KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/308/2015 z 12. 9. 2016

Stav rozhodnutia: zrušené

Toto rozhodnutie bolo zrušené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 7Sžk/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015202050.1 (24. 04. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. septembra 2016, sp. zn. 5S/308/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015202050.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202050
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202050.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny
Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, zastúpený:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bratislave, Staromestská č.
6, Bratislava, za účasti V. W., I. M. č. XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: OU-BA-OOP3-2015/082195-NMT zo dňa 28.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

/ Pribratý účastník listom doručeným Okresnému úradu v Bratislave, odbor starostlivosti o životné
prostredie dňa 20.05.2015 požiadal o súhlas a vyjadrenie k umiestneniu plávajúceho zariadenia a
k dodatočnému stavebnému povoleniu vyväzovacích prvkov plávajúceho zariadenia v Jaroveckom
ramene na polohe č. 52 SEV s evidenčným označením plavidla SK-4-14065 podľa § 68 písm. w/ zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

2/ Žiadateľom predložené podanie obsahovalo vyžadované podklady pre vydanie súhlasu, to:
správny poplatok, projektovú dokumentáciu vyväzovacích prvkov, geometrické zameranie vyväzovacích
prvkov v systéme JTSK, súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., súhlasné
stanovisko Vodohospodárskej výstavby, a.s., lodné osvedčenie, schválený povodňový plán, odborné
stanovisko Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja a správny poplatok v sume 10 eur.

3/ Správca vodného toku Dunaj Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. v stanovisku č. 5203-210/2015-
GE zo dňa 09.04.2015 vyslovil súhlas so státím plávajúceho zariadenia SK-4-14065 na polohe č. XX v
B. ramene vodného toku Dunaj za požiadaviek, ktoré uviedol v bode 1 - 10 svojho stanoviska.

4/ Súhlasné stanovisko bolo podané k žiadosti aj Vodohospodárskou výstavbou, š.p. Bratislava listom
č.j. 1200/2015 zo dňa 10.03.2015 s tým, že zároveň táto dala zákaz akýchkoľvek aktivít na priľahlej
časti pozemku, to znamená akékoľvek úpravy terénu, výrub stromov a zelene, umiestňovanie altánkov,
suchých WC, zábradlia, ohrady a pod.



5/ Na podnet OÚ BA vydala k predmetu konania stanovisko aj Štátna ochrana prírody SR, regionálne
centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej len „ŠOP SR BA“) č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014
podľa § 28 ods. 4 zákona k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v
Jarovskom ramene Dunaja, r.km 1855,00 na integritu územia“. ŠOP SR BA sa vyjadrila, že navrhovaná
činnosť - umiestnenie celkom 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré
je súčasťou SKCHVÚ007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany
uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených podmienok:

1/ zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov,

2/ do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz
odpadu z nich,

3/ parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu a nie v trávnatom poraste,

4/ neexpandovať na cudzie pozemky,

5/ odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky,
ohniská, skládky dreva a pod.,

6/ do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú
výsadbu realizovať len na základe konzultácie so ŠOP SR, Regionálne centrum ochrany prírody
Bratislava. Podkladom tohto odborného stanoviska orgánov ochrany prírody kraja bolo stanovisko ŠOP
SR v Banskej Bystrici listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014.

6/ Kvôli objasneniu veci v súlade s ustanoveniami zákona ako aj Správneho poriadku, orgán ochrany
prírody OÚ BA nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktoré predvolal
všetkých účastníkov konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa oboznámili s predmetom
konania, doterajšími podkladmi a uplatnili svoje pripomienky a námety k návrhu žiadateľky. Na ústnom
pojednávaní a ohliadke konajúci orgán verejnej správy nezistil žiadne skutočnosti preukazujúce, že
pri prevádzke plávajúceho zariadenia na polohe č. 52 a v jeho bezprostrednom okolí sú vykonávané
činnosti, ktorými by boli poškodzované chránené časti prírody a krajiny, alebo inak dotknuté záujmy
chránené zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe.

