KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/215/2015 z 26. 4. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2019, sp. zn. 2Sžo/90/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1 (26. 03. 2019). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. apríla 2016, sp. zn. 2S/215/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201668.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/215/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201668
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201668.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: RAVAK SLOVAKIA
spol. s r.o., IČO: 35 707 356, Einsteinova 11, Bratislava, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska
kancelária, Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Viliam Karas, PhD., advokát a konateľ,
proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
protokolu žalovaného č. L. - X - XX - X.X/P - E XX,XX - 15 zo dňa 04.08.2015 v znení jeho opravy č. L./
L._A./G./XXXX/XXXX zo dňa 07.08.2015, v pomere hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Žalovaný v dňoch XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX vykonal u
žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov za obdobie
október XXXX až máj XXXX.

W. XX.XX.XXXX vydal žalovaný podľa § 7 ods. X písm. a) a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. X a §
14 ods. 1, X a X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/
XXXX Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) protokol o výsledku inšpekcie
práce č. L. - X - XX - X.X/P - E XX,XX - XX v znení jeho opravy č. L./L._A./G./XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej aj len „protokol“). P. protokolu bol prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou
žalobcu dňa XX.XX.XXXX.

Z protokolu vyplýva, že inšpektori pri výkone inšpekcie práce u žalobcu zistili na základe ním
predložených dokladov nasledovné nedostatky:
S. pracovného pomeru

- bod č. X: porušenie § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. (R. práce) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „R. práce“),
- bod č. 2: porušenie § 43 ods. X písm. b) R. práce,
- bod č. 3: porušenie § 43 ods. X písm. d) R. práce,
- bod č. 4: porušenie § 43 ods. X R. práce,



- bod č. 5: porušenie § 75 ods. X R. práce.

A. čas

- bod č. 6: porušenie § 99 R. práce,
- bod č. 7: Z predložených dokladov evidencie pracovného času vedenej zamestnancami L.. O. T.
a A. N., a to tzv. „A. listov“ za obdobie október XXXX až január XXXX a tzv. „W. listov“ za obdobie
február až apríl XXXX bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ viedol evidenciu pracovného času
s časovými údajmi príchodov a odchodov a podpismi zamestnancov, ale nepreukázal poskytovanie
prestávky zamestnancom na odpočinok a jedenie, čo je v rozpore s § 9X ods. 1 R. práce.

O.

- bod č. 8: porušenie § 120 ods. X R. práce,
- bod č. 9: porušenie § 130 ods. X R. práce,
- bod č. XX: porušenie § X29 ods. 1 R. práce,
- bod č. XX: porušenie § 1X0 ods. X R. práce,
- bod č. XX: porušenie § X42 ods. 3 R. práce,
- bod č. XX: porušenie § 119a ods. 1 R. práce.

D. zamestnávanie

- bod č. XX: porušenie § 3 ods. X v nadväznosti na § X ods. 2 písm. b) zákona č. XX/XXXX Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XX/XXXX Z. z.“) nesplnením si oznamovacej povinnosti voči
Z. poisťovni podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“).

K uvedenému porušeniu došlo tým, že žalobca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu s L.. O. T.,
G. XX, N. N. s nástupom dňa XX.XX.XXXX, pričom zo mzdového listu bolo zistené, že v mesiaci júl XXXX
tento zamestnanec odpracoval XX pracovných dní a v Z. poisťovni bol prihlásený až dňa XX.XX.XXXX
o XX:XX:XX hod..

R. tiež uzatvoril dňa XX.XX.XXXX dohodu o vykonaní práce s O. O., O. majer XXXX/XX, S. so začiatkom
vykonávania úlohy dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa „evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec XXXX
začal tento zamestnanec vykonávať pracovnú úlohu dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. a v Z. poisťovni bol
prihlásený v ten istý deň o XX:XX:XX hod..

W. o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

- bod č. XX: porušenie § X26 ods. 2 R. práce tým, že žalobca uzatvoril s O. O. dohodu o vykonaní
práce dňa XX.XX.XXXX, pričom z predložených dokladov: „A. protokol - motorové vozidlo“ a „evidencia
vykonanej práce“ za mesiac marec XXXX v tento istý deň XX.XX.XXXX o X:XX hod. začal zamestnanec
výkon práce.

