Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201584 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201584.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: X. F.. F. F., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky, v krajine pôvodu bytom v H. Q., H. F., H. Q., X. Q., aktuálne s miestom pobytu X. K. J., zastúpeného pánom JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom, Klincova 37/B, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.09.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-29-18/2015-Ž zo dňa 31.07.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-29-18/2015-Ž zo dňa 31.07.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-29-18/2015-Ž zo dňa 31.07.2015 odporca v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a §20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že mu neposkytne doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre udelenie azylu, pričom aj podľa vyjadrenia navrhovateľa krajinu opustil z ekonomických dôvodov, čo nepredstavuje dôvod na udelenie azylu. Neposkytnutie doplnkovej ochrany odporca odôvodnil tým, že v prípade návratu mu nehrozí žiadna z foriem vážneho bezprávia, ako ju má na mysli zákon o azyle.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.09.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov nedostatočne zisteného stavu veci, ako aj nedostatočne posúdeného skutkového stavu veci - že odporca sa nedostatočne zaoberal uvádzanými dôvodmi o udelenie azylu a nedostatočne skúmal navrhovateľovu situáciu v Bangladéši vo vzájomných súvislostiach s prebiehajúcim vnútorným konfliktom v krajine.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.10.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene napadnutého rozhodnutia.
Súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané uložením na pošte. Fikcia doručenia nastala dňom 05.01.2016. Po riadnom preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p., súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu odporcu ČAS: MU-PO-29-18/2015-Ž. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením dňa 19.02.2015 z dôvodu obavy z prenasledovania kvôli jeho politickej angažovanosti v školskej vetve politickej strany Awami League. Ako druhý dôvod navrhovateľ uviedol, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, pretože ho otec vydedil a zavrhol potom, ako sa dozvedel, že má priateľku katolíčku, s ktorou sa plánoval oženiť. V priebehu spísania dotazníka a v priebehu doplňujúceho pohovoru navrhovateľ uviedol, že najskôr legálne pricestoval do Veľkej Británie v marci 2014, a to s platným cestovným pasom a študentskými vízami. V Londýne študoval 7 mesiacov anglický jazyk a obchod až do zrušenia súkromnej školy. Počas jeho pobytu vo Veľkej Británii ho finančne podporoval otec a neskôr i priateľka F. O., s ktorou sa zoznámil v Londýne. Po zrušení školy navrhovateľ vycestoval spolu s priateľkou do Francúzska (Paríž), kde sa zdržali 10 dní a následne pokračovali vlakom do Prahy. V Prahe ho priateľka opustila, a tak prišiel vlakom na Slovensko. Navrhovateľ nevedel identifikovať miesto výstupu, bol stratený, až prišiel do obce Čičava, kde ho prichýlil na obdobie 2 a pol mesiaca muž menom J. O., až kým neprišli do domu policajti a odviedli ho na policajnú stanicu, kde požiadal o azyl. Navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu podporoval politika Abdu Shahid, ktorý bol členom parlamentu za stranu Awami League. Za tú istú stranu bol v parlamente politik Mohsin Ali. Keďže títo dvaja politici medzi sebou bojovali o moc a navrhovateľ verejne podporoval politika Abdu Shahid, mal problémy s podporovateľmi politika Mohsin Ali. Tí ho slovne a fyzicky napádali, bránili mu v štúdiu, o.i. sa mu i vyhrážali telefonicky a požadovali, aby odišiel z oblasti Sreemangal. Tieto vyhrážky pretrvávali až do odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu. Navrhovateľ počas pohovoru tiež uviedol, že žiada o azyl z rodinných dôvodov. Navrhovateľ si našiel priateľku katolíčku, s ktorou sa plánoval oženiť. Keď to telefonicky oznámil otcovi, tak ten mu povedal, že už viac nie je jeho synom, že ho vydedí a že sa nemá vracať domov. Navrhovateľ potvrdil, že jeho rodinné problémy nastali až po opustení krajiny pôvodu a že s priateľkou bol naposledy v kontakte koncom roku 2014..
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl.
Podľa ust. § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Navrhovateľa vypočul v priebehu konania dva razy, dal mu dostatočný priestor k prezentovaniu jeho dôvodov žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Podrobne tiež reagoval na navrhovateľove dôvody žiadosti o azyl, do spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov.
K námietke, že odporca sa nedostatočne zaoberal uvádzanými dôvodmi o udelenie azylu a nedostatočne skúmal navrhovateľovu situáciu v Bangladéši:
Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca podrobne vyhodnotil obidva navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o „politický dôvod“ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorou sa v tomto prípade riadil. Správne pritom poukázal na skutočnosť, že obťažovanie, ktorému navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia čelil, nie je prenasledovaním v zmysle zákona o azyle. Odporca podrobne uviedol, na základe čoho dospel k takémuto posúdeniu tohto konkrétneho dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl. Problémy, ktorým mal navrhovateľ čeliť aj podľa názoru súdu nedosiahli úroveň prenasledovania, ako ich má na mysli zákon o azyle. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak by navrhovateľ počas svojho štúdia na škole v krajine jeho pôvodu z politických dôvodov čelil iným ako ním uvádzaným problémom, ktoré by dosahovali úroveň perzekúcie (§ 2 písm. d) zákona o azyle), určite by sa o nich zmienil v niektorom z pohovorov, ktoré s ním odporca vykonal. Pokiaľ ide o druhý („rodinný“) navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl, aj týmto sa odporca zaoberal a vyhodnotil ho. Odhliadnuc od skutočnosti, že vydedenie navrhovateľa jeho otcom (z dôvodu jeho známosti s katolíčkou, s ktorou sa chcel navrhovateľ oženiť) nie je perzekúciou ale výlučne rodinnou záležitosťou medzi otcom a synom, súd poukazuje aj na ten fakt, že dôvod vydedenia nastal až potom, ako navrhovateľ odišiel z krajiny jeho pôvodu, teda tento dôvod nemohol byť dôvodom jeho odchodu z Bangladéša. Naviac táto známosť bola ukončená niekedy koncom roku 2014, ako to uviedol sám navrhovateľ.
Súd tiež poznamenáva, že v konaní o udelenie azylu nie je úlohou odporcu vyhľadávať za žiadateľa dôvody jeho žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť, či prezentované dôvody žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú relevantné pre udelenie tej či onej medzinárodnej ochrany.
Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa založených v spise odporcu nevyplýva, že by navrhovateľ v prípade svojho návratu čelil problémom, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrozba vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) zákona o azyle.
Pretože odporca dostatočným spôsobom a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože sa v potrebnej miere zaoberal všetkými navrhovateľom prezentovanými dôvodmi jeho žiadosti o azyl, pričom zistený stav veci správne posúdil a v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).