KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava1. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/205/2015 z 1. 3. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 8Sžo/56/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201577.1 (24. 10. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. marca 2016, sp. zn. 2S/205/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201577.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/205/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201577
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201577.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: T.,
Buková 19, X., zastúpená: Mgr.Marek Nič, Tajovského 14, Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Dňa 25.07.2014 bolo Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej
aj len „prvostupňový správny orgán“) doručené oznámenie T.. V. I., P. XX, X. o tom, že žalobkyňa
nezabezpečila svojej maloletej dcére T. K., nar. XX.XX.XXXX, povinné očkovanie v X., 5. a XX.
mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému
zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam
a proti osýpkam, mumpsu a ružienke. C. očkovania žalobkyňa písomne vyjadrila svojím podpisom
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

L. správny orgán začal vo veci správne konanie a nariadil ústne pojednávanie na termín XX.XX.XXXX,
z neúčasti na ktorom sa žalobkyňa vopred písomne ospravedlnila. J. XX.XX.XXXX sa uskutočnilo ústne
pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil otec maloletej T., T.. T. B. (zástupca žalobkyne), ktorý sa do
zápisnice nevyjadril a odmietol ju aj podpísať.

L. správny orgán rozhodnutím č. C./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa
§ 56 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/
XXXX Z. z.“), ktorého sa dopustila tým, že ako zákonná zástupkyňa maloletej dcéry T. jej nezabezpečila
povinné očkovanie v X., 5. a XX. mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej
detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým
invazívnym ochoreniam, čím porušila § 5X ods. 1 písm. d) a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s
§ 5 ods. X a prílohou č. 2, časť A, bod X písm. a) vyhlášky T. zdravotníctva SR č. XXX/XXXX Z. z., ktorou



sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky T. zdravotníctva
SR č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej aj len „vyhláška č. XXX/XXXX Z. z.").
Z. súčasne nezabezpečila očkovanie maloletej proti osýpkam, mumpsu a ružienke, čím porušila § 5 ods.
X a prílohu č. X, časť A, bod 2 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z.. Za spáchaný priestupok jej bola uložená
podľa § 56 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. pokuta vo výške XXX eur a bola tiež zaviazaná na náhradu
trov správneho konania vo výške XX eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. C./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Z.

P. podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Z. skutkového stavu považovala za nedostatočné, čo podľa nej viedlo k nesprávnemu posúdeniu veci
už v prvostupňovom rozhodnutí a následne v napadnutom rozhodnutí. B. rozpor § 5X ods. 1 písm. d)
zákona č. XXX/XXXX Z. z. s J. o ľudských právach a biomedicíne (ďalej aj len „J.“) z dôvodu, že zákon
nad rámec J. obmedzuje základné ľudské práva a slobody.

Z. zároveň poukázala na dôvody uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a na argumenty
žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. T. za to, že ošetrujúca lekárka nepostupovala v súlade
so zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a vyhláškou č. XXX/XXXX Z. z., keďže ju nepoučila o charaktere
očkovania a nevyšetrila jej maloletú dcéru. B. ošetrujúca lekárka nepoznala zdravotný stav maloletej,
nemohla ho ani vedieť posúdiť. Z. odmietla dať svoju dcéru zaočkovať z dôvodu, že ošetrujúca lekárka
jej inak zdravé dieťa navrhla zaočkovať bez toho, aby vedela, či jej očkovanie nespôsobí zhoršenie
zdravotného stavu. O. konaním žalobkyňa iba odvracala nebezpečenstvo hroziace jej dcére, pričom
nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak a malo byť posúdené podľa § X ods. 2 písm. b) zákona č.
XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Zb.“).

O. žalovaného, že námietku poukazujúcu na § X ods. 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Zb. nemožno
v tomto prípade aplikovať z dôvodu ochrany zdravia jednotlivca ako aj verejného zdravia, označila
žalobkyňa za absurdné. Ak by žalobkyňa postupovala v súlade s predstavou žalovaného, musela
by dať maloletú dcéru zaočkovať bez ohľadu na to, či jej to zdravotný stav dovoľuje. O. postupom
by nebolo chránené zdravie maloletej. K tvrdeniu žalovaného, že nie je kompetentný posudzovať
zdravotný stav očkovaných detí, keďže to patrí medzi kompetencie ošetrujúceho lekára, žalobkyňa
uviedla, že povinnosťou žalovaného je v zmysle § XX ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. pri kontrole
očkovania sledovať v zdravotníckom zariadení ambulantnej starostlivosti okrem iného aj správnosť
postupu pri očkovaní, úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii a dodržiavanie indikácií
a kontraindikácií schválených pri registrácii očkovacej látky. Do správnosti postupu pri očkovaní
možno zaradiť aj kontrolu, či ošetrujúci lekár urobil alebo neurobil vyšetrenia smerujúce k zisteniu
kontraindikácie očkovania. B. u maloletej nebol zdravotný stav zistený preukázateľným spôsobom,
žalobkyňa nemala inú možnosť ako zabrániť ohrozeniu zdravia jednotlivca a očkovanie dcéry odmietla.

