Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201973 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201973.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX, U. L., P. 8, zastúpený: JUDr. Alexander Fuchs, advokát, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX-XXX. zo dňa 08.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa 08.10.2015 a rozhodnutie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-XX-X/XX-XXXX zo dňa 23.07.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Z. väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj Z.) č. GR Z.-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. X písm. c/ zák. č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov L. zboru, U. informačnej služby, Z. väzenskej a justičnej stráže U. republiky a Z. polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XX/XXXX Z.z.). Z. v žalobe uviedol, že o obnovu konania, ktoré skončilo jeho právoplatným prepustením zo služobného pomeru realizovaným personálnym rozkazom riaditeľa E. na výkon trestu odňatia slobody a E. na výkon väzby v I. č. XX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím R. riaditeľa Z. o odvolaní č. R.-X-X- X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, požiadal prvý krát návrhom doručeným dňa XX.XX.XXXX. Na tento návrh reagoval generálny riaditeľ právnym aktom, ktorý nemal všetky formálne náležitosti rozhodnutia, pretože bol koncipovaný ako prípis č. R.-XX-XX/XX-XXXX z XX.XX.XXXX. O. právny akt považoval žalobca za rozhodnutie o jeho návrhu na obnovu konania, hoci chýbali niektoré formálne náležitosti rozhodnutia, keďže nebola osobitne uvedená výroková časť (enunciát), časť obsahujúca odôvodnenie výroku a celkom absentovalo poučenie o prípustnosti riadneho opravného prostriedku. Z. súhlasil s tým, že ním predložený znalecký posudok L.. W. zo dňa XX.XX.XXXX naozaj nebol dostatočným podkladom pre povolenie obnovy konania, keďže znalkyňa sa v posudku vyjadrovala k duševnému stavu žalobcu v čase podania tohto posudku, teda nie v čase, keď došlo k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Preto podal žalobca nový návrh na obnovu konania dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému priložil doplnenie znaleckého posudku L.. W. z XX.XX.XXXX, ktoré zaujímalo stanovisko k zdravotnému stavu žalobcu existujúcemu v čase, keď bol prepustený zo služobného pomeru. V novom návrhu výslovne súhlasil so záverom uvedeným v prípise generálneho riaditeľa Z. zo dňa XX.XX.XXXX, že v návrhu doručenom dňa XX.XX.XXXX žalobca neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť ku zmene personálneho rozkazu o jeho prepustení. L. generálneho riaditeľa teda vzhľadom na jeho obsah považoval za konečné vybavenie návrhu na povolenie obnovy konania doručeného dňa XX.XX.XXXX. Z. ďalej uviedol, že v priamom protiklade s jeho výslovne prejavenou vôľou nebola jeho žiadosť o obnovu konania zo dňa XX.XX.XXXX považovaná za novú žiadosť, ale za akési „doplnenie“ údajne pôvodného návrhu na obnovu konania zo dňa XX.XX.XXXX. O skoršom návrhu doručenom dňa XX.XX.XXXX sa teda napadnutým rozhodnutím rozhodlo znova, hoci už o ňom bolo rozhodnuté prípisom zo dňa XX.XX.XXXX. Z. potvrdením prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní odobril taký postup, ktorým sa rozhodlo o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s doplnením návrhu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom nijako nereflektoval na žalobcovu námietku, že o návrhu na obnovu konania zo dňa XX.XX.XXXX bolo rozhodnuté prípisom z XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalobcu správne mal byť predmetom konania jeho návrh zo dňa XX.XX.XXXX, ako to výslovne vyplývalo z jeho obsahu. V uvedenom postupe správneho orgánu je podľa názoru žalobcu potrebné vidieť takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z. ďalej namietal nesprávne právne posúdenie jeho návrhu na obnovu konania zo dňa XX.XX.XXXX. L. na znalecký posudok L.. W. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s jeho doplnením zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav žalobcu umožňoval jeho zotrvanie v služobnom pomere. O. okolnosti podľa žalobcu znamenajú, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré neboli v čase pôvodného konania známe. O. nové skutočnosti spočívajú v zásadnom zistení, že jeho zdravotný stav bol v čase prepustenia zo služobného pomeru vyhovujúci potrebám služby, teda že bol diametrálne odlišný od stavu, z akého právoplatný personálny rozkaz o prepustení žalobcu vychádzal. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca poukázal na to, že jeho snaha získať súkromnou cestou znalecký posudok, ktorý by skontroloval závery posudkov tvoriacich základ pre personálny rozkaz, bola komplikovaná a zdĺhavá, pričom v tom zrejme hrala úlohu aj všeobecná neochota znalcov zaujímať kontrolné stanoviská k posudkom podaným v úradnom konaní, na základe súkromnej objednávky účastníka konania. Z. uviedol, že o podanie posudku neúspešne žiadal v marci alebo apríli XXXX J.. L.. T. R., L.., ako aj ďalších odborníkov a to L.. M. Y., Z. X., I. Lukáča, D. R. a iných. D., že ako náhle sa mu podarilo získať posudok L.. W., okamžite podal žiadosť o obnovu konania. Z. nesúhlasil so žalovaným v tom, že v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ mal dôkazy o svojom zdravotnom stave predostrieť už v pôvodnom konaní a že ich predloženie po právoplatnom skončení konania v rámci žiadosti o obnovu konania už apriori nemôže byť akceptovateľné. O. právny názor podľa žalobcu prakticky úplne vylučuje možnosť povolenia obnovy konania v prípadoch, keď dodatočne vyjde najavo, že rozhodujúca skutočnosť, z ktorej sa v právoplatnom rozhodnutí vychádzalo, nebola v skutočnosti naplnená, resp. pravdivá. P. zákona zo strany žalovaného ohľadom neunesenia dôkazného bremena o rozhodujúcej skutočnosti v pôvodnom konaní podľa žalobcu znamená, že ani v budúcnosti, aj keď sa podarí získať dôkaz vyvracajúci prijaté skutkové závery, nebude možné nepriaznivé závery pôvodného právoplatného rozhodnutia anulovať pomocou inštitútu obnovy konania, čo v konečnom dôsledku znamená praktickú negáciu možnosti obnoviť právoplatne skončené konania a tým aj odopretie spravodlivosti (denagatio iustitiae). Z. poukázal na to, že z objektívnych príčin, na ktoré nemal vplyv, nemohol žalobca získať nezávislé posúdenie jeho zdravotného stavu od iných znalcov v skoršom termíne. L. posúdenie veci žalovaným je podľa žalobcu ústavne nekonformné, keďže je v rozpore so základným právom na ochranu práva na inom orgáne podľa čl. XX ods. X E. SR. Z. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že generálny riaditeľ Z. riadne posúdil a vyhodnotil podania žalobu vo veci návrhu na obnovu konania, a to aj podanie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré priamo súviselo a dopĺňalo podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalovaného ak by aj súd dospel k záveru, že tieto podania mal prvostupňový orgán pokladať za dva samostatné návrhy, je nutné dospieť k záveru, že prvostupňový orgán tým, že obe podania posúdil a rozhodol o nich v rámci jedného konania o povolenie obnovy, pričom sa dôsledne zaoberal argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom v oboch podaniach, nijakým spôsobom nemohol zasiahnuť do práv žalobcu. W. žalobcom predložený dôkaz, či už v rámci podania zo dňa XX.XX.XXXX, alebo podania zo dňa XX.XX.XXXX, bol riadne preskúmaný a vyhodnotený a prvostupňový orgán sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu v oboch podaniach. H. oddeleného rozhodovania správneho orgánu o každom z podaní osobitne preto nevznikla žalobcovi žiadna ujma a neboli mu upreté jeho práva. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie B. súdu SR č.k. XSž/XX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX k výkladu ustanovenia § 250i ods. X O.s.p. a na záver z neho vyplývajúci, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z. ďalej poukázal na to, že žalobca mohol v pôvodnom konaní o prepustenie uplatniť dôkaz (znalecký posudok od iného znalca), pričom tak neurobil. Z. pojem „nové skutočnosti alebo dôkazy“ možno na účely obnovy konania chápať a vykladať len tak, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali už v čase konania o prepustení. Ak určité skutočnosti nastali až po právoplatnosti rozhodnutia o prepustení, nie sú dôvodom na obnovenie konania. Z. predložený znalecký posudok nie je podľa žalovaného novou skutočnosťou alebo dôkazom, nakoľko bol vykonaný po skončení konania o prepustení, hoci si žalobca mohol tento dôkaz zabezpečiť aj v priebehu pôvodného konania. Z. predložený dôkaz o psychickej spôsobilosti (ev. č. XX/XX/XXXX) vydaný pre potreby výkonu práce zamestnanca U. taktiež nemožno podľa žalovaného považovať za nový dôkaz, pretože v zmysle § X45 ods. 2 zák. č. XX/XXXX Z.z. sa návrh na obnovu konania podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt dozvedel o dôvodoch obnovy konania, pričom žalobca predmetným dokladom preukázateľne disponoval už v roku XXXX. Podľa žalovaného aj doložené kópie potvrdení o snahe žalobu vykonať dôkazy formou vypracovania kontrolného znaleckého posudku v období marca a apríla XXXX žalobca mohol a mal uplatniť taktiež počas pôvodného konania. C. orgán, ktorý vtedy preskúmaval rozhodnutie o žalobcovom prepustení, by na základe takýchto dôkazov predĺžil lehotu na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § X43 ods. 2 zák. č. XX/XXXX Z.z. až do riadneho zistenia skutočného stavu veci. Z. žalovaný poukázal na to, že pri psychologickom vyšetrení v podobných prípadoch sa postupuje podľa G. generálneho riaditeľa Z. č. XX/XXXX o psychologickej činnosti v Z. väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného v § 9 ods. X definuje osobu oprávnenú robiť kontrolné psychologické vyšetrenia - klinický psychológ určený na túto činnosť v nemocnici pre odsúdených. V prípade žalobcu bol záver z psychologického vyšetrenia následne preskúmaný psychológom skupiny psycho-diagnostickej a konzultačnej činnosti E. na výkon väzby v X. X., ktorý je zároveň aj súdnym znalcom v odvetví klinická psychológia pre deti a dospelých, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov T. spravodlivosti SR. Vzhľadom na to, že žalobca podľa názoru žalovaného neuviedol v odvolaní skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. W. súd v X. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ X50f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa XX.XX.XXXX. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že personálnym rozkazom č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaným riaditeľom E. na výkon trestu a odňatia slobody a E. na výkon väzby v I., bol žalobca prepustený podľa § X92 ods. 1 písm. c/ zákona č. XX/XXXX Z.z. zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Z., nakoľko podľa posudku klinického psychológa zo dňa XX.XX.XXXX nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. C. proti tomuto rozhodnutiu generálny riaditeľ Z. rozhodnutím č. R.-X-X-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán konštatoval, že z dôvodu objektívneho zistenia skutkového stavu a ustálenia záveru posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia dal v odvolacom konaní vykonať preskúmanie protokolu zo dňa XX.XX.XXXX psychológom skupiny pre psycho-diagnostické a konzultačnej činnosti E. na výkon väzby v X. X. mjr. L.. T. X., ktorá je zároveň súdnym znalcom v odvetví klinická psychológia pre deti a dospelých, pričom o preskúmaní protokolu bol žalobca písomne informovaný. J. XX.XX.XXXX bolo R. riaditeľstvu Z. doručený návrh žalobcu na obnovenie právoplatne skončeného konania o jeho prepustení zo služobného pomeru podľa § X92 ods. 1 písm. c/ zákona č. XX/XXXX Z.z., ku ktorému mal doložiť doklad o psychickej spôsobilosti ev. č.: XX/XX/XXXX (v administratívnom spise sa nenachádza) a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný L.. Q. W., súdnou znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia, poradenská psychológia a psychológia sexuality. I. zo dňa XX.XX.XXXX generálny riaditeľ Z. žalobcovi oznámil, že návrh na povolenie obnovy konania neakceptuje, pretože v návrhu neuviedol také skutočnosti a dôvody, ktoré by žalobcovi alebo služobnému úradu neboli bez žalobcovej viny známe v čase konania o prepustení, nemohol by ich žalobca uplatniť a ktoré by zároveň mali podstatný vplyv na rozhodnutie. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne požiadal o obnovu konania. V návrhu uviedol, že nakoľko znalecký posudok L.. Q. W. zo dňa XX.XX.XXXX diagnostikoval aktuálny zdravotný stav žalobcu, nevyplývala z neho žiadna nová skutočnosť ohľadom jeho zdravotného stavu existujúceho v čase prepustenia zo služobného pomeru. U. preto so záverom, podľa ktorého neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť ku zmene personálneho rozkazu. J. ďalej, že požiadal L.. W. o doplnenie znaleckého posudku a žiadal o vyjadrenie sa znalkyne k jeho zdravotnému stavu existujúcemu v čase, keď bol prepustený zo služobného pomeru. Z doplnenia znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX (pripojeného k návrhu) podľa žalobcu vyplýva, že jeho súčasný zdravotný stav je podľa názoru znalkyne totožný so stavom, v akom sa nachádzal v čase prepustenia zo služobného pomeru. Zo znaleckého posudku a jeho doplnenia možno podľa žalobcu vyvodiť novú, predtým neznámu skutočnosť existujúcu v čase jeho prepustenia zo služobného pomeru, a to že v inkriminovanom čase nebol z odborného hľadiska nespôsobilý na výkon ďalšej služby, to znamená, že personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru neobstojí a nemal byť vôbec vydaný. G. č. GR Z.