Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201749 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201749.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. S. O., bytom G. XXX/XX, S. - O., zastúpený: F. & PARTNERS Law Firm, s.r.o. so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 811 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru Č.p.: KM-OLVS-62/2015/OPK zo dňa 10.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-62/2015/OPK zo dňa 10.08.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : O d ô v o d n e n i e I. 1. Žalobca žiadosťou o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z.) doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru dohodou dňom 30.04.2015, s ktorou bezprostredný nadriadený žalobcu súhlasil. 2. Dňa 27.04.2015 bol vydaný personálny rozkaz č. 158, ktorým bol dňom 30.04.2015 žalobca uvoľnený podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. z funkcie referent - psovod (4268) oddelenia kynológie PZ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Žalobca prevzal uvedený personálny rozkaz dňa 28.04.2015. 3. Dňa 13.05.2015 žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 158 zo dňa 27.04.2015, ktorého súčasťou bolo Oznámenie o späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 4 zákona. 4. Dňa 10.08.2015 bolo vydané rozhodnutie žalovaného Č.p.: KM-OLVS-62/2015/OPK, ktorým bolo odvolanie žalobcu voči personálnemu rozkazu č. 158 zo dňa 27.04.2015 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. II. 5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-62/2015/OPK zo dňa 10.08.2015 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava a Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 158 zo dňa 27.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalobca uvádza, že personálnym rozkazom č. 158 zo dňa 27.04.2015 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dňom 30.04.2015 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Žalobca proti personálnemu rozkazu č. 158/2015 podal v zákonnej lehote dňa 13.05.2015 odvolanie spolu s oznámením o späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 4 zákona. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.08.2015 odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil. 7. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného napadá v spojení s personálnym rozkazom č. 158 zo dňa 27.04.2015, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom verejnej správy nie je dostatočné pre posúdenie veci. Na základe uvedeného považuje žalobca rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa personálny rozkaz o uvoľnení zo služobného pomeru považuje za rozhodnutie vo veci služobného pomeru a preto musí byť vydaný v súlade so zákonom. Poukazuje na ust. § 233 zákona podľa ktorého oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. V administratívnom spise však absentujú akékoľvek dôvody, ktoré by svedčili o tom, že oprávnený orgán postupoval v intenciách zákona, pretože si nezaobstaral všetky podklady na zistenie skutočného stavu veci. 8. Žalobca bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 01.10.1997. Počas trvania služobného pomeru v období od 01.01.1997 do 30.09.2004 vykonával funkciu staršieho referenta oddelenia leteckej kontroly PZ; od 01.10.2004 do 31.01.2012 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa cudzineckej polície PZ Bratislava RHCP Bratislava; od 01.02.2012 do 31.07.2014 vykonával funkciu riaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko. Počas týchto období bola žalobcovi za svedomité a iniciatívne plnenie služobných úloh viackrát udelená odmena, zvýšený osobný príplatok, trikrát mimoriadne povýšený (do hodnosti kapitán, major a podplukovník) a bolo mu udelené ministrom vnútra SR vyznamenanie - Medaila za služby v Policajnom zbore III. stupňa. Od 01.08.2014 do 30.04.2015 vykonával funkciu referenta oddelenia služobnej kynológie RHCP Bratislava. Počas celej doby pôsobenia v PZ žalobca nikdy neporušil služobnú prísahu, vždy sa správal ako čestný, svedomitý a disciplinovaný príslušník PZ a vždy sa snažil v plnej miere o zvýšenie dôveryhodnosti PZ v očiach verejnosti. 