KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/233/2015 z 12. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. septembra 2016, sp. zn. 5S/233/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201650.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/233/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201650
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201650.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M-P COM, s.r.o., so
sídlom Klincova 27, 821 08 Bratislava, IČO: 36 496 472, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík &
Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1295778/2015 zo dňa 14.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, č. 1295778/2015 zo dňa
14.08.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Daňový úrad Prešov začal dňa 22.04.2013 u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 9712402/5/1269138/2013/Pri zo dňa 04.04.2013. Žalobca v podanom
daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vykázal nadmerný odpočet vo výške 10.843,05
eur.

2. Správca dane vyhotovil Protokol č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014o výsledku tejto
daňovej kontroly, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa
04.04.2014 žalobcovi.

3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým určil platiteľovi dane z
pridanej hodnoty M-P COM, s.r.o., Klincová 37, Bratislava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48
eur, na dani z pridane hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane znížil nadmerný
odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na
sumu 5.314,57 eur. Žalobca sa odvolal podaním zo dňa 21.04.2015, ktoré doplnil dňa 14.05.2015, proti
rozhodnutiu správcu dane č. 230018/2015 zo dňa 08.04.2015.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
230018/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume
nadmerného odpočtu5.528,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j.
znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy
10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur daňovému subjektu M-P-COM, s.r.o. Klincová 27, 821 08 Bratislava.



II.

5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 230018/2015
zo dňa 08.04.2015, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j. zníženie nadmerného odpočtu uplatnený v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur.

6. Žalobca uvádza, že správca dane vo svojom rozhodnutí nikdy nespochybnil skutočnosť, že predmetné
stavby nie sú postavené, resp. že neexistujú. Zároveň však tvrdí, že zdaniteľný obchod, teda vykonanie
stavebných prác, nebolo v konaní preukázané, resp. nebolo preukázané, kto tieto práce reálne vykonal.
Správca dane uvádza, že bol povinný preveriť všetky subdodávky a subdodávateľov stavebných prác,
v ktorých deklarovali dodanie stavebných prác a nadväzne vyhotovili faktúry týkajúce sa dodania
stavebných prác. Žalobca uvádza, že nie je mu jasné prečo sa zistenia správcu dane o tom, že
spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. nepreukázala reálne vykonanie prác, vzťahuje aj na neho, ak od
svojho priameho dodávateľa STAV - POPRAD, s.r.o. mal vystavenú faktúru so všetkými náležitosťami,
ktoré tento druh dokladu vyžaduje.

7. Žalobca nie je povinný skúmať oprávnenosť vystavenia faktúr jednotlivými dodávateľmi pri uplatnení
nároku na nadmerný odpočet dane. Túto povinnosť daňovému subjektu zákon neukladá a nie
je objektívne možné, aby daňový subjekt preveroval vecnú správnosť vystavených faktúr svojich
dodávateľom, nakoľko každý daňový subjekt zodpovedá za účtovný doklad sám, a ak v účtovnom
doklade zaúčtuje daň, je povinný aj ju zaplatiť. Ak nebola medzi spoločnosťou M-P COM, s.r.o. a
STAV-POPRAD, s.r.o. vylúčená možnosť subdodávateľského dodania prác, potom pre kontrolovaný
daňový subjekt bolo rozhodujúce len to, či práce boli uskutočnené riadne a včas v zmysle dohodnutých
podmienok.

8. Žalobca je si vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti
vymedzené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., túto svoju
povinnosť doložením všetkých dokladov si žalobca splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce
sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností (rozsudky
NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 5Sžf/6/2012).

9. Žalobca tiež poukazuje na právo Európskej únie pri uplatňovaní odpočtu dane z pridanej hodnoty
a uvádza, že žalovaný toto právo neposúdil z hľadiska práva Európskej únie a za týchto podmienok je
potrebné vychádzať z ustanovení smernice č. 2006/112/ES. Zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-324/11 - Gábor R., v ktorom sa uvádza, že: „skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila,
či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, resp. či tento
vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť
k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou
podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho
oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa
faktúry“. „Právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie
zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa.

10. Základným pochybením žalovaného ako aj správcu dane je to, že napriek reálnej existencie
dodaných tovarov daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal, že od spoločnosti STAV - POPRAD,
s.r.o. mu boli tieto práce dodané, nakoľko spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. nemohla vykonať vo
vlastnej réžii stavebné práce, ktoré vyfakturovala pre STAV - POPRAD, s.r.o., pretože nepreukázala ani
dokladovo, že práce prijala v subdodávke od Z. U., ktorý mal tieto práce reálne vykonať.

III.



