Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202152 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, H., štátny občan Q., zastúpený: Advokátska kancelária Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava, Mgr. Igor Šváby, konateľ a advokát, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra kultúry Slovenskej republiky č. MK-2436/2015-110/16620 zo dňa 31.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra kultúry Slovenskej republiky č. MK-2436/2015-110/16620 zo dňa 31.10.2015 a rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-2638/2015-110/12537 zo dňa 18.08.2015 z r u š u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba a jej dôvody 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra kultúry SR (ďalej aj minister) č. MK-2436/2015-110/16620 zo dňa 31.10.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie ministra kultúry SR č. MK-2638/2015-110/12537 zo dňa 18.08.2015, ktorým minister mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zrušil právoplatné povolenie Ministerstva kultúry SR (ďalej aj ministerstvo), sekcie kultúrneho dedičstva, č. MK-3093/2014-222/21427 zo dňa 16.01.2015, udelené žalobcovi na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 207/2009 Z.z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 207/2009 Z.z.), a to z dôvodu, že toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom. 2. Ku skutkovým okolnostiam predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že v septembri 2014 nadobudol vlastníctvo k mramorovej buste, ktorú Aukčná spoločnosť SOGA, spol. s.r.o. (ďalej len Aukčná spoločnosť SOGA) ponúkala v aukcii (118. jesenná aukcia výtvarných diel) s popisom: „Neznámy taliansky sochár. Busta pápeža (podľa K. W. H.)“ (ďalej aj busta alebo dielo), a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej v rámci poaukčného predaja. Žalobca uviedol, že po nadobudnutí vlastníctva k buste si dal preveriť jej pôvod u troch odborníkov na európske resp. talianske sochárstvo, konkrétne p. Z. Y. z medzinárodnej aukčnej siene Sotheby´s, p. Q. C., riaditeľom barokového múzea v Palazzo Chigi di Ariccia a p. S. N. z medzinárodnej aukčnej siene Christie´s. Všetci traja odborníci vyslovili názor, že autorom busty je pravdepodobne K. W. H.. Za účelom zabezpečenia starostlivosti o bustu a jej následného predaja na medzinárodnom trhu umeleckých diel uzavrel žalobca mandátnu zmluvu s aukčnou sieňou Sotheby´s. 3. Následne žalobca požiadal žalovaného o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z.z., pričom v konaní pred žalovaným sa nechal zastupovať práve Sotheby ´s, ktorej vedúci oddelenia európskeho sochárstva a umeleckých diel Z. Y. vypracoval pre účely konania posudok, v ktorom uviedol svoj odborný názor na pôvod busty, ako aj to, že busta je prisudzovaná K. W. H. (v anglickom znení „attributed to K. W. H.“). Zároveň v posudku odhadol minimálnu cenu busty dosiahnuteľnú na medzinárodnom trhu umeleckých diel pri súkromnom predaji medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim vo výške 5.000.000,- GBP (britských libier), bez provízie a príslušných daní. Prílohou žiadosti o povolenie na vývoz diela boli okrem odborného posudku vypracovaného Z. Y. aj fotografie a popis busty a faktúra Aukčnej spoločnosti SOGA. 4. Žalobca uviedol, že v priebehu celého konania ministerstvo nekontaktovalo ani jeho, ani Sotheby´s a ani splnomocneného zástupcu, nevyzvalo žalobcu na odstránenie akýchkoľvek nedostatkov, doplnenie žiadosti, ani na podanie vysvetlení a dňa 16.01.2015 vydalo povolenie na trvalý vývoz busty. 