Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/231/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201603 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Z. M., bytom T.. sv. I. XX, XXX XX W., zastúpený: Mgr. Alešom Zollerom, advokátom, so sídlom Považská 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-22/2015- OPK zo dňa 28.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28.04.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Na základe požiadavky nadriadeného žalobcu - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov bolo vykonané podľa čl. 9 až 11 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 kontrolné psychologické vyšetrenie v Nemocnici svätého Michala, a.s., Bratislava s cieľom posúdenia duševnej spôsobilosti pre jeho ďalší výkon štátnej služby v Policajnom zbore. Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č. 544 C.. J. R., C.., klinickým psychológom zo záverov ktorého vyplýva, že podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č.p. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory psychológov podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 2. Dňa 09.02.2015 prvostupňový orgán verejnej správy vydal personálny rozkaz č. 4, ktorým podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý žalobca prevzal osobne dňa 10.02.2015. Z odôvodnenie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladá je odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaného klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava. Proti personálnemu rozkazu č. 4 zo dňa 09.02.2015 podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 Č.p.: KM-plvs-22/2015/OPK bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a personálny rozkaz č. 4 zo dňa 09.02.2015 bol potvrdený. II. 4. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 03.07.2015, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením zo dňa 03.09.2015 sp.zn. 1S/26/2008 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.04.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie viceprezidenta Policajného zboru č. 4 zo dňa 09.02.2015. Personálnym rozkazom č. 4 zo dňa 09.02.2015 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona zaradeného v stálej štátnej službe, vo funkcii referent mobilnej jednotky Policajného zboru riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov, úradu Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu štátnej služby Prešov. 5. Žalobca uvádza, že nesúhlasí s personálnym rozkazom č. 4 zo dňa 09.02.2015 a ani s napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.04.2015, pretože je toho názoru, že obe rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a samotné zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú tieto rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní oboch orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov a nevysporiadal sa s dôvodmi resp. námietkami uvedenými v odvolaní zo dňa 23.02.2015 podanému voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z tohto dôvodov je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. 6. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe záveru odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaného klinickým psychológom nemocnice sv. Michala C.. J. R., C.. a bolo v ňom vyslovené, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Keďže nesúhlasil so závermi klinickej psychologičky žalobca si zadovážil dôkazy - lekárske nálezy z psychologického vyšetrenia v Leteckej vojenskej nemocnici, a.s. u klinickej psychologičky C.. N. I., ktorá bola znalkyňou v danom odbore, z vyšetrenia u psychiatričky I.. Y. Q., v súčasnosti znalkyňa v danom odbore a znalecký posudok C.. J. G., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, pričom zároveň v konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru klinická psychológia a psychiatria. S týmto návrhom ako aj s uvedenými predloženými dôkazmi sa prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vôbec nevysporiadali, resp. vôbec v rozhodnutí neuviedli z akého dôvodu im nevyhoveli, čím je rozhodnutie v tejto časti neodôvodnené a nepreskúmateľné. 