Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/231/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201784 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201784.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti: N.. Y. X., T. XX, X., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 4730/2015-2.3 zo dňa 18.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Pribratý účastník listom zo dňa 09.12.2014 požiadal Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie o povolenie výnimky na vjazd a státie s motorovým vozidlom do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy za účelom príjazdu k hausbótu, ktorý je umiestnený v Jaroveckom ramene. K žiadosti zaujala odborné stanovisko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej aj len „ŠOP SR“) listom č. RCOPBA/498/2014 zo dňa 18.12.2014, v ktorom bol vyjadrený súhlas na udelenie výnimky. 2. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BA- OSZP 1/2015/5797-KTP zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil pribratému účastníkovi do 31.12.2017 výnimku zo zákazu ustanoveného v § 13 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Touto výnimkou mu bol povolený vjazd a státie s motorovým vozidlom na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy. 3. V prvostupňovom rozhodnutí boli v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určené tieto podmienky výnimky: - Výnimka bola povolená pre vjazd a státie s motorovým vozidlom so štátnou poznávacou značkou X. XXX D.. - Vjazd a státie budú vykonávané vždy iba s jedným motorovým vozidlom. - Vjazd a státie s motorovým vozidlom sa povoľuje iba po prístupovej komunikácii Občianskeho združenia cesta - Jarovecké rameno, vedúcej okrajom prírodnej rezervácie, ktorá pokračuje po komunikácii vedľa brehu Jaroveckého ramena po polohu hausbótu č. XX. - Motorové vozidlo má povolené parkovať iba na ľavej strane komunikácie v smere toku Dunaja, čiže na strane hausbótu. - Vjazd a státie s motorovým vozidlom do územia prírodnej rezervácie okrem vyššie uvedenej prístupovej komunikácie nebolo povolené. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 4730/2015-2.3 zo dňa 18.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Namietal, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov skúmali vplyv udelenej výnimky na ochranu prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja živočíšnych spoločenstiev, na ochranu ktorých bolo uvedené územie vyhlásené za chránené a zaradené do piateho stupňa ochrany. 7. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva iba konštatovanie, že ŠOP SR nepredpokladá významne negatívny dopad povolení pre majiteľov hausbótov na tejto strane ramena. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval chronológiu prvostupňového rozhodnutia a dospel k záveru, že nie je predpoklad, že povoľovaná činnosť bude mať významne negatívny dopad na dotknuté územie. 8. Zaradenie jednotlivých chránených území do konkrétneho stupňa územnej ochrany, definovaného rozsahom v ňom zakázaných činností, je vyjadrením názoru zákonodarcu, že určité činnosti môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany v konkrétnom chránenom území. Neprináleží správnemu orgánu, aby preskúmaval alebo hodnotil ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu z hľadiska nutnosti poskytnúť ochranu predmetu ochrany prostredníctvom zákazu určitých činností. 9. V posudzovanej veci je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. zakázaný vjazd a státie motorovými vozidlami, pričom táto činnosť je zakázaná už v druhom stupni územnej ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že vjazd a státie motorovým vozidlom je činnosťou, ktorá má negatívne dôsledky a je pred ňou potrebné chrániť aj územia s nižším stupňom ochrany. 10. Rešpektovanie významu chránených záujmov v rozhodovacej činnosti správnych orgánov neznamená, že orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v rámci územnej ochrany len preto, že má na takéto rozhodnutie udelenú právomoc, ale má starostlivo posúdiť odôvodnenosť prípadu. Z preskúmavaných rozhodnutí nemožno zistiť, v čom má spočívať dôvodnosť udelenia výnimky. Odôvodnenie, že povolená činnosť nebude mať významne negatívny dopad na chránené územie, nevypovedá o tom, že nebude mať negatívny vplyv, ale len o tom, že nebude mať významne negatívny vplyv. 11. V preskúmavaných rozhodnutiach zostala nezodpovedanou otázka, prečo je určitý stupeň negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti odôvodneným prípadom na udelenie výnimky. Okrem toho, z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že udelená výnimka nie je ojedinelá, nakoľko prvostupňový orgán v ňom odkazuje na výnimky udeľované majiteľom hausbótov. 12. Aj napriek tomu, že predmetom ochrany v dotknutom chránenom území je aj neobmedzený a prirodzený vývoj živočíšnych spoločenstiev, v preskúmavaných rozhodnutiach nebol vplyv povolenej činnosti na živočíšne druhy v tomto území, predovšetkým z hľadiska ich vyrušovania, vyhodnotený. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 14. Uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo stanoviska ŠOP SR, v ktorom boli zhodnotené možné dopady povoľovanej činnosti z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutie je uvedené, že vzhľadom na to, že prístupová komunikácia prechádzajúca prírodnou rezerváciou Dunajské ostrovy je vedená mimo existujúceho lesného porastu, ŠOP SR nepredpokladá významne negatívny dopad povolení pre majiteľov hausbótov na tejto strane ramena. Prístupová komunikácia vedie okrajom prírodnej rezervácie, trávnym porastom medzi hrádzou a lesným porastom. Nespôsobuje fragmentáciu územia a nezasahuje do biotopov európskeho významu. 15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o povolení výnimky vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR, ktorým bolo odporučené povolenie výnimky na vjazd a státie motorovým vozidlom na úseku cesty nevyhnutnom pre prístup pribratého účastníka k hausbótu. ŠOP SR pri dodatočnom overovaní zistila, že táto prístupová komunikácia v časti zasahuje do prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy s piatym stupňom ochrany, avšak len okrajovo v rozsahu cca 2 metre do vnútra prírodnej rezervácie. ŠOP SR so svojom stanovisku zohľadnila potenciálne negatívne vplyvy povoľovanej činnosti, na ktoré poukázal žalobca. Keďže prístupová komunikácia je vedená mimo existujúceho lesného porastu, ktorý je predmetom ochrany, nie je predpoklad, že povoľovaná činnosť bude mať významne negatívny dopad na dotknuté územie. 