5. Listom zo dňa 22.07.2015 minister oznámil žalobcovi, že začal konanie o preskúmanie povolenia mimo odvolacieho konania, v ktorom vydal dňa 18.08.2015 rozhodnutie o zrušení právoplatného povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo územia SR a následne rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalobca v žalobe poukázal na to, že podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia bolo povolenie na vývoz diela zrušené pre jeho rozpor s § 2 ods. 3 a prílohou č. 2 zákona č. 207/2009 Z.z. a pre nedostatok dobromyseľnosti žalobcu pri vývoze originálu na základe povolenia udeleného na repliku diela. K záveru ministra, že v povolení nie je uvedený ten predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je uvedený v žalobcovej žiadosti, žalobca uviedol, že zákon č. 207/2009 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení nešpecifikuje povinnosť ministerstva uviesť opis predmetu kultúrnej hodnoty absolútne identický s opisom uvedeným v žiadosti o povolenie. Podstatné podľa žalobcu je, aby nevznikla pochybnosť o tom, že sa povolenie na vývoz týka toho predmetu, o vývoz ktorého sa žiada, to znamená, aby išlo o ten istý kus mramoru, kameňa, dreva, plátna alebo akéhokoľvek iného materiálu alebo ich kombinácií. Žalobca uviedol, že busta je v žiadosti o povolenie i v samotnom povolení dostatočne špecifikovaná cez uvedenie druhu predmetu kultúrnej hodnoty (busta), materiálu, z ktorého je vyrobený (mramor), jeho rozmeru (78 cm), súvislosti s talianskym umelcom (K. W. H.), skutočnosti, že ide o vyobrazenie pápeža (Pavol V.) a cez priloženú fotodokumentáciu. Uvedenie pôvodcu, resp. autora predmetu kultúrnej hodnoty (ďalej len atribúcia) nie je v zmysle vzoru v prílohe č. 2 zák. č. 207/2009 Z.z. náležitosťou žiadosti o povolenie. 7. Pokiaľ ide o atribúciu uvedenú v žiadosti o povolenie v časti B. predmet kultúrnej hodnoty, žalobca v nej uviedol, že ide o bustu pápeža Pavla V. od K. W. H.. Súčasťou žiadosti o povolenie však boli aj prílohy, z ktorých tiež vyplývala konkrétna atribúcia, a to faktúra od Aukčnej spoločnosti SOGA č. 446/2014, na základe ktorej bola zaplatená kúpna cena busty, kde sa uvádza, že ide o bustu pápeža (podľa K. W. H.). Ďalšia príloha žiadosti - posudok Z., uvádza, že ide o bustu pápeža Pavla V. prisudzovanú Gian W. H. („prisudzovaná“ znamená, že na základe presvedčivých indícií sa busta považuje za vytvorenú týmto konkrétnym autorom, avšak bez nevyvrátiteľného dôkazu o tejto skutočnosti). Podľa žalobcu teda nie je pravda, že žiadosť o povolenie ako celok znie na bustu pápeža Pavla V. od K. W. H.. 8. Žalobca poukázal na to, že atribúcia je pri tomto druhu umeleckého diela vyjadrením (akademického) názoru ohľadom autorstva diela, ktorého správnosť je málokedy, ak vôbec, možné objektívne preveriť a definitívne potvrdiť. 9. Podľa žalobcu ministerstvo uviedlo v povolení dostatočne určitý opis predmetu kultúrnej hodnoty, vývoz ktorého povolilo, na to, aby neexistovali pochybnosti, či ide o ten istý predmet, ktorý vo svojej žiadosti uviedol žalobca. Taktiež z procesného hľadiska ministerstvo rozhodlo o žalobcovej žiadosti o povolenie, ktorej bolo pridelené číslo a na toto číslo povolenie odkazuje. Záver, že povolenie bolo vydané na iný predmet kultúrnej hodnoty, než je uvedený v žiadosti o povolenie, je teda podľa žalobcu z materiálneho hľadiska neudržateľný a je dôsledkom neprípustného formalizmu. 10. K záveru ministra, že žalobca vyviezol z územia SR originál busty pápeža Pavla V. od K. W. H., na vývoz ktorého nemal povolenie, pretože povolenie sa týkalo len repliky, kópie, reprodukcie busty, žalobca uviedol, že povolenie bolo nepochybne udelené na vývoz jeho busty. Uviedol, že poznal názor Z. Y. ako aj ostatných vyššie spomenutých odborníkov, ktorí bustu ohliadli, bol si však vedomý aj toho, že ich názor nie je absolútne nespochybniteľný, keďže dôkaz o autorstve im chýbal. Ak poradná komisia ministerstva na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva (ďalej aj komisia) zložená z odborníkov danej oblasti dospela na základe svojich poznatkov o informácii k názoru, že busta je iba replikou, bol to jej odborný názor. Pokiaľ ministerstvo nesúhlasilo so záverom Z. Y., že by malo ísť o originál od Berniniho a zotrvalo na názore, ktorý mala slovenská odborná verejnosť o tomto diele výtvarného umenia niekoľko desaťročí, nebolo úlohou žalobcu v konaní o vydanie povolenie na trvalý vývoz busty presvedčiť ministerstvo o tom, ktorá z atribúcií ohľadom autorstva busty je správna. Skutočnosť, že ministerstvo malo iný názor na umelecký pôvod resp. autorstvo predmetu kultúrnej hodnoty, nemohla podľa žalobcu nijako zavážiť pri posúdení, či bol žalobca dobromyseľný v tom, že ministerstvo povolilo vývoz toho konkrétneho artefaktu, ktorý sa v žiadosti o povolenie opisoval nie len slovne, ale aj prostredníctvom fotografickej dokumentácie. 