Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201667 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol. s r.o., Karpatské nám. 11, 831 06 Bratislava, IČO: 35 812 851, právne zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1174571/2015 zo dňa 16.07.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.10.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1174571/2015 zo dňa 16.07.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave č. 268441/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015. 2. Žalobca v žalobe tvrdí, že Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica vykonal u daňového subjektu MILÉNIUM spol. s r.o. (žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2006, máj, jún 2007 a august až november 2007, z ktorej vyhotovil Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010, ktorý dňa 25.02.2010 doplnil Dodatkom č. 1. 3. Na základe výsledku kontroly daňového riaditeľstva vydal správca dane dňa 19.03.2010 pod č. k. 602/232/36398/2010/Gav dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume XX XXX,XX eur. 4. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil nedostatočným zistením skutkového stavu veci. Odvolací orgán dodatočný platobný výmer správcu dane rozhodnutím č. I/221/16508-104559/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 5. Správca dane doplnil dokazovanie tým, že na vypočutie predvolal svedka T. L., ktorý sa vyjadril, že trvá na svojich výpovediach uvedených v zápisniciach o ústnom pojednávaní spísaných Daňovým riaditeľstvom SR, odborom mimoriadnych kontrol Banská Bystrica v čase výkonu kontroly od 16.12.2008 do 27.11.2009 a nahliadol do vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-915/OEK-B2-2010 vo veci pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Na základe doplneného dokazovania rozhodnutím č. 9103303/5/1327091/2014 zo dňa 03.04.2014 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2007 v sume XX XXX,XX eura. 6. Daňový subjekt proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, na základe ktorého odvolací orgán svojím rozhodnutím č. 1100301/1/338059/2014/4989 zo dňa 29.07.2014 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Tento doplnil dokazovanie dožiadaním mieste príslušných správcov dane spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. ako odberateľa tradičného masla CLEVER od žalobcu a KOLIBA, a.s. ako dodávateľa, na základe ktorého vyhodnotil opakovane skutkový stav a priznal daňovému subjektu (žalobcovi) právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s. v zdaňovacom období september 2007 vo výške X XXX,XX eura. 7. Žalobca tvrdí, že rovnaký postup mal žalovaný, resp. správca dane uplatniť aj pri vyhodnocovaní dôkazov založených do spisu žalobcom a týkajúcich sa dodávok od fyzickej osoby U., pri ktorých doplnenie dokazovania overením vierohodnosti dokladov, týkajúcich sa dodávok tovaru od uvedených osôb, pri ktorých si riadne zaúčtovanie a odvedenie DHP, či bezhotovostnú úhradu bankovými prevodmi správca dane overil výsluchom svedkov. Pri dodávkach kryštálového cukru obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. správca dane dokonca urobil vlastný záver o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin. 8. Po doplnení dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. 268441/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým vyrubil daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 v celkovej sume XX XXX,XX eura. 9. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. 10. Žalobca v žalobe tvrdí, že napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného sú dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu ako právnickej osoby. Žalobca namieta nesprávny postup žalovaného, keď tento neuznal žalobcovi daň odpočítanú z dodávateľských faktúr za dodávky tovaru - kryštálového cukru obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.. 11. Žalobca preto považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné a tvrdí, že ním boli dotknuté jeho práva, keďže správca dane nepreveril tvrdenie žalobcu, že cukor nakúpený od dodávateľa žalobcu LUMA Slovakia, s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný pre obchodnú spoločnosť K.K.V.-UNION, s.r.o. na sklad tejto spoločnosti nachádzajúci sa v Lehniciach. Ďalej žalobca v žalobe uvádza námietky v súvislosti s vypočutím svedka N.. G. R., účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., ako aj namieta súvislosť s trestnou činnosťou svojho dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o.. 12. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný vydaním predmetného rozhodnutia porušil ust. § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď si o predbežnej otázke urobil úsudok, že žalobca spáchal trestný čin podvodu. 13. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný nepodložil v rámci kontrolnej činnosti ani vo vyrubovacom konaní žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by podložil svoj umelo vytvorený názor o účasti žalobcu na nezákonných obchodoch spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., že existencia tovaru, ako aj jeho preprava nebola preukázaná, pričom žalobca uvádza, že tieto tvrdenia žalovaného vychádzajú nie z dokladov, ale len z tvrdení jednotlivých osôb zúčastnených na protiprávnom konaní v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. Žalobca uvádza, že pri kontrole zakladal do spisu dôkazné prostriedky, ktorými dostatočným spôsobom preukázal, že tovar riadne nakúpil a predal svoju odberateľovi. Má však za to, že nemohol v rámci daňového konania predložiť preukázateľnejší dôkazný prostriedok, ako sú výsledky konania o zločinoch skrátenia daní a poisteného osobami T. L. a spol., vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré na základe posúdenia naplnenia skutkových znakov zločinu ako objektívnych, tak aj subjektívnych jednotlivými osobami zúčastnenými na reťazovom obchode. Žalobca tvrdí, že ním predložené dôkazy o dodaní tovaru na sklad obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o. žalovaný nebral do úvahy a ním navrhnuté dôkazy na preukázanie dodania tovaru miestnym zisťovaním u odberateľa žalobcu neoveril. 14. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný neuviedol v napadnutom rozhodnutí akými dôkaznými prostriedkami preukázal nesprávnosť záverov orgánov činných v trestnom konaní v danej veci, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodná spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. fyzicky tovar mala, nevedela však preukázať jeho pôvod, resp. tovar nadobudla od iných subjektov ako deklarovala na faktúrach, ktoré zaviedla do svojho účtovníctva. O týchto skutočnostiach žalobca nemal vedomosť a nebol povinný, nemal a ani nemá zo zákona relevantné právne prostriedky na to, aby od svojich dodávateľov vyžadoval preukazovanie pôvodu predávaného tovaru. 15. Žalobca sa domnieva, že správca dane nad rámec zákona požadoval od neho preukazovanie spôsobu nadobudnutia tovaru a prepravu tovaru spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom cukru pre odberateľa - žalobcu do miesta určenia na sklad spoločnosti K.K.V-UNION, s.r.o.. Ďalej žalobca v žalobe uvádza námietky v súvislosti s neuznaním odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vyhotovenej fyzickou osobou U. T. - U.-S. ako dodávateľom kávy, pričom poukazuje na svedeckú výpoveď fyzickej osoby U. T., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 10.08.2009 podľa názoru žalobcu dostatočne potvrdil, že tovar žalobcovi dodal, rovnako mu bola doručená aj faktúra, ktorú zaúčtoval vo svojej účtovnej evidencii. 16. Žalobca tvrdí, že prijatý tovar použil na účely svojho podnikania, čo podľa neho dostatočne preukázal dodacím listom, faktúrou vyhotovenou pre odberateľa GLOBAL - SERVIS, s.r.o., ktorý potvrdil dodací list o prevzatí tovaru dokladom o úhrade faktúry odberateľom. 17. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na rozhodnutie ESD C-409/04 a tvrdí, že správca dane môže požadovať preukázanie nadobudnutia tovaru fyzickou osobou U. T. - U.-S. a jeho prepravu od Ing. J. G. k fyzickej osobe U. T. - U.-S. v zákone o DPH taxatívne vypočítanými dôkazmi, avšak nemá podľa názoru žalobcu právo prenášať takéto dôkazné bremeno a svoju vlastnú úlohu kontroly na žalobcu. Podľa žalobcu uvedeným postupom správcu dane došlo k porušeniu základného ústavného práva daňového subjektu uvedeného v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, v zmysle ktorého nemožno nikoho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 18. Žalobca ďalej poukazuje na porušenie ust. § 3, § 22 ods. 2, § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že daňovú kontrolu u žalobcu vykonával žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, resp. ním poverení zamestnanci, ktorí súčasne rozhodovali ako druhostupňový orgán v konaní o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správcu dane. Správca dane však musel vychádzať a vychádzal pri vydaní prvostupňových rozhodnutí z kontrolných záverov žalovaného uvedených v protokole. Tento postup žalovaného je síce v súlade s platným daňovým poriadkom, avšak pri jeho praktickej realizácii vznikajú odôvodnené pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti pri posudzovaní a rozhodovaní odvolacieho orgánu o rozhodnutí vydanom v súlade s kontrolnými závermi a pokynmi odvolacieho orgánu prvostupňovým orgánom. 19. Na základe námietok uvedených v žalobe žalobca tvrdí, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, a preto navrhuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalobcu v spojení s rozhodnutí Daňového úradu Bratislava zrušiť a nahradiť žalobcovi trovy konania. II. 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 26.11.2015, uvádza, že správca dane v Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 uviedol stav taký, aký bol v čase spísania predmetného Dodatku č. 1 k Protokolu. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu výkonu daňovej kontroly až do spísania Dodatku č. 1 k Protokolu neboli predložené všetky prepravné doklady a boli predložené len faktúry dopravcu INCAR, s.r.o., Lužianky, príloha k vyjadreniu k protokolu, ktorú správca dane v čase spísania Dodatku č. 1 vyhodnotil ako dôkaz nepostačujúci, nakoľko spoločnosť KOLIBA, a.s., ktorá mala zabezpečovať prepravu fakturovaného tovaru do dňa spísania dodatku nepreukázala prepravu predložením prepravných dokladov a neuviedla ako bola preprava vyfakturovaná žalobcovi, ani nepredložila faktúry za prepravu vyhotovené pre žalobcu. 21. Správca dane v zmysle záverov rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.07.2014 v ďalšom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie vo veci nákupu tovaru na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA, a.s. Krivec, Hriňová. Ďalej dodanie tovaru správca dane preveroval u odberateľa žalobcu, t.j. Pannon Food Slovakia s.r.o. Veľká Mača, a to zaslaním dožiadania zo dňa 09.10.2014 na Daňový úrad Trnava ako miestne príslušného správcu dane odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o.. Dodanie uvedeného tovaru správca dane opakovane preveroval aj u dodávateľa KOLIBA, a.s., a to zaslaním dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica. Odpovede z dožiadaní správca dane vyhodnotil a po opätovnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu vo veci dodania tovaru od dodávateľa KOLIBA, a.s. dospel k záveru, že nezistil porušenie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH a na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA, a.s. žalovaný právo na odpočítanie dane vo výške X.XXX,XX eura žalobcovi priznal. 