Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/271/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202014 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Richard Kamenický, Bzovícka 24, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/F zo dňa 16.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobcovi, ktorý sa na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzuje ako jednotlivec, bola od 01.02.2006 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška sa menila v závislosti od skutočností rozhodných pre jej poskytovanie. V dôsledku legislatívnych zmien mu bola táto pomoc od 01.06.2014 znížená na sumu 61,60 eur mesačne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj len „úrad“) výzvou zo dňa 08.04.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote troch dní odo dňa jej doručenia preukázal skutočnosti rozhodujúce pre ďalšie poskytovanie a výšku poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Súčasťou výzvy bola „Ponuka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny“ (ďalej aj len „Ponuka 1“), ktorou bolo žalobcovi ako príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi ponúknuté vykonávanie menších obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne pre organizátora, ktorým bolo Kultúrne zariadenie Petržalka, Rovniankova 3, Bratislava a to na obdobie od 04.05.2015 do 30.06.2016. Výzvu žalobca prevzal dňa 23.04.2015. Dňa 28.04.2015 bola úradu doručená Ponuka 1 s výhradou, v ktorej žalobca uviedol, že mu jej obsah nebol dostatočne zrozumiteľný. Zároveň priložil žiadosť o doplnenie informácií týkajúcich sa dostavenia sa na BOZP a tiež poukázal na to, že z miesta jeho bydliska na miesto výkonu činností je väčšia vzdialenosť a skoro tretinu dávky by musel vynaložiť na cestovné náklady. Úrad dňa 04.05.2015 ukončil Ponuku 1 z dôvodu, že žalobca nemá na úhradu cestovných nákladov. Dňa 25.05.2015 si žalobca osobne na úrade prevzal výzvu zo dňa 30.04.2015, aby v lehote troch dní odo dňa jej doručenia preukázal skutočnosti rozhodujúce pre ďalšie poskytovanie a výšku poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Súčasťou výzvy bola „Ponuka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny“ (ďalej aj len „Ponuka 2“), ktorou bolo žalobcovi ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne v organizácii: Základná škola Turnianska, Turnianska 10, Bratislava v období od 10.06.2015 do 31.12.2015. Súčasťou výzvy bolo poučenie žalobcu o tom, že v prípade, ak ponuku odmietne alebo ak po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi, bude mu dávka v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) znížená o 61,60 eur. Úrad tiež uviedol, že nedoručenie tlačiva sa považuje za odmietnutie ponuky. Žalobca na výzvu zo dňa 30.04.2015 reagoval doručením Ponuky 2, ktorú nepodpísal a uviedol, že mu jej obsah nebol dostatočne zrozumiteľný a opätovne žiadal o doplnenie informácií. Úrad rozhodnutím č. K zo dňa 09.07.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňal žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.06.2015. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/F zo dňa 16.09.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou, doplnenou podaním zo dňa 25.12.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že dňa 25.05.2015 si žiadnu výzvu, v ktorej by bola zmienka o trojdňovej lehote, neprevzal, čo je zrejmé aj z úradného záznamu vyhotoveného v tento deň. Z tohto dôvodu podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom poukázal na to, že do dnešného dňa mu nebolo odpovedané na jeho žiadosti o doplnenie informácií zo dňa 28.04.2015 a 08.06.2015, čím sa porušuje jeho právo na slobodný prístup k informáciám. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že žiadal o informácie, ktoré nemajú reálny základ. Prvá otázka, ako si má splniť povinnosť dostaviť sa na školenie BOZP, keď naň nebol zavolaný, má reálny základ. Druhá otázka týkajúca sa refundácie cestovných nákladov bola žalovaným uznaná. Tretia otázka týkajúca sa dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej dlhšie ako 28 dní môže nastať, keďže každý mesiac má menej ako 32 dní. Ďalej citoval § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32, § 46 správneho poriadku namietajúc nesprávny postup žalovaného a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež to, že bol ukrátený na svojich právach a to na práve na informácie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval tým, že vyhodnotil jeho žiadosti o informácie ako nepodstatné, pričom odpoveď mu nedoručil. Tým, že žalovaný neodpovedal na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie a súčasne mu odňal pomoc v hmotnej núdzi, porušil jeho právo na slobodné a informované rozhodnutie. Už z „rozpačitého“ položenia otázok žalobcom je zrejmé, že mu problematika „nútených prác ako protihodnoty za sociálnu pomoc“ nebola jasná. Napriek tomu, že nikdy nevyjadril nesúhlas s prácami, žalovaný to tak pochopil a použil ako dôvod na odňatie pomoci v hmotnej núdzi, čím ho vystavil hrozbe poškodenia zdravia a vyhladovania. Tu vyvstáva otázka, či je ústavné, aby domýšľavosť štátnych orgánov mohla ohroziť život sociálne odkázaného človeka. Podľa žalobcu bolo porušené jeho právo na ľudskú dôstojnosť, nakoľko ho žalovaný pre vlastnú neschopnosť dodržiavať zákony a zákonné lehoty vystavil trestu, ktorý možno považovať za trest smrti vyhladovaním, pričom on žiadal iba informácie potrebné na to, aby sa vedel správne rozhodnúť. Ako občan v hmotnej núdzi nemá prostriedky na účinnú právnu ochranu ani prostriedky na zabezpečenie ako tak dôstojného života, kým súd rozhodne v danej veci. Postavenie žalobcu je iné ako postavenie človeka, ktorý nie je v hmotnej núdzi. Zákony Slovenskej republiky nesmú byť koncipované takým spôsobom, že sociálne odkázaní občania nie sú schopní začať ani prežiť spor so štátom. Aj právne poradenstvo v Centre právnej pomoci je symbolicky spoplatnené. Aj napriek protiústavnosti dobrovoľníckej práce boli žalobcovi predkladané ponuky na odpracovanie si „dobrovoľníckych“ nútených prác, počas ktorých by minul tretinu sociálnej dávky na cestovné do inej časti mesta. Tieto „omyly“ vedú k ohrozeniu jeho života a zdravia, keďže v jeho prípade je sociálnou pomocou iba základná dávka v hmotnej núdzi. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že doručením Ponuky 1 žalobcovi dňa 23.04.2015 spolu s výzvou a poučením o jeho povinnostiach začal úrad správne konanie. Prevzatie týchto dokladov žalobca potvrdil vo svojej žiadosti o doplnenie informácií zo dňa 27.04.2015. Z tejto ponuky bol zrejmý rozsah pracovných činností uskutočňovaných podľa pokynov organizátora a aj ich začiatok. Vo výzve bol vyzvaný, aby vyznačil na prvej strane tlačiva, či ponuku pracovných činností prijíma alebo odmieta a podpísanú ju mal doručiť úradu v lehote troch pracovných dní od jej prevzatia. Zároveň bol vyzvaný, aby sa v prípade jej prijatia dostavil v prvý pracovný deň nasledujúci po jej doručení na miesto výkonu pracovných činností. Z obsahu povinností bolo zrejmé, že sa mal dostaviť na školenie BOZP a bol riadne poučený aj o riešení situácie v prípade dlhodobej práceneschopnosti. Žalobca na základe svojich výhrad Ponuku 1 nepodpísal, pričom úrad akceptoval ním uvedené dôvody v žiadosti o doplnenie informácií zo dňa 27.04.2015 a dal mu ďalšiu ponuku na vykonanie pracovných činností. Z Ponuky 2 je zrejmé, že žalobca mal vykonávať pracovné činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora nachádzajúceho sa v blízkosti miesta jeho bydliska, ako aj to, že BOZP začína dňom 10.06.2015. V tejto ponuke bol uvedený aj kontakt na pani I., u ktorej sa mal hlásiť, ako aj miesto, deň a čas, kedy sa má u nej hlásiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebol dôvod, aby bol žalobca školený o BOZP pred touto lehotou. Dňa 10.06.2015 by ho pani I. inštruovala v jeho činnosti a to aj pri školení BOZP. Žalobca nepodpísal ani Ponuku 2, v žiadosti o doplnenie informácií zo dňa 04.06.2015 odkázal na predchádzajúcu žiadosť o informácie a rozšíril ju o všeobecnú otázku, ako sa bude postupovať pri občanovi v hmotnej núdzi pri dlhodobej práceneschopnosti. Aj napriek tomu, že Ponuku 2 prevzal 25.05.2015, až XX.XX.X. doručil úradu žiadosť o doplnenie informácií zo dňa XX.XX.XXXX. K tvrdeniu žalobcu, že si dňa XX.XX.XXXX neprevzal výzvu, žalovaný uviedol, že keďže sa vo veci vykonávania pracovných činností žalobcom podľa § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. jednalo o jedno prebiehajúce správne konanie, bol so svojimi povinnosťami riadne oboznámený prostredníctvom výzvy pre toto konanie. C. o žiadostiach žalobcu o poskytnutie informácií bolo ukončené vydaním rozhodnutia úradu č. F./F zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému nebolo podané odvolanie. O. konania žalovaného podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nie