvahu aj náležite v odôvodnení rozhodnutia uviedli. S uvedeným sa stotožnil aj krajský súd a mal za to, že v správnom konaní bolo žalobcovi na základe vykonaných dôkazov preukázané, že Q. Y. vykonávala pre žalobcu závislú prácu, bez toho aby mala so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah. Uvedená skutočnosť, je podložená nielen samotným protokolom, ale aj zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Hodnotením dôkazov dospel správny orgán k záveru, že dodatočne predložená Zmluva o výkone dobrovoľníckej činnosti vo vzťahu k iným dôkazom neobstála, nakoľko Q. Y. pri spisovaní zápisnice dňa 12.02.2015 túto skutočnosť neuviedla. Podľa názoru súdu, pokiaľ menovaná podpisovala predmetnú zmluvu dňa 09.02.2015, teda tri dni pred vykonaním inšpekcie a spisovaním zápisnice o podaní vysvetlenia, mohla uvedenú skutočnosť do zápisnice uviesť, bez ohľadu na formu otázok, ktoré jej boli v rámci inšpekcie položené, pretože je aj v záujme kontrolovaného subjektu hodnoverne vysvetliť prítomnosť na pracovisku osoby, s ktorou nemá založený pracovno-právny vzťah. Krajský súd v súvislosti s tvrdením žalobcu podotýka, že správny orgán nespochybnil obsah samotnej zmluvy ani vôľu účastníkov tohto právneho vzťahu, ale tento dôkaz v rámci hodnotenia dôkazov odmietol a pokiaľ táto skutočnosť z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva a je riadne preukázaná nemožno hovoriť o svojvôli pri voľnom hodnotení dôkazov. 34. Je potrebné zdôrazniť, že dobrovoľníckou činnosťou v súlade so zákonom o dobrovoľníctve nemôže byť vykonávanie činnosti v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti (§ 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 406/2011 Z. z.). K uvedenému právnemu zhodnoteniu správny orgán dospel práve na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo v súlade so zákonom a aplikáciou príslušných právnych predpisov bez toho, aby predloženú zmluvu interpretoval inak, ako to vyplýva z jej obsahu. 35. Okrem toho veľtrh G. Q. je medzinárodný odborný veľtrh vykurovacej, ventilačnej, klimatizačnej, meracej, regulačnej, sanitárnej a ekologickej techniky, kde vystavovatelia prezentujú svoje spoločnosti za účelom nadviazania spolupráce či získania nových klientov a to v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 36. Z uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že správne orgány postupovali v súlade so zmienenými zásadami správneho konania zákonným spôsobom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnili, skutočnosť, že sa žalobca so subsumovaním zisteného skutočného stavu pod príslušnú právnu normu na základe vykonaných dôkazov a teda samotným právnym posúdením nestotožnil, ešte nezakladá nezákonnosť uvedených rozhodnutí. 37. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu v zmysle § 190 S.s.p. zamietol. 38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.