22. Iná situácia bola u dodávateľa U. T. - U.-S., kde žalovaný vykonal doplnenie dokazovania, a to vyzval dodávateľa (U.) na podanie písomnej svedeckej výpovede, ďalej predvolal ako svedka N.. J. G. a v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal o preverenie dodávok kávy od dodávateľa JUKOL CZ, spol. s r.o., Praha. Preverovaním žalovaný zistil, že dodávka kávy bola spochybnená. Rovnako bola spochybnená aj dodávka kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľ reálne dodal cukor pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry, a teda žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar deklarovaný na preverovaných faktúrach bol reálne dodaný práve spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.. Ďalej nepreukázal, že deklarovaný tovar U. T. - U.-S. reálne dodal pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry. 23. Žalovaný uvádza, že za účelom objasnenia deklarovaných dodávok cukru, ako aj kávy vykonal doplnenie dokazovania ústnym pojednávaním s konateľom žalobcu G. R., ako aj využil doklady a písomnosti predložené k výkonu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobia. Zo zistení správcu dane následne vyplynulo, že dodávky cukru neboli spoločnosťami CHEESE & WINE, s.r.o. dodané pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. (dodávateľ žalobcu), ktorý cukor mal následne dodať žalobcovi, čím bola spochybnená vierohodnosť predložených dokladov deklarujúcich dodávky cukru. 24. Správca dane v priebehu výkonu kontroly doplnil dokazovanie vypočutím P. T., konateľa spoločnosti CHEESE & WINE, s.r.o., ďalej vypočutím konateľa žalobcu G. R., vypočutím prepravcu I. T., T. U.. Zo svedeckých výpovedí žalovaný konštatoval, že reálne dodávky, ako aj samotná existencia kryštálového cukru pre spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. a následne pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacom období september neboli preukázané. Realizácia obchodu s kryštálovým cukrom tak, ako je deklarovaná na preverovaných faktúrach vyhotovených deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. pre žalobcu bola správcom dane spochybnená a deklarované dodávky tovaru boli posúdené tak, že zo strany deklarovaných dodávateľov išlo o fiktívnu fakturáciu a v prípade žalobcu ako odberateľa išlo o použitie fiktívnych faktúr. 25. Žalovaný tvrdí, že žalobca bol zapojený do reťazca nezákonných obchodov spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. a toto svoje konštatovanie založil na reálnych zisteniach. 26. Skutočnosť, že išlo o vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE, s.r.o., P. T. ako dodávateľmi a spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá mala následne dodávať tovar žalobcovi zistili aj orgány činné v trestnom konaní, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej žalobe. 27. Žalovaný zastáva názor, že na základe zistení uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré vyplývajú z predloženého administratívneho spisu zdaniteľné obchody deklarované žalobcom dodávateľskými faktúrami, ktoré vyhotovila spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľ sa uskutočnili v rámci umelo vytvorenej siete dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vecné plnenie na základe preverovaných dodávateľských faktúr nenastalo. Deklarované dodávky cukru sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu reálne nedošlo, tovar slúžil len ako predmet fakturácie medzi zúčastnenými spoločnosťami. 28. Rovnako v prípade deklarovaných dodávok kávy od fyzickej osoby U. T.-U.-S. ako dodávateľa bolo preverovaním správcu dane preukázané, že tento od svojich dodávateľov (JUKOL CZ, spol. s r.o. a N.. J. G.) reálne nenadobudol a túto následne fakturoval žalobcovi. V prípade dodávok kávy bolo podľa názoru žalovaného rovnako preukázané, že k reálnemu dodaniu kávy fyzickou osobou U. nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16.07.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.04.2015 a navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. III. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 S.s.p.. 30. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 32. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica vykonalo u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2016, máj, jún 2007 a august až november 2007. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k Protokolu vypracovaný dňa 25.02.2010. 34. Protokol spolu s jeho dodatkom bol v zmysle ust. § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. prerokovaný so žalobcom a doručený mu dňa 10.03.2010. Na základe zistení z predmetnej daňovej kontroly miestne príslušný správca dane (v tom čase DÚ BA III) vydal rozhodnutie č. 602/232/36398/2010/ Gav zo dňa 19.03.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške XX XXX,XX eura (827 678,- Sk) za zdaňovacie obdobie september 2007. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal dňa 09.04.2010 odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím orgánom rozhodnutím č. I/221/16508-104559/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 35. Daňový úrad Bratislava (správca dane) doplnil dokazovanie vypočutím svedkov T. L., konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. a G. R., konateľa žalobcu a vydal rozhodnutie č. 9103303/5/1327091/2014 zo dňa 03.04.