R. v protokole zároveň uložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky do XX dní od prevzatia
protokolu.

II.
R.

S. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a protokolu, ktorý žiadal
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

D., že protokol je nezákonný a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v ňom
uvedených a tiež preto, že žalovaný nezdôvodnil jednotlivé porušenia právnych predpisov, neuviedol
správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval.



S. predmetu konania žalobcu ako zamestnávateľa popísané v protokole pri jednotlivých porušeniach
právnych predpisov je všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku a nie je formulované jasne a určite.

N. X protokolu neobsahuje vymedzenie dní, počas ktorých malo dôjsť k uvedenému porušeniu zo strany
žalobcu. H. bod iba odkazuje na predložené doklady za mesiace október XXXX až január XXXX a február
až apríl XXXX, čo robí túto časť protokolu nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

V bode XX protokolu je konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania s odkazom na
zákon č. XXX/XXXX Z. z., pričom v tomto bode absentuje informácia, ktoré ustanovenie zákona č. XXX/
XXXX Z. z. bolo zo strany žalobcu porušené. R. v tejto časti porušil § X4 ods. 1 veta posledná zákona
č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko v bode XX protokolu neuviedol čas, kedy bolo zistené porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania, dohodnutú mzdu ani dobu trvania nelegálneho zamestnávania.

Taktiež v bode XX protokolu žalovaný iba odkazuje na predložené doklady bez toho, aby odôvodnil, čo z
nich vyplýva a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

L..
S. žalovaného

R. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

A. na povinnosť zamestnávateľa preukázať splnenie povinnosti poskytnúť prestávky na odpočinok a
jedenie. R. v čase, kedy zamestnanci s dohodnutým druhom práce „obchodní manažéri“ pracujúci
prevažne mimo sídla spoločnosti, vykonávali prácu v sídle spoločnosti, viedol evidenciu pracovného
času prostredníctvom tzv. „A. listov“ za obdobie október XXXX až január XXXX a tzv. „W. listov“ za
obdobie február až apríl XXXX. V dňoch, kedy mali nariadenú služobnú cestu, mali v dochádzkových
listoch zaznačenú „SC“ s podpismi zamestnancov, resp. evidencia pracovného času v tomto období bola
vedená elektronicky, kde pracovné listy nie sú označené v určenej kolónke „SC“. U zamestnanca A. N.
je vyznačených X odpracovaných hodín bez uvedenia ďalších údajov.

Vzhľadom na to, že nedostatok uvedený v bode X protokolu pretrvával počas celého kontrolovaného
obdobia, bol posúdený ako systémový. R. nemal vypracovaný systém evidencie poskytovania prestávky
na odpočinok a jedenie u dvoch kontrolovaných zamestnancov.

D. povinnosti nahlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov v Z. poisťovni bolo zistené z
dokladov predložených žalobcom a nie pri fyzickej kontrole osôb nachádzajúcich sa na pracovisku. P.
zamestnanci boli prihlásení oneskorene. So zamestnancom O. T. uzatvoril žalobca pracovnú zmluvu
dňa XX.XX.XXXX s nástupom XX.XX.XXXX, čo pripadlo na utorok. Z predloženého mzdového listu tohto
zamestnanca za rok XXXX bolo zistené, že v júli XXXX odpracoval plný počet XX pracovných dní, z
čoho vyplýva, že začal vykonávať prácu XX.XX.XXXX. Podľa predloženého registračného listu fyzickej
osoby bol v Z. poisťovni prihlásený až XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod., čiže spätne s dátumom vzniku
poistenia dňa XX.XX.XXXX, teda nebol prihlásený pred vznikom pracovného pomeru, resp. najneskôr
pred začatím výkonu práce.

So zamestnancom O. O. uzatvoril žalobca dohodu o vykonaní práce dňa XX.XX.XXXX s dohodnutým
začiatkom vykonávania pracovnej úlohy dňa XX.XX.XXXX. R. predložil „evidenciu vykonanej práce“ za
mesiac marec XXXX, podľa ktorej začal zamestnanec vykonávať pracovnú úlohu dňa XX.XX.XXXX
o X:XX hod., ale podľa predloženého registračného listu fyzickej osoby bol prihlásený v Z. poisťovni
XX.XX.XXXX o XX:XX hod., čiže spätne po začatí výkonu práce s dátumom vzniku poistenia dňa
XX.XX.XXXX. R. teda nebol prihlásený najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

Keďže sa nejednalo o nelegálne zamestnávanie zistené kontrolou fyzických osôb na pracovisku
zamestnávateľa, ale len o oneskorené prihlásenie v Z. poisťovni, bolo irelevantné v nedostatku uvádzať
dohodnutú mzdu, dobu trvania zistenej skutočnosti a čas porušenia zákazu nelegálnej práce alebo
nelegálneho zamestnávania.