11. Žalobca sa vyjadril aj k argumentácii uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí o zrušení povolenia, na ktorú minister v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí o rozklade poukázal. Minister stavia podľa žalobcu svoje závery na premise, že busta je originálnym dielom K. W. H.. Z prvostupňového rozhodnutia však žiadnym spôsobom nevyplýva, na základe čoho minister považuje za dané, že busta je originálnym H. dielom, v rozhodnutiach neuvádza o tom jediný dôkaz. Z. Y. vo svojom posudku priloženom k žiadosti o povolenie jednoznačne neuvádza, že ide o dielo od H., ale o dielo prisudzované H.. G. N. Y., riaditeľa Liechtenstein The Princely Collection vo Viedni bolo vo vzťahu k možnostiam určenia, že busta je dielom K. W. H., zdržanlivé, rovnako tak stanovisko S. H., vedúceho kurátora Zbierok starého umenia SNG, a stanovisko N. H., historika a teoretika umenia, ktorý pre účely aukčného katalógu SOGA spracoval kolekciu diel z pozostalostí J. Zmetáka, medzi ktoré patrila aj busta. F. uviedol, že nerozumie, na základe čoho minister tvrdí, že keď ministerstvo označilo bustu za repliku H., išlo z jeho strany o nezákonný postup. Z ničoho podľa žalobcu nevyplýva, že komisia ministerstva neposúdila všetky tri rôzne atribúcie vyplývajúce zo žiadosti o povolenie a jej príloh, a že k záveru, že predmet kultúrnej hodnoty uvedený v žiadosti je bustou podľa K. W. H., nedospela až po analýzach všetkých predložených podkladov o zvážení všetkých známych skutočností a názorov. Zásada materiálnej pravdy podľa žalobcu neznamená, že správny orgán sa vo svojom odbornom úsudku nesmie mýliť. Vo svetle viacerých názorov v rámci slovenskej odbornej obce, podľa ktorých busta presahovala regionálne „nastavenie“ slovenskej umenovedy vo všeobecnosti, sa postup komisie nejaví nezákonným a aj priklonenie sa k atribúcii zvolenej Aukčnou spoločnosťou SOGA sa javí ako opodstatnené. 12. K tvrdeniu ministra, že zo strany príslušnej komisie došlo v stanovisku, ktorým ministerstvu odporučilo vydať povolenie, k svojvoľnej zmene atribúcie busty na „podľa H.“, žalobca uviedol že minister v napadnutom rozhodnutí nevysvetľuje, z akých skutočností jeho tvrdenie o svojvôli vychádza, pričom ignoruje fakt, že už zo samotnej žiadosti o povolenie vyplývali tri rôzne atribúcie. Podľa žalobcu k žiadnej zámene predmetu uvedeného v žiadosti vo vydanom povolení nedošlo. Poukázal na to, že ani on, ani Sotheby´s a ich právny zástupca a napokon ani orgány Spojeného kráľovstva, ktoré na základe povolenia žalovaného vydali povolenie na vývoz busty do Spojených štátov amerických, nikdy nemali pochybnosti o tom, že povolenie bolo vydané na konkrétne dielo výtvarného umenia, o ktorého vývoz žalobca ako jeho vlastník ministerstvo požiadal. Ak došlo prípadne k porušeniu štatútu komisie ministerstva, toto je internou vecou žalovaného a nemôže spôsobiť nezákonnosť povolenia, keďže štatút nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. 13. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jediná vec, ktorú minister v prvostupňovom rozhodnutí vyčíta priamo žalobcovi, je predloženie znaleckého posudku vypracovaného Alexandrom Y., ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, ako prílohy žiadosti o povolenie. Tým, že zákon č. 207/2009 Z.z. v odkaze pod čiarou uvádza zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.), podľa ministra vyžaduje, aby znalecký posudok predložený spolu so žiadosťou o povolenie bol vypracovaný výlučne znalcom zapísaným v zozname Ministerstva spravodlivosti SR. K tomu žalobca uviedol, že poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právnej normy a majú iba informatívny charakter; poznámka pod čiarou nemôže normatívnym spôsobom určovať práva a povinnosti. Na viac, v čase podávania žiadosti, ako aj počas celého správneho konania a až do dnešného dňa, nebol v zozname znalcov zapísaný žiaden znalec v odbore kamenosochárstvo, odvetvie posúdenie stavu a odhad hodnoty. Žalobca