7. Žalobca uvádza, že podklady k odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu k tejto veci, nie je možné ho preskúmať a zistiť, čo viedlo klinickú psychologičku C.. J. R., C.., k vydaniu záverov o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby. Žalobca počas celého konania spochybňoval odborný posudok č. 544/14 a navrhol vyššiu formu dôkazu v súlade s § 238 ods. 1, 2, 3 zákona - vykonanie znaleckého dokazovania na osobu žalobcu, či už to bolo pri preštudovaní spisového materiálu dňa 21.01.2015, alebo aj v písomnosti zo dňa 02.02.2015, ako aj v odvolaní zo dňa 23.02.2015. S týmito návrhmi sa oba orgány verejnej správy vôbec nevysporiadali a ani k tomuto návrhu sa nevyjadrili. Žalobca poukazuje na lekársky nález psychiatričky I.. Y. Q., ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od C.. N. I., z ktorého vyplýva, že u žalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. V lekárskom náleze psychologičky C.. N. I. sa uvádza, že úroveň rozumových a kognitívnych schopností dosahuje u žalobcu priemernú úroveň, osobnosť bez psychotickej alterácie, bez znakov organických zmien CNS, aktuálne symptomatika akútnej stresovej reakcie vplyvom životnej situácie pri pocite ohrozenia pracovnej kariéry. Zo znaleckého posudku C.. J. G. vyplynul záver, že nie sú zistené v štruktúre osobnosti, v intelektovej kapacite, emočnej a sociálnej oblasti také nedostatky, ktoré by mu bránili vo výkone práce v jeho zaradení. Po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je žalobca spôsobilý na výkon práce v Policajnom zbore. Oba orgány verejnej správy sa nesprávne vysporiadali s týmito dôkazmi a nesprávne ich vyhodnotili. Žalobca navrhol v priebehu konania, aby boli vypočuté jednak klinická psychologička C.. N. I. a psychiatrička I.. Y. Q. a jednak znalkyňa J. G., pretože odborný posudok č. XXX/XX zo dňa 11.12.2014 je nepreskúmateľný a pre dané konanie nepoužiteľný. 8. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že oba orgány verejnej správy uvádzajú, že pri rozhodovaní nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému C.. J. R., C.. na jeho osobu tak, ako ho nemal ani žalobca, ako to potvrdzuje odpoveď C.. J. R., C.. zo dňa 09.02.2015, ktorou nesprístupnila psychologické vyšetrenie ani žalobcovi na jeho písomnú žiadosť. Ďalej uvádza, že klinická psychologička postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/2004 Z.z., pričom táto pred žalobcovým vyšetrením konzultovala s jeho nadriadeným (riaditeľom RHCP Prešov), ako to vyplýva z písomnosti zo dňa 12.01.2015, čím bola ním ovplyvnená a vo veci zaujatá. Jej zaujatosť podmieňuje aj fakt, že je zamestnancom nemocnice, v ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR a s tým sa orgány verejnej správy nevysporiadali. Celková skladba odborného posudku č. 544/14 neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupu uvedenej klinickej psychologičky, čo je možné pri znaleckom dokazovaní, ako to vyplýva z § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z., ktoré žalobca navrhoval, keďže nesúhlasil s odborným posudkom. Podklady k záveru odborného posudku č. 544/14 nie sú súčasťou spisového materiálu a nemali ich k dispozícii pri svojom rozhodovaní orgány verejnej správy a preto je tento postup ako aj samotné rozhodnutia v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 9. Žalobca namieta, že žalovaný (Ministerstvo vnútra SR)nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o odvolaní (§ 241 ods. 1 a § 243 ods. 1 zákona). Namietal, že C.. J. R., C.. nie je služobným klinickým psychológom, ako to požaduje ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, keďže je zamestnancom nemocnice sv. I.. F. má za to, že čl. 9 ods. 2 nariadenia MV SR č. 103/2005, v zmysle ktorého kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva, je v rozpore s § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, v zmysle ktorého posudok môže vydať iba služobný klinický psychológ, a preto C.r. J. R., PhD. nebola oprávnená na vydanie posudku o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Žalobca ďalej uvádza, že ukončenie služobného pomeru s policajtom, kde rozhoduje o posúdení spôsobilosti na výkon štátnej služby policajta služobný klinický psychológ, ktorý je v zmysle § 192 ods. 1 zákona podriadeným viceprezidentovi PZ a prezidentovi PZ, ktorý je z tohto postavenia ovplyvniteľný pri vydávaní odborných posudkov, keďže má k nim vzťah podriadenosti. Pritom zákon uložil orgánu, ktorý rozhoduje o prepustení, že záver posudku služobného klinického psychológa bez toho, aby tento orgán mal k dispozícii podklady k vyslovenému záveru odborného posudku sú pre tento orgán záväzné, resp. len aby poukázal na záver posudku v odôvodnení rozhodnutia. 