Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/236/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201679 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. T.. M. A., F.., W. W. XX, XXX XX W. W., zastúpený: JUDr. Angelika Bužek, advokátka, Bjőrsonova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 19625/2015/B624-SV/46037To zo dňa 30.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 19625/2015/B624-SV/46037To zo dňa 30.07.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy Rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2N/2015/014230-004/DAA zo dňa 30.04.2015 stavebný úrad vyvlastnil podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vo verejnom záujme pozemky resp. časť parciel, ktorých bol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom žalobca a to trvalým odňatím vlastníckeho právo v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., Bratislava. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na adresu Líščie údolie 171/116, Bratislava - Karlova Ves. Uvedené rozhodnutie bolo doručované v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie uložené na príslušnom poštovom úrade dňa 12.05.2015. Rozhodnutie si žalobca do troch dní od jeho uloženia t.j. do 15.05.2015 neprevzal a preto posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia rozhodnutia - fikcia doručenia. Podľa správneho orgánu 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť 16.05.2015 a uplynula dňa 30.05.2015, keďže 30.05.2015 bola sobota, dňa 31.05.2015 bola nedeľa z uvedeného dôvodu posledný deň lehoty na podanie odvolania bolo 01.06.2015. Odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.06.2015 a podľa žalovaného odvolanie bolo podané oneskorene. Podľa žalovaného rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2015. Žalovaný listom zo dňa 30.07.2015 oznámil žalobcovi, že jeho odvolaniu nebolo možné vyhovieť, nakoľko rozhodnutie verejného orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť pred podaním odvolania. II. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného vyslovene v jeho oznámení a preto podal dňa 07.10.2015 na tunajšom súde žalobu a žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.07.2015 č. 19625/2015/B624-SV/46037To a zrušil ho v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca uviedol, že nenastala zákonná fikcia doručenia písomnosti dňa 15.05.2015 nakoľko nebola splnená zákonná podmienka pre jej využitie a to, že adresát v čase doručovania sa zdržiaval v mieste doručenia Líščie údolie 116, Bratislava. Orgán verejnej správy nemohol zákonne použiť fikciu doručenia vzhľadom k tomu, že na adrese ku ktorej fikciu použil sa preukázateľne žalobca nezdržiaval. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku na uloženie písomnosti na pošte. Tento právny názor bol vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 80/98. Žalobca poukázal aj na rozsudkom NSSR sp. zn. 4SžP 1/2010. Podľa žalobcu lehota na odvolanie nezačala plynúť 16.05.2015 a neuplynula dňa 30.05.2015 resp. 01.06.2015, kedy bol pondelok. S predpokladom platnosť a následnej právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní je jeho doručenie účastníkom konania v súlade so zákonom. Vyhodnotenie právnej skutočnosti plynutia času zo strany žalovaného má podstatný dopad či odvolanie žalobcu bolo alebo nebolo podané oneskorene. Zo strany orgánu verejnej správy ako aj Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., dochádzalo k nesprávnemu doručovaniu rozhodnutia zo dňa 30.04.2015, ktoré bolo doručované žalobcovi na adresu Líščie údolie č. 171, Bratislava t.j. na adresu, na ktorej sa žalobca nezdržiaval a nezdržuje, pričom o tejto skutočnosti mali dotknuté osoby vedomosť, nakoľko žalobca uvedenú skutočnosť uvádzal vo všetkej vzájomnej písomnej komunikácii, ktorá trvá minimálne od roku 2013. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že oznámenie žalovaného zo dňa 30.07.2015 nie je možné považovať za rozhodnutie, nakoľko nemá zákonné náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 46 a nasl. Správneho poriadku. Podľa jeho názoru k rozhodnutiu správneho orgánu o odvolaní žalobcu do dnešného dňa nedošlo. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil oznámenie žalovaného zo dňa 30.07.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.05.2016 uviedol, že žalobca podal žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom žalovaný v danom prípade nevydalo rozhodnutie iba žalobcovi listom oznámilo, že jeho odvolanie je oneskorené. Žalovaný zdôraznil, že v prípade ak orgán verejnej správy nezistí dôvod pre obnovu konania alebo dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní vybaví odvolanie neformálnym spôsobom, nepostupuje teda podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku, tak ako uvádza žalobca vo svojej žalobe. Žalobca teda smeruje svoju žalobu proti neformálnemu listu žalovaného a nie proti rozhodnutiu samotnému, čo je v rozpore s § 247 a nasl. O.s.p.. Žalovaný poukázal na odôvodnenie stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Snj. 124/00 v spojení s ust. § 247 ods. 1 a 244 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovili ako podmienku postupu podľa ust. druhej hlavy piatej časti O.s.p., že žalobou napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu muselo dôjsť k ukráteniu na právach tej fyzickej a právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva a súčasne ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti tejto fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalovaný má zato, že jeho napadnutá písomnosť nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov a preto navrhuje konanie zastaviť. Zo spisového materiálu žalovaný zistil, že žalobcovi bolo rozhodnutie okresného úradu doručované podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie bolo uložené na príslušnom poštovom úrade dňa 12.05.2015. Okresný úrad doručoval žalobcovi v priebehu celého vyvlastňovacieho konania na jemu známu adresu žalobcu a to Líščie údolie 171, Bratislava, na ktorej žalobca písomnosti riadne preberal a preto neboli zo strany správneho orgánu pochybnosti o správnej adrese na doručovanie. Žalobca taktiež prevzal aj rozhodnutie okresného úradu na uvedenej adrese. Skutočnosť, že trvalý pobyt žalobcu nie je totožný s adresou na ktorú okresný úrad doručoval ešte neznamená, že okresný úrad pri doručovaní pochybil. Ako žalobca správne vo svojej žalobe uvádza jedným z predpokladov na vznik fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku je skutočnosť, že adresát sa na mieste doručenia zdržiava, nie je pritom rozhodujúce, či ide o adresu trvalého pobytu, prechodného pobytu, alebo iného pobytu. Správny orgán môže písomnosť doručiť na hocijakú známu adresu, na ktorej sa adresát zdržiava. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd konanie buď zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Žalobca podal žalobu na súd dňa 07.10.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok a podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto súd konal a rozhodoval v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy označené ako oznámenie zo dňa 30.07.2015 bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydaní nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom orgán verejnej správy už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2N/2015/014230-004/DAA zo dňa 30.04.2015 bolo doručované na adresu Líščie údolie 171/116, Bratislava - Karlova Ves do vlastných rúk. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 11.05.2015, druhý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 12.05.2015. Po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie bola zásielka uložená na príslušnom poštovom úrade dňa 12.05.2015 a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a keďže žalobca si do troch dní od uloženia písomnosť neprevzal, orgán verejnej správy prvého stupňa považoval za deň doručenia posledný deň trojdňovej lehoty a teda 15.05.2015. Žalobca si však fakticky zásielku prevzal 28.05.2015 o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaje o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty a to dňa 28.05.2015 podpisom žalobcu. Prvostupňový súd bol toho názoru, že na doručenie zásielky žalobcovi je nutné aplikovať fikciu doručenia a teda zásielku považoval za doručenú dňom 15.05.2015, na základe čoho mal zato, že žalobca podal odvolanie v správnom konaní oneskorene. Právna úprava doručenia písomnosti orgánu verejnej správy účastníkom správneho konania je upravená v ust. § 24 až 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniam o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácii ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. V doručenke je zrejmé, že došlo ku konkurencii doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej orgán verejnej správy vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, orgán verejnej správy už v skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomnosti, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, s pravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR (nález Ústavného súdu II. ÚS 65/2010-49). Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu v ďalšom osobnom doručení či sa adresát v mieste doručovania zdržiava a pod. V tomto prípade si zásielku osobne prevezme na pošte je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia ako aj v rozpore s princípom právnej istoty (uznesenie NSSR 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016). Námietka žalobcu, že sa na adrese Líščie údolie 116 v Bratislave dlhodobo nezdržiava a že o tejto skutočnosti žalovaný vedel neobstojí. Z administratívneho spisu žalovaného súd mal za preukázané doručenkami, že žalovaný si preberal písomnosti aj na adrese Líščie údolie 116 v Bratislave aj na adrese Plavecké Podhradie 15. Súd ďalej zistil z potvrdenie o pobyte, že žalovaný mal trvalý pobyt v Plaveckom Podhradí od 11.12.2006. Žalobca síce uvádzal na niektorých svojich písomnostiach v záhlaví adresu Plavecké Podhradie 15 ale nikdy a v žiadnej písomnosti neoznámil žalovanému zmenu trvalého pobytu. Keďže si žalobca preberá písomnosti na oboch uvedených adresách, žalovaný posielal písomnosti na obe adresy. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy v danej veci pochybili a preto bolo nutné rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.07.2015 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydaním nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej . O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, a nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech priznal mu plnú náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.