preto objektívne ani nemohol túto prísne formalistickú podmienku splniť. Odborné stanovisko Aukčnej spoločnosti SOGA o pôvode busty bolo ministerstvu známe, minimálne prostredníctvom atribúcie uvedenej vo faktúre na kúpnu cenu busty, ktorá bola priložená k žiadosti o povolenie. Predloženie posudku vypracovaného Alexandrom Y. - odborníkom, ktorý síce nie je znalcom zapísaným na Ministerstve spravodlivosti SR podľa slovenského zákona, avšak vedie oddelenie európskeho sochárstva v jednej z dvoch najvýznamnejších medzinárodných aukčných siení, bolo nad rámec náležitostí vyžadovaných zákonom, ale v plnej miere spĺňalo účel sledovaný § 2 ods. 3 zák. č. 207/2009 Z.z., t.j. umožniť ministerstvu získať názor odborníka na hodnotu diela. 14. S ohľadom na zhora uvedené, nie je podľa žalobcu zrejmé, prečo minister označil vydanie povolenia za nezákonné. 15. Nakoniec žalobca tvrdil, že ak by aj bol postup ministerstva a vydané povolenie na vývoz diela nezákonné, minister by ani v takom prípade v zmysle Správneho poriadku nemohol v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania také rozhodnutie zrušiť a to z dôvodu povinnosti zohľadniť dobromyseľne nadobudnuté práva (§ 67, § 65 ods. 2 Správneho poriadku). Poukázal na to, že rozhodnutie o udelení povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty má pre jeho vlastníka konštitutívne účinky, nakoľko sa mu priznáva právo na jednorazový úkon a síce svoj majetok zákonne a natrvalo vyviesť. Podľa názoru žalobcu je zrušenie takého rozhodnutia podľa § 67 Správneho poriadku výslovne vylúčené, ak vlastník nadobudol práva na základe takého rozhodnutia dobromyseľne. Aj v prípade, že by povolenie na vývoz nebolo súhlasom na občiansko-právny úkon, aj vtedy by musel správny orgán pri rozhodovaní zohľadniť dobromyseľne nadobudnuté práva, čo podľa žalobcu nie je možné vykonať inak ako tak, že ak by také práva boli zrušením rozhodnutia dotknuté, je zrušenie neprípustné. Udelením povolenia žalobca nadobudol právo trvalo vyviesť bustu z územia SR a následne realizovať jej predaj na medzinárodnom trhu umeleckých diel. Žalobcove právo na trvalý vývoz busty, právo žalobcu na kúpnu cenu za realizovaný predaj, ako aj právo súčasného vlastníka busty (Gettyho múzea v Los Angeles) mať v plnej miere prospech zo všetkých oprávnení vlastníckeho práva, t.j. aj z oprávnenia bustu fakticky držať a rozhodovať o tom, na akom mieste sa bude vystavovať, sú všetko práva, do ktorých zrušenie povolenia nepriaznivo zasahuje, najmä s ohľadom na medializovaný zámer ministra po zrušení povolenia zabezpečiť návrat busty na územie SR. 16. Žalobca poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa minister nijakým spôsobom nevysporiadal s dobromyseľnosťou žalobcu a preto je napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska nepreskúmateľné. K dobromyseľnosti účastníka konania žalobca uviedol, že spočíva v poctivom predložení všetkých informácií a podkladov, ktoré mu zákon ukladá a ktoré si konajúci správny orgán vyžiada. Žalobca tak urobil a poctivo uviedol všetky informácie, ktoré o buste mal a bol pripravený a ochotný poskytnúť ministerstvu všetku potrebnú súčinnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžp/19/2013 zo dňa 20.08.2014. Žalobca mal za to, že odlišná atribúcia predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvom nemôže predstavovať vadu rozhodnutia, ktorým bolo udelené povolenie, už len z toho dôvodu, že predmetom konania nebolo získanie súhlasného stanoviska ministerstva o tom, že busta je originálnym dielom Gian W. H.. Žalobca ani nebol v postavení, aby sa ubezpečoval, že ministerstvo si je isté svojim úsudkom, alebo aby upozorňoval členov odbornej komisie na úroveň ich znalostí talianskeho sochárstva. Dobromyseľnosť žalobcu ako jeho poctivý a otvorený vzťah k žalovanému a ku konaniu je podľa jeho názoru potrebné posudzovať do toho momentu, kedy nadobudol právo vyviesť bustu z územia SR, čiže do momentu doručenia povolenia. Žalobca mal možnosť prvý krát sa oboznámiť so skutočnosťou, že ministerstvo v povolení označilo bustu ako „Busta pápeža Pavla V. podľa K. W. H.