X. dohody o vykonaní práce so zamestnancom O. O. v ten istý deň, ako začal výkon práce, je obsiahnuté
v uvedenom nedostatku. V nedostatku je uvedený deň uzatvorenia dohody o vykonaní práce a deň
začatia výkonu práce, čo bolo zistené z predložených dokladov a to z tzv. evidencie vykonanej práce“,
podľa ktorej začal zamestnanec výkon práce dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. a z preberacieho protokolu
motorového vozidla, kde je ako deň prevzatia uvedený dátum XX.XX.XXXX.

IV.
A. veci

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy; preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupu
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej lej „rozhodnutie správneho orgánu). F.
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244
ods. 1, 2, X O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu (§ 247 ods. X O.s.p.), sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p..

G. tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok XX ods.
X Q. SR).

Súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či napadnutý protokol vzhľadom na
charakter jeho obsahu podlieha súdnemu prieskumu. Z ustálenej judikatúry D. súdu SR (napr. uznesenia
sp. zn. X Z. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) vyplýva,
že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné,
či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. A.
skutočnosťou je, že protokol bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených
mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s §
14 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne a
teda správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej
nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona č. XXX/XXXX Z. z..

V prípade porušení uvedených v bodoch XX a XX protokolu nemožno hovoriť o porušeniach, ktoré je
možné odstrániť, nakoľko sú nemenné. W., pre ktorý súd protokol preskúmal, je opatrenie uložené v
súvislosti s nedostatkami uvedenými v bode X. X. povinnosti odstrániť zistené nedostatky uvedené
v bode 7 protokolu, ktorých nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie, žalovaný autoritatívne zasiahol
do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. X O.s.p. predpokladom pre jeho
preskúmateľnosť súdom.

Zo súdneho prieskumu by bol tento protokol vylúčený v prípade prebiehajúceho správneho konania vo
veci uloženia sankcie v priamej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v protokole, v rámci ktorého by
bolo možné vznesené námietky preskúmať. D. vo veci vytýkaných porušení povinností nebolo začaté
samostatné správne konanie vo veci uloženia sankcie a tiež s ohľadom na absenciu osobitnej úpravy
postupu vo sfére pôsobnosti žalovaného pri prejednávaní námietok kontrolovanej osoby voči záveru
protokolu konštatujúcemu porušenia povinností žalobcu ako zamestnávateľa, boli podľa názoru súdu
splnené predpoklady na preskúmanie napadnutého protokolu. R. konania by bola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom.

R. č. XXX/XXXX Z. z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov
štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a



ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. L. práce
je dozor nad dodržiavaním príslušných právnych predpisov a vykonáva sa na všetkých pracoviskách
zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk
nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb a vo všetkých priestoroch,
v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých vykonáva prácu podľa dohody
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Podľa § 1X ods. 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z., na základe výsledkov inšpekcie a podľa závažnosti
zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď
alebo v lehotách ním určených.

Podľa § X4 ods. 1 veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z. z., protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje
označenie príslušného inšpektorátu práce, kto inšpekciu práce vykonal, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a
čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného
zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným
porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, dátum vypracovania a dátum
prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve treba uviesť, že správny súd preskúma
rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe,
t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá
v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. D. teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí
byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí
tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré
boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. D. je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

Z uvedených dôvodov súd preskúmal zákonnosť postupu a protokolu len v rozsahu žalobných dôvodov.
S poukazom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve súd nemohol prihliadnuť na
argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu uvedenú na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, prostredníctvom
ktorej rozširovala žalobné námietky. A. súdneho prieskumu boli s ohľadom na žalobné námietky iba
body č. 7, XX a XX protokolu.

K jednotlivým námietkam súd uvádza:

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že podkladom pre určenie povinnosti žalobcovi boli
vyššie uvedené zistenia žalovaného ako orgánu dozoru o porušeniach jeho zákonných povinností ako
zamestnávateľa. Po preskúmaní protokolu súd zistil, že bol vydaný v súlade so zákonom a bol riadne
prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa XX.XX.XXXX.

