Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/244/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201716 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201716.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: UNIVERSAL McCANN Bratislava spol. s r.o., ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10/3222, IČO: 35 809 035, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, za účasti: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215 zo dňa 01.10.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215 zo dňa 01.10.2015 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. trovy právneho zastúpenia vo výške 537,63 eura do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 12965-6000/2015- ON/215 zo dňa 01.10.2015. V žalobe uviedol, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vyhlásilo nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby s názvom zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku EÚ 2015/S 044-076344 dňa 04.03.2015 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015 dňa 05.03.2015. Predmetom zákazky verejného obstarávania je príprava a organizačné zabezpečenie aktivít komunikačno-informačnej kampane k Operačnému programu Doprava (OPD) a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Predmetom zákazky je poskytnutie komplexných služieb zabezpečenia nákupu mediálneho priestoru a realizácia reklamnej a informačnej kampane s celoštátnou pôsobnosťou, nákup mediálnych priestorov v televíziách, rozhlase, printových médiách, na vonkajších reklamných plochách a na internete s celoštátnym dosahom, zabezpečenie a realizácia prieskumu znalosti projektov OPD a prípravy OPII a zabezpečenie produkčných prác. Verejné obstarávanie bolo zverejnené vo Vestníku Európskej únie dňa 04.03.2015 a vo Vestníku verejného obstarávania dňa 05.03.2015. Dátum predkladania ponúk bol určený na 17.04.2015 a dátum otvárania ponúk na 27.05.2015. Ponuky do verejného obstarávania predložili traja uchádzači - spoločnosť UNIVERSAL McCANN Bratislava, spol. s r.o. (žalobca), spoločnosť Unimedia, s.r.o. a konzorcium spoločnosti LOCO AGENCY, s.r.o. a DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o., pričom ako úspešný uchádzač bolo vybraté konzorcium spoločností LOCO AGENCY, s.r.o., Bratislava a DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o. Bratislava. Podľa názoru žalobcu ministerstvo dopravy v danom prípade opakovane porušilo zákon o verejnom obstarávaní, ako aj súťažné podklady verejného obstarávania. Žalobca považuje postup ministerstva dopravy, úspešného uchádzača i žalovaného, ako orgánu kontroly verejného obstarávania, za protizákonný. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že dňa 24.08.2015 mu bolo ako uchádzačovi doručená „Žiadosť o súhlas týkajúca sa predĺženia lehoty viazanosti ponúk“, vypracovaná ministerstvom dopravy ako verejným obstarávateľom, pričom lehota viazanosti ponúk bola stanovená verejným obstarávateľom do 31.08.2015. Žalobca v nadväznosti na žiadosť ministerstva dopravy kontaktoval prostredníctvom mailovej komunikácie riaditeľku odboru verejného obstarávania ministerstva dopravy za účelom položenia otázok, ktoré vyplynuli zo žiadosti ministerstva dopravy, a síce - čo sa stane, ak ani jeden z uchádzačov neudelí súhlas na predĺženie lehoty, - čo sa stane, ak iba jeden z uchádzačov neudelí súhlas na predĺženie lehoty, - čo sa stane, ak iba jeden z uchádzačov udelí súhlas na predĺženie lehoty. V reakcii na položené otázky odpovedala riaditeľka odboru verejného obstarávania ministerstva dopravy e-mailom zo dňa 26.08.2015 tak, že uviedla: „...verejný obstarávateľ bude postupovať v súlade s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní“. Dňa 27.08.2015 udelil žalobca súhlas ministerstvu dopravy s predĺžením lehoty viazanosti ponúk v rámci predmetného verejného obstarávania. Dňa 27.08.2015 oznámilo ministerstvo dopravy uchádzačom výsledok vyhodnotenia ponúk, pričom ponuku uchádzača (žalobcu) vyhodnotilo ako neúspešnú z dôvodu, že úspešný uchádzač predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku za predmet zákazky a splnil všetky verejným obstarávateľom stanovené podmienky. Žalobca má za to, že verejný obstarávateľ uchádzačom žiadnym spôsobom nevysvetlil z akých dôvodov ich 24.08.2015 žiadal o predĺženie lehoty viazanosti ponúk, ktoré odôvodňoval v žiadosti predĺžením procesov vyhodnocovania ponúk, keď následne tri kalendárne dni po odoslaní takejto žiadosti bol schopný vypracovanie ponúk ukončiť. Uvedený postup, akým verejný obstarávateľ realizoval predĺženie lehoty viazanosti ponúk je podľa žalobcu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca má za to, že postup ministerstva dopravy bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj v rozpore so súťažnými podkladmi, bod 8.3 upravujúci postup, ktorý má verejný obstarávateľ dodržať pre prípad predĺženia lehoty viazanosti ponúk. Žalobca má za to, že v danom prípade inštitút predĺženia lehoty viazanosti ponúk bol zneužitý na odstraňovanie pochybení verejného obstarávateľa vo verejnom obstarávaní. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že vybraný úspešný uchádzač podľa jeho názoru nespĺňa predpoklady na hospodárne a efektívne plnenie predmetu zákazky, čo je v rozpore so zásadami verejného obstarávania. Úspešným uchádzačom sa vo verejnom obstarávaní stala skupina právnických osôb, ktoré nespĺňajú základné predpoklady na efektívne a hospodárne poskytovanie služieb, ktoré sú predmetom zákazky v rámci verejného obstarávateľa. Podľa žalobcu je nemysliteľné a v rozpore so základnými princípmi verejnej súťaže, najmä však v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti, aby zákazku, pri ktorej predmetom je poskytnutie služieb v oblasti plánovania a nákupu mediálneho priestoru mohla vyhrať skupina subjektov, z ktorých ani jeden nemá a ani v minulosti nemal ako predmet činnosti plánovanie a nákup mediálneho priestoru. Rovnako je nemysliteľné, aby úspešný uchádzač, ktorý na efektívne splnenie predmetu zákazky potrebuje prístup k peoplemetrovým meraniam TNS, týmto prístupom nedisponoval, prípadne si ho zabezpečil spôsobom, ktorý odporuje zákonu a zasahuje do práv a právom chránených záujmov, ktoré sú nositeľmi príslušných práv duševného vlastníctva. Úspešný uchádzač nedisponuje potrebným prístupom k peoplemetrovým meraniam TNS, nemá k dispozícii ani personál, ktorý má skúsenosti s takouto prácou. Žalobca má za to, že takýto výsledok súťaže je absurdný a v zjavnom rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že v danom prípade existuje podozrenie na porušenie zákona zo strany úspešného uchádzača verejného obstarávania. V zmysle súťažných podkladov mali uchádzači v rámci verejného obstarávania preukázať splnenie kritérií, okrem iného aj predĺžením peoplemetrových meraní TNS za rok 2014. Oprávnenie prístupu k takto požadovaným informáciám majú výlučne len členovia PMT-HYPERLINK, ktorí sú spoločníkmi spoločnosti PMT s.r.o., Bratislava. Medzi spoločníkov PMT, s.r.o. patria televízne spoločnosti Slovenská televízia, TV Markíza, TV JOJ, TA3 a Asociácia mediálnych agentúr, ktorá má 11 členov. Členmi tejto asociácie nie sú spoločnosť LOCO AGENCY, s.r.o., ani spoločnosť DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o., pričom tieto spoločnosti si ku dňu predloženie ponuky, t.j. 17.04.2015 požadované dáta nekúpili. Z tejto skutočnosti podľa žalobcu vyplýva, že úspešný uchádzač nemal v čase predkladania ponuky informácie, ktoré tvoria súčasť požiadaviek na preukázanie splnenia kritérií v zmysle súťažných podkladov, a teda nemôže byť pravdivé tvrdenie ministerstva dopravy v informácií týkajúcej sa splnenia povinnosti verejného obstarávateľa podľa § 44 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, alebo mal tieto informácie k dispozícií, a teda ich musel nadobudnúť v rozpore so zákonom. O vyššie uvedenej skutočnosti existencie podozrenia z protiprávneho konania úspešného uchádzača bolo informované aj ministerstvo dopravy listom zo dňa 27.05.2015, v ktorom žalobca oznámil ministerstvu dôležité skutočnosti súvisiace s možným porušením zákona zo strany úspešného uchádzača, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s verejným obstarávaním. Na toto oznámenie však ministerstvo nereagovalo. Žalobca má za to, že ministerstvo malo na základe oznámenia žalobcu požiadať úspešného uchádzača o preukázanie platnosti predloženého dokladu a zároveň malo požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie ponuky, a to, či ceny, ktoré obsahuje jeho ponuka zohľadňujú za používanie databázy merania TNS, ktorá je predmetom práva duševného vlastníctva. Ministerstvo dopravy napriek tomu, že bolo upozornené na netransparentný spôsob nadobudnutia nehmotného vlastníctva, nekonalo a nevyzvalo úspešného uchádzača, aby uvedený nedostatok odstránil. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že ponuka spoločností LOCO AGENCY, s.r.o. a DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o. spadá podľa súťažných podkladov a ust. § 42 ods. 4 ZVO, keďže táto ponuka obsahovala cenu plnenia, ktorá bola najmenej o 30 % nižšia ako bol priemer cien plnenia podľa ostatných ponúk. Po presmerovaní ponúk zvyšných dvoch uchádzačov vyšlo, že ponuka úspešného uchádzača je o 120 % lepšia v prípade sponzoringu a o viac ako 50 % lepšia v prípade činnosti Out Of Home. Medzi oprávnenia verejného obstarávateľa patrí požiadanie uchádzača o vysvetlenie takejto mimoriadne nízkej cenovej ponuky, pričom takúto ponuku môže z verejného obstarávania aj vylúčiť, napriek tomu ministerstvo žiadne zo svojich zákonných oprávnení nevyužilo a žiadnym spôsobom túto mimoriadne nízku cenovú ponuku úspešného uchádzača nepreverilo. Žalobca teda postup ministerstva považuje za netransparentný a protizákonný. Žalobca v žalobe ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa jeho právneho názoru spočíva hlavne v nedostatočnom zistení skutkového stavu a následne aj v nesprávnom právnom posúdení. Žalobca má za to, že žalovaný porušil § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, ďalej ust. § 20 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s tou skutočnosťou, že 07.09.2015 podal námietky v listinnej podobe podľa § 138 ods. 2 písm. f) ZVO smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej súťaži, čím splnil podmienku na priznanie postavenia navrhovateľa v konaní o námietkach. Toto podanie námietok podľa žalobcu bolo zo strany žalovaného nesprávne vyhodnotené, keď žalovaný mal za to, že v danom prípade mal žalobca povinnosť priložiť k námietkam aj doklad preukazujúci oprávnenie štatutárneho orgánu žalobcu konať v mene žalobcu. Citované ust. § 138 ods. 7 písm. c) podľa žalobcu odkazuje na oprávnenie podľa predchádzajúceho ust. § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, pričom v tomto ustanovení sa spomína výlučne oprávnenie konať za žalobcu. Nie je preto pravdivou premisia Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorej žalobca mal povinnosť dokladovať medzi prílohami námietok aj oprávnenie pána Radovana Grohoľa podpisovať v mene žalobcu. Podľa žalobcu z dikcie zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva, že by mal mať navrhovateľ námietky, keď nepodáva námietky prostredníctvom zástupcu, povinnosť dokladovať svoje oprávnenie vo vlastnom mene, podpisovať námietky. Z uvedených dôvodov nemal navrhovateľ (žalobca), ktorý podával námietky prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, a teda nie prostredníctvom zástupcu, povinnosť dokladovať oprávnenie podľa ust. § 138 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalobcu oprávnenie pána Radovana Grohoľu konať menom žalobcu mal za preukázané tak verejný obstarávateľ v rámci verejného obstarávania, ako aj Úrad pre verejné obstarávanie ako orgán kontroly. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho právneho názoru má preskúmavané rozhodnutie vady, ktoré vyplývajú z porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ako aj z porušenia zákona o správnom konaní. Zdôrazňuje, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento nedostatočne zistený skutkový stav veci aj nesprávne právne vyhodnotil, rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Má za to, že neobsahuje logické zdôvodnenie aplikácie ust. § 138 ods. 7 písm. c) ZVO v prípade, keď námietky podal štatutárny orgán žalobcu a nie zástupca navrhovateľa námietok. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 18.11.2015 uviedol, že v súvislosti s právnou argumentáciou žalobcu, hlavne v bode 2 žaloby zdôrazňuje skutočnosť, že v tomto prípade meritórna otázka prejednávanej sporovej veci nesúvisí s procesom dokazovania v konaní o námietkach, ale výlučne s posúdením splnenia obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok. V predmetom konaní o námietkach žalovaný nevykonával žiadne dokazovanie, nakoľko žalobcom podané námietky neobsahovali všetky zákonom stanovené prílohy a z uvedeného dôvodu nebolo možné v konaní pokračovať a žalovaný bol povinný podľa § 139 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní konanie o námietkach zastaviť. Žalovaný je názoru, že ak námietky podáva právnická osoba, je potrebné, aby boli námietky podpísané osobou oprávnenou konať za spoločnosť, napr. konateľom. Predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZVO navrhovateľ preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, t.j., že právny úkon je perfektný. V opačnom prípade by žalovaný musel vychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa, v dôsledku čoho by námietky mohol podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZVO navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala je oprávnená konať za navrhovateľa. Bez predloženia uvedenej prílohy, ktorá by preukazovala oprávnenie konať v mene spoločnosti, nie je skutočnosť, kto je štatutárnym orgánom navrhovateľa, verifikovateľná. Žalovaný konštatuje, že procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a prílohy uvedené v § 138 ods. 6 a ods. 7 ZVO. V opačnom prípade žalovaný postupuje podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO, t.j., že konanie o námietkach zastaví. V tomto prípade žalovaný poukazuje aj na právny názor NS SR uvedený v rozsudku napr. sp. zn. 5Sžf 114/2009, ako aj na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S 351/2010. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade konanie štatutárneho orgánu nie je stanovená povinnosť predložiť doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. V tejto súvislosti poukazuje na bod 123 dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že kontrolovaný akceptoval ponuku žalobcu napriek tomu, že žalobca nedokladoval výpis z obchodného registra, poukazuje na § 136 ods. 2 ZVO, z ktorého vyplývajú obsahové náležitosti žiadosti o nápravu, identifikačné údaje verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7, označenie verejného obstarávania proti ktorému žiadosť o nápravu smeruje, označenie porušenia postupu podľa ods. 1, opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, návrh žiadateľa na vybavenie žiadosti o nápravu, podpis žiadateľa alebo osoby oprávnenej konať za žiadateľa. Žalovaný sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, nakoľko tento sa snaží podľa jeho názoru spochybniť opodstatnenosť ust. § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti ešte poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave napr. rozsudok sp. zn. 6S 114/2013. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tiež o jeho nedostatočnom odôvodnení. Rozhodnutie je podľa žalovaného riadne a dostatočne odôvodnené. Má za to, že v rozhodnutí správne zistil, že zo strany žalobcu došlo k nesplneniu obsahových náležitostí námietok. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 244/2015-73 zo dňa 27.10.2015 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2015. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil 15.02.2016 uviedol, že dňa 11.01.2016 bola uzatvorená dohoda o ukončení rámcovej dohody o poskytovaní služieb č. 1027/A800/2015 zo dňa 26.10.2015 medzi ministerstvom a spoločnosťou LOCO AGENCY, s.r.o., Bratislava, uzavretá v súlade s ustanovením 7.2.1 Rámcovej dohody. Dohoda bola dňa 11.01.2016 zverejnená vo verejne prístupnom Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky pod č. 2256393 a podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 5a ods. 1 a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z.. Účinnosť táto dohoda nadobudla dňa 12.01.2016. Pribratý účastník napriek tomu, že podľa jeho názoru tá časť žaloby, v ktorej sa namieta postup ministerstva v procese verejného obstarávania nie je predmetom tohto konania, keďže žaloba smeruje voči preskúmaniu rozhodnutia ÚVO, ktorým bolo zastavené konanie o námietkach žalobcu, uvádza, že má za to, že predĺženie lehoty viazanosti ponúk a spôsob akým ho verejný obstarávateľ v tomto procese predĺžil je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Súťažné podklady na predmet zákazky upravujú lehotu viazanosti v bode 8 časť A.1. V súťažných podkladoch je teda v bode 8.3 časť A.1 upravený spôsob predĺženia lehoty viazanosti ponúk. Zákon o verejnom obstarávaní v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že spôsob predĺženia lehoty viazanosti ponúk je obligatórnou súčasťou súťažných podkladov. Verejnému obstarávateľovi vznikla potreba na predĺženie lehoty viazanosti ponúk z dôvodu predĺženia procesu vyhodnocovania ponúk spôsobeným zložitosťou predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ všetkých uchádzačov písomne požiadal o súhlas týkajúci sa predĺženia lehoty. Postup, ktorý verejný obstarávateľ na predĺženie viazanosti ponúk zvolil, teda v žiadnom prípade nie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Podľa § 45 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk. To, že verejný obstarávateľ uchádzačov požiadal o súhlas týkajúci sa predĺženia lehoty viazanosti ponúk z 24.08.2015 a 27.08.2015, uchádzačom oznámil výsledok vyhodnotenia ponúk, neznamená, že verejný obstarávateľ mal akýkoľvek „bočný úmysel“, nakoľko lehota viazanosti ponúk bola pôvodne stanovená na 31.08.2015 a verejnému obstarávateľovi bolo už v čase, kedy uchádzačov žiadal o súhlas s predĺžením lehoty viazanosti ponúk zrejmé, že v lehote viazanosti ponúk nestihne uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom tak, ako to predpokladá § 45 ods. 1 zákona. Žalobcom namietané pochybenia zo strany ministerstva v procese verejného obstarávania nie sú a ani nemôžu byť predmetom tohto konania. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy (druhá hlava piatej časti), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.10.2015 č. 12965-6000/2015-ON/215, ktorým žalovaný správny orgán zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní vo veci uchádzača UNIVERSAL McCANN Bratislava spol. s r.o. (žalobcu), smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že verejný obstarávateľ Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 04.03.2015 pod značkou 2015/S 044-076344 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015 zo dňa 05.03.2015 pod značkou 5186-MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“. Dátum predkladania ponúk bol určený na 17.04.2015 a dátum otvárania ponúk na 27.05.2015. Ponuky do verejného obstarávania predložili traja uchádzači: spoločnosť UNIVERSAL McCANN Bratislava, spol. s r.o. (žalobca), spoločnosť Unimedia, s.r.o. a konzorcium spoločností LOCO AGENCY, s.r.o. a DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o., pričom ako úspešný uchádzač bolo vybrané konzorcium LOCO AGENCY, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 97, Bratislava a DYNAMIC RELATIONS 2000, s.r.o. so sídlom Rajská 7, Bratislava. Žalobca listom zo dňa 07.09.2015 podal námietky podľa ust. § 138 ods. 2 písm. f) zákona č. 25/2006 Z.z. smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej verejnej súťaži. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že úrad listom zo dňa 14.09.2015 vyzval kontrolovaného v súlade s § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní na doručenie písomného vyjadrenia k podaným námietkam. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.10.2015 úrad zastavil konanie žalobcu o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky vyžadované ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a síce, že nepreukázal v konaní o námietkach doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g). V. Podľa ust. § 138 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a), písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. b) alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Podľa ust. § 139 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7. Podľa ust. § 153 zákona č. 25/2006 Z.z., všeobecný predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 134 ods. 2, § 149. Konanie o námietkach je upravené v ust. § 138 až § 145 zákona č. 25/2006 Z.z.. Predmetom súdneho konania bolo ustáliť, či námietky podané žalobcom v tomto prípade obsahovali všetky náležitosti obsiahnuté v ust. § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z., a či skutočnosť, že žalobca nepripojil k námietkam splnomocnenie pre štatutárneho zástupcu na podanie týchto námietok, mohla byť dôvodom na rozhodnutie úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, pretože námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa vyššie citovaného § 138 ods. 6. Spornou teda bolo posúdenie otázky, či bolo povinnosťou žalobcu predložiť spolu s námietkami úradu doklad, z ktorého by vyplývalo špeciálne splnomocnenie štatutárnemu zástupcovi žalobcu konať v námietkovom konaní za žalobcu. Z výroku rozhodnutia žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215 je nesporné, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z., teda z dôvodu, že námietky podané žalobcom neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 citovaného zákona. Z námietok, ktoré boli podané úradu dňa 07.09.2015 je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, že tieto podpísal Radovan Grohoľ, štatutárny zástupca žalobcu. Z ustanovenia § 138 ods. 6 písm. a) citovaného zákona vyplýva, že námietky musia obsahovať v tomto prípade identifikačné údaje pre navrhovateľa. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že námietky podané žalobcom na strane 1 obsahujú identifikačné údaje navrhovateľa tak, že po označení žalobcu obchodným menom, sídlom, IČO je odkaz, že za právnickú osobu je oprávnený konať konateľ spoločnosti Radovan Grohoľ. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23787/B súd zistil, že Radovan Grohoľ je jeden z konateľov žalobcu. Z citovaného výpisu z Obchodného registra je ďalej zrejmé, že konatelia sú oprávnení v mene spoločnosti konať každý samostatne tak, že k vypísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja konatelia svoj podpis. Súd konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že za žalobcu podané námietky podpísal Radovan Grohoľ, konateľ žalobcu. Nemožno podľa názoru súdu urobiť záver, že námietky podala neoprávnená osoba resp., že na podanie námietok konateľ spoločnosti potreboval ďalšie splnomocnenie. Podľa názoru súdu je nesporné, že ust. § 138 ods. 6 písm. g) vyžaduje podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Zákon však túto požiadavku ďalej nerozširuje. V žiadnom prípade z citácie predmetného ustanovenia sa, podľa názoru súdu, nedá dospieť k záveru, že by zákon sankcionoval zastavením konania o námietkach nedoloženie špeciálneho splnomocnenia, z ktorého by vyplynula oprávnenosť štatutárnemu zástupcovi, aby mohol podať za žalobcu námietky vo verejnom obstarávaní. Súd konštatoval, že žalobca dňa 07.09.2015 podal námietky v zmysle § 138 zákona č. 25/2006 Z.z., ktoré podľa názoru súdu spĺňali všetky zákonom vyžadované náležitosti a skutočnosť, že kto je oprávnený konať za žalobcu bola rovnako nesporná. Podľa ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Z vyššie citovaného ustanovenia § 13 Obchodného zákonníka podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že za právnickú osobu je oprávnený konať štatutárny zástupca. Ide o priame zastúpenie určenej fyzickej osoby, ktorá je zo zákona oprávnená konať menom právnickej osoby. Pre štatutárny orgán podľa názoru súdu už nie je potrebné ďalšie splnomocnenie, resp. špeciálne oprávnenie, pretože právo konať za právnickú osobu prináleží štatutárnemu orgánu bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd konštatuje, že zákon o verejnom obstarávaní neukladá navrhovateľovi námietok povinnosť priložiť k námietkam aj doklad preukazujúci oprávnenie štatutárneho orgánu konať v mene navrhovateľa. Takéto splnomocnenie by mohol úrad vyžadovať za situácie, ak by podávateľ námietok konal prostredníctvom zástupcu, čo však nie je tento prípad. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu preto súd považoval za nezákonné, nakoľko žalovaný správny orgán pri výklade sporného ustanovenia, toto ustanovenie vykladal nad rámec zákona. Z dikcie zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva, že by mal navrhovateľ námietok, keď ich podáva prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, povinnosť dokladovať svoje oprávnenie vo vlastnom mene podpisovať námietky. V danom prípade súd konštatoval, že navrhovateľ (žalobca), ktorý podával námietky prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu nemal už žiadnu ďalšiu povinnosť dokladovať iné oprávnenie podľa ust. § 138 ods. 7 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Pri rozhodovaní veci vychádzal súd z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (sp. zn. 2S 267/2007), ako aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf 80/2009). Skutočnosť, že Radovan Grohoľ je konateľom tejto spoločnosti, bola žalovanému dostatočne zrejmá z identifikačných údajov navrhovateľa pri podávaní námietok, ako aj z údajov zapísaných v Obchodnom registri. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za zásadne nesprávne aplikovanie práva je taký postup správneho orgánu, keď správny orgán použije iný právny predpis alebo, keď správny orgán použije právny predpis, ktorý nesprávne vyloží, resp. na daný stav nesprávne aplikuje právnu normu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, a preto ho súd s poukazom na vyššie citované ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na výsledok sporu podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- eur a z dvoch úkonov právnych služieb realizovaných v roku 2015 - prevzatie a príprava zastúpenia - podanie žaloby á 139,83 eura + 20% DPH, 2x režijný paušál 8,39 eura + 20% DPH. Za jeden úkon právnych služieb v roku 2016 - účasť na pojednávaní á 143,- eur, režijný paušál vo výške 8,58 eura s 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia žalobcu celkom predstavujú 537,63 eura, ktoré je žalovaný správny orgán povinný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto ani žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Ostatnými námietkami týkajúcimi sa zákonnosti postupu kontrolovaného, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, sa súd nezaoberal z dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného a nie postup kontrolovaného v konaní (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.