7/ Vzhľadom k tomu, že pojednávania a miestnej ohliadky sa nezúčastnili všetky prizvané subjekty, orgán
ochrany prírody so zisteniami z uvedeného konania a podkladmi rozhodnutia oboznámil účastníkov
konania listom zo dňa 06.07.2015 a v súlade s § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku im dal
možnosť v určenej lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia a ich spôsobu
zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

8/ K podkladu rozhodnutia doručilo OÚ BA v určenej lehote svoje stanovisko len Lesoochranárske
združenie VLK, keď vyjadrilo nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia
umiestneného na polohe č. 52 v Jarovskom ramene rieky Dunaj z dôvodu, že umiestnenie plávajúcich
zariadení je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území a udelenie súhlasu nie je v záujme
ochrany biotopov európskeho alebo národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Na
podporu týchto svojich tvrdení LZ VLK neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy.

9/ Na základe podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a
krajiny OÚ BA konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku parc. č. XXX/XXX,
druh pozemku „vodné plochy“ v kat. úz.., mimo zastavané územie obce a v území s prvým stupňom
ochrany podľa § 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny
podľa druhej časti zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXXX/X, druh pozemku
„ostatné plochy“ v kat. úz. P., mimo zastavaného územia obce, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej
oblasti V. luhy (ďalej len „CHKO“) s druhým stupňom ochrany podľa § 13 zákona - hranica územia
CHKO prechádza južným okrajom Jarovského ramena. Navrhovaná činnosť je zároveň situovaná v
území, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000) - v chránenom
vtáčom území Dunajské luhy SKCHVÚ007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s
prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. 52 nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č.



440/2008 Z.z., v znení neskorších predpisov, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy
zakázaná. Podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP 1994)
sa poloha č. 52 na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské
luhy, ktorého funkčnosť však nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená.

10/ Keďže po ukončení správneho konania podľa zákona a Správneho poriadku konajúci orgán verejnej
správy prvého stupňa Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej
správy ochrany prírody okresu nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že
v prípade státia plávajúceho zariadenia na polohe č. 52 Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú
splnené podmienky na vydanie súhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie, ktoré by mohlo byť dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa § 82 ods. 1
zákona, žiadosti žiadateľky V. W. vyhovel a rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2015/48994-8/POS zo dňa
20.07.2015 podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z.z. prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia
V. W., trvale bytom Hany M. XX, Bratislava, súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č.
SK-4-14065 umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 52, vyviazaného na pozemku
C-KN parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. vydal s tým, že zároveň v súlade s ust. § 82 ods. 2 zákona určil
podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako ich
uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia pod bodom 1 - 7. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia
bol vydaný na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 05.05.2019.

11/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podalo odvolanie Lesoochranárske združenie VLK z dôvodov,
ktoré odôvodnilo odkazom na stanovisko zo dňa 13.07.2015, majúc za to, že správny orgán sa podľa jeho
úvahy nijakým spôsobom nevysporiadal s informáciami uvedenými v jeho stanovisku k podkladom. Má
za to, že toto rozhodnutie o vydanie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia je neodôvodnené bližšie
nekonkretizoval a nie je podľa neho ani v záujme ochrany prírody a krajiny v danom území, pretože
predstavuje neodôvodnený zásah do biotopov chránených druhov, opäť bez bližšej konkretizácie, v čom
tento zásah má spočívať.

12/ Odvolanie Lesoochranárskeho združenia VLK žalovaný rozhodnutím č.: OÚ-BA-
OOP3-2015/082195-NMT zo dňa 28.09.2015 zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, keď sa stotožnil celkom s jeho závermi aj v zásade s argumentáciou ako
bola v prvostupňovom rozhodnutí uvedená.

II.
Žaloba

13/ Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

14/ Namietal, že rozhodnutie orgánov verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci.

15/ Žalobca opätovne odkázal na obsah svojho vyjadrenia k žiadosti zo dňa 13.07.2015 (znovu bez
jeho konkretizácie) ako aj na odvolanie zo dňa 28.07.2015. Zotrváva na tom, že udelenie súhlasu nie
je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu, ani v záujme ochrany chránených
druhov. Predovšetkým poukázal na to, že zariadenie, ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza
v CHVÚ Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu - SKÚEV 0269
Ostrovné Lúčky. Jedná sa o územie, ktoré je zaradené do návrhu doplnenia území NATURA 2000 ako
rozšírenie európskeho významu Bratislavské luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91 E0* lužné
vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150 prirodzené eutrofné a mezotrofné
stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených alebo cievnatých rastlín typu magnotpotamion
alebo hydrocharition a prioritného biotopu suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom
substráte, s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, ktorých zastúpenie v sieti chránených
území NATURA 2000 vyhodnotila Európska komisia ako nedostačujúce.