9. Podaniu žiadosti o jeho uvoľnenie zo služobného pomeru a vydaniu personálneho rozkazu č. 158/2015, ktorým bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona dňom 30.04.2015 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ predchádzalo: - Vydanie personálneho rozkazu č. 71/2014, ktorým bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona dňom 01.08.2014 prevedený na RHCP Bratislava a súčasne podľa § 35 ods. 9 zákona dňom 31.07.2014 odvolaný z dovtedajšej funkcie riaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko, na základe organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2014, č.p.: SSMP-OOS-197/2014 s platnosťou dňom 09.07.2014 a účinnosťou od 01.08.2014, ktorým dňom 01.08.2014 minister vnútra SR vykonal systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov mimo iného aj na RHCP Bratislava, v dôsledku ktorých bola dňom 31.07.2014 zrušená dovtedajšia funkcia riaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. - Personálnym rozkazom riaditeľa RHCP Bratislava č. 189 zo dňa 25.07.2014 bol žalobca dňom 01.08.2014 ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona do funkcie referent, špecifikácia psovod (4268) oddelenia služobnej kynológie PZ RHCP Bratislava, služobného úradu MV SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a bol zaradený do 2. platobnej triedy, čo má zjavne sankčný charakter. - Dňa 11.02.2015 si žalobca podal žiadosť o prevedenie v zmysle § 35 ods. 7 zákona z funkcie referent psovod OSK PZ RHCP Bratislava na funkciu starší referent - národný kontaktný bod OHK PZ Bratislava RHCP Bratislava, PT-4 ku dňu 01.03.2015, jeho žiadosť bola zamietnutá. - Dňa 11.02.2015 si žalobca podal žiadosť o prevedenie v zmysle § 35 ods. 7 zákona z funkcie referent psovod OSK PZ RHCP Bratislava na funkciu referent - OCP PZ Bratislava RHCP Bratislava, jeho žiadosť bola dňa 16.02.2015 zamietnutá. - Dňa 19.02.2015 si žalobca podal žiadosť o prevedenie v zmysle § 35 ods. 7 zákona z funkcie referent psovod OSK PZ RHCP Bratislava na funkciu referent - OCP PZ Bratislava RHCP Bratislava, jeho žiadosť bola zamietnutá. - Dňa 19.02.2015 si žalobca podal žiadosť o prevedenie v zmysle § 35 ods. 7 zákona z funkcie referent psovod OSK PZ Bratislava RHCP Bratislava na funkciu starší referent OCP PZ Bratislava RHCP Bratislava, jeho žiadosť bola zamietnutá. - Dňa 12.03.2015 si žalobca podal žiadosť o prevedenie v zmysle § 35 ods. 7 zákona z funkcie referent psovod OSK PZ RHCP Bratislava na funkciu riaditeľ RHCP Bratislava, jeho žiadosť bola zamietnutá. 10. Počas zaradenia žalobcu na funkciu referent psovod - PT 2 od 01.08.2014 do 30.04.2015 aj napriek skutočnosti, že išlo o špecializovanú činnosť, žalobca nebol vyslaný na žiadne školenie ani odborný kurz v danej problematike. 11. Žalobca uvádza, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27.04.2015 podal pod enormným tlakom okolností, pod psychickým nátlakom, ktorý neustále dlhodobo bol vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených a považuje ho za neplatný právny úkon v zmysle § 250 ods. 1 písm. c/ zákona z dôvodu, že nebol urobený slobodne. 12. Spolu s podaním odvolania proti predmetnému personálnemu rozkazu žalobca podal Oznámenie o späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 4 zákona zo dňa 12.05.2015. Podaním oznámenia o späťvzatí žiadosti a o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 4 zákona, žalobca zároveň požiadal o oznámenie dátumu nástupu do služby podľa plánu služieb, čo bolo zo strany žalovaného odignorované. Žalovaný bol povinný podľa § 191 ods. 4, 5 a 6 zákona vyjadriť písomne svoj súhlas alebo nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Tento zákonom vyžadovaný prejav vôle nevyjadril aj napriek skutočnosti, že tento prejav vôle svojou povahou a charakterom je nutné považovať za konanie podľa § 231 zákona a za rozhodnutie podľa § 241 zákona. Žalovaný pri posudzovaní oznámenia o späťvzatí žiadosti konal v rozpore s § 191 ods. 5 zákona, pretože nevyjadril svoj súhlas na žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru aj napriek tomu, že žiadosť obsahuje časť/miesto pre vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu nadriadeného. 13. Žalovaný k oznámeniu žalobcu o späťvzatí žiadosti podal písomnú odpoveď označenú ako „Späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru - odpoveď“, v ktorej vyslovil, že „...Dňa 27.04.2015 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľstva č. 158/2015, čo znamená, že nadriadený rozhodol a teda nemôžeme hovoriť o žiadosti, s ktorou zákon spája späťvzatie...