Z. tiež poukázala na čl. 5, X a XX J. a na to, že zákonodarca pri tvorbe zákona č. XXX/XXXX
Z. z. nezohľadnil podriadenosť zákonnej úpravy J. a extenzívnym výkladom sa od neho odchýlil v
neprospech ochrany základných práv a slobôd jednotlivca. Z dôvodovej správy k J. vyplýva, že čl. XX je
definovaný tak, že všeobecný záujem je prioritný iba v špecifických situáciách a za rešpektovania presne
vymedzených právnych záruk. Podľa tejto definície nemôže výnimke ustanovenej v čl. XX J. zodpovedať
celoplošná rutinná povinnosť očkovania zdravých jednotlivcov bez zohľadnenia jednotlivej situácie.

Aj napriek tomu, že J. pripúšťa zásah do práv a slobôd fyzických osôb v prípadoch nevyhnutných na
ochranu verejného zdravia, zákon č. XXX/XXXX Z. z. termín „ochrana verejného zdravia“ nepoužíva.
Z. videla zásadný rozdiel medzi obmedzením v rámci J., ktorý sa týka iba ochrany verejného zdravia a
zákonom č. XXX/XXXX Z. z., ktorý toto obmedzenie rozširuje na predchádzanie akýmkoľvek prenosným
ochoreniam. Z. sa k tejto problematike v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril. Podľa názoru



žalobkyne J. stanovuje, že sa jeho zmluvné strany zaviazali nepovyšovať záujmy spoločnosti nad záujmy
jednotlivca tak, ako je to v prevažnej časti európskych krajín, kde je očkovanie dobrovoľné.

N..
P. žalovaného

Z. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

D., že pri vykonávaní očkovania sa má postupovať individuálne. C. lekár pozná zdravotný stav
dieťaťa a podozrenie na kontraindikáciu očkovania zhodnotí posúdením klinického stavu, laboratórnych
nálezov, výsledkov vyšetrovacích metód a aktuálnej alebo dlhodobej liečby dieťaťa vo vzťahu k
jednotlivým druhom očkovania a tiež rizikovosti reakcií na očkovanie v súvislosti s diagnostikovaným
ochorením. V prípade podozrenia na kontraindikáciu je ošetrujúci lekár povinný zaznačiť to do
zdravotnej dokumentácie dieťaťa. W. činnosť v oblasti povinného aj odporúčaného očkovania u detí
s kontraindikáciami zabezpečujú centrá očkovania. C. spôsobilým zdravotníckym pracovníkom na
zhodnotenie kontraindikácie očkovania je ošetrujúci lekár, prípadne lekár špecialista.

Z. tiež poukázal na zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené, že otec maloletej „na pojednávaní
nepreukázal existenciu kontraindikácie pre uvedené očkovanie“. Z. toto tvrdenie nevyvrátila. Ak by
zákon č. XXX/XXXX Z. z. nechal výkon povinného očkovania na rodičov detí, jeho existencia by bola
diskutabilná, nakoľko ťažisko preventívnej medicíny by bolo v rukách laickej verejnosti.
Z čl. XX ods. X J. vyplýva, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie, ustanovená zákonom č. XXX/
XXXX Z. z., nie je v rozpore s J., nakoľko ide o obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia.
Z. č. XXX/XXXX Z. z. bol harmonizovaný s právom Q. únie.