10. Žalobca uviedol, že žiadal aj o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, to mu však nebolo na jeho písomnú žiadosť umožnené, čo považuje za konanie v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy. Má za to, že mu mali byť vyhotovené fotokópie spisového materiálu, hoc aj na náklady žalobcu na to, aby sa mohol v konaní vyjadriť k vykonaným dôkazom a účinne sa brániť. V opačnom prípade ide o nespravodlivé konanie. Žalobca zdôrazňuje, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na to, aby mohol byť v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia MV SR č. 103/2005 odoslaný nadriadeným na kontrolné psychologické vyšetrenie. Žalobca je toho názoru, že konanie nadriadeného bolo v rozpore s vnútornými predpismi a všeobecne záväzným právnym predpisom, keďže ani po vyšetreniach dňa 29.04.2014 a 30.07.2014 nebol uvedený záver, že je duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby, ale až po podaní žalobcu zo dňa 27.08.2014, keďže žiadal preskúmať postup svojho nadriadeného na sekcii kontroly a inšpekčnej služby MV SR. 11. Žalobca poukazuje na vykonané dôkazy a to výsluchy príslušníkov PZ a klinickej psychologičky, keďže menovaný príslušníci PZ mali zhodne uviesť, že sa mali u žalobcu stretnúť s neadekvátnym správaním, pričom toto správanie nie je v napadnutom personálnom rozkaze ako ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného nijako konkretizované, čím je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca nemohol byť prítomný pri výsluchu jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky, ktorí neboli prvostupňovým orgánom verejnej správy poučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď. Žalobca im nemohol klásť otázky, príp. byť s nimi konfrontovaný, keďže o ich vypočutí nebol vôbec informovaný. Preto boli tieto dôkazy vykonané protiústavne. Žalobca navrhol v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ s ktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. Taktiež spôsob vypočutia jednotlivých príslušníkov PZ, ktorí odpovedali na otázky PhDr. I. H., pričom obsah možných odpovedí bol ním pripravený, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, bol nesprávny. Títo príslušníci však odmietli konkrétne vypovedať a to z dôvodu údajných možných útokov žalobcu na ich osoby a rodinu. Žalobca ďalej uvádza, že na psychologické vyšetrenie u klinickej psychologičky PhDr. J. R., PhD. bol žalobca vyslaný M. Prešov písomnosťou zo dňa 23.07.2014, zo dňa 18.08.2014, zo dňa 27.11.2014 z dôvodu uvedeného v § 49 písm. b/ zákona s poukázaním na § 48 ods. 3 písm. u/ zákona, čo nebolo tiež dôvodom na preskúmanie duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie štátnej služby. III. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Ministra vnútra SR č. 103/2005 o diagnostickom a psychologickom vyšetrení sa kontrolným psychologickým vyšetrením policajta rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby. Podľa ods. 2 uvedeného nariadenia kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ Nemocnice s poliklinikou Ministerstva vnútra SR. Poukázaním žalobcu na vyšetrenia a závery psychologických vyšetrení u klinickej psychologičky PhDr. N. I. ako aj psychiatričky I.. Y. Q., v ktorých žalobca poukazuje, že je spôsobilý výkonu služby v Policajnom zbore sú zavádzajúce, pretože ani v jednom z týchto záverov resp. lekárskych správ nie je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby tak, ako sa žalobca mylne domnieva. Žalovaný podotýka, že vyšetrením žalobcu u klinického psychológa nebolo skúmané jeho duševné zdravie resp. ochorenie, ale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v Policajnom zbore. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by bol spochybnený postup alebo záver služobného klinického psychológa, a ktorý by mal oporu v právnej úprave. 