P., ktoré boli uložené žalobcovi podľa § 14 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., sú absolútne určité a
vykonateľné a je z nich zrejmé, o aké opatrenia má ísť, na dodržiavanie akého konkrétneho ustanovenia
akého právneho predpisu. R. dostatočne zrozumiteľne špecifikoval porušenia zákona žalobcom zistené
pri kontrole a vysvetlil, prečo aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov. P. majú vo vzťahu k
žalobcovi povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré mu ako také ukladá určité povinnosti. Na to, aby
boli tieto povinnosti vynútiteľné, musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade
bolo splnené.

K bodu č. X protokolu:

Podľa § 9X ods. 1 R. práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná
zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní XX minút. O. zamestnancovi,



ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a X/X hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku
na odpočinok a jedenie v trvaní XX minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa
zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a
jedenie.

Z hľadiska podstaty pracovnoprávneho vzťahu ako základného druhu ekonomickej aktivity fyzickej osoby
formou závislej činnosti (hierarchia nadriadenosti a podriadenosti a vzájomné korešpondovanie práv a
povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu pri výkone pracovnej činnosti) je prestávka v práci vo
všeobecnom vyjadrení charakterizovaná ako istý časový úsek v rámci pracovnej zmeny, počas ktorého
zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu a po ktorý zamestnávateľ nie je oprávnený výkon práce
od zamestnanca požadovať. R. je povinný poskytnúť zamestnancovi jednak prestávku na odpočinok a
jednak prestávku na jedenie. A. oboch prestávok je konštruované kumulatívne. To znamená, že tieto
prestávky sa vzájomne zlučujú. A. na odpočinok a jedenie je zamestnávateľ povinný poskytnúť v rozsahu
najmenej XX minút.

Z listinných dôkazov predložených v priebehu výkonu inšpekcie, a to z tzv. „A. listov“ za obdobie október
XXXX až január XXXX a tzv. „W. listov“ za obdobie február až apríl XXXX vedených zamestnancami O.
T. a A. N. je zrejmé, že žalobca síce viedol evidenciu pracovného času s časovými údajmi príchodov
a odchodov a podpismi týchto zamestnancov, ale nepreukázal poskytovanie prestávky na jedenie a
odpočinok, ktorá v evidencii nebola uvedená, čím konal v rozpore s § 9X ods. 1 R. práce. D. tento
nedostatok pretrvával počas celého kontrolovaného obdobia, nemožno súhlasiť so žalobcom, že bod X
protokolu neobsahoval vymedzenie dní, kedy malo dôjsť k uvedenému porušeniu.

Aj napriek tomu, že R. práce osobitne neustanovuje formu vedenia evidencie poskytovania prestávok na
odpočinok a jedenie, z ustanovenia § 9X ods. 1 R. práce vyplýva povinnosť zamestnávateľa poskytnúť
túto prestávku, pričom jediným spôsobom preukazujúcim splnenie tejto povinnosti je zaznamenanie
začiatku a konca poskytovanej prestávky v evidencii pracovného času. X. týchto časových údajov je
predovšetkým v záujme žalobcu. G. zamestnávateľ by mal mať záujem o vedenie riadnej evidencie
v písomnej forme, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať svoje práva a účinne ich brániť
napríklad aj na súde. Ak zamestnanec vie, že zamestnávateľ nevedie žiadnu evidenciu prestávok
na odpočinok a jedenie, môže to zneužívať a predlžovať si ich trvanie. Podľa názoru súdu by
malo byť vedenie takejto evidencie základom pre efektívnu organizáciu práce a uplatňovanie práv
zamestnávateľa voči zamestnancom, nakoľko nevedenie takejto evidencie umožňuje zamestnancom v
podstate beztrestne porušovať pracovnú disciplínu.

K bodu č. XX protokolu:

Podľa § X ods. X zákona č. XX/XXXX Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § X ods. X a X <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/
XXXX/XX/XXXXXXXX>. T. osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. XX/XXXX Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

V § X ods. 2 písm. b) zákona č. XX/XXXX Z. z. zákonodarca pri nesplnení povinnosti podľa osobitného
predpisu v poznámke pod čiarou odkázal na ustanovenie § 231 ods. písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.
z., ktoré zakotvuje povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia. Táto poznámka pod čiarou má informatívny charakter a slúži na
spresnenie výkladu konkrétneho ustanovenia zákona. Vzhľadom na to, že v poznámke pod čiarou je
taxatívny odkaz na jedno ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z., nebolo potrebné, aby ho žalovaný
uviedol v protokole tak, ako by to bolo v prípade demonštratívneho výpočtu, ktorý by poskytoval možnosť
správnej úvahy pri aplikácii tohto ustanovenia.