16. Nakoľko prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, v prípade, že má druhostupňový správny orgán za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, môže sa stotožniť s prvostupňovým rozhodnutím a poukázať na jeho obsah tak, ako postupoval žalovaný v prípade napadnutého rozhodnutia. 17. Činnosť požadovaná pribratým účastníkom bola náležite posúdená správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov a to z hľadiska jej vplyvov na predmet ochrany dotknutého chráneného územia. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom a preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti ustanovené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. IV. Posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. 19. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. 20. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu, a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 24. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. 25. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1 <. § 13 ods. 3 <. a § 14 ods. 3 a 4 <. platia rovnako. 26. Podľa § 67 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z., okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 <., a ak ide o druhy podľa § 40 <. v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2 <.. 27. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 28. Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z. z. a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. 29. Zákon č. 543/2002 <. Z. z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. oprávnený rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona č. 543/2002 Z. z. neobsahuje obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený. Vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, je súd toho názoru, že poveril správny orgán určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 30. Na druhej strane, ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 31. V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované, že povolenie výnimky na vjazd a státie s motorovým vozidlom do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy za účelom príjazdu k hausbótu nebude mať významne negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny. 32. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení pribratého účastníka ako žiadateľa, ale zabezpečil si podklad pre rozhodnutie, ktorým bolo odborné stanovisko ŠOP SR č. RCOPBA/498/2014 zo dňa 18.12.2014. V tomto stanovisku ŠOP SR vyjadrila súhlas s udelením výnimky pribratému účastníkovi na vjazd a státie s motorovým vozidlom v dotknutom území, avšak iba na úsek cesty nevyhnutný na prístup k hausbótu. Uvedené stanovisko obsahuje podrobnú identifikáciu dotknutého územia, návrh riešenia a odôvodnenie a vychádzali z neho správne orgány oboch stupňov, pričom jeho obsah premietli i do odôvodnenia svojich rozhodnutí. 33. Je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel do chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie má určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie, avšak podľa názoru súdu sa správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach v dostatočnej miere zaoberali ochranou prírody v danej oblasti a možným významným negatívnym vplyvom. 34. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 35. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že aj napriek tomu, že zákon č. 543/2002 Z. z. je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom poskytuje priestor na to, aby na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch udelený súhlas na vjazd a státie s motorovým vozidlom. Pojem ochrana prírody bola v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2012 Z. z. špecifikované v 3. bode tohto rozsudku a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená. 36. V súvislosti námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia povolenej výnimky súd uvádza, správne orgány vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, riadne zistili skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdili a preukázali odôvodnenosť udelenia výnimky. 37. Súd vidí odôvodnenosť povolenia výnimky aj v tom, že možný negatívny dopad na životné prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétnych motorových vozidiel, ktorým je povolená výnimka, je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím motorových vozidiel v takomto území. Naopak, povolením uvedenej výnimky je možné efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie. Na túto skutočnosť poukázal vo vyjadrení k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu aj pribratý účastník, ktorý uviedol, že na vydaní povolení na vjazd a státie s motorovým vozidlom pre osoby, ktoré majú v danej lokalite hausbóty, sa dohodli v rokoch 2008- 2011 zainteresované strany (napr. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., oddelenie polície Slovenskej republiky a iní) práve z dôvodu ochrany prírody a zamedzeniu krádeží, pytliacva a vjazdu neoprávnených motorových vozidiel do lokality, nakoľko na základe zoznamu povolení má polícia prehľad, čím nevznikajú nejednoznačné stanoviská pri kontrole, či daná osoba má oprávnenie na vjazd a státie. 38. Je potrebné dodať, že prístupová komunikácia, po ktorej bol pribratému účastníkovi povolený vjazd k hausbótu, bola vybudovaná na základe povolenia vydaného rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia Bratislava č. ZPO/2010/1541-KTP zo dňa 07.12.2010 a do prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy s piatym stupňom ochrany zasahuje iba okrajovo a to v rozsahu cca 2 metre do vnútra prírodnej rezervácie. S ohľadom na skutočnosť, že prístupová komunikácia vedie mimo existujúceho lesného porastu, ktorý je predmetom ochrany prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy, súd nevidel existenciu významného negatívneho dopadu na dotknuté územie a ani žalobca tento významne negatívny dopad v žalobe nekonkretizoval. 39. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi, ktorí podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.