16/ Žalobca v súvislosti s odborným stanoviskom ŠOP SR zo dňa 12.01.2015 má za to, že negatívny
vplyv udelenia súhlasu na predmet ochrany nemožno vylúčiť a v predmetnom konaní ani nie je



predmetom posúdenia, aký negatívny vplyv by mala likvidácia 226 plavidiel, ale posúdenie skutočností, či
vydanie súhlasu na státie predmetného plávajúceho zariadenia je v súlade so záujmami ochrany prírody.

17/ V súvislosti s námietkami žalobcu v žalobe, že v rozhodnutí žalovaného chýba zhodnotenie
odvolacích námietok a preto považuje za nepostačujúce konštatovanie žalovaného, že v odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti. To ale nezbavovalo žalovaného povinnosti uviesť prečo považuje
v kontexte námietok predkladaných žalobcom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu za
zákonné. Pripomenul, že dôvody boli uvedené už v jeho vyjadrení zo dňa 13.07.2015, na ktoré v odvolaní
odkázal. Keďže má za to, že napadnutými rozhodnutiami sa založil stav, ktorý povedie k ďalšiemu
konfliktu so záujmami ochrany prírody, za tohto stavu nemožno konštatovať, žeby záver o tom, že neboli
zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nevydanie súhlasu, bolo možno považovať za správny.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú.

19/ Žalovaný ako príslušný odvolací orgán po tom, čo komplexne preskúmal rozhodnutie č.: OU-BA-
OSZP3-2015/48994-8/POS zo dňa 20.07.2015, ktorým Okresný úrad, OSŽP vydal súhlas podľa §
68 písm. w/ prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia V. na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“
č. SK-4-14065, umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. 52, vyviazaného na
pozemku C-KN parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. a rozhodnutie č.j.: OU-BA-OOP3-2015/082195-NMT zo
dňa 28.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2015, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu tvrdí, že tieto nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom
boli zabezpečené procesné práva účastníkov a v legitímnom postupe boli vydané vecne správne
rozhodnutia.

20/ Žalobca neuviedol ani v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali
porušenie platných právnych predpisov zo strany Okresného úradu, OOP a Okresného úradu, OSŽP.

21/ Preto žalovaný naďalej zastáva názor, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia Okresného
úradu, OSŽP č.j.: OU-BA-OSZP3-2015/48994-8/POS zo dňa 20.07.2015 postupoval správne a rozhodol
podľa § 46 zákona o správnom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo podľa jeho názoru vydané na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, toto je zákonné a má predpísané náležitosti.

IV.
Posúdenie veci

22/ Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov a dospel
k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so
zákonom a preto žalobu je treba podľa § 190 SSP zamietnúť.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie
starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy
a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické
útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä
obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a
užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany je
zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným
skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviská, čerpacie stanice,
garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zákona, na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané
vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako.

Podľa § 67 písm. h/ zákona, okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť
výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v
chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné
pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany,
ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2.

Podľa § 68 písm. w/ zákona, okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na
státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.

Podľa § 82 ods. 12 zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon
činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán
určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť
ich časovú platnosť.

23/ Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z.z. a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti
orgánov štátnej správy a obcí, povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny.
Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany
rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo
udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý
má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo
zakázaných činností.

24/ Zákon zároveň taxatívnym spôsobom vymenuváva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na
ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činností, ktoré
sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja
je v zmysle § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. oprávnený rozhodovať o výnimke zo zakázaných
činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobmedzuje
obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený. Vzhľadom na
to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, je súd toho názoru, že poveril orgán
verejnej správy určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon
tu prenechal orgánu verejnej správy diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou
voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy posudzuje
každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd
rozhodnutie preskúmava len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí
a hľadísk stanovených zákonom.

25/ Na druhej strane, ani orgán verejnej správy nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle.
Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť
postupu orgánov verejnej správy v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (pozri napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa
prejavila napr. v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo
v tom, že orgán verejnej správy rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne



(zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o
ochrane prírody uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.

