Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201650 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201650.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M-P COM, s.r.o., so sídlom Klincova 27, 821 08 Bratislava, IČO: 36 496 472, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Daňový úrad Prešov začal dňa 22.04.2013 u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9712402/5/1269138/2013/Pri zo dňa 04.04.2013. Žalobca v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vykázal nadmerný odpočet vo výške 10.843,05 eur. 2. Správca dane vyhotovil Protokol č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014o výsledku tejto daňovej kontroly, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 04.04.2014 žalobcovi. 3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty M-P COM, s.r.o., Klincová 37, Bratislava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 eur, na dani z pridane hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur. Žalobca sa odvolal podaním zo dňa 21.04.2015, ktoré doplnil dňa 14.05.2015, proti rozhodnutiu správcu dane č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu5.528,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j. znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur daňovému subjektu M-P-COM, s.r.o. Klincová 27, 821 08 Bratislava. II. 5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j. zníženie nadmerného odpočtu uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur. 6. Žalobca uvádza, že správca dane vo svojom rozhodnutí nikdy nespochybnil skutočnosť, že predmetné stavby nie sú postavené, resp. že neexistujú. Zároveň však tvrdí, že zdaniteľný obchod, teda vykonanie stavebných prác, nebolo v konaní preukázané, resp. nebolo preukázané, kto tieto práce reálne vykonal. Správca dane uvádza, že bol povinný preveriť všetky subdodávky a subdodávateľov stavebných prác, v ktorých deklarovali dodanie stavebných prác a nadväzne vyhotovili faktúry týkajúce sa dodania stavebných prác. Žalobca uvádza, že nie je mu jasné prečo sa zistenia správcu dane o tom, že spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. nepreukázala reálne vykonanie prác, vzťahuje aj na neho, ak od svojho priameho dodávateľa STAV - POPRAD, s.r.o. mal vystavenú faktúru so všetkými náležitosťami, ktoré tento druh dokladu vyžaduje. 7. Žalobca nie je povinný skúmať oprávnenosť vystavenia faktúr jednotlivými dodávateľmi pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet dane. Túto povinnosť daňovému subjektu zákon neukladá a nie je objektívne možné, aby daňový subjekt preveroval vecnú správnosť vystavených faktúr svojich dodávateľom, nakoľko každý daňový subjekt zodpovedá za účtovný doklad sám, a ak v účtovnom doklade zaúčtuje daň, je povinný aj ju zaplatiť. Ak nebola medzi spoločnosťou M-P COM, s.r.o. a STAV-POPRAD, s.r.o. vylúčená možnosť subdodávateľského dodania prác, potom pre kontrolovaný daňový subjekt bolo rozhodujúce len to, či práce boli uskutočnené riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok. 8. Žalobca je si vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., túto svoju povinnosť doložením všetkých dokladov si žalobca splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností (rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 5Sžf/6/2012). 9. Žalobca tiež poukazuje na právo Európskej únie pri uplatňovaní odpočtu dane z pridanej hodnoty a uvádza, že žalovaný toto právo neposúdil z hľadiska práva Európskej únie a za týchto podmienok je potrebné vychádzať z ustanovení smernice č. 2006/112/ES. Zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-324/11 - Gábor R., v ktorom sa uvádza, že: „skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, resp. či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry“. „Právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa. 10. Základným pochybením žalovaného ako aj správcu dane je to, že napriek reálnej existencie dodaných tovarov daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal, že od spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. mu boli tieto práce dodané, nakoľko spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. nemohla vykonať vo vlastnej réžii stavebné práce, ktoré vyfakturovala pre STAV - POPRAD, s.r.o., pretože nepreukázala ani dokladovo, že práce prijala v subdodávke od Z. U., ktorý mal tieto práce reálne vykonať. III. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly zástupca spoločnosti STAV-POPRAD, s.r.o., ktorá mala žalobcovi dodať stavebné práce, a za ktoré mu vyhotovila faktúru, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane uviedol, že tieto práce sám nerealizoval, ale v subdodávke to mala realizovať spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Aj zástupca tejto spoločnosti vo svedeckej výpovedi správcovi dane uviedol, že faktúry a príslušné doklady za vykonanie deklarovaných stavebných prác vyhotovil, ale práce mal v subdodávke vykonať živnostník Milan U.. I napriek dohode potrebné doklady a dôkazy, že tieto práce vykoná Milan U., zástupca spoločnosti CASSOCONSULT s.r.o. správcovi dane nepredložil, z čoho je zrejmé, že vykonávanie deklarovaných stavebných prác uvedenými daňovými subjektmi neboli dostatočným spôsobom preukázané. 12. Žalovaný poukazuje na povinnosť daňových subjektov vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku a z ust. § 49 a 51 zákona o DPH, ktorí pri uplatnení nároku na odpočítanie dane musia byť bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Najmä, že faktúru, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane, vyhotovil daňový subjekt, platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý aj skutočne realizoval deklarovaný zdaniteľný obchod, pri ktorom došlo k vzniku daňovej povinnosti. 13. Daňový subjekt pri prijatých zdaniteľných obchodoch nie je povinný preverovať právne vzťahy jeho dodávateľov a ich subdodávateľov, musí však preukázanie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane zabezpečiť potrebné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že k zdaniteľnému obchodu došlo. V danom prípade jednotlivé daňové subjekty, ktoré sa mali podieľať na realizácii stavebných prác pre žalobcu svoje tvrdenia nepodložili relevantnými dôkazmi, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak ako bolo deklarované. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15. Žaloba bola podaná na Krajský súd v Bratislave počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - zákon č. 162/2015Z.z. Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu na návrh účastníka správneho konania. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba. 18. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo dňa 14.08.2015 č. 1295778/2015, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodol na základe odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu v Prešove č. 2330018/2015 zo dňa 08.04.2015, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované rozhodnutie správcu dane potvrdil. 20. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu správcu dane zistil, že dňa 25.02.2013 požiadal žalobca daňovým priznaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 o vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 10.843,50 euro. 21. Dňa 09.04.2013 obdržal žalobca Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorým správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013. 22. Dňa 22.04.2013 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 97121402/5/1514462/2013/Pri, v priebehu pojednávania žalobca predložil správcovi dane ním požadované doklady. 23. Dňa 30.05.2013 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o., predmetom konania bolo prešetrenie odberateľskej faktúry č. V2013/0005 vystavenej na odberateľa M - P COM, s.r.o. ku ktorej predložil súpis prác a dodávok materiálu, preberacie protokoly, k došlým faktúram vzťahujúcim sa na odberateľskú faktúru č. N. pre žalobcu. Konateľ uviedol, že prílohy sú uvedené v dodávateľskej fa. č. XXXXXXX zo dňa 13.02.2013 od dodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o., ktorý stavebné práce vykonával na základe jeho objednávky. Stavebné práce vykonávala spoločnosť CASSOCONSULT s.r.o. a nie spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.02.2013 od dodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o. Košice bola uhradená v hotovosti na základe výdavkových pokladničných dokladov a príjem bol potvrdený príjmovými pokladničnými dokladmi od tejto spoločnosti. 24. Súčasťou administratívneho spisu je aj faktúra č. N zo dňa 13.02.2013 vystavená dodávateľom STAV - POPRAD, s.r.o. žalobcovi vo výške 33.170,88 eur, faktúra č. 20130005 zo dňa 13.02.2013 vystavená dodávateľom CASSOCONSULT, s.r.o. Košice odberateľovi STAV - POPRAD, s.r.o. na čiastku 32.839,20 eur. 25. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu (faktúra č. XXXXXXX zo dňa 13.02.2013) prostredníctvom dožiadaného správcu dane Daňový úrad Košice - pobočka Michalovce preveroval spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice. Daňový úrad Košice vykonal dňa 24.06.2013 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti uvedenej v obchodnom registri, zistil že spoločnosť na uvedenej adrese nesídli. Dňa 11.12.2013 sa dostavil M. Z., konateľ spoločnosti CASSOCONSULT, s.r.o. na Daňový úrad v Košiciach. Dňa 11.12.2013 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9810401/5/5524321/2013/Var s Dušanom Z., konateľom spoločnosti CASSOCONSULT, s.r.o. ktorý vo výpovedi uviedol, že práce vykonávala spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. pre spoločnosť M - P COM, s.r.o., ktoré práce objednával Dušan S., konateľ spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. Stavebné práce na objektoch spoločnosti M - P COM, s.r.o. nevykonávala spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. ale v subdodávke iná osoba Milan U., živnostník. Správcovi dane konateľ spoločnosti nepredložil písomné dôkazy, ktorými by preukázal materiálne dodanie stavebných prác, tieto nepredložil ani v dohodnutom termíne 19.12.2013. Správca dane vo vyrubovacom konaní žiadal opätovne vypočuť konateľa spoločnosti M. Z., zároveň žiadal predložil písomné dôkazy preukazujúce materiálne dodanie stavebných prác spoločnosťou CASSOCONSULT, s.r.o. na stavbách pre spoločnosť M - P COM, s.r.o. v januári 2013, ktoré vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 13.02.2013 odberateľovi STAV - POPRAD, s.r.o. Konateľ uvedenej spoločnosti bol nekontaktný, preto nebolo možné preveriť dodanie stavebných prác spoločnosťou CASSOCONSULT, s.r.o.. 26. Dňa 03.04.2014 bol správcom dane vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 9712402/5/1330630/2014, z ktorého záverov vyplýva, že spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice nepreukázala, že jej vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania stavebných prác v prospech spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. za stavebné práce na stavebných objektoch spoločnosti M-P COM, s.r.o. Poprad. Vzhľadom na to, že sa jedná o reťazový obchod, pri ktorom nebolo preukázané a potvrdené, že iný daňový subjekt „Z. U. živnostník“ dodal stavebné práce na objektoch spoločnosti M-P COM, s.r.o. pre spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice, následne nemohlo byť preukázané, že spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice mohla dodať tieto stavebné práce spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. a teda nemohlo byť preukázané ani to, že spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. mohla stavebné práce na stavebných objektoch spoločnosti M-P COM, s.r.o. dodať spoločnosti M-P COM s.r.o. Poprad. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o. nemohlo byť preukázané, že daňovú povinnosť za stavebné práce na stavebných objektoch M-P COM, s.r.o., spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. vznikla, t.j. spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. nepreukázala, že v reťazovom obchode uskutočnila zdaniteľné obchody - dodala stavebné práce spoločnosti M-P COM, s.r.o. Poprad na jej stavebných objektoch. 27. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. stavebné práce na stavebných objektoch M-P COM, s.r.o. nevykonala - nedodala a odberateľskú faktúru č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013 s dátumom dodania 31.01.2013, za stavebné práce na stavbe DOS, Spišská Nová Ves podľa objednávky a cenovej ponuky zo dňa 05.01.2013, odovzdané dňa 31.01.2013, so základom DPH: 27.642,40 eur, 20% DPH: 5.528,48 eur, celkom s DPH 33.170.88 eur, vyhotovila na odberateľa M-P COM s.r.o., neoprávnene. V priebehu kontroly daňovým subjektom M-P COM, s.r.o. nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody vyfakturované faktúrou č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013 s dátumom dodania 31.01.2013 vyhotovená spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o. od spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o., spoločnosť M-P COM, s.r.o. aj reálne prijala. Existencia samotnej faktúry č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013, ktorú daňový subjekt M-P COM, s.r.o. predložil ku kontrole neznamená zároveň aj právny nárok bez ohľadu na to, kto zdaniteľný obchod v prospech daňového subjektu M-P COM, Poprad uskutočnil. Z uvedeného teda vyplýva, že daňovému subjektu STAV-POPRAD, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, pretože zdaniteľný obchod tento daňový subjekt neuskutočnil, lebo jeho uskutočnenie v priebehu kontroly nebolo preukázané. 28. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 24.04.2014, z ktorého podania vyplýva, že so závermi správcu dane nesúhlasí. Dňa 30.05.2014 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014 vo Vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole zo dňa 24.04.2013, k protokolu č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014 v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. 29. Správca dane dňa 08.04.2015 vydal rozhodnutie č. 230018/2013, ktorým určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty M-P COM, s.r.o. Bratislava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur. Z uvedeného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňový subjekt M-P COM, s.r.o. v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 5.528,48 eur na základe dodávateľskej faktúry č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013 s dátumom dodania 31.01.2013, vyhotovenej spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o., ktoré daňový subjekt M-P COM, s.r.o. uplatnil v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie január 2013. 30. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie správcovi dane dňa 25.04.2015. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.08.2015 č. 1295778/2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.04.2015. 31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 34. Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Podľa § 44 ods.1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 37. Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 39. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol dodaný, resp. služba poskytnutá platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Správny súd zistil, že v konaní sa vyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že stavebné práce následne reálne dodal platiteľovi. 40. V danom prípade bola sporná skutočnosť, žalobcovi M-P COM, s.r.o., ktorý uplatnil vrátenie DPH daňový priznaním za január 2013 na základe faktúry dodávateľa STAV - POPRAD, s.r.o. V2013/0005, zo dňa 13.02.2013. Spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. stavebné práce vykonávala prostredníctvom subdodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o. a boli jej vyfakturované faktúrou č. 20130005 zo dňa 13.02.2013. Subdodávateľ CASSOCONSUL, s.r.o. tvrdil, že stavebné práce pre spoločnosť pre spoločnosť M-P COM, s.r.o. objednával M. S., konateľ spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. Tvrdené podvodné konanie mohlo nastať u tohto daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať vyrobenie resp. obstaranie dodaného tovaru. 41. Správny súd poukazuje na to, že ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako žalobcu, a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali realizáciu stavebných prác u iných subjektov, pred ich odovzdaním. V danom prípade daňové orgány nikdy nespochybnili skutočnosť, že predmetné stavby nie sú postavené, resp. že neexistujú. Žalobca disponuje objednávkou zo dňa 05.01.2013; cenovou ponukou zo dňa 05.01.2013; krycím listom rozpočtu zo dňa 30.03.2013, rozpočtom zo dňa 31.01.2013. 42. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. 43. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 24 ods. 1 daňového poriadku je v danom prípade modifikované právom Európske únie. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie. 44. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) vyslovil, že „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom plátca dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. 45. V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dani z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dani odopretý. 46. V rozhodnutí vo veci PPUH Stehcemp (C-277/14) bolo vyslovené: „Ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty; jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináleží, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vyžadovali overenia, ktoré jej neprináleží, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.“ 47. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu, v danom prípade u CASSOCONSULT, s.r.o. došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjekt zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie stavebných prác svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. 48. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. 49. Správny súd na základe uvedených skutočností napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní žalovaný sa vysporiada so závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010, 5Sžf 6/2012) uvedené v žalobe. Poukázaním na rozsudky Súdneho dvora EÚ došlo k potrebe, aby v ďalšom konaní bol skutkový stav konštitutívne doplnený o prvky aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR. To či rozsudky bude možné aplikovať na daný prípad sa preukáže až v daňovom konaní. 51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.