Z. objasnil význam očkovania spočívajúci v individuálnej ochrane jednotlivca pred nákazou a kolektívnej
ochrane s dôrazom na kolektívnu imunitu. G. populácie voči zavlečeniu a šíreniu infekčného agensu ako
pôvodcu choroby sa opiera o špecifickú imunitu vysokej proporcie rizikovej populácie voči špecifickému
vyvolávateľovi ochorenia. Q. tiež deti, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov pre tzv.
trvalú kontraindikáciu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby všetky zdravé deti bez kontraindikácie na
očkovanie boli pre dosiahnutie kolektívnej imunity zaočkované. G., ktorý odmietne dať zaočkovať svoje
dieťa, vystavuje riziku ochorenia nielen svoje dieťa, ale aj ďalšie deti náchylné na infekcie. Aj napriek
priaznivej epidemiologickej situácii v U. republike pri výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním nie
je pri migrácii obyvateľstva vylúčené zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia. L. nedostatočnej
optimálnej hladine tzv. kolektívnej imunity môže hroziť návrat niektorých ochorení. V tejto súvislosti
žalovaný citoval nález E. súdu SR č. k. PL ÚS XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

IV.
L. veci

Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. L. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom U. republiky,
najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa § 5X ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z., fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti
s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie
sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov,
povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

Podľa § 51 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností
podľa odsekov X a X zástupca dieťaťa.

Podľa § 56 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z., priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa
dopustí ten, kto nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 5X ods. X a X.



Podľa § 56 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z., za priestupok podľa odseku X možno uložiť pokutu do
1 XXX eur a v blokovom konaní do XX eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť
pokutu v súhrnnej výške XXX eur.
Podľa § 62 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi
predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Podľa § X ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., prevencia a kontrola prenosných ochorení podľa tejto
vyhlášky sa vzťahuje na každé ochorenie, ktoré sa môže preniesť na človeka, s osobitným zreteľom
na prenosné ochorenia podliehajúce povinnému hláseniu v U. republike a tie prenosné ochorenia a
špeciálne zdravotné problematiky, ktoré sú zahrnuté do špecializovaných sietí pre epidemiologický
dohľad nad prenosnými ochoreniami podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 5 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., očkovanie proti prenosným ochoreniam
zahŕňa povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek; povinné očkovanie osôb,
ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; povinné očkovanie osôb, ktoré sú
profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; odporúčané očkovanie osôb,
ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; odporúčané očkovanie osôb, ktoré
sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; očkovanie osôb cestujúcich
do cudziny a z cudziny; očkovanie osôb na vlastnú žiadosť; povinné mimoriadne očkovanie.

Podľa § 5 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné
pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré
sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.

Podľa prílohy č. 2, časť A, bod X písm. a) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., očkovanie proti záškrtu, tetanu,
čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym
nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva troma dávkami v X., 5. a v XX. mesiaci
života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života.

Podľa prílohy č. X, časť A, bod 2 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., očkovanie proti osýpkam, mumpsu a
ružienke sa vykonáva najskôr v prvom dni XX. mesiaca života, najneskôr v XX. mesiaci života.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie
obsahuje všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobkyne, či zistený
skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia a či bol zistený skutkový stav i
adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal
ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu.

B. rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktoré konštatuje, že žalobkyňa je vinná zo
spáchania priestupku podľa § 56 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z., za čo jej bola uložená pokuta
podľa § 56 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. vo výške XXX eur. L. na úseku verejného zdravotníctva
sa žalobkyňa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupkyňa svojej dcéry povinné očkovanie proti
infekčným chorobám. U. podstata uvedeného priestupku vyplýva z § 56 ods. X písm. k) zákona č. XXX/
XXXX Z. z.. O. priestupku sa žalobkyňa dopustila porušením povinnosti určenej v § 5X ods. 1 písm. d) a
ods. X citovaného zákona bez preukázania existencie zdravotných dôvodov, ktoré by jej to umožňovali.

L. je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. L. podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.
prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti žalovaný a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Na
priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. XXX/XXXX Zb..

Z ustanovenia § 5X ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. vyplýva povinnosť očkovať maloleté
deti. K. osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému
očkovaniu, pričom v súlade s § 51 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. za plnenie tejto povinnosti
zodpovedajú za maloleté deti ich zástupcovia, a to predovšetkým ich rodičia (matka, otec). L. očkovanie



nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok jeho realizácie. U. vykonávania
očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v U. republike definuje vyhláška č. XXX/XXXX Z. z.. L.
všeobecne záväzný právny predpis, akým je vyhláška ministerstva, sa vydáva na základe zákonného
splnomocnenia a v jeho medziach (čl. XXX E. SR) a príslušný orgán ho vydáva v rámci svojej pôsobnosti.
V kontexte danom preskúmavaným správnym konaním vyhláška č. XXX/XXXX Z. z. upravujúca
okrem iného podrobnosti ohľadom pravidelného povinného očkovania, prípadne preočkovania proti
určeným prenosným ochoreniam, nie je v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a k jej vydaniu
bolo T. zdravotníctva SR, do ktorého kompetencie problematika ochrany, podpory a rozvoja verejného
zdravotníctva nepochybne patrí, uvedeným zákonom zmocnené.

