Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/234/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201798 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: U. O., N. A. XXXX/X, X. A. Q., zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: KM-E.-XX/XXXX/OPK zo dňa 26.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.10.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: KM-E.-XX/XXXX/OPK zo dňa 26.08.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. XXX zo dňa 10.06.2015 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) na tom skutkovom základe, že dňa 24.04.2015 v čase mimo výkonu štátnej služby o 23:05 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Q. L., evidenčné číslo: SN XXXBU v X. A. Q. v smere ulice Medza cez kruhový objazd po ulici J. P. k ulici 1. mája, pričom z dôvodu nesprávnej techniky jazdy, ktorou ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Po výzve na predloženie dokladov potrebných k vedeniu a prevádzke vozidla a k preukázaniu totožnosti vystúpil bez vyzvania príslušníka PZ z vozidla a predložil občiansky preukaz, pričom z jeho dychu bolo cítiť alkohol a mal problémy s rovnováhou. Na otázku, či pred jazdou požil alkoholické nápoje, odpovedal, že áno. Z uvedeného dôvodu bol prizvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, čo odmietol. Taktiež nesúhlasil s odberom krvi. Po dostavení sa ďalšej hliadky PZ s prístrojom Alkotest Dräger na miesto kontroly žalobca z miesta ušiel, pričom bol hliadkou PZ zadržaný, boli mu nasadené putá a bol predvedený späť na miesto kontroly. Po zistení, že ide o príslušníka PZ, bol na miesto privolaný inšpekčný dôstojník, pred ktorým opakovane po poučení odmietol vykonanie dychovej skúšky ako aj možnosť odberu krvi. Tieto úkony opätovne odmietol aj v Nemocnici s poliklinikou Spišská A. Q. po poučení lekárkou, ktorá v lekárskej správe zo dňa 25.04.2015 uviedla, že žalobca javil známky požitia alkoholu. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. o rozklade rozhoduje minister vnútra SR na základe ním ustanovenej osobitnej komisie, ktorej zloženie nebolo žalobcovi oznámené a nemohol posúdiť, či niektorý z nich nie je voči nemu zaujatý. Ďalej žalobca uviedol, že § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nedefinuje, čo sa považuje za porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a tento zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať. V prípade rozhodnutia o prepustení príslušníka PZ z tohto dôvodu zákon č. 73/1998 Z. z. síce nechal širokú možnosť uváženia, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Správny orgán nemôže rozhodovať na základe ľubovôle a prepustiť zo služobného pomeru policajta na základe údajného protiprávneho konania, keďže o takomto protiprávnom konaní môže rozhodovať jedine súd. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa žalobcu porušil prezumpciu neviny. Žalobca mal za to, že ak by žalovaný vykonal výsluch svedkyne P.j, v žiadnom prípade by ho nemohol prepustiť zo služobného pomeru, keďže neriadil motorové vozidlo, a teda nebol dôvod, aby sa podrobil dychovej skúške. Je neprijateľné, aby sa v rozhodnutí vopred spochybňovala dôveryhodnosť svedkyne P. a vytvárali sa domnienky, že sa výpovedi pred správnym orgánom v stanovenej lehote vyhla. Ďalej uviedol, že svedkyňa P. O. nemá dôvod vyhýbať sa svedeckej výpovedi, ale ako je zrejmé z trestného spisu, svedkyňa pracuje v Rakúsku v pravidelných turnusoch. Pre úplnosť žalobca uviedol, že svedkyňa P. O. bola vypočutá v trestnom konaní v rámci prípravného konania dňa 20.05.2015, a teda nebol problém so zabezpečením jej svedeckej výpovede. Táto svedecká výpoveď podľa žalobcu potvrdila jeho tvrdenia, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a dňa 24.04.2015 neriadil osobné motorové vozidlo, a teda nebol dôvod, aby sa podrobil dychovej skúške, resp. odberu krvi. Na záver žalobca dodal, že P. O. je okrem neho jediným priamym svedkom celej udalosti, keďže policajt npor. Ján O. uviedol, že nemôže určiť, kto viedol motorové vozidlo, keďže vodiča nevidel z dôvodu, že toto vozidlo má bočné zadné sklá a zadné sklo potiahnuté certifikovanou čiernou fóliou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. K námietke týkajúcej sa neoboznámenia žalobcu s ustanovenou osobitnou komisiou žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť oznamovať účastníkovi konania zloženie tejto komisie. Podľa názoru žalovaného sa žalobca bezdôvodne domnieva, že žalovaný pod protiprávnym konaním myslí naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. K uvedenému žalovaný konštatoval, že konanie o prepustení je samostatným konaním a nie je ho možné zamieňať s trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Účelom personálneho konania nie je zisťovať a preukazovať, či žalobca spáchal trestný čin a preto súčasne vedené trestné konanie nemalo vplyv na priebeh personálneho konania a žalovaný nebol povinný počkať na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko minister vnútra SR v personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že nadriadený v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou správne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu, ako aj naplnenie podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že jeho protiprávne konanie bolo preukázané na základe nenáležite zisteného skutkového stavu veci. Predmetom šetrenia žalovaného nebola trestnoprávna zodpovednosť žalobcu, ale prešetrenie naplnenia všetkých podmienok ustanovených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Výpovede vo veci zainteresovaných osôb zabezpečené v rámci šetrenia vykonaného žalovaným a ostatné zabezpečené listinné podklady jednoznačne preukázali, že žalobca sa dopustil konania, ktoré je v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z. z. ako aj s čl. 1 prílohy nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení nariadení ministra vnútra SR č. 6/2003 a č. 40/2004. P. O. nebola vypočutá v personálnom konaní, nakoľko z vykonaných previerok vyplynulo, že sa v čase, kedy sa viedlo toto konanie, zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky. Žalovaný tiež zdôraznil, že jej výpoveď by bola k meritu veci vykonaného šetrenia nepodstatná. Žalovaný trval na tom, že v konaní zabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu. Mal za to, že žalobca sa snaží účelovo brániť tvrdením, že vozidlo neriadil on, ale ho riadila jeho priateľka P. O.. Ani ona, ani žalobca však na mieste kontroly po zastavení vozidla npor. U. O., ani po následnom príchode dvoch hliadok PZ a zástupcu riaditeľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi, neuviedli, že vozidlo neriadil žalobca. Naopak, žalobca sediaci na mieste vodiča ihneď po zastavení vozidla a vyzvaní príslušníkom PZ predložil doklady ku kontrole. Z výpovede npor. U. O. je okrem iného zrejmé, že v priebehu kontroly, keď npor. O. kontaktoval operačné stredisko, žalobca, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu, sadol do svojho motorového vozidla a zacúval ho na okraj cesty, kde ho zaparkoval medzi ostatné vozidlá. Toto sa stalo až potom, ako žalobca potvrdil, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a aj napriek pokynu npor. O. nezotrval na mieste. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca sa pokúsil o útek z miesta kontroly, pričom následne bol privedený späť so založenými putami a v tom čase P. O. z miesta kontroly odišla. Nakoľko sa žalobca opakovane odmietol podrobiť dychovej skúške, bol predvedený do nemocnice, kde odmietol odber krvi. Až v nemocnici začal účelovo tvrdiť, že sa nedopustil žiadneho priestupku a že mu bude treba dokázať, že šoféroval on. P.. D. O. dňa 12.05.2015 uviedla do zápisnice, že žalobca javil známky požitia alkoholu, pričom v jej prítomnosti sa vôbec nezmienil, že v čase kontroly neriadil motorové vozidlo. V podaní doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.02.2016 žalobca poukázal na to, že dňa 28.01.2016 na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom X. A. Q. sp. zn. 1T XX/XXXX bol vyhlásený rozsudok, v zmysle ktorého bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora. Okresný súd Spišská Nová Ves svojím rozsudkom, ktorý je zatiaľ neprávoplatný, nepotvrdil tvrdenia žalovaného, že sa žalobca dopustil nejakého protiprávneho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený dňa 27.04.2014, v konaní zhromaždil nižšie opísané dôkazné prostriedky, ku ktorým umožnil žalobcovi sa vyjadriť. Personálnym rozkazom č. XXX zo dňa 10.06.2015 minister vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru na skutkovom základe opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra SR rozhodnutím č. p.: KM-E.-XX/XXXX/OPK zo dňa 26.08.2015 zamietol a personálny rozkaz potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, poruší policajt služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného bolo predovšetkým posúdenie opodstatnenosti záveru, že správanie žalobcu naplnilo svojou intenzitou znaky zvlášť závažného porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, pretože v rozpore s postavením príslušníka PZ konal nezákonne, keď po tom, ako viedol osobné motorové vozidlo a javil známky požitia alkoholu, sa opakovane odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu v súvislosti s vedením motorového vozidla, ako aj odberu krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Žalobca aj napriek výzve npor. O. zotrvať na mieste kontroly, po tom, čo priznal požitie alkoholu, sadol do motorového vozidla a zacúval ho na okraj cesty. Služobnej prísahe policajta sa prieči aj skutočnosť, že žalobca chcel ujsť z miesta kontroly, ako aj to, že sa snažil účelovo zbaviť zodpovednosti tým, že po príchode dvoch hliadok PZ a zástupcu riaditeľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi začal tvrdiť, že motorové vozidlo neriadil on, ale jeho priateľka P. O.. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí okrem iného aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), g) zákona č. 73/1998 Z. z.. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Krajský súd je toho názoru, že vyššie opísané vyhodnotenie závažnosti porušenia služobnej prísahy a služobných povinností nadriadeným žalobcu, ani prijaté personálne opatrenie, nevybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ktorý vymedzil služobným orgánom priestor pre samostatné správne uváženie následkov zisteného porušenia služobných povinností, ako aj okolností viažucich sa k osobe žalobcu. K prekročeniu diskrečnej právomoci v prejednávanej veci podľa názoru súdu nedošlo. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Dôkazmi preukazujúcimi spáchanie protiprávneho konania žalobcom sú zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - nstržm. Jána E. a stržm. G.. S. A. zo dňa 05.05.2015, plk. G.. P. T. zo dňa 06.05.2015, npor. Jána O. zo dňa XX.XX.XXXX, P.. D. O. zo dňa 12.05.2015, ppráp. Y. A. a nstržm. P. I. zo dňa 13.05.2015, ako aj lekárska správa P.. D. O., v ktorej lekárka konštatovala, že žalobca javil známky požitia alkoholu. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým výpovediam, ako aj ku všetkých dôkazom, nakoľko bol dňa 25.05.2015 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a tiež s dôkazným materiálom. Nadriadený mu určil lehotu na podanie námietok a dôkazov na svoju obranu do 26.05.2015 do 8:00 hod., pričom žalobca svoje právo nevyužil a v určenej lehote nepodal žiadne vyjadrenia, pripomienky či návrhy. Súd považoval tvrdenie žalobcu, že dychovej skúške ani odberu krvi sa nepodrobil z dôvodu, že neriadil motorové vozidlo on, ale jeho priateľka, ako aj tvrdenie, že si na mieste kontroly pred vystúpením z vozidla žalobca presadol na miesto vodiča, za účelové, vymyslené a smerujúce výlučne k zbaveniu sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Tento príbeh na viac žalobca neuviedol bezprostredne po zastavení motorového vozidla. Vychádzajúc zo zápisníc o výsluchu príslušníkov PZ a lekárky P.. D. O., o dôveryhodnosti ktorých nemá súd dôvod pochybovať, sa pri použití logického úsudku javí verzia žalobcu o presadnutí si P. z miesta vodiča na sedadlo spolujazdca a naopak žalobcu na sedadlo vodiča ako krajne nedôveryhodná a v priebehu niekoľkých sekúnd po zastavení vozidla aj ako neuskutočniteľná. Navyše, je nanajvýš nepravdepodobné, aby sa žalobca, ktorý požil alkohol a údajne nešoféroval, vydával za vodiča motorového vozidla, pričom si musel si byť vedomý následkov z toho vyplývajúcich, a to len preto, aby na seba vzal zodpovednosť za nesprávnu techniku jazdy svojej priateľky P. O.. K námietke žalobcu, že nebola vypočutá svedkyňa P. O., súd uvádza, že z úradného záznamu č. E.-PP-E zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nadriadený sa pokúsil zabezpečiť výsluch P. O., trvale bytom Hutnícka XX, X. A. Q.. Tento výsluch nebolo možné vykonať z dôvodu, že sa nezdržiavala v mieste bydliska, pričom podľa zistení služobného orgánu sa mala zdržiavať v Rakúsku, kde pracuje ako opatrovateľka. Súd je toho názoru, že skutkový stav bol pre účely rozhodnutia o prepustení žalobcu zistený dostatočne aj bez výsluchu P. O., ktorý by s ohľadom na ostatné zistené skutočnosti nemohol spochybniť fakt, že vozidlo v kontrolovanom čase riadil žalobca. Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ, súd uvádza, že posúdenie tejto otázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta, jeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre PZ i jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť stanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa osobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Krajský súd mohol len akceptovať argumentáciu žalovaného v naznačenom smere, že zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. O prepustení policajta zo služobného pomeru príslušníka PZ je v zmysle čl. 2 písm. o) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o personálnej pôsobnosti oprávnený rozhodovať výlučne minister vnútra SR, pričom o rozklade podanom proti personálnemu rozkazu rozhoduje minister vnútra SR na základe osobitnej komisie, ktorú ustanoví. Vzhľadom na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. neustanovuje povinnosť oboznámiť účastníka konania, ktorý podal rozklad, so zložením osobitnej komisie, bol postup žalovaného podľa práva. V súvislosti s oznámením žalobcu, že bol rozsudkom Okresného súdu X. A. Q. sp. zn. 1T XX/XXXX oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora, súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe musia byť zákonné predpoklady pre prepustenie policajta zo služobného pomeru dané v čase rozhodovania o prepustení a sú nezávislé od výsledku prípadného súvisiaceho trestného, či priestupkového konania, pričom porušenie služobnej prísahy, resp. služobných povinností nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Skutočnosť, že popri konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru prebieha konanie o priestupku resp. trestné konanie pre ten istý skutok, teda nebráni tomu, aby v personálnom konaní správny orgán rozhodol o predmete konania bez ohľadu na výsledok tohto konania. V správnom konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru je služobný orgán viazaný len zákonom č. 73/1998 Z. z. a v tomto konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny, a to ani v prípade, ak ide o totožné konanie, pre ktoré sa vedie konanie o priestupku alebo trestné konanie. Personálne konanie na rozdiel od priestupkového alebo trestného konania, v ktorom príslušný orgán rozhoduje o naplnení znakov skutkovej podstaty konkrétneho priestupku, resp. trestného činu a o otázke viny a uložení sankcie, rieši totiž len otázku zotrvania policajta v služobnom pomere z dôvodov protiprávneho konania upraveného v zákone č. 73/1998 Z. z. Je nutné tiež konštatovať, že v samostatnom personálnom konaní vedenom v súlade s ustanoveniami zákona sa neuplatňuje ani zásada trestného konania in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech páchateľa). Napadnutými rozhodnutiami žalovaný nerozhodoval o vine a nevine žalobcu zo spáchania trestných činov uvedených v Trestnom zákone, ale iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu v zmysle ustanovení zákona. Žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a následné rozhodnutia ministra vnútra SR boli v súlade so zákonom a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný prostredníctvom žalobcovho bezprostredne nadriadeného zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu, boli získané zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom pre vyvodené závery. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.