13. K tvrdeniu žalobcu, že podklady k odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu v tejto veci, nie je možné ich preskúmať a zistiť, čo viedlo klinickú psychologičku k vydaniu podľa jeho názoru nesprávneho záveru o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby je potrebné uviesť, že všetky podklady resp. skutočnosti, ktoré zakladajú záver odborného posudku č. 544/14 t.j. že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby nemôžu byť súčasťou spisového materiálu s poukazom na § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. K znaleckému posudku č. 21/2015 PhDr. J. G. sa žalovaný nemôže vyjadriť, keďže uvedený posudok žalobca doručil spolu s doplneným odvolaním priamo viceprezidentovi Policajného zboru, čo vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 14. Tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť vykonania ním navrhnutých dôkazov potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán a odvolací orgán nemali prístup k psychologickému vyšetreniu tak, ako ho nemá ani on sám, ako to potvrdzuje odpoveď C.r. J. R., PhD. zo dňa 09.02.2015, ktorou nesprístupnila psychologické vyšetrenie ani žalobcovi na jeho písomnú žiadosť sú zmätočné, pretože nie je jasné, o čo konkrétne ju žalobca žiadal, keďže k svojmu odvolaniu priložil len jej samotnú odpoveď. Z odpovede zo dňa 09.02.2015 vyplýva, že s výsledkom kontrolného psychologického vyšetrenia ho mal oboznámiť nadriadený a že celé kontrolné psychologické vyšetrenie je uložené v registri psychologickej ambulancie Nemocnice sv. Martina, a.s. pod č. 544/14 a podlieha mlčanlivosti. Nadriadený obdržal výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia a následne dňa 18.12.2014 s ním oboznámil žalobcu, takže nemôže tvrdiť, že mu výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia nebol sprístupnený. Pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona. 15. Žalovaný uvádza, že poukazovanie žalobcu na to, že klinická psychologička postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. a že došlo ku konzultácii s jeho nadriadeným pred jeho vyšetrením, čím bola podľa jeho tvrdenia ovplyvnená a vo veci zaujatá je zavádzajúce, pretože jednou z povinností žalobcovho nadriadeného bola aj telefonická konzultácia s klinickým psychológom tak, ako to ukladá článok 9 ods. 4 nariadenie MV SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Psychologička vysvetlila nadriadenému žalobcu ako má postupovať pri kontrolnom psychologickom vyšetrení a informovala ho o tom, že skôr ako požiada písomne o uvedené psychologické vyšetrenie u nich v nemocnici potrebuje od miestneho služobného psychológa, ktorý je služobne zaradený v rámci Prešovského kraja, aby vykonal predbežný pohovor s policajtom, ktorého žiada vyšetriť. Až na základe odporúčacieho stanoviska môže riaditeľ ako nadriadený s ustanovujúcou právomocou požiadať o kontrolné psychologické vyšetrenie v zmysle vyššie uvedeného nariadenia. Na základe uvedeného riaditeľ RHCP Prešov nariadil priamemu nadriadenému -veliteľovi Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov, aby kontaktoval služobného psychológa KR PZ Prešov Mgr. I. C. a požiadal ju o stanovenie termínu predbežného pohovoru so žalobcom, ktorý sa má zúčastniť kontrolného psychologického vyšetrenia v T. sv. Michala, a.s. v Bratislave. Služobný psychológ stanovil termín predbežného pohovoru, ktorého sa žalobca zúčastnil a na základe tohto pohovoru služobný psychológ vydal stanovisko k psychiatrickému vyšetreniu. Takýto postup ukladá aj usmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra pod č. SPC-CBP3-2011/001289-001 zo dňa 18.10.2011. 16. Tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o odvolaní je nesprávne, keďže v zmysle § 243 ods. 1 zákona odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Žalovaný uvádza, že v žalobcovom prípade vydal napadnutý personálny rozkaz viceprezident Policajného zboru, ktorého najbližším nadriadeným čiže odvolacím orgánom je prezident Policajného zboru, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. 17. S poukázaním žalobcu na to, že C.r. J. R., PhD. nie je služobným klinickým psychológom, ako požaduje ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, keďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a.s. nie je možné súhlasiť, pretože nástupníckou organizáciou Nemocnice s poliklinikou MV SR sa v roku 2008 stala Nemocnica sv. Michala, a.s. Žalovaný uvádza, že neobstojí ani námietka žalobcu, že klinický psychológ je podriadený viceprezidentovi PZ a prezidentovi PZ, ktorý je z tohto postavenia ovplyvniteľný pri vydávaní odborných posudkov, keďže má k nim vzťah podriadenosti. Uvedenou zmenou v roku 2008 došlo aj k tomu, že Nemocnica s poliklinikou MV SR bola vyňatá z organizačnej