“ Žalobca uvádza, že nadriadený konal v rozpore so zákonom, keď vo svojej odpovedi iba formalisticky uviedol, že už bolo vo veci rozhodnuté a žalobcovu žiadosť o späť vzatie zo služobného pomeru s poukazom na § 191 ods. 4 postúpil druhostupňovému správnemu orgánu. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ o žiadosti žiadateľa nebolo právoplatne rozhodnuté, žiadateľ ňou môže disponovať a vziať ju späť aj v štádiu odvolacieho konania. Konštitutívne účinky rozhodnutia nastávajú až nadobudnutím jeho právoplatnosti, ktorý moment fixuje právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru a neumožňuje vykonávať žiadne zmeny. 14. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že o žiadosti o späťvzatí zo služobného pomeru už bolo rozhodnuté, pretože až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia nastávajú konštitutívne účinky rozhodnutia. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle § 247a zákona. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa však mylne domnievajú, že v administratívnom konaní neplatia ústavné princípy ani všeobecné právne princípy a zásady konania, ktoré musia byť premietnuté do všetkých zákonom upravujúcich konaní pred orgánmi verejnej moci. Uvedené princípy sú svojou povahou univerzálne rovnako sa vzťahujú aj na administratívne konanie bez ohľadu na to, či ich zákon bližšie špecifikuje alebo nie. Ústava zabezpečuje pre každého právo na spravodlivý proces. 15. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutia oboch správnych orgánov nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pretože nezistili dostatočne skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutia a vyvodili preto nesprávny právny záver, ich postup je nezákonný a rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé akými úvahami sa žalovaný riadil pri uzatváraní záverov o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, resp. prečo uvedenú argumentáciu vôbec nevzal do úvahy a úplne ich odignoroval, naopak len stroho a arbitrárne odcitoval ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu a obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca poukazuje na povinnosť orgánov verejnej správy riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia, pretože odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, aby dotknutá osoba mohla účinne uplatniť právo na opravný prostriedok. Žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. 16. Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR ako aj konštantnú judikatúru štrasburských orgánov ochrany práv, že každý argument procesnej strany, ktorý je pre rozhodnutie významný, musí byť v rozhodnutí súdu odôvodnený a každý rozhodujúci argument si vyžaduje špecifickú argumentáciu (rozhodnutie ESĽP Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1997), ako aj nález Ústavného súdu II ÚS 410/06. III. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol na základe napadnutého rozhodnutia uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona dňom 30.04.2015 zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ako dôvod uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka PZ sa v personálnom rozkaze uvádza, že žalobca sa s nadriadeným dohodol na uvoľnení zo služobného pomeru dňom 30.04.2015. Personálny rozkaz vzal žalobca na vedomie dňa 28.04.2015. Proti ktorému podal žalobca v zákonnej 15-dňovej lehote dňa 13.05.2015 osobne u riaditeľa RHCP Bratislava odvolanie. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona nevyhovel, nakoľko pre takýto postup nezistil dôvody. Preto odvolanie spolu so svojím stanoviskom k nemu, napadnutým rozhodnutím a ďalším súvisiacim spisovým materiálom postúpil na odvolanie odvolaciemu orgánu. V rámci odvolacieho konania bolo posúdené napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach (bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech odvolateľa). Následne bolo odvolacím orgánom vydané rozhodnutie č. KM-OLVS-62/2015-2015/OPK zo dňa 10.08.2015. V žalobe žalobca obsiahlo uvádza skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní voči personálnemu rozkazu. 