26/ V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované, že
plávajúce zariadenie „hausbót“ je umiestnené na pozemku parc. č. XXXX/X, na polohe č. 52 od roku
XXXX, na B. ramene rieky Dunaj v kat. úz. P. mimo zastavané územie obce a v území s prvým stupňom
ochrany podľa § 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa
druhej časti zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na parcele č. XXXX/X, druh pozemku „ostatné
plochy“, kat. úz. P., mimo zastavaného územia tejto obce, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti
Dunajské luhy s druhým stupňom ochrany podľa § 13 zákona - hranica územia CHKO prechádza južným
okrajom Jarovského ramena. Navrhovaná činnosť je zároveň situovaná v území, ktoré je súčasťou
súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 - v Chránenom vtáčom území Dunajské
luhy SKCHVÚ007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto
zariadenia na polohe č. 52 nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z.z.,
ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, v znení neskorších predpisov, zakázaná.

27/ Podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SŽP, 1994) sa poloha
č. 52 na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého
funkčnosť však nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená.

28/ Súd v danom prípade preskúmal rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a obsah
na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch
stupňov nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z.z.
svojvoľne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že orgán verejnej správy spoľahlivo zistil skutkový stav
danej veci, v konaní nevychádzal len z tvrdení pribratého účastníka ako žiadateľa a ním predloženej
písomnej dokumentácie, ale podkladom pre rozhodnutie bolo aj odborné stanovisko zn. OU-BA-
OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 vydané podľa § 28 ods. 4 zákona k „Projektu posúdenia
nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.KM 1855,00 na integritu
územia“, podľa ktorého navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom
ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVÚ007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne
vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených nasledovných
podmienok:

1/ zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov;

2/ do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz
odpadu z nich;

3/ parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu a nie v trávnatom poraste;

4/ neexpandovať na cudzie pozemky;

5/ odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky,
ohniská, skládky dreva a pod.;

6/ do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú
výsadbu realizovať len na základe konzultácie so Štátnou ochranou prírody SR, Regionálnym centrom
ochrany prírody v Bratislave. Činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny
v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Podkladom odborného stanoviska
orgánov ochrany prírody kraja bolo zároveň stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici
podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014. Napokon kvôli objasneniu veci v súlade s
ustanoveniami zákona sa uskutočnilo aj ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktorú boli
predvolaní všetci účastníci konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa mohli oboznámiť s
predmetom konania, doterajšími podkladmi a uplatnili svoje pripomienky a námety k návrhu žiadateľov.

29/ Súd súhlasí do tej miery s tvrdením žalobcu, že je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel
do chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie, má určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených
procesov v danej oblasti a na životné prostredie. Avšak podľa názoru súdu sa orgány verejnej správy



v preskúmavaných rozhodnutiach v danej veci v dostatočnej miere zaoberali ochranou prírody v danej
oblasti a možným významným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň.

30/ Zo zistení orgánu verejnej správy nevyplýva žiadny taký záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie
takejto výnimky. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy sa vecou riadne
zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky potrebné právne relevantné podklady a v
ich rozhodnutiach je vyjadrené postačujúce uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu
príslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazu podľa zákona č. 543/2002
Z.z. nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

31/ Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné potom konštatovať, že aj napriek tomu, že zákon č. 543/2002
Z.z. je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom poskytuje priestor na to, aby na území,
na ktorom platí príslušný stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch
udelený súhlas na vjazd a státie s motorovým vozidlom. Pojem ochrana prírody podľa názoru súdu
bola v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobne vymenované
podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. tak ako sú
špecifikované v bode 3 tohto rozsudku a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená do
05.05.2019.

32/ Ďalej súd vidí odôvodnenosť povolenia výnimky aj v tom, že možný negatívny dopad na životné
prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétnych motorových vozidiel, ktorým je povolená výnimka,
je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím
motorových vozidiel v takomto území. Súd len pripomína, že v danom prípade vedľajší účastník prakticky
realizoval túto výnimku už od roku 1996 bez negatívnych zistení opakovaných vykonaných kontrol.
Naopak, povolením uvedenej výnimky je možné efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že
orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd
motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie.

33/ Vzhľadom na uvedené dospel konajúci Krajský súd v Bratislave k záveru, že preskúmavané
rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú
ich zrušenie, keď tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu
právnemu záveru a tomuto predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre
rozhodnutie v merite veci. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

34/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na náhradu nepriznal, keď základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je vecný úspech v
konaní.

35/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje,



ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015202050)

  1. 12. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/308/2015 z 12. 9. 2016 (toto rozhodnutie)zrušené
  2. 24. 4. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/4/2017 z 24. 4. 2018