je predmetom tohto súdneho konania. J. v žiadosti o doplnenie informácií zo dňa XX.XX.XXXX ani v žalobe neuviedol, z akého dôvodu mu vznikajú náklady na prepravu na miesto výkonu pracovných činností, ktoré sa nachádza v blízkosti miesta jeho bydliska. V tejto žiadosti ani v žalobe nie je uvedené, čo je mu nezrozumiteľné na skutočnosti, že mal vykonávať pracovné činnosti v rozsahu XX hodín, ktoré mali začať o X:XX hod. dňa XX.XX.XXXX, pričom sa mal hlásiť u kontaktnej osoby pani I. a v rámci toho mal byť preškolený z K.. Aj o postupe v prípade dlhodobej práceneschopnosti bol dostatočne poučený. IV. O. veci Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. O. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom A. republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 7 ods. X písm. h) zákona č. XXX/XXXX Z. z., možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako XX po sebe nasledujúcich dní. Podľa § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak v odsekoch X a X nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku X sa znižuje o sumu XX,XX eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej XX hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území A. republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu XX hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Podľa § 10 ods. X písm. a) a f) zákona č. XXX/XXXX Z. z., odsek X sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. X písm. a) až c) a e) až h), ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku X písm. c) nebolo ponúknuté. Podľa § X5 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z., pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. U. príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi ako poberateľovi pomoci v hmotnej núdzi boli predložené v zmysle § X0 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. dve ponuky, t. j. O. 1 zo dňa XX.XX.XXXX na výkon menších obecných služieb a O. X zo dňa XX.XX.XXXX na výkon dobrovoľníckej činnosti, pričom ani jednu z týchto ponúk neprijal. V prípade O. X prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s princípmi „dobrej verejnej správy“ a ponuku ukončil s prihliadnutím na námietku žalobcu týkajúcu sa jej nevýhodnosti z dôvodu, že na cestovné náklady by minul tretinu sociálnej dávky. O. správny orgán mu následne predložil O. X. Aj napriek skutočnosti, že miesto výkonu pracovných činností uvedené v O. 2 sa nachádzalo v tej istej mestskej časti, v ktorej žalobca býva a vzdialenosť tohto miesta od jeho bydliska je XXX m pešo, ponuku opäť odmietol. F. prístup žalobcu sa súdu javí ako snaha účelovo sa vyhnúť pracovnej aktivite. U. ponuky považoval súd za zrozumiteľné, nakoľko je z nich zrejmý dátum, miesto a čas výkonu činnosti, taktiež je z nich zrejmé, v akom rozsahu mal žalobca vykonávať pracovné činnosti (v rozsahu XX hodín mesačne) a to podľa pokynov organizátora. V týchto ponukách bol uvedený aj kontakt na kontaktnú osobu (v prípade O. X pani I., u ktorej sa mal hlásiť a ktorá by ho usmernila v ďalšom postupe a poskytla by mu všetky potrebné informácie a to aj ohľadom školenia K.). Vzhľadom na to, že žalobcovi by v prípade prijatia ponuky boli po príchode na miesto výkonu pracovných činností poskytnuté všetky potrebné údaje týkajúce sa K., nebolo potrebné, aby mu ich správne orgány poskytli pred začatím vykonávania pracovných činností. V povinnostiach občana tvoriacich súčasť ponuky bol žalobca poučený aj o riešení situácie, ktorá by mohla vzniknúť v prípade dlhodobej práceneschopnosti občana, ktorý prijal ponuku na výkon pracovných činností. Aj napriek tomu, že v úradnom zázname zo dňa XX.XX.XXXX nie je uvedené, že žalobcovi bola doručená O. X spolu s výzvou a poučením o jeho povinnostiach, súd nevidí dôvod spochybňovať ich existenciu a vedomosť žalobcu o ich obsahu, nakoľko už súčasťou O. X na vykonávanie pracovných činností bola aj výzva a poučenie o povinnostiach občana. S povinnosťami občana, ktoré sú rovnaké pri každej ponuke úradu, bol žalobca riadne oboznámený už pri O. 1. J. teda mal vedomosť aj o povinnosti preukázať na výzvu požadovanú skutočnosť v lehote troch dní, ktorú určil úrad v zmysle § X8 ods. 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z.. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia práva na slobodný prístup k informáciám tým, že mu nebolo odpovedané na jeho žiadosti o doplnenie informácií zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného vo veci týkajúcej sa žiadostí žalobcu o poskytnutie informácií, ale je ním preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vo veci odňatia pomoci v hmotnej núdzi. E. námietky by žalobca mohol uplatniť v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu č. F./F zo dňa XX.XX.XXXX, ale iba v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. G. súhlasiť so žalobcom, že aj napriek tomu, že nevyjadril nesúhlas s ponúkanými činnosťami, mu bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko v správnom konaní bol poučený o tom, že nedoručenie tlačiva v určenej lehote troch dní bude považované za odmietnutie ponuky, čo bude mať za následok zníženie pomoci v hmotnej núdzi o sumu XX,XX eur. Vzhľadom na to, že žalobca O. X osobne prevzal dňa XX.XX.XXXX a tlačivo s výhradou doručil až dňa XX.XX.XXXX, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď jeho vyjadrenie považoval za odmietnutie ponuky a v súlade so zákonom pristúpil k odňatiu pomoci v hmotnej núdzi. E. postupom nebolo porušené právo žalobcu na ľudskú dôstojnosť. K otázke ústavnosti odňatia pomoci v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia ponúkaných prác ako aj k otázke, či takýmto postupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo strany štátu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, sa vyjadril X. súd A. republiky v náleze č. k. PL. ÚS X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konštatujúc: „X. súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. XX v spojení s čl. XX ods. X ústavy, treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom A. republiky), kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť si pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Z pohľadu ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. XX ods. X ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.“ X. súd A. republiky tiež konštatoval, že požiadavka výkonu činností ustanovených v § 10 ods. X písm. a) až c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi „obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu, ani nepredstavuje taký intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských práv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva. F. závery nepreukázali ani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak vylúčenie svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho štátu.“ Z vyššie citovaného nálezu X. súdu A. republiky vyplýva ústavná akceptovateľnosť právnej úpravy aplikovanej v napadnutom rozhodnutí, ako aj jej odôvodnenosť, racionalita i spravodlivosť. F. názor vychádza aj z účelu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je koncipovaný v dôvodovej správe k zákonu č. XXX/XXXX Z. z., ktorým je upraviť legislatívny rámec podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. „V. sa kladie na to, aby bola v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečovaná adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou...“. V osobitnej časti B dôvodovej správy je tiež uvedené, že: „S cieľom zníženia dlhodobého pasívneho zotrvávania v systéme pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby za každého plnoletého člena domácnosti sa výška dávky znížila, ktorý sa mesačne v rozsahu minimálne XX hodín nezúčastní výkonu menších obecných služieb, dobrovoľníckych činností, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov.“ Z dôvodovej správy vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť poskytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou občana na riešení svojej životnej situácie. Q. účasť občana prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti podľa názoru súdu prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k znovuosvojeniu si pracovných návykov, k zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu práce a tým k zvýšeniu možnosti dostať sa z hmotnej núdze. Je potrebné dodať, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. nespadajú pod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle V. M. organizácie práce č. XX o nútenej alebo povinnej práci. G., úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti motivovať občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke v hmotnej núdzi. Po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z. z. a ich postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. E. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.