18. Žalovaný uvádza, že podľa § 191 ods. 1 zákona policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. Žalovaný podotýka, že dňa 27.04.2015 podal žalobca osobne u riaditeľa RHCP Bratislava na predpísanom tlačive žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 zákona, pričom požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru dohodou dňom 30.04.2015, s ktorou súhlasil riaditeľ RHCP Bratislava. Na základe uvedených skutočností bol dňa 27.04.2015 vydaný personálny rozkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 28.04.2015, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na ňom, následne využil svoje právo a v zákonnej lehote dňa 13.05.2015 osobne u riaditeľa RHCP Bratislava podal odvolanie. Žalobca v texte odvolania na strane 20 uviedol „...Z toho dôvodu taktiež využívam svoje právo podľa § 191 ods. 4 zákona....“, pričom súčasťou odvolania bola príloha č. 1 s názvom veci „Oznámenie o späť vzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 4 zákona“, v ktorej oznámil, že berie svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podanú dňa 27.04.2015 v zmysle § 191 zákona späť a súčasne žiada o oznámenie termínu nástupu do výkonu služby. 19. Žalobca pred vydaním personálneho rozkazu nepožiadal príslušného nadriadeného o späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, ako mu to umožňuje ust. § 191 ods. 4 zákona. Konanie o uvoľnení sa bez ďalšieho opatrenia skončí za splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté a druhou podmienkou je, že nadriadený musí so späťvzatím žiadosti súhlasiť, čo potvrdí svojím podpisom na tejto žiadosti. V prípade žalobcu ani jedna z podmienok nebola splnená. Žalobca doručil svoju žiadosť o späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru až dňa 13.05.2015 ako súčasť podaného odvolania, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané už dňa 27.04.2015 a oznámené mu bolo dňa 28.04.2015. Ako vyplýva z ust. § 191 ods. 4 zákona späťvzatie žiadosti nie je jednostranný úkon, ale úkon dvojstranný, ktorý vyžaduje aj súhlas nadriadeného s takýmto späťvzatím. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi riadne vyhlásené a jeho služobný pomer príslušníka PZ riadne skončil dňa 30.04.2015, ako to žalobca vo svojej žiadosti o uvoľnenie žiadal. Z predloženého spisového materiálu do odvolacieho konania a taktiež podané odvolanie žalobcom neobsahujú žiadne dôkazy, podklady, ktoré by preukazovali žalobcom uvádzané tvrdenie, že podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru pod enormným tlakom okolností, pod psychickým nátlakom, ktorý bol neustále dlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených. 20. Ukončenie služobného pomeru uvoľnením zo žalobcovej strany bol dlhodobo plánovaný proces, na ktorý sa vopred pripravoval. Žalobca sa už v mesiaci január 2015 vedúceho OSK PZ niekoľkokrát osobne pýtal, či nemá k dispozícii tlačivo T MV SR 18-039 „Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z.).“ Následne dňa 12.03.2015 žalobca iniciatívne podal u vedúceho OSK PZ „Žiadosť o vydanie posudku o služobnej činnosti v zmysle § 199 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.“, ktorú adresoval riaditeľovi RHCP Bratislava. Žalovaný poukazuje na fakt, že k údajnému psychickému nátlaku, ktorý mal byť neustále dlhodobo vyvíjaný údajným diskriminačným konaním voči žalobcovej osobe zo strany nadriadených, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval a taktiež nevyužil ust. § 48 ods. 1 písm. e/ zákona, podľa ktorého má policajt právo podávať sťažnosť vo veci výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a zákona. Dňa 27.04.2015 sa k nadriadenému z vlastnej iniciatívy dostavil žalobca a podal u neho na predpísanom tlačive žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, pričom sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru dňom 30.04.2015. Súčasne žalobca dňa 27.04.2015 podal osobne u nadriadeného ďalšiu „Žiadosť o vydanie posudku o služobnej činnosti v zmysle § 199 ods. 1 zákona“. Následne bol dňa 28.04.2015 spracovaný „Posudok o služobnej činnosti pri skončení služobného pomeru zo štátnej služby príslušníka PZ podľa § 199 ods. 1 zákona“. Dňa 28.04.2015 bol žalobca oboznámený s posudkom ako aj s poučením, že je možné proti posudku podať písomné odvolanie u neho do 15 dní odo dňa oboznámenia. Žalobca v zákonom stanovenej lehote proti posudku riadny opravný prostriedok nepodal. Žalovaný vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal za to, že spisový materiál neobsahuje také dôkazy a skutočnosti, ktoré by dostatočným a hodnoverným spôsobom preukazovali, že žalobcom uvádzané tvrdenia o tom, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27.04.2015 podal pod enormným tlakom okolností, pod psychickým nátlakom, ktorý bol neustále dlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených a preto napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 250 ods. 1 písm. c/ zákona. 