“, až priamo z povolenia, čiže až v čase, kedy už dobromyseľne nadobudol právo na vyvezenie busty z územia SR. Keďže povolenie nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi, nebolo žalobcovi zrejmé, v čom vidí minister nedostatok jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv a ako mal žalobca podľa predstáv ministra ďalej konať. Z pohľadu žalobcu neexistovala jediná indícia, že by kdekoľvek alebo kedykoľvek v konaní na strane ministerstva bolo došlo k omylu alebo chybe. Za týchto okolností žalobca tvrdil, že bol jednoznačne dobromyseľný a závery ministra sú zjavne neopodstatnené a chybné. II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca zámerne spochybňuje a popiera rozdiel vo význame pojmov „podľa“, „prisudzovaný“ a „od“, prostredníctvom ktorých znalci vyjadrujú originalitu alebo pravosť, kópiu alebo falzifikovanosť umeleckého diela, aby presunul podstatnú skutočnosť do latentného štádia. Touto skutočnosťou je, že žalovaný vydal povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR v rámci colného územia Európskej únie na predmet kultúrnej hodnoty, na ktorý žalobca povolenie vôbec nežiadal a preto bolo treba toto nezákonné rozhodnutie zrušiť. Ak by bola otázka autorstva k dielu len akademickou, zákon č. 207/2009 Z.z. by nevyžadoval ako súčasť žiadosti o trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty znalecký posudok, ktorý rieši autorstvo diela, od ktorého sa predovšetkým odvíja aj jeho hodnota. Takisto príloha č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z.z. rozlišuje kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pričom pod poradovým číslom 7 rozlišuje pôvodné sochy a súsošia a kópie vytvorené rovnakým postupom ako originál. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že sa treba nevyhnutne vysporiadať aj s autorstvom predmetu kultúrnej hodnoty a aj so skutočnosťou, či ide o originál alebo kópiu. 18. Zákon č. 207/2009 Z.z. v § 2 ods. 3 a príloha č. 2 časť B vyžadujú k žiadosti pripojiť znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. Žalobca bol teda povinný spolu s žiadosťou predložiť aj znalecký posudok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z.. Vyjadrenie vedúceho oddelenia Sotheby´s pripojené k žiadosti nemožno považovať za znalecký posudok, pretože nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti znaleckého posudku podľa § 17 ods. 3, 5 a 6 zák. č. 382/2004 Z.z.. Tvrdenia žalobcu, že prílohy k žiadosti majú dopĺňať alebo modifikovať jej obsah, označil žalovaný za nepravdivé, pretože sám žalobca označil dielo ako originál, stále ho považuje za dielo od Gian W. H.. 19. Sekcia kultúrneho dedičstva ministerstva žiadosť o povolenie vývozu dôkladne neposúdila a v žiadosti o odborné posúdenie zaslanej Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky - Komisii na ochranu súčasti kultúrneho dedičstva v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 207/2009 Z.z. zmenila označenie predmetu konania na „Busta pápeža Pavla V. podľa K. W. H.“. Táto zmena označenia podľa žalovaného zmenila zásadným spôsobom vnímanie hodnoty predmetu kultúrnej hodnoty. V nadväznosti na túto žiadosť podľa názoru žalovaného komisia konštatovala, že predmet žiadosti má „menší kultúrny význam“ a vývoz odporučila. 20. Žalovaný uviedol, že do zoznamu znalcov môže byť zapísaná fyzická osoba a právnická osoba podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona. Osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, môže za splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 činnosť znalca vykonávať. To sa však v danom prípade nestalo, nakoľko Alexander Y. nie je zapísaný v zozname znalcov a nebol ani znalcom ustanoveným pre tento prípad a preto jeho znalecký posudok nie je spôsobilým znaleckým posudkom podľa § 2 ods. 3 druhej vety zák. č. 207/2009 Z.z. Podmienka pripojenia znaleckého posudku ako súčasť žiadosti je ustanovená v normatívnom texte zákona č. 207/2009 Z.z. a nie v poznámke pod čiarou. Problematiku znaleckých posudkov a znalcov upravuje v právnom poriadku SR len zákon č. 382/2004 Z.z. a preto znaleckým posudkom nemôže byť iný dokument ako znalecký posudok vypracovaný podľa uvedeného zákona. 