-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX generálny riaditeľ Z. obnovu predmetného konania nepovolil. C. proti tomuto rozhodnutiu minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 245 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Podľa ods. X návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa ods. X v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podľa ods. X proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Podľa § 250i ods. X O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či v prípade žalobcu vyhodnotil žalovaný splnenie podmienok pre povolenie obnovy konania v súlade so zákonom a či postup správnych orgánov oboch stupňov pri vybavovaní návrhu na povolenie obnovy nebol postihnutý takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. N. obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom slúžiacim predovšetkým k náprave skutkových omylov, ktorých sa správny orgán v konaní dopustil, najmä keď vychádzal z neúplných alebo z nepravdivých skutočností a dôkazov. L. povolenia obnovy právoplatne skončeného konania na návrh účastníka je preukázanie novej skutočnosti alebo dôkazu, ktoré boli zistené až dodatočne po skončení konania, účastníkovi alebo jeho nadriadenému neboli bez zavinenia účastníka v čase konania známe a preto nemohli byť v konaní uplatnené a zároveň by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v právoplatne skončenej veci. V návrhu na obnovu konania je potrebné uviesť dôvody obnovy a dôkazy o včasnosti podaného návrhu. O návrhu na obnovu konania je služobný orgán povinný vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 241 zákona č. XX/XXXX Z.z., proti ktorému je prípustné odvolanie. Z. vo svojich návrhoch na obnovu konania zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX za novú skutočnosť alebo dôkaz odôvodňujúci povolenie obnovy označil znalecký posudok L.. Q. W., súdnej znalkyne zapísanej v zozname znalcov vedenom T. spravodlivosti SR pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia, zo dňa XX.XX.XXXX (pôvodný návrh zo dňa XX.XX.XXXX) a jeho doplnenie zo dňa XX.XX.XXXX (neskorší návrh zo dňa XX.XX.XXXX). Z. posudok a jeho doplnenie tvoria jeden celok, nakoľko znalkyňa o doplnení posudku v plnom rozsahu poukazuje na nálezy komplexného znaleckého vyšetrenia žalobcu a na jeho závery, v plnom rozsahu na nich zotrváva, pričom v doplnení len konštatuje, že všetky diagnostikované psychické funkcie, procesy a stavy sú u žalobcu z psychologického hľadiska totožné s nálezom L.. H. A. zo dňa XX.XX.XXXX (na tento nález poukazoval žalobca v personálnom konaní o prepustení zo služobného pomeru), tieto podľa výsledkov vyšetrovania nie sú v žiadnych ukazovateľoch zmenené v čase znaleckého vyšetrenia a teda nemohli byť zmenené ani v čase kontrolných vyšetrení (a následného prepustenia žalobcu zo služobného pomeru). Z. konštatuje, že v osobnostnom profile žalobcu v čase znaleckého vyšetrenia nie sú diagnostikované problémové oblasti, z psychologického hľadiska je žalobca osobnostne a intelektovo nadštandardne disponovaný pre výkon zodpovedného pracovného zaradenia, s veľmi dobrou perspektívou kariérneho rastu, psychicky je plne spôsobilý bez pozitívneho nálezu vo všetkých diagnostikovaných psychických funkciách v procesoch a stavoch, patologické a psychotické zmeny nie sú diagnostikované. Napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa neformálnym listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že jeho návrh na obnovu konania doložený znaleckým posudkom zo dňa XX.XX.XXXX nemožno akceptovať (čo si žalobca interpretoval ako rozhodnutie o jeho návrhu zo dňa XX.XX.XXXX), postupoval generálny riaditeľ Z. podľa názoru súdu správne, keď ďalší návrh na obnovu konania podaný žalobcom dňa XX.XX.XXXX prejednal spolu s pôvodným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodol o ňom dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. GR Z.-XX-X/XX/XXXX. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že týmto postupom nemohlo dôjsť k žiadnej ujme na právach žalobcu, nakoľko obe jeho podania označené ako návrhy na obnovu konania boli riadne prejednané, pričom správny orgán prihliadol v konaní na všetky skutočnosti a dôkazy, o ktoré žalobca svoje podania opieral. V konaní prvostupňového správneho orgánu, ktoré akceptoval ako zákonné i žalovaný, podľa názoru súdu nedošlo k takej vade, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom tento procesný postup ani nemohol žalobcu ukrátiť na jeho právach. L. ide znalecký posudok a jeho doplnenie vypracované znalkyňou L.. Q. W., tento podľa názoru súdu možno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý žalobca bez svoje viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní o prepustení a ktorý mohol mať podstatný vplyv na právoplatné rozhodnutie v personálnom konaní. Je treba poukázať na to, že žalobca sa po vydaní druhostupňového rozhodnutia vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru opakovane neúspešne usiloval o získanie nezávislého kontrolného znaleckého posudku, ktorý by preveril závery služobného klinického psychológa o jeho duševnom stave, čo doložil potvrdeniami niekoľkých znalcov z apríla XXXX, ktorí neakceptovali jeho žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku. Z. vyšetrenia duševného stavu žalobcu použité v prvostupňovom konaní o prepustení, ktoré boli preverené služobným klinickým psychológom v odvolacom konaní (bez opakovaného vyšetrenia žalobcu), sa výrazne líšia od záverov znaleckého posudku L.. Q. W., o ktorý žalobca svoj návrh na obnovu konania opiera. T. znalkyňa vo svojich záveroch odkazuje na predchádzajúci nález vypracovaný L.. H. A. dňa XX.XX.XXXX, pričom konštatuje, že všetky diagnostikované psychické funkcie, procesy a stavy boli pri vyšetrení žalobcu v marci XXXX z psychologického hľadiska totožné s nálezom z roku XXXX. Za týchto okolností je nutné pripustiť, že výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, z ktorých sa vychádzalo v pôvodnom konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, môžu byť mylné, nesprávne alebo neúplné, keďže znalecký posudok L.. Q. W. ich relevantne spochybňuje. W. súd sa nemohol stotožniť so žalovaným, ktorý na jednej strane tvrdí, že žalobca mohol a mal predložiť znalecký posudok týkajúci sa jeho duševného stavu už v pôvodnom konaní o prepustení a na druhej strane uzatvára, že znalecký posudok L.. Q. W. nie je pre účely obnovy konania použiteľný, nakoľko v čase rozhodovania v pôvodnom konaní neexistoval. D. tézy si totiž logicky odporujú. Je zrejmé, že žalobca predmetný posudok nemohol predložiť v pôvodnom konaní, pretože v tom čase jednoducho neexistoval. W. existoval, bol by použitý ako dôkaz v pôvodnom konaní a nie ako dôvod obnovy konania. Z. bez svojej viny získal tento posudok až v roku XXXX a včas ho uplatnil ako dôvod obnovy konania. B. ho preto odmietnuť s tým, že dôvod obnovy by mohol založiť len, ak by bol vypracovaný pred rozhodnutím o prepustení, pretože v tom prípade by ako dôvod obnovy nemohol slúžiť nikdy. W. súd považuje za potrebné zdôrazniť, že klinický záver o duševnej nespôsobilosti príslušníka Z. ďalej vykonávať štátnu službu a na to nadväzujúce rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je nepochybne výrazným zásahom do jeho právneho postavenia, ktorý môže ovplyvniť jeho ďalšie nielen profesionálne uplatnenie. Preto je nutné postupovať pri hodnotení výsledkov skúmania duševného stavu dotknutej osoby obozretne a starostlivo vyhodnotiť všetko, čo môže mať vplyv na správnosť záverov v personálnom konaní. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že postoj žalovaného v predmetnej veci naznačuje praktickú nemožnosť vyvrátiť skutkové závery pôvodného právoplatného rozhodnutia o prepustení prostredníctvom inštitútu obnovy konania, čo vo svojich dôsledkoch môže znamenať pre žalobcu odopretie spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené dospel W. súd v X. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. Z. predložený znalecký posudok samozrejme neznamená, že proces obnovy konania musí nevyhnutne viesť k zmene alebo zrušeniu pôvodného rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Je však v zmysle zákona dostatočným dôvodom na to, aby sa služobný orgán otázkou duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby znovu zaoberal. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. no napriek plnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom, nakoľko jeho právny zástupca si náhradu trov ani po výzve súdu nevyčíslil (§ 151 ods. 1, X O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.