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 vo výške XX XXX,XX eura. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 1100301/1/338059/2014/4989 zo dňa 29.07.2014, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 36. Správca dane v zmysle záverov rozhodnutia žalovaného v ďalšom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie týkajúce sa dodávateľa KOLIBA, a.s., so zisteniami oboznámil konateľa spoločnosti a vydal rozhodnutie č. 268441/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie september 2007. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím súdu zo dňa 16.07.2015 č. 1174571/2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.04.2015. IV. 37. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 38. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 39. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 40. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 42. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 43. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 44. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 45. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) <. pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 46. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 47. Podľa § 24 Daňového poriadku, (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 48. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 49. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 50. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 51. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 52. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <., alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <. a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 <. nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2 <.. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 54. Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 <.a § 49 ods. 1 <., ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 55. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <., dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701? ucinnost=14.04.2015>, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <. je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 57. Podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 58. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <. 60. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <.). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 61. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V. 62. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil dostatočnú súčinnosť s daňovým subjektom (žalobcom) a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, a preto boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. 63. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 64. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa vecou náležite zaoberali a vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci sa daňové orgány zamerali na dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. 65. V preskúmavanom konaní mal súd za preukázané, žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k preverovaniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval za zdaňovacie obdobie september 2007 na základe faktúr zadovážených daňovou kontrolu sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom v zmysle vyššie citované ust. § 29 ods. 8 Daňového poriadku žalobcu. 66. Na podporu vyššie uvedeného krajský súd poukazuje aj na rozsudok NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/73/2013, 2Sžf/4/2009, 6Sžf/83/2014, 3Sžf/100/2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 67. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. 68. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok v zákone č. 222/2004 Z.z. preukáže. Žalobca bol teda povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované daňové obdobie september 2007 sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade podľa názoru súdu nebolo žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. 69. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave konštatoval správnosť skutkových zistení, ako aj podrobné vyvodenie dôvodov prvostupňového aj druhostupňového žalovaného správneho orgánu. 70. Súd konštatoval, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil. 71. V tomto prípade súd upozorňuje na judikatúru NS SR, v ktorej tento už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenej na faktúre. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2010, 3Sžf/100/2012. Bolo teda povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby preukázal dôkaznými prostriedkami, že splnil podmienky na uznanie práva na odpočítanie dane a nadobudol fakturované plnenie od dodávateľa, čo v tomto prípade nepreukázal. Za stavu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nebolo mu priznané právo na odpočítanie dane v súlade so zákonom. 72. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Súd konštatoval, že obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležité, toto bolo dostatočne vyhodnotené a súd nezistil žiadne práve pochybenia ani logické nesprávnosti, či inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne námietky, ktoré by boli schopné ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol. 73. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2001 Z.z.). 75. Vo veci súd rozhodol rozsudkom bez pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 S.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.