21. Žalovaný ďalej dôvodil, že podľa § 2 ods. 1 zák. č. 207/2009 Z.z. musí mať povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty náležitosti podľa bodu C prílohy č. 2 tohto zákona. Základnou požiadavkou ustanovenou v bode C prílohy č. 2 je skutočnosť, že ministerstvo vydáva povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty uvedený v žiadosti. Ten musí byť presne označený náležitosťami: „Názov, označenie, druh, kategória predmetu podľa prílohy č. 2“. Vzhľadom na uvedené možno podľa žalovaného konštatovať, že zákon č. 207/2009 Z.z. jednoznačne určuje ustanovením náležitostí žiadosti aj povolenia, že predmet kultúrnej hodnoty uvedený v žiadosti a predmet kultúrnej hodnoty uvedený v povolení musia byť v úplnej zhode. Ministerstvo v rozpore s § 2 ods. 1 zák. č. 207/2009 Z.z. vydalo povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR v rámci colného územia Európskej únie podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je vo svojej absolútnej podstate diametrálne odlišný od predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý uviedol účastník konania v žiadosti o povolenie na trvalý vývoz. 22. K otázke dobromyseľnosti žalobcu v súvislosti s konaním o vydanie povolenia na vývoz diela žalovaný uviedol, že ak žalobca predal predmet kultúrnej hodnoty - originál mimo colné územie Európskej únie, hoci mu bolo vydané povolenie na vývoz kópie v rámci colného územia Európskej únie, potom na tomto mieste jednoznačne absentuje dobromyseľnosť. Podľa žalovaného možno dôvodne predpokladať, že jeho úmysel predať predmetné dielo komukoľvek bez ohľadu na teritórium mal už v čase prípravy kúpy. 23. Z predmetu žiadosti žalobcu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca žiadal o povolenie na vývoz originálu s názvom „Busta pápeža Pavla V. od K. W. H.“ z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie, pričom povolenie mu bolo vydané na vývoz repliky, kópie, reprodukciu sochy - „Busta pápeža Pavla V. podľa Gian W. H.“, od neznámeho talianskeho sochára, v rámci colného územia Európskej únie. Na vývoz originálu busty z územia Slovenskej republiky mimo colného územia Európskej únie žalobca nemal povolenie. III. Priebeh administratívneho konania 24. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 16.12.2014 doručil žalobca Ministerstvu kultúry SR žiadosť o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 207/2009 Z.z. , ktorá bola zaevidovaná pod č. MK 3093/2014-222/21427. Žalobca vo formulárovej žiadosti označil predmet kultúrnej hodnoty ako „Busta pápeža Pavla V., od K. W. H.“, „kategória 7 (originály sôch a súsoší...)“. K žiadosti priložil fotografie busty a úradne preložený znalecký posudok vypracovaný pre účely predloženia žiadosti o vydanie povolenia na trvalý vývoz diela zo Slovenskej republiky do Spojeného kráľovstva, vypracovaný Z. Y., vedúcim oddelenia európskeho sochárstva a umeleckých diel spoločnosti Sotheby´s, Londýn zo dňa 25.11.2014. Dielo bolo v posudku označené ako „Busta pápeža Pavla V. (1552-1661), prisudzovaná K. W. H. (1598-1680), vytvorená v Ríme približne v roku 1621, biely mramor, výška 78 cm“. V posudku je opísaná história a miesto pôvodu busty, ktorá bola v decembri 2013 zaradená dedičmi Ernesta F. do dražby Aukčnej spoločnosti SOGA, v ktorej sa však nepredala. Do aukcie bola opäť zaradená dňom 23.09.2014 ako položka č. 200 a v tejto aukcii ju kúpil jej súčasný vlastník (žalobca). Autor posudku vyjadril názor, že v rámci privátneho predaja medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim na medzinárodnom trhu s umeleckými predmetmi je možné dosiahnuť cenu minimálne 5.000.000,- GBP (britských libier), plus provízia a príslušné dane. Žalobca k žiadosti priložil aj popis diela, tak ako bolo zaradené do dražby Aukčnej spoločnosti SOGA na 118. jesennej aukcii dňa 23.09.2014, ako aj faktúru č. 446/2014, na základe ktorej žalobca uhradil aukčnej spoločnosti za predmetné dielo dohodnutú kúpnu cenu. V popise Aukčnej spoločnosti SOGA i vo faktúre vystavenej žalobcovi je dielo označené ako Busta pápeža (podľa K. W. H.) od neznámeho talianskeho sochára, s pôvodom okolo roku 1880. 