štruktúry MV SR a pretransformovala sa na Nemocnicu sv. Michala, a.s. 18. K námietke žalobcu, že žiadal o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, čo mu podľa jeho tvrdenia nebolo umožnené a čo považuje za rozpor s čl. 1 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Tvrdí taktiež, že mu mali byť vyhotovené fotokópie spisového materiálu, hoc aj na jeho náklady na to, aby sa mohol v konaní vyjadriť k vykonaným dôkazom a účinne sa brániť. V opačnom prípade ide o nespravodlivé konanie, čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá veta, čl. 46 ods., čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR žalovaný uvádza, že dňa 21.01.2015 bol žalobca písomne pod č. PPZ-HCP-PO5-19-032/2015 oboznámený s kompletným spisovým materiálom vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona. Oboznámenie vykonal jeho priamy nadriadený za prítomnosti jeho zástupcu a žalobcu poučil o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a možnosti robiť si z neho výpisy podľa § 237 ods. 2 zákona. 19. K námietkam žalobcu o výsluchoch príslušníkov PZ a klinickej psychologičky, že príslušníci PZ mali zhodne uviesť, že sa u žalobcu mali stretnúť s neadekvátnym správaním, pričom toto správanie nie je v napadnutom personálnom rozkaze nijako konkretizované, čím je podľa žalobcovho názoru personálny rozkaz nepreskúmateľný. žalovaný uvádza, že pri výsluchoch príslušníkov PZ a klinickej psychologičky žalovaný postupoval v intenciách zákona, dodržal postup v konaní v zmysle § 233 ods. 1, 2, § 238 zákona. K jednotlivým výsluchom sa žalovaný vyjadrovať nemôže, keďže obsahová stránka jednotlivých zápisníc je prejavom vôle vypočúvaných osôb. 20 20. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že jeho zdravotný stav sa nezmenil oproti dňu 08.09.2010, keď bol prijatý do služobného pomeru k MJ PZ RHCP Prešov a sám nadriadený toho dňa uviedol, že je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu žalovaný podotýka, že žalobca do služobného pomeru nastúpil dňa 01.10.2003 a k Mobilnej jednotke PZ RHCP Prešov bol prijatý dňa 01.01.2006. Dátum 08.09.2010 je dátum jeho posledného služobného hodnotenia príslušníka PZ podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona, ktoré sa vykonáva najmenej raz za 5 rokov. V hodnotiacej časti tohto služobného hodnotenia nadriadený hodnotil žalobcu za posledné obdobie 5 rokov do vyššie uvedeného dátumu t.j. do 08.09.2010. Poruchy správania u žalobcu, ktoré boli podnetom na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia sa začali u žalobcu prejavovať až v neskoršom období, čím uvedenú námietku žalobcu považuje žalovaný za irelevantnú. 21. Žalobca v závere žaloby uvádza, že na všetky psychologické vyšetrenia u klinickej psychologičky bol vyslaný písomnosťami RHCP Prešov, v ktorých dôvod bol uvedený § 49 písm. b/ s poukázaním na § 48 ods. 3 písm. u/ zákona, čo podľa žalobcu nie je dôvodom na preskúmanie jeho duševnej spôsobilosti na výkon funkcie v PZ žalovaný uvádza, že pri spracovávaní vyslaní žalobcu na kontrolné psychologické vyšetrenie došlo k administratívnej chybe, omylom bolo použité iné tlačivo. Táto administratívna chyba však nič nemení na tom, že žalobca bol skutočne vyslaný na kontrolné psychologické vyšetrenie s presným miestom nástupu služobnej cesty, miestom plnenia služobných úloh, ukončením služobnej cesty, započítaním času služby, spôsobe dopravy, miestom ukončenia služobnej cesty, ubytovaním a hlavne účelom služobnej cesty, ktorým bolo kontrolné psychodiagnostické vyšetrenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ považuje žalovaný za dôvodné a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 22. Dňa 27.09.2014 obdržal krajský súd vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.09.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe. IV. 23. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 25. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 26. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona, policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. 30. Podľa § 14 ods. 5 zákona, podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. 31. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona, policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. 32. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 33. Podľa § 193 ods. 1 zákona, návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredný nadriadený na predpísanom tlačive a predklá ho bez bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 34. Podľa § 194 ods. 1 zákona, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 35. Podľa § 233 ods. 1 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 36. Podľa § 237 ods. 2 zákona, účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. 37. Podľa § 241 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené pečiatkou so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. 38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z.z. psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom. 39. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z., povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie. 40. Podľa čl. 9 ods. 1, 2, 3, 4 nariadenia č. 103/2005 ministra vnútra SR o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, kontrolným psychologickým vyšetrením sa rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby podľa osobitného predpisu. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta sa vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch seba poškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z používania návykových látok. Nevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie najmä o služobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare služobného zariadenia vyšetrovaného. Informácie od rodinných príslušníkov alebo iných osôb môže klinický psychológ získať a použiť len s ich výslovným súhlasom. Ak sa požiadavka na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia preukáže ako neopodstatnená, klinický psychológ vypracuje pre nadriadeného s ustanovujúcou právomocou písomné stanovisko. 41. Podľa čl. 17 nariadenia č. 103/2005 ministra vnútra SR o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, psychodiagnostické a psychologické vyšetrenia vykonávajú iba subjekty uvedené v prílohe č. 4 tohto nariadenia. Vyšetrenia podľa čl. 13 až 15 vykonávajú aj iní rezortní psychológovia podľa svojho zaradenia a špecializácie. 42. Podľa Prílohy č. 4 k nariadeniu ministra vnútra SR č. 103/2005 bod III., kontrolné psychologické vyšetrenia v rámci vyšetrenia policajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. 43. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 16.04.2014 veliteľ Mobilnej jednotky PZ riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov pplk. C.. I. H. podal žiadosť o psychologické vyšetrenie I.. I. C. z dôvodu nevhodného a podozrivého správania žalobcu, ktoré zistil počas pohovorov od podriadených policajtov. V stanovisku z psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.05.2014 sa uvádza: „Na základe písomnej žiadosti veliteľa Mobilnej jednotky PZ Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície v Prešove, bolo dňa 29.04.2014 vykonané psychologické vyšetrenie práp. Z. M., Q. XXX XXX, služobne zaradeného ako referent Mobilnej jednotky na RHCP v Prešove, z dôvodu vykazovania patologických prejavov v jeho správaní počas služby v PZ. Vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie psychickej spôsobilosti uchádzača na výkon štátnej služby v Policajnom zbore odporúčam kontrolné psychologické vyšetrenie menovaného u klinického psychológa Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave, ktorý posúdi psychickú spôsobilosť práp. Z. pre jeho ďalší výkon štátnej služby v PZ.“ 44. Dňa 14.05.2014 riaditeľ Hraničnej a cudzineckej polície Prešov podal žiadosť na posúdenie psychickej spôsobilosti žalobcu na základe stanoviska z jeho psychologického vyšetrenia vypracovaného služobným psychológom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. O uvedené posúdenie psychologickej spôsobilosti žalobcu žiada z dôvodu vykazovania patologických javov v jeho správaní počas služby v Policajnom zbore. 45. Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č.p.: 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe, v ktorom je uvedené, že bolo dňa 08.12.2014 (aj 30.07.2014) na psychologickom pracovisku Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave vykonané kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu. Kontrolné psychologické vyšetrenie bolo vykonané podľa čl. 9 až 11 nariadenia ministra vnútra č. 103/2005 na základe požiadavky nadriadeného - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, plk. I.. D. K.. Dôvodom predloženia žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie bolo stanovisko služobného psychológa KR PZ v Prešove, ktoré bolo vyjadrené z dôvodu vykazovania patologických javov v správaní menovaného počas služby PZ. Cieľom kontrolného psychologického vyšetrenia (podľa žiadosti riaditeľa) bolo posúdiť duševnú spôsobilosť žalobcu pre jeho ďalší výkon štátnej služby. Zo záveru vyplýva, že podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. p. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory psychológov podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 46. Dňa 18.12.2014 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ a zároveň bol aj oboznámený s odborným posudkom č. 544/14. V uvedenom návrhu bol žalobca požiadaný o vyjadrenie sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo štátnej služby a svoje vyjadrenie má predložiť dňa 18.12.2014 do 15,00 hod. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s uvedeným návrhom na prepustenie zo štátnej služby príslušníka PZ. 47. Dňa 18.12.2014 bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladá, je odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaným klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. Bratislava PhDr. J. R., PhD. Záverom odborného posudku podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 je to, že menovaný nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 48. Dňa 21.05.2015 bol žalobca oboznámený so spisovým materiálom pod č.: PPZ-HCP-PO5-19/2015 v súvislosti s prebiehajúcim konaním vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona a zároveň bol podľa § 237 ods. 2 s poukázaním na § 238 ods. 3 zákona poučený o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy a o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie v lehote do 22.01.2015 do 13.15 hod. veliteľovi MJ PZ RHCP Prešov. 49. Dňa 21.01.2015 žalobca uviedol, že chce vypovedať, chce konfrontáciu so všetkými kolegami, znalecký posudok, žiada vypočuť lekárku klinickej psychológie vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, lekárku psychiatrického oddelenia v Košiciach p. Fabišíkovú. 50. Dňa 21.01.2015 boli spísané Zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci na základe žiadosti plk. Vladimíra K. a boli vypočutí: I. G., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP C.; C. Q., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP C.; Y. D., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Dňa 20.01.2015 boli spísané Zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci na základe žiadosti plk. D. K. a boli vypočutí: I.. Z. C., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; K. D., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; N. Y., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; I. D., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; Slavomír C., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Všetci vypočutí na otázku: „Počas výkonu služby keď ste bol velený do spoločnej hliadky s práp. M., ale aj počas inej služobnej činnosti ako aj telesnej prípravy, služobná príprava, vyhodnotenie práce, školenia a podobne, stretli ste sa s neadekvátnym správaním menovaného.“ Všetci jednotne odpovedali: „Na otázku odpovedám, že áno. S neadekvátnym správaním menovaného som sa stretol. Uvádzam, že niektoré udalosti, ktoré sa veliteľ MJ PZ R HCP Prešov plk. C.. I. H. dozvedel pri informatívnych pohovoroch so všetkými policajtmi MJ PZ R HCP Prešov a ktoré sú konkretizované v samostatnom zázname som zažil sám a niektoré som počul od kolegov z MJ PZ R HCP Prešov ale aj policajtov iných útvarov, napr. OCP PZ Košice, Prešov, KCI Prešov, Košice, SCU Prešov a Košice. Konkretizovať to odmietam z možných útokov menovaného na moju osobu a rodinu.“ Na otázku: „Od kedy ste zaznamenali takéto správanie sa menovaného.“ Všetci jednotne odpovedali: „Správanie sa menovaného bolo divné od začiatku, od kedy ho poznám. K zhoršovaniu a stupňovaniu sa jeho neadekvátneho správania však začalo dochádzať cca. Posledné tri roky, kde podľa počutia sa správal aj na OCP PZ Košice, kde bol vyslaný na služobnú cestu.