V tejto súvislosti súd poukazuje na názor E. súdu SR vyjadrený v náleze č. k. PL ÚS XX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého ustanovenie § 62 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z.
spĺňa požiadavky ustanovené E. SR pre splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu.
O. ustanovenie legitímnym spôsobom splnomocňuje T. zdravotníctva SR na vydanie vykonávacieho
predpisu upravujúceho podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa rozporu povinnosti zabezpečiť povinné očkovanie ustanovenej v
zákone č. XXX/XXXX Z. z. s J. súd uvádza, že táto zákonná povinnosť nie je v rozpore s J.. E. súd SR v
náleze č. k. PL ÚS XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že J. „v čl. XX ods. X ustanovuje, že
výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam
ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej
bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia, alebo ochrany práv a slobôd
iných. L. povinného očkovania je ustanovená v zákone č. XXX/XXXX Z. z. (o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia), preto je povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu v súlade aj s J.. N. o
obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia, čo J. v čl. XX ods. X umožňuje.“

L. úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym
predpisov však pamätá na zdravotné kontraindikácie dieťaťa, resp. osoby povinnej podrobiť sa
povinnému očkovaniu. V týchto prípadoch ustanovenie § XX ods. X písm. d) v spojení s § 5X ods.1 písm.
a) zákona č. E./XXXX Z. z. v spojení s § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. neupravuje povinnosť
podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie
zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. G. nie je možné
ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. B., aj E. súd SR v náleze
č. k. PL ÚS XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX prezentoval názor o preukázateľnosti pozitívneho
vplyvu povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení,
napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní. V prípade upustenia od povinného očkovania neexistuje
porovnateľne účinný spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení.

E. súd SR ďalej uviedol, že „...B. teda dospieť k záveru, že povinné očkovanie v zmysle ustanovenia §
5X ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky
upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení je v rozpore s E. SR, a preto návrhu W. súdu v
B. nevyhovel, z čoho vyplýva súladnosť napádaných ustanovení s E. U. republiky...“.

Súd tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Q. súdu pre ľudské práva (ďalej aj len Q.“) vo veci U. proti
D., kde Q. konštatoval, že povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje
zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu
garantovanú čl. X ods. X J., avšak tento zásah je v súlade so zákonom. V danom prípade tento zásah
sledoval legitímny cieľ ochrany zdravia a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

U. orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii
vychádzali zo základných zásad konania. L. zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej
skutočnosti. U. orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. C. zistili, že došlo k spáchaniu
priestupku, že ho spáchala žalobkyňa a riadne odôvodnili aj sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako
páchateľke priestupku uložiť. H. súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne
dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobkyne. U. orgány
riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej
podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. C. stránka priestupku podľa § 56



ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z. je naplnená odmietnutím povinného očkovania zákonným
zástupcom dieťaťa, pričom toto odmietnutie predstavuje existenciu jedinca, ktorý môže ďalej šíriť
nebezpečné choroby a ohroziť verejné zdravie.

Súd tiež upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť B. súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. XSzd X/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil, že „...B. súd SR sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu,
že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloletú D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa
podľa § 56 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene
uložil sankciu...“.

O. žalobkyne, že jej konanie mali správne orgány kvalifikovať ako konanie, ktoré je v príčinnej súvislosti s
prezumpciami uvedenými v § X ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Zb., nebolo možné akceptovať. Súd dospel
k záveru, že na odmietnutie žalobkyne dať zaočkovať maloletú dcéru nie je možné aplikovať uvedené
zákonné ustanovenie o krajnej núdzi.