11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly zástupca spoločnosti
STAV-POPRAD, s.r.o., ktorá mala žalobcovi dodať stavebné práce, a za ktoré mu vyhotovila faktúru,
na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane uviedol, že tieto práce sám nerealizoval, ale v
subdodávke to mala realizovať spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Aj zástupca tejto spoločnosti vo
svedeckej výpovedi správcovi dane uviedol, že faktúry a príslušné doklady za vykonanie deklarovaných
stavebných prác vyhotovil, ale práce mal v subdodávke vykonať živnostník Milan U.. I napriek dohode
potrebné doklady a dôkazy, že tieto práce vykoná Milan U., zástupca spoločnosti CASSOCONSULT
s.r.o. správcovi dane nepredložil, z čoho je zrejmé, že vykonávanie deklarovaných stavebných prác
uvedenými daňovými subjektmi neboli dostatočným spôsobom preukázané.

12. Žalovaný poukazuje na povinnosť daňových subjektov vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku a z
ust. § 49 a 51 zákona o DPH, ktorí pri uplatnení nároku na odpočítanie dane musia byť bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Najmä, že faktúru,
na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane, vyhotovil daňový subjekt, platiteľ dane z pridanej
hodnoty, ktorý aj skutočne realizoval deklarovaný zdaniteľný obchod, pri ktorom došlo k vzniku daňovej
povinnosti.

13. Daňový subjekt pri prijatých zdaniteľných obchodoch nie je povinný preverovať právne vzťahy
jeho dodávateľov a ich subdodávateľov, musí však preukázanie opodstatnenosti uplatneného práva na
odpočítanie dane zabezpečiť potrebné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že k zdaniteľnému
obchodu došlo. V danom prípade jednotlivé daňové subjekty, ktoré sa mali podieľať na realizácii
stavebných prác pre žalobcu svoje tvrdenia nepodložili relevantnými dôkazmi, že k zdaniteľnému
obchodu skutočne došlo tak ako bolo deklarované. Na základe procesných a skutkových okolností
uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

IV.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho
súdneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Žaloba bola podaná na Krajský súd v Bratislave počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej
správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016
nahradený Správnym súdnym poriadkom - zákon č. 162/2015Z.z. Oba zákony obdobne upravujú otázky
vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu na návrh
účastníka správneho konania.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa
piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

18. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

19. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného
riaditeľstva SR zo dňa 14.08.2015 č. 1295778/2015, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodol na
základe odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu v Prešove č. 2330018/2015 zo dňa
08.04.2015, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované rozhodnutie správcu dane
potvrdil.



20. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu správcu dane zistil, že dňa 25.02.2013 požiadal
žalobca daňovým priznaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 o vrátenie
nadmerného odpočtu DPH vo výške 10.843,50 euro.

21. Dňa 09.04.2013 obdržal žalobca Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorým správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
január 2013.

22. Dňa 22.04.2013 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
97121402/5/1514462/2013/Pri, v priebehu pojednávania žalobca predložil správcovi dane ním
požadované doklady.

23. Dňa 30.05.2013 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti STAV -
POPRAD, s.r.o., predmetom konania bolo prešetrenie odberateľskej faktúry č. V2013/0005 vystavenej
na odberateľa M - P COM, s.r.o. ku ktorej predložil súpis prác a dodávok materiálu, preberacie protokoly,
k došlým faktúram vzťahujúcim sa na odberateľskú faktúru č. N. pre žalobcu. Konateľ uviedol, že prílohy
sú uvedené v dodávateľskej fa. č. XXXXXXX zo dňa 13.02.2013 od dodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o.,
ktorý stavebné práce vykonával na základe jeho objednávky. Stavebné práce vykonávala spoločnosť
CASSOCONSULT s.r.o. a nie spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa
13.02.2013 od dodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o. Košice bola uhradená v hotovosti na základe
výdavkových pokladničných dokladov a príjem bol potvrdený príjmovými pokladničnými dokladmi od
tejto spoločnosti.

24. Súčasťou administratívneho spisu je aj faktúra č. N zo dňa 13.02.2013 vystavená dodávateľom STAV
- POPRAD, s.r.o. žalobcovi vo výške 33.170,88 eur, faktúra č. 20130005 zo dňa 13.02.2013 vystavená
dodávateľom CASSOCONSULT, s.r.o. Košice odberateľovi STAV - POPRAD, s.r.o. na čiastku 32.839,20
eur.

25. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu (faktúra č. XXXXXXX
zo dňa 13.02.2013) prostredníctvom dožiadaného správcu dane Daňový úrad Košice - pobočka
Michalovce preveroval spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice. Daňový úrad Košice vykonal dňa
24.06.2013 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti uvedenej v obchodnom registri, zistil že spoločnosť
na uvedenej adrese nesídli. Dňa 11.12.2013 sa dostavil M. Z., konateľ spoločnosti CASSOCONSULT,
s.r.o. na Daňový úrad v Košiciach. Dňa 11.12.2013 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 9810401/5/5524321/2013/Var s Dušanom Z., konateľom spoločnosti CASSOCONSULT, s.r.o. ktorý
vo výpovedi uviedol, že práce vykonávala spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. pre spoločnosť M - P
COM, s.r.o., ktoré práce objednával Dušan S., konateľ spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. Stavebné
práce na objektoch spoločnosti M - P COM, s.r.o. nevykonávala spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o.
ale v subdodávke iná osoba Milan U., živnostník. Správcovi dane konateľ spoločnosti nepredložil
písomné dôkazy, ktorými by preukázal materiálne dodanie stavebných prác, tieto nepredložil ani v
dohodnutom termíne 19.12.2013. Správca dane vo vyrubovacom konaní žiadal opätovne vypočuť
konateľa spoločnosti M. Z., zároveň žiadal predložil písomné dôkazy preukazujúce materiálne dodanie
stavebných prác spoločnosťou CASSOCONSULT, s.r.o. na stavbách pre spoločnosť M - P COM, s.r.o. v
januári 2013, ktoré vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 13.02.2013 odberateľovi STAV - POPRAD,
s.r.o. Konateľ uvedenej spoločnosti bol nekontaktný, preto nebolo možné preveriť dodanie stavebných
prác spoločnosťou CASSOCONSULT, s.r.o..

26. Dňa 03.04.2014 bol správcom dane vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č.
9712402/5/1330630/2014, z ktorého záverov vyplýva, že spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice
nepreukázala, že jej vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania stavebných prác v prospech
spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. za stavebné práce na stavebných objektoch spoločnosti M-P COM,
s.r.o. Poprad. Vzhľadom na to, že sa jedná o reťazový obchod, pri ktorom nebolo preukázané a
potvrdené, že iný daňový subjekt „Z. U. živnostník“ dodal stavebné práce na objektoch spoločnosti
M-P COM, s.r.o. pre spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice, následne nemohlo byť preukázané,
že spoločnosť CASSOCONSULT, s.r.o. Košice mohla dodať tieto stavebné práce spoločnosti STAV -
POPRAD, s.r.o. a teda nemohlo byť preukázané ani to, že spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. mohla



stavebné práce na stavebných objektoch spoločnosti M-P COM, s.r.o. dodať spoločnosti M-P COM s.r.o.
Poprad. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o. nemohlo byť preukázané, že
daňovú povinnosť za stavebné práce na stavebných objektoch M-P COM, s.r.o., spoločnosti STAV -
POPRAD, s.r.o. vznikla, t.j. spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. nepreukázala, že v reťazovom obchode
uskutočnila zdaniteľné obchody - dodala stavebné práce spoločnosti M-P COM, s.r.o. Poprad na jej
stavebných objektoch.

27. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. stavebné práce na stavebných
objektoch M-P COM, s.r.o. nevykonala - nedodala a odberateľskú faktúru č. V2013/0005 zo dňa
13.02.2013 s dátumom dodania 31.01.2013, za stavebné práce na stavbe DOS, Spišská Nová Ves
podľa objednávky a cenovej ponuky zo dňa 05.01.2013, odovzdané dňa 31.01.2013, so základom DPH:
27.642,40 eur, 20% DPH: 5.528,48 eur, celkom s DPH 33.170.88 eur, vyhotovila na odberateľa M-P
COM s.r.o., neoprávnene. V priebehu kontroly daňovým subjektom M-P COM, s.r.o. nebolo preukázané,
že zdaniteľné obchody vyfakturované faktúrou č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013 s dátumom dodania
31.01.2013 vyhotovená spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o. od spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o.,
spoločnosť M-P COM, s.r.o. aj reálne prijala. Existencia samotnej faktúry č. V2013/0005 zo dňa
13.02.2013, ktorú daňový subjekt M-P COM, s.r.o. predložil ku kontrole neznamená zároveň aj právny
nárok bez ohľadu na to, kto zdaniteľný obchod v prospech daňového subjektu M-P COM, Poprad
uskutočnil. Z uvedeného teda vyplýva, že daňovému subjektu STAV-POPRAD, s.r.o. nevznikla daňová
povinnosť, pretože zdaniteľný obchod tento daňový subjekt neuskutočnil, lebo jeho uskutočnenie v
priebehu kontroly nebolo preukázané.

28. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 24.04.2014, z ktorého podania
vyplýva, že so závermi správcu dane nesúhlasí. Dňa 30.05.2014 bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu
č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014 vo Vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole zo dňa
24.04.2013, k protokolu č. 9712402/5/1330630/2014 zo dňa 03.04.2014 v zmysle § 68 ods. 3 Daňového
poriadku.

29. Správca dane dňa 08.04.2015 vydal rozhodnutie č. 230018/2013, ktorým určil platiteľovi dane z
pridanej hodnoty M-P COM, s.r.o. Bratislava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 10.843,05 eur na sumu 5.314,57 eur.
Z uvedeného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňový subjekt M-P COM, s.r.o. v rozpore s § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume
5.528,48 eur na základe dodávateľskej faktúry č. V2013/0005 zo dňa 13.02.2013 s dátumom dodania
31.01.2013, vyhotovenej spoločnosťou STAV - POPRAD, s.r.o., ktoré daňový subjekt M-P COM, s.r.o.
uplatnil v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie január 2013.

30. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie správcovi dane dňa 25.04.2015.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.08.2015 č. 1295778/2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.04.2015.

31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré
vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

33. Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,



b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 44 ods.1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

37. Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov
a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom
dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak
preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol
dodaný, resp. služba poskytnutá platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen
z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami
oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Správny súd zistil, že v
konaní sa vyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový
subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje ale
sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania
nevie preukázať, že stavebné práce následne reálne dodal platiteľovi.

40. V danom prípade bola sporná skutočnosť, žalobcovi M-P COM, s.r.o., ktorý uplatnil vrátenie
DPH daňový priznaním za január 2013 na základe faktúry dodávateľa STAV - POPRAD, s.r.o.
V2013/0005, zo dňa 13.02.2013. Spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. stavebné práce vykonávala
prostredníctvom subdodávateľa CASSOCONSULT, s.r.o. a boli jej vyfakturované faktúrou č. 20130005
zo dňa 13.02.2013. Subdodávateľ CASSOCONSUL, s.r.o. tvrdil, že stavebné práce pre spoločnosť pre
spoločnosť M-P COM, s.r.o. objednával M. S., konateľ spoločnosti STAV - POPRAD, s.r.o. Tvrdené
podvodné konanie mohlo nastať u tohto daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať vyrobenie resp.
obstaranie dodaného tovaru.

41. Správny súd poukazuje na to, že ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového
subjektu ako žalobcu, a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo
žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali realizáciu stavebných prác u iných subjektov, pred
ich odovzdaním. V danom prípade daňové orgány nikdy nespochybnili skutočnosť, že predmetné stavby
nie sú postavené, resp. že neexistujú. Žalobca disponuje objednávkou zo dňa 05.01.2013; cenovou
ponukou zo dňa 05.01.2013; krycím listom rozpočtu zo dňa 30.03.2013, rozpočtom zo dňa 31.01.2013.



42. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď
ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku.

43. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 24 ods. 1 daňového poriadku
je v danom prípade modifikované právom Európske únie. Správca dane a žalovaný v danom prípade
nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie.

44. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd
C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) vyslovil, že „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý
skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená
daňovým podvodom, o ktorom plátca dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo následnými udalosťami“.

45. V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti
a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela
vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v
oblasti dani z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dani odopretý.

46. V rozhodnutí vo veci PPUH Stehcemp (C-277/14) bolo vyslovené: „Ustanovenia šiestej smernice
Rady 77/388/EHS zo dňa 17.mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa dani z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty; jednotný základ jej stanovenia, zmenenej
a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet
dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru
vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za
neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu,
že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali
overovania, ktoré jej neprináleží, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vyžadovali overenia, ktoré jej
neprináleží, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo
súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.“

47. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu, v danom prípade u CASSOCONSULT, s.r.o.
došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi
ako daňovému subjekt zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie stavebných prác svojich
dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia
bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane.
Okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca
dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku
daňových subjektov.

48. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania
tvrdených skutočností.

49. Správny súd na základe uvedených skutočností napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR
č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

50. V ďalšom konaní žalovaný sa vysporiada so závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ,
rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010, 5Sžf 6/2012) uvedené v
žalobe. Poukázaním na rozsudky Súdneho dvora EÚ došlo k potrebe, aby v ďalšom konaní bol skutkový
stav konštitutívne doplnený o prvky aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR. To
či rozsudky bude možné aplikovať na daný prípad sa preukáže až v daňovom konaní.

51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku
skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov



konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde
koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je
žalovaným Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby
nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201650)

  1. 12. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/233/2015 z 12. 9. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 13. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/233/2015 z 13. 9. 2016