21. Žalovaný záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 191 zákona neukladá nadriadenému oprávnenému rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru povinnosť skúmať dôvody, pre ktoré policajt žiada o uvoľnenie. Uvedené ustanovenie zákona tomuto nadriadenému iba ukladá povinnosť uvoľniť policajta zo služobného pomeru, ak tento o to požiada. Rovnako je potrebné poznamenať, že v danom prípade jediným dôvodom uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru bola jeho vlastná žiadosť o uvoľnenie. Preto služobný pomer žalobcu skončil v súlade so zákonom a to dohodou dňom 30.04.2015. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na to, že postupoval v súlade so zákonom pri uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 22. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý podal k nemu stanovisko dňa 27.09.2016 s tým, že uvádza, že naďalej na podanej žalobe trvá v znení zo dňa 19.10.2015. IV. 23. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 25. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 26. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 27.04.2015 bola bezprostrednému nadriadenému žalobcu doručená žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 zákona, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca žiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru dohodou dňom 30.04.2015. So žalobcovou žiadosťou o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 30.04.2015 priamy nadriadený súhlasil. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 28.04.2015. Dňa 27.04.2015 bol vydaný personálny rozkaz č. 158, ktorým riaditeľ RHCP Bratislava ÚHCP Prezídia Policajného zboru uvoľnil dňom 30.04.2015 žalobcu zo stálej štátnej služby z funkcie referent - psovod (4268) oddelenie služobnej kynológie Policajného zboru riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, úrad Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra na základe toho, že žalobca sa s nadriadeným dohodol na uvoľnení zo služobného pomeru dňom 30.04.2015. Z poučenia uvedeného v personálnom rozkaze vyplýva, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Dňa 13.05.2015 bolo doručené žalobcove odvolanie proti personálnemu rozkazu, ktorého súčasťou bolo aj Oznámenie o späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 4 zákona, z ktorého vyplýva, že žalobca berie späť svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podanú v zmysle § 191 zákona zo dňa 27.04.2015. Zároveň žiadal o oznámenie termínu nástupu do výkonu služby. 30. Dňa 23.05.2015 obdržal žalobca odpoveď vo veci späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, z ktorej odpovede vyplýva, že „pre úplnosť však uvádzame, že ako vyplýva z § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe späťvzatie žiadosti nie je jednostranný úkon, ale úkon dvojstranný, vyžaduje sa súhlas nadriadeného s takýmto späťvzatím. Rozhodnutie o uvoľnení vám bolo riadne vyhlásené, váš služobný pomer príslušníka Policajného zboru skončil dňa 30.04.2015“. 31. Dňa 10.08.2015 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. 158 zo dňa 27.04.2015 bolo potvrdené. 32. Podľa § 191 ods. 1, 4, 5, 7, 8, zákona , policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa bez ďalšieho opatrenia končí. Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojim podpisom na tejto žiadosti. Služobný pomer podľa odseku 1 sa končí uplynutím dvoch mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 33. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru plk. JUDF. zo dňa 10.08.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 158 zo dňa 27.04.2015 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru. V odôvodnení okrem iných dôvodov uviedol, že odvolateľ považuje vlastnú žiadosť o uvoľnenie za neplatný právny úkon podľa ust. § 250 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona, pretože pri jeho podávaní konal pod enormným tlakom okolností, pod psychickým nátlakom, ktorý bol neustále dlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených a tento úkon zo strany žalobcu nebol urobený slobodne. Odvolateľ v prílohe č. 1 odvolania oznámil, že svoju žiadosť o uvoľnenie berie späť a zároveň žiada o oznámenie termínu nástupu do výkonu služby. Z veci - Späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru - odpoveď zo dňa 15.05.2015 vyplýva, že „... V prvom rade je potrebné uviesť, že o uvoľnenie zo služobného pomeru ste požiadali Vy. Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Vo Vašom prípade všetky zákonné podmienky boli splnené. Späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru je možné len pri splnení dvoch podmienok. Po prvé: o žiadosti ešte nie je rozhodnuté a po druhé: nadriadený musí so spävzatím žiadosti súhlasiť, čo potvrdí svojim podpisom na tejto žiadosti. Vo Vašom prípade ani jedna z podmienok nie je splnená. Vo Vašom prípade bolo už vydané rozhodnutie. Dňa 27.04.2015 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa riaditeľstva š. 158/2015, čo znamená, že nadriadený rozhodol, a teda nemožno hovoriť o žiadosti, s ktorou zákon spája späťvzatie. Pre úplnosť však uvádzame, že ako vyplýva z § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe späťvzatie žiadosti nie je jednostranný úkon, ale úkon dvojstranný. Vyžaduje si súhlas nadriadeného s takýmto späťvzatím. Rozhodnutie o uvoľnení Vám bolo riadne vyhlásené a Váš služobný pomer príslušníka Policajného zboru skončil dňa 30.04.2015.“ Dňa 05.06.2015 predložil priamy nadriadený žalobcu jeho odvolanie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Ružinovská 1/B, Bratislava so svojim stanoviskom, z ktorého vyplýva, že dňa 27.04.2015 bol vydaný napadnutý rozkaz čo znamená, že nadriadený, t.j. riaditeľ riaditeľstva rozhodol, a teda nie je možné hovoriť o žiadosti, s ktorou zákon spája späťvzatie. Prvostupňový orgán verejnej správy postúpil spis žalovanému. Poukázal pritom na dikciu ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. 34. Z uvedeného vyplýva, že oba správne orgány majú za to, že k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 191 ods. 1 zákona nemôže dôjsť potom čo bol personálny rozkaz č. 158 zo dňa 27.04.2015 vyhlásený. 35. Zásadnou právnou otázkou v danej veci je výklad ust. § 191 ods. 4 zákona a najmä, či pojmom „rozhodnuté“ sa rozumie vydanie rozhodnutia alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. Treba poznamenať, že zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 4 zákona nešpecifikuje, či pojmom „rozhodnuté“ sa má rozumieť vydanie rozhodnutia alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. 36. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 37. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 38. Ak je zákonom ustanovený spôsob obsahuje pojmy pripúšťajúce rôzny výklad, v danom prípade ust. § 191 ods. 4 zákona. je nevyhnutné nedostatky odstrániť výkladom, ktorý je v súlade s ústavou a judikatúrou ústavného súdu. 39. Krajský súd vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR v náleze III. ÚS 341/2007-38 zo dňa 01.07.2008 podľa ktorého „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 40. Krajský súdu je toho názoru, že pokiaľ o žiadosti žiadateľa (žalobcu) nebolo právoplatne rozhodnuté, žiadateľ ňou môže disponovať a zobrať ju späť i v štádiu odvolacieho konania. Konštitutívne účinky rozhodnutia nastávajú až jeho právoplatnosťou, ktorý moment fixuje právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru a neumožňuje vykonávať žiadne zmeny. 41. Krajský súd sa tak pri otázke späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru skôr, ako bolo o nej rozhodnuté, s názorom žalovaného nestotožnil a priklonil sa k už vyslovenému právnemu riešeniu, podľa ktorého až právoplatnosťou rozhodnutia nastávajú konštitutívne účinky rozhodnutia. Zodpovedá to zásadám racionality a ide o všeobecný princíp, že predmetom konania možno disponovať, dokiaľ konanie nie je právoplatne skončené. Žalovaný sa preto musí späťvzatím žiadosti zaoberať aj v prípadoch, keď bola podaná v odvolaní. 42. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu posúdil ako dôvodnú a preto rozhodnutie žalovaného Č.p.: KM-OLVS-62/2015 zo dňa 10.08.2015 zrušil podľa § 191ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemožnosti akceptácie späťvzatia, zdôvodniť. 44. Na ďalšie dôvody uvádzané v žalobe žalobcom sa súd neprihliadal, pretože primárnou otázkou v predmetnej veci bolo pochybenie žalovaného týkajúce sa nevysporiadania sa so žalobcovým späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 12.05.2015. 45. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.