L. krajnej núdzi ustanovenej v § 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Zb. záujmom chráneným zákonom
hrozí určité všeobecné nebezpečenstvo, väčšinou nemajúce povahu ľudského konania. V tomto prípade
musí byť splnená podmienka subsidiarity. L. subsidiarity vyžaduje, aby boli najskôr vyčerpané všetky
iné prostriedky na zamedzenie hroziaceho nebezpečenstva, pri ktorých dôjde k obetovaniu iného
chráneného záujmu. Z. znakom krajnej núdze je chrániť dôležitejší záujem obetovaním záujmu menej
závažného. V danom prípade táto podmienka splnená nebola. Z. spoločnosti na ochrane verejného
zdravia je podľa názoru súdu záujmom nadradeným záujmu, ktorý žalobkyňa podľa jej tvrdenia chránila.

C. lekárka, ktorá pozná zdravotný stav maloletej, vykonala očkovanie v súlade s § X3 ods. 1 vyhlášky
č. XXX/XXXX Z. z. po posúdení jej aktuálneho zdravotného stavu a po zhodnotení možných dočasných
alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie. C. lekárka má dostatok podkladov
na to, aby mohla odborne vyhodnotiť, či u dieťaťa sú kontraindikácie pre daný druh očkovania alebo nie.

Súd dodáva, že žalobkyňa počas správneho konania nevysvetlila, prečo neprivolila k očkovaniu
maloletej dcéry a nepredložila, napriek dostatku času počas správneho konania a uskutočneniu ústneho
pojednávania, žiadne právne relevantné dôkazy o skutočnostiach, ktoré by ju oprávňovali k takému
konaniu a otec maloletej sa k záverom ústneho pojednávania odmietol vyjadriť. Za akceptovateľné
možno v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. považovať len závažné zdravotné alebo iné lekárom
zdôvodnené prípady.

H. zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa nemôžu s poukazom na svoje presvedčenie porušovať
právne povinnosti, ktoré im ukladá zákon v súvislosti s tým, že by zbavili svoje dieťa práva na ochranu
jeho zdravia. B. rodičia maloletých detí majú negatívny postoj preto, že už nepoznajú tieto choroby a
neuvedomujú si možnosť vypuknutia epidémie nerešpektovaním povinného očkovania. D. sa, že ak sa
prestane očkovať, môžu sa ochorenia znovu vracať, a potom by zvládnutie epidemologickej situácie
bolo oveľa ťažšie.

J. právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických
osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb. W. dieťa má právo na zdravý psychický a fyzický
vývoj, ktorý je garantovaný aj J. o právach dieťaťa a tiež má právo byť chránené očkovaním pred
prenosnými ochoreniami. L. očkovanie v U. republike je preto dostupné pre všetky deti a je plne hradené
z verejného zdravotného poistenia. P., rodičia alebo zákonní zástupcovia dieťaťa majú povinnosť dieťaťu
toto právo zabezpečiť. C. dieťaťa pred prenosnými ochoreniami očkovaním je právom dieťaťa, ktoré mu
nesmie odoprieť ani jeho rodič ani jeho zákonný zástupca len na základe subjektívneho posúdenia.

Z. žalobkyne predložil súdu na pojednávaní rozsudok NS SR sp. zn. XSzd/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
vydaný v obdobnej veci, s ktorým sa však konajúci súd aj s poukazom na vyššie uvedené nestotožňuje.
B. pritom o ustálenú judikatúru, pričom rozsudok bol vydaný ešte pred nálezom ÚS SR č. k. PL ÚS XX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a potreba kolízneho opatrovníka v danom prípade nie je opodstatnená.
O. vychádzať z toho, že najviac informácií ohľadne zdravotného stavu dieťaťa vedia jeho rodičia a
ošetrujúca lekárka, ktorí musia zodpovedne tieto informácie vyhodnotiť. O. informácie určite nemá
kolízny opatrovník, pričom podľa názoru súdu tu ani nedochádza k stretu záujmu maloletého dieťaťa
a jeho rodiča ako zástupcu do takej miery, aby bol dôvod na postup podľa § 31 ods. X zákona o



rodine (zákon č. XX/XXXX Z.z.). L. priestupkovej zodpovednosti z rodiča na kolízneho opatrovníka by
navyše podľa názoru súdu viedlo v praxi k mnohým ťažkostiam. L. zodpovednosť má ten z rodičov, ktorý
odmietol očkovanie svojho dieťaťa napriek tomu, že nevzniesol žiadne relevantné námietky ohľadne
kontraindikácie.

Vzhľadom na uvedené W. súd v X. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p.
zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkyne
neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnej žalobkyni právo
na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto
prípade právo na náhradu trov konania.

O. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201577)

  1. 1. 3. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/205/2015 z 1. 3. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 24. 10. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/56/2016 z 24. 10. 2018