25. Sekcia kultúrneho dedičstva ministerstva zaslala žiadosť žalobcu na odborné posúdenie Komisii na ochranu súčasti kultúrneho dedičstva Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, pričom v sprievodnom liste bolo dielo označené ako „Busta pápeža Pavla V. podľa K. W. H.“. Komisia v odbornom potvrdení zo dňa 13.01.2015 k žiadosti o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty dielo označila rovnako, s tým, že bolo vytvorené v Ríme okolo roku 1880. Odborným posúdením komisia dospela k záveru, že predmet žiadosti má menší kultúrny význam a odporučila ministerstvu vydať povolenie na jeho trvalý vývoz do zahraničia. Potvrdenie je podpísané predsedníčkou komisie I.. N. a členkou I.. D.. 26. Dňa 16.01.2015 bolo na úradnom tlačive vydané žalobcovi povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty - Busty pápeža Pavla V. podľa K. W. H., od neznámeho talianskeho sochára, materiál: mramor, výška 78 cm, z obdobia okolo roku 1880, kategória predmetu č. 7 - pôvodné sochy podľa prílohy č. 1 k zák. č. 207/2009 Z.z., z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie, uvedeného v žiadosti č. MK-3093/2014-222/21427 zo dňa 16.12.2014. 27. Listom zo dňa 22.07.2015 oznámil minister kultúry SR žalobcovi začatie konania o preskúmanie povolenia na trvalý vývoz uvedeného predmetu kultúrnej hodnoty mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 minister zrušil povolenie zo dňa 16.01.2015 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ministra sa uvádza, že komisia vo svojom stanovisku svojvoľne zmenila názov a označenie predmetu vývozu uvedený v žiadosti žalobcu tak, že „Bustu pápeža Pavla V. od K. W. H.“ označila ako „Bustu pápeža Pavla V. podľa Gian W. H.“, čím porušila čl. 4 ods. 3 Štatútu komisie, podľa ktorého má komisia dbať, aby nebola možná zámena predmetu uvedeného v žiadosti vo vzťahu k vydanému potvrdeniu. Ministerstvo vydalo povolenie na vývoz na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je odlišný od predmetu uvedeného žalobcom v žiadosti. Ministerstvo tiež nevyužilo ani postup podľa § 2 ods. 5 zák. č. 207/2009 Z.z. podľa ktorého mohlo vyzvať vlastníka, aby mu umožnil vykonanie ohliadky predmetu vývozu pred vydaním povolenia. Žalovaný tiež konštatoval, že súčasťou žiadosti o povolenie bol znalecký posudok vypracovaný Alexandrom Y., ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Minister v rozhodnutí tiež konštatuje, že správny orgán v súlade s § 65 ods. 2 Správneho poriadku zvážil aj to, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zrušením rozhodnutia dotknuté, pričom pri rozhodovaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že predmet vývozu z územia Slovenskej republiky, ktorého autorom je svetoznámy barokový umelec, má významnú pamiatkovú hodnotu, pre ktorú by jeho vývoz nemal byť povolený a z dôvodu jeho ochrany by mal byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Do konania bol podľa žalovaného zavedený omyl, ktorý spočíval v chybnom označení autorstva predmetu kultúrnej hodnoty, pričom ak by ministerstvo postupovalo zákonne, nikdy by nevydalo povolenie na trvalý vývoz tohto predmetu z územia SR. 28. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister kultúry SR na základe odporučenia rozkladovej komisie rozhodnutím č. MK-2436/2015-110/16620 zo dňa 31.10.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.08.2015 potvrdil. Ako dôvod nezákonnosti právoplatného povolenia na vývoz diela sa uvádza, že žalobca vyviezol z územia Slovenskej republiky originál busty pápeža Pavla V. od K. W. H., na vývoz ktorého nemal od ministerstva povolenie, nakoľko toto bolo len na vývoz kópie, reprodukcie busty od neznámeho talianskeho sochára. IV. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 207/2009 Z.z. trvale vyviezť predmet kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie, ktorý patrí do kategórií uvedených v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/207/20140501>, možno iba s predchádzajúcim povolením na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie s náležitosťami podľa bodu C prílohy č. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/207/20140501> (ďalej len „povolenie“). Podľa ods. 2 povolenie vydáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po prihliadnutí na stanovisko Komisie na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu (ďalej len „komisia“); komisia je poradný orgán ministerstva. Podľa ods. 3 vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba (ďalej len „vlastník“) predkladá ministerstvu žiadosť o povolenie v troch vyhotoveniach na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/207/20140501> na každý predmet kultúrnej hodnoty jednotlivo. Súčasťou žiadosti o povolenie je znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (odkaz na pod čiarou uvedený zákon č. 382/2004 Z.z.). Podľa ods. 4 vlastník je povinný predložiť žiadosť o povolenie najneskôr 30 dní pred trvalým vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie. Podľa ods. 5 vlastník je povinný na výzvu umožniť ministerstvu obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty pred vydaním povolenia. 30. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20160701>), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1967/71/20160701>). Podľa ods. 2 správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 31. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02). 32. Správny poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). 33. To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní a či záujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie. V. Závery správneho súdu 34. Z obsahu spisu a všeobecne známych informácií publikovaných v súvislosti s prejednávaným prípadom v tlači, na ktorú aj žalobca v žalobe odkázal (<https://www.postoj.sk/5982/riaditel-rakuskeho-muzea-kupit-vasho-berniniho-bola-hlupost>, <https:// dennikn.sk/192825/historik-umenia-ani-michelangela-si-roky-nik-nevsimol/>, <http://www.tyzden.sk/ casopis/25333/ako-nam-zmizol-bernini->, /<https://www.postoj.sk/6481/minister-madaric-o-kauze-bernini-neslo-len-o-lajdactvo>, <https:// www.postoj.sk/5562/kauza-bernini-je-zbytocny-humbug>), vyplýva, že žalobca nadobudol bustu kúpou v poaukčnom predaji organizovanom Aukčnou spoločnosťou SOGA z pozostalosti po nebohom J. ako dielo neznámeho talianskeho sochára označené ako „Busta pápeža Pavla V. (podľa K. W. H.)“ za vyvolávaciu cenu 24.000,- eur. Aukčná spoločnosť SOGA ponúkala dielo na predaj už dlhšie, na predchádzajúcej dražbe umeleckých diel so zbierky J. F. však o ňu taktiež nikto neprejavil záujem. Ani na slovenské pomery výnimočný zberateľ umenia J. a po jeho smrti jeho dedičia zjavne nevedeli, že autorstvo k buste môže byť prisudzované zrejme najvýznamnejšiemu talianskemu barokovému sochárovi K.. Nevedel to ani kunsthistorik Aukčnej spoločnosti SOGA (inak súdny znalec JA.), ktorý popísal kolekciu diel z predmetnej zbierky pre účely aukčného katalógu a odhadol vyvolávacie ceny jednotlivých diel. Možno konštatovať, že žalobca nadobudol bustu po tom, čo o ňu v aukciách neprejavila záujem žiadna z verejných kultúrnych inštitúcií (napr. Slovenská národná galéria). 35. Žalobca si podľa vlastného vyjadrenia nechal pôvod busty preveriť u viacerých odborníkov na talianske sochárstvo, pričom na základe zistených skutočností nadobudol subjektívne (hoci odborne podložené) presvedčenie, že busta je dielom K. W. H.. Toto svoje presvedčenie o atribúcii diela uviedol aj v žiadosti o vydanie povolenia na trvalý vývoz diela z územia SR, keď ho označil ako „Busta pápeža Pavla V. od K. W. H.“. To však nespôsobilo „premenu“ diela neznámeho talianskeho sochára z 19. storočia vytvoreného podľa H. na originálne dielo vytvorené H.. 36. Niet pochýb o tom, že povolenie na trvalý vývoz žalobca žiadal u žalovaného práve k tomu dielu, ktoré kúpil prostredníctvom Aukčnej spoločnosti SOGA, o čom doložil nadobúdací doklad vystavený touto spoločnosťou. Identitu diela, ktoré bolo predmetom konania o vydanie povolenia na trvalý vývoz, potvrdzuje aj jeho popis v žiadosti a pripojená fotodokumentácia. Jediné, čo sa v žiadosti o vydanie povolenia na trvalý vývoz diela v porovnaní s nadobúdacím dokladom k dielu líši, je práve údaj o autorstve diela, ktorý žalobca odvíