Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/240/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201841 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201841.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6368/2015-1.10.2 (23/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku žaloby z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27.01.2015 bola žalovanému doručená žiadosť Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Poludnica (ďalej aj len „žiadateľ) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) spočívajúcej v usmrtení dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica v roku 2015. Žiadateľ odôvodnil žiadosť neúnosným počtom medveďov v revíri a z toho vyplývajúcou hrozbou nebezpečných stretov človeka s medveďom. 2. Žiadateľ listom zo dňa 17.03.2015 doplnil žiadosť o upozornenie Obce Závažná Poruba na zvýšený výskyt medveďa v jej okolí, fotodokumentáciu, stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a ambulantnú správu spolu s prehlásením U. L., ktorý bol v poľovnom revíri Poludnica, časť Záskočie, napadnutý medvedicou. 3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“) stanovisko č. ŠOPSR/1682/2015 zo dňa 10.04.2015, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Zároveň zaslala formulár vypracovaný Správou Národného parku Nízke Tatry (ďalej aj len „NAPANT“). 4. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 16.04.2015 zaslané „Oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“. 5. Žalobca listom zo dňa 29.04.2015 reagoval na podklady rozhodnutia a vyjadril nesúhlas s povolením požadovanej výnimky z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade jej povolenia navrhol do rozhodnutia zapracovať dve pripomienky. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 3773/2015-2.3 zo dňa 25.05.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica, držať ho a prepravovať v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. a súčasne v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. nepovolil výnimku na usmrtenie - odstrelenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 6368/2015-1.10.2 (23/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a to stanoviskom ŠOP SR zo dňa 10.04.2015, v ktorom bolo navrhnuté vzhľadom na škody spôsobené medveďom hnedým, ako aj za účelom predchádzania nebezpečných stretnutí človeka s medveďom hnedým, povoliť odstrel jedného jedinca. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Poukázal na to, že z čl. 12 ods. 1 Smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch (ďalej aj len „Smernica o biotopoch“) vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, môžu členské štáty udeliť výnimku z čl. 12 Smernice o biotopoch. 10. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že povolenie výnimky je v rozpore so zmyslom ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha. Vzhľadom na to, že zákonom č. 543/2002 Z. z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o biotopoch, nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch. 11. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že pri povolení výnimky nebola splnená existencia podmienok ustanovených v Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie (ďalej aj len „Inštrukcia“), ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého a prvostupňový správny orgán tieto podmienky ani neskúmal. 12. V správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany druhu európskeho významu, musia byť komplexne zohľadnené predpoklady a obsah ochrany takéhoto živočícha. Iba zo zhodnotenia zohľadňujúceho všetky aspekty, ktoré môžu mať vplyv na zachovanie priaznivého stavu ochrany medveďa hnedého, možno vyvodiť záver o možnosti či nemožnosti udelenia výnimky. Ak bol žalovaný presvedčený, že kritériá uvedené v Inštrukcii nevyjadrujú potreby a požiadavky vyplývajúce z potreby prísnej ochrany medveď hnedého, mal to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť. 13. Vyhodnotenie počtu udelených výnimiek vo vzťahu k celkovej populácii medveďa hnedého a osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu, je podmienkou sine qua non, ktorá musí byť splnená pred skúmaním opodstatnenosti výnimky. Rovnako vyhodnotenie efektívnosti výnimiek vo všeobecnosti a v konkrétnom poľovnom revíri je náležitosťou, bez ktorej by mohlo byť rozhodnutie považované za nezákonné. Uvedené náležitosti v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú. 14. Žalovaný odmietol námietku o neexistencii presných informácií o stave medvedej populácie, ktorú žalobca podporil odkazom na projekt ŠOP SR „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ tým, že ide o neaktuálne informácie a tým, že ŠOP SR neustále dopĺňa svoje poznatky o stave medvedej populácie do centrálnej databázy. Takýto postup pri obstarávaní podkladov rozhodnutia nie je v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku. V správnom konaní neboli obstarané a účastníkom konania sprístupnené podklady obsahujúce údaje o stave medvedej populácie na Slovensku ani v predmetnom poľovnom revíri. Ak správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z poznatkov ŠOP SR, ktoré nie sú uvedené v podobe umožňujúcej účastníkom konania oboznámiť sa s nimi, odňali im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia. 15. Pri povolení výnimky musí z podkladov rozhodnutia vyplývať dôvodnosť presvedčenia, že jej povolením možno predísť závažným škodám. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva nič, čo by umožnilo dospieť k záveru, že po realizácii výnimky sa ochrana záujmov uvedených v § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. zvýši. 16. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne skúmal zákonnú podmienku neexistencie inej alternatívy. Neexistencia inej alternatívy nemôže byť zúžená len na hľadanie miesta v ZOO, ale spočíva v posúdení, či záujem sledovaný v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nemožno dosiahnuť inak. Vzhľadom na to, že v predmetnom poľovnom revíri boli v minulosti realizované výnimky spočívajúce v usmrtení medveďa hnedého, pričom aj naďalej dochádza k jeho prenikaniu do intravilánov obce Závažná Poruba, možno dospieť k záveru, že udelenie výnimky nie je prostriedkom zvyšujúcim bezpečnosť obyvateľstva a na predchádzanie škodám. 17. Preskúmavané rozhodnutia nezohľadňujú skutočnosť, že predmetný poľovný revír sa nachádza v území európskeho významu Ďumbierske Tatry. Pokiaľ je určité územie zaradené do sústavy NATURA 2000, zmyslom tohto zaradenia je okrem iného zabezpečiť priaznivý stav druhov, pre ochranu ktorých je toto územie začlenené do tejto sústavy. Z údajov na internetovej stránke ŠOP SR v časti „Lokality NATURA 2000“ vyplýva, že v predmetnom území je medzi druhy podliehajúce ochrane zaradený aj medveď hnedý a jeho výskyt je v tomto území prirodzeným javom. 18. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti ustanovené v § 40 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., ako aj ďalšie podmienky ustanovené v § 82 ods. 12 tohto zákona. Absentujú v ňom časové okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou a miestne okolnosti sú nesprávne uvedené v časti podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. 19. Žalobca tiež požiadal o odklad vykonateľnosti preskúmavaných rozhodnutí, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj len „S.s.p.“), o priznanie odkladného účinku žaloby. Žiadosť odôvodnil tým, že jediným prostriedkom, ktorým sa môže vyhnúť tomu, aby súd neodňal právo na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je odklad vykonateľnosti, nakoľko súdy po uplynutí časovej platnosti výnimky zastavujú konanie. Okamžitý výkon preskúmavaných rozhodnutí by mal za následok realizáciu udelenej výnimky, čo by malo nenapraviteľný dôsledok, ktorého spoločenská hodnota je podľa prílohy č. 6 časti A vyhlášky č. 24/2002 Z. z. 3 690 eur. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 21. Namietal, že uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu populácie na danom území a jej povolenie je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí. Tieto podmienky boli v tomto konaní splnené. 22. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého v „Inštrukcii“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec správneho konania o povolení výnimky, keďže takýmto rozhodnutím nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním iba určovať práva a povinnosti vzťahujúce sa na konkrétne fyzické či právnické osoby. Správne orgány nemohli vychádzať z komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, keďže takýto dokument nebol schválený. 23. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 tejto smernice sa vyžaduje, aby členské štáty prijali plány len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000 a to iba „v prípade potreby“. Príloha č. 2 dokumentu vypracovaného Európskou iniciatívou pre veľké šelmy môže slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy, ale nejde o podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch. 24. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa, príloh k žiadosti a zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára Správy NAPANT. Zo stanoviska ŠOP SR vyplýva, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v územiach európskeho významu bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti lokality, v ktorej ŠOP SR usmrtenie navrhla. ŠOP SR v stanovisku konštatovala vznik škôd na zdraví človeka, nebezpečné strety človeka s medveďom hnedým najmä v blízkosti intravilánov obcí a ľudských obydlí a vznik škôd na majetku človeka. 25. Na podporu tvrdenia, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, žalovaný citoval jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia. Zároveň podotkol, že rešpektuje potrebu aplikovania príslušných ustanovení Smernice o biotopoch, a preto pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého dbá o to, aby bolo zabezpečené dlhodobé udržanie vývoja populácie medveďa hnedého na území SR a aby bola zachovaná prirodzená pohlavná a veková štruktúra populácie. Na základe tejto skutočnosti sú každoročne povoľované výnimky na usmrtenie medveďa hnedého len v obmedzenom rozsahu a za prísne stanovených podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany tohto druhu. 26. Žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal s návrhom žalobcu na prijatie riešení, ktoré budú plniť úlohu prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synantropizácie, keď konštatoval, že s nimi súhlasí, avšak v tomto konaní ich nemožno aplikovať. Pokiaľ dochádza k synantropizácii a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase riešiť situáciu inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zabezpečenie odpadkov a agrocenóz špeciálnych zberných nádob, resp. elektrických ohradníkov, sú opatreniami, ktoré môžu do istej miery v budúcnosti zamedziť synantropizácii medveďov v lokalitách s ľudskými sídlami, avšak predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky. To znamená, že nejde o alternatívu, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd. 27. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. 28. Žalovaný na pojednávaní zotrval na názore vyslovenom v písomnom vyjadrení k žalobe poukazujúc na obsah administratívneho spisu a podklady k napadnutému rozhodnutiu preukazujúce dôvodnosť povolenia výnimky. IV. Posúdenie veci 29. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 34. Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 35. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 10.04.2015 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Je nesporné, že žalobcovi boli tieto podklady v priebehu konania doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko umožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, súd uvádza, že komplexný plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite. 37. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 38. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. 39. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 40. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b): a) v záujme ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a ochrany biotopov; b) pri predchádzaní závažným škodám najmä na úrode, dobytku, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve a iných typoch majetku; c) v záujme zdravia verejnosti a verejnej bezpečnosti alebo z iných naliehavých dôvodov prvoradého verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a ktoré majú priaznivé dôsledky pre životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, pri opätovnom osídlení určitého územia populáciami druhov alebo pri opätovnom zavedení druhov v rámci ich pôvodných areálov a pre rozmnožovateľské postupy potrebné na tieto účely, vrátane umelého rozmnožovania rastlín; e) pri povoľovaní odberu alebo držby určitých jedincov druhov z prílohy IV v obmedzených počtoch stanovených príslušnými národnými orgánmi, na základe výberu, v obmedzenom rozsahu a za prísne kontrolovaných podmienok. 41. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že čl. 16 Smernice o biotopoch týkajúci sa podmienok na povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bol prevzatý do zákona č. 543/2002 Z. z. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že obsah ochrany medveďa hnedého nemožno posudzovať podľa hľadísk ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z., ktoré sú rozdielne ako hľadiská ustanovené Smernicou o biotopoch, nedôvodná. V tejto súvislosti súd dodáva, že dokument zverejnený na internetovej stránke ŠOP SR, na ktorý poukazoval žalobca, nie je vzhľadom na jeho odporúčací charakter právne záväzný. 42. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 43. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 44. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1682/2015 zo dňa 10.04.2015 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica, pričom uviedla: „Za odôvodnené považujeme pravidelné prenikanie mladších jedincov do intravilánu obce Závažná Poruba a Iľanovo, rekreačnej oblasti Opalisko, čo predstavuje riziko možných nebezpečných stretov a výraznú nespokojnosť miestneho obyvateľstva s aktuálnym stavom a jeho negatívny postoj k ochrane medveďa.“ 45. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Poludnica je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. 46. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v obytných a chatových oblastiach. Aj napriek absencii zmienky o skladbe súčasnej populácie medveďa hnedého na území poľovného revíru Poludnica, mali správne orgány podľa názoru súdu za preukázané, že neexistuje iná alternatíva ako povolenie výnimky. Súd pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade by to nebolo efektívne. Dokument vypracovaný Združením majiteľov lesov, pozemkové spoločenstvo Závažná Poruba, preukazuje, že obyvatelia danej lokality vykonali kroky na zabezpečenie správneho nakladania s odpadmi v blízkostí chát a rekreačných zariadení. 47. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ani preventívne opatrenie spočívajúce v použití elektrických ohradníkov nebolo efektívne a medvede spôsobili škody na včelstvách. Vzhľadom na synantropizáciu medveďov hnedých v danej lokalite by vytvorenie zón s regulovaným poľovným a lesným hospodárením predstavovalo možné riešenie do budúcnosti pokiaľ ide o nových jedincov, ale nie riešenie aktuálnej situácie. Jedinci žijúci v tejto lokalite sú už navyknutí chodiť do intravilánu obce a ani oplotenie by ich neodradilo. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia za zákonné. 48. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť a jej doplnenie predložením upozornenia Obce Závažná Poruba na zvýšený výskyt medveďa v jej okolí, fotodokumentácie, stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a ambulantnej správy spolu s prehlásením U. L., ktorý bol v poľovnom revíri Poludnica, časť Záskočie napadnutý medvedicou. Aj záber z priemyselnej kamey v Závažnej Porube preukazuje, že medveď hnedý sa pohybuje dokonca v blízkosti ľudských obydlí. 49. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 50. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. 51. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 52. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 53. Krajský súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 54. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 55. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 56. Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. 57. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 58. V súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúcim sa zastavenia konania z dôvodu neplatnosti povolenia výnimky na odstrel, súd poukazuje na publikované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, v ktorom je uvedené, že „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania... Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Z citovaného stanoviska vyplýva povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie a nie povinnosť súdu zastaviť konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tak, ako to nesprávne aplikujú niektoré senáty či už krajského alebo najvyššieho súdu vychádzajúc zrejme z návrhu stanoviska, ktoré však bolo prijaté v znení ako je uvedené vyššie v tomto bode. 59. Napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda súd stotožnil s názorom vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti výnimky a podľa názoru súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“ 60. Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (04.09.2015) a jej platnosť trvala do 30.11.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 05.11.2015. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru súdu aj neskôr, o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením konania v prípade, kedy sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z dôvodu uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k účelovému postupu súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 30.11.2015 a po tomto dátume. Prieskum nemôže byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie zastaviť. 61. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). 64. Predseda senátu sa súčasne zaoberal posúdením žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby. Súd pri posudzovaní žiadosti vychádzal z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žaloby ustanovené v § 185 S.s.p, nakoľko konanie nebolo zastavené, žaloba bola nedôvodná a povolená výnimka už bola navyše zrealizovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave postupoval v súlade s § 188 S.s.p. a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným v treťom výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.