“ Dňa 20.01.2015 bola vypočutá primárka psychologického oddelenia Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava C.. J. R., PhD. Na základe pokynu riaditeľa personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR k doplneniu podkladov ku konaniu vo veci prepustenia práp. Z. M. zo služobného pomeru príslušníka PZ v štátnej službe podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona je potrebné vykonať jej výsluch, keďže vykonáva funkciu služobného klinického psychológa nemocnice sv. Michala a.s. Bratislava a vypracovala odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14 zo dňa 11.12.2014. 51. Dňa 09.02.2015 bol vydaný personálny rozkaz viceprezidenta PZ č. 4, ktorým bol žalobca prepustený zo štátneho pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.02.2015. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 prezident Policajného zboru tak, že personálny rozkaz č. 4 zo dňa 09.02.2015, ktorým bol žalobca naposledy služobne zaradený v štátnej službe vo funkcii referent mobilnej jednotky PZ riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov, úradu Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe skutočnosti podľa § 243 ods. 4 zákona odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu posúdil ako dôvodnú a preto rozhodnutie žalovaného Č.p.: KM-OLVS-62/2015 zo dňa 10.08.2015 zrušil podľa § 191ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 52. Súd k námietkam žalobcu uvádza, že postup pri vykonávaní kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníkov PZ na zistenie duševnej spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d/ a ods. 5 zákona v roku 2014 upravovalo v tom čase pltné nariadenie ministra vnútra SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Podľa čl. 9 tohto nariadenia cieľom kontrolného vyšetrenia je posúdenie rozsahu zmien v jeho psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Kontrolné psychologické vyšetrenie sa vykonáva na základe požiadavky nadriadených kontrolovanej osoby - v danom prípade na žiadosť riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov plk. Mgr. D. K., nadriadeného žalobcu. Dôvodom bolo stanovisko služobného psychológa o vykazovaní patologických javov v správaní kontrolovaného počas služby v PZ. Podľa prílohy č. 4 nariadenia č. 103/2005 bod 4 kontrolné psychologické vyšetrenie policajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. Podľa čl. 11 Organizačného poriadku ministerstva vnútra SR je Nemocnica sv. Michala, a.s. 53. Na základe odborného posudku, v ktorého záveroch bolo skonštatované, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ, mal žalovaný vydať rozhodnutie podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto posudku a po jeho vyhotovení nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o vykonaní znaleckého dokazovania podľa § 238 ods. 2 zákona a taktiež nie je možné prihliadať na žalobcom tvrdené vykonanie vyšetrení u C.. Juliany I., I.. Y. Q. a PhDr. J. G.. Výsledky týchto vyšetrení sa v administratívnom spise nenachádzajú. 54. K ostatným námietkam žalobcu ohľadne vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia súd uvádza, že bolo vykonané v súlade s čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t.j. klinickým psychológom. Námietka žalobcu týkajúca sa podkladov k odbornému posudku, že ich nemal k dispozícii žalobca ani oba správne orgány, súd uvádza, že uvádzanie podrobností z psychologického vyšetrenia by bolo nielen porušením zákona o ochrane osobných údajov č.428/2002 Z.z. a aj zákona č. 199/1994 Z.z., ale predstavovalo by zásah do osobnostných práv žalobcu. 55. Súd uvádza, že žalovaný pred vydaním personálneho rozkazu č. 4 vykonal v dňoch 20.01.2015 a 21.01.2015 vypočutia osôb uvedených v bode 50 tohto rozsudku. O ich vypočutí nebol žalobca informovaný a boli výsluchy vykonané bez jeho prítomnosti. Tento postup prvostupňový orgán verejnej správy vykonal napriek tomu, že mal doručený posudok klinickej psychologičky č. 544/14, tým bolo podľa názoru súdu porušené právo žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 56. Je potrebné súhlasiť s námietkou žalobcu, že oba orgány verejnej správy porušili práva žalobcu v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR a preto súd rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a preto v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného preskúmateľne zdôvodniť prečo v konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona nebol žalobca prítomný pri vykonaní výsluchu osôb uvedených v bode 50 tohto rozsudku. 57. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.