R. predpokladom pre ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom je
zistenie začatia činnosti zamestnancov. Z predloženého mzdového listu zamestnanca O. T. za rok XXXX,



s ktorým uzatvoril žalobca pracovnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX s nástupom dňa XX.XX.XXXX, bolo
zistené, že v júli XXXX odpracoval plný počet XX pracovných dní, z čoho vyplýva, že začal vykonávať
prácu XX.XX.XXXX. Podľa predloženého registračného listu fyzickej osoby bol tento zamestnanec
prihlásený v Z. poisťovni až dňa XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod., čiže spätne s dátumom vzniku poistenia
dňa XX.XX.XXXX, teda nebol prihlásený pred vznikom pracovného pomeru, resp. najneskôr pred
začatím výkonu práce.

Taktiež v prípade zamestnanca O. O., s ktorým uzatvoril žalobca dohodu o vykonaní práce dňa
XX.XX.XXXX s dohodnutým začiatkom vykonávania pracovnej úlohy dňa XX.XX.XXXX, bolo zistené
oneskorené prihlásenie. Z predloženej „evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec XXXX je zrejmé, že
zamestnanec začal vykonávať pracovnú úlohu dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod., ale podľa predloženého
registračného listu fyzickej osoby bol v Z. poisťovni prihlásený dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., teda
spätne po začatí výkonu práce s dátumom vzniku poistenia dňa XX.XX.XXXX.

R. porušil § 3 ods. X v spojení s § X ods. 2 písm. b) zákona č. XX/XXXX Z. z., pretože využíval závislú
prácu dvoch fyzických osôb, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu
- R. práce a nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Z. poisťovni podľa osobitného predpisu - zákona č.
XXX/XXXX Z. z. pred začatím výkonu práce tejto fyzickej osoby, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie
práce u žalobcu.

V tejto súvislosti súd považoval za potrebné dodať, že žalovaný by mal pri výklade právnej úpravy
nelegálneho zamestnávania ustanovenej v § 3 ods. X v spojení s § X ods. 2 písm. b) zákona č. XX/
XXXX Z. z. prihliadať na účel tohto zákona, ktorým je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou
a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny
a nie formálny. R. sa nepochybne dopustil porušenia uvedeného v bode XX protokolu a preto bolo v
súlade so zákonom, keď žalovaný upozornil na toto porušenie, avšak s ohľadom na účel zákona č. XX/
XXXX Z. z. by nebolo podľa názoru súdu spravodlivé takéto „nepatrné“ oneskorenie sankcionovať ako
nelegálne zamestnávanie.

V prípade zistenia porušenia uvedeného v tomto bode protokolu považoval súd zistenie skutkového
stavu za postačujúce na posúdenie veci a v procese dokazovania nezistil žiadne procesné pochybenia.
Z protokolu je zrejmé, že toto porušenie bolo zistené počas výkonu kontroly, pričom uvedenie mzdy a
doby trvania nelegálneho zamestnávania nie je v danom prípade potrebné.

K bodu č. XX protokolu:

Podľa § X26 ods. 2 R. práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode
o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v
ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia
pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia
výkonu práce.

Z citovaného ustanovenia § X26 ods. 2 R. práce vyplýva povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť dohodu o
vykonaní práce najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. R. porušil uvedenú povinnosť tým, že so
zamestnancom O. O. uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa XX.XX.XXXX a v ten istý deň XX.XX.XXXX
o X:XX hod. začal tento zamestnanec výkon práce, čo vyplýva z „A. protokolu - motorového vozidla“ a
„evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec XXXX.

Vzhľadom na uvedené dospel G. súd v N. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p.
zamietnuť, nakoľko protokol bol vydaný v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho
zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § X50k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

H. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : X (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201668)

  1. 26. 4. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/215/2015 z 26. 4. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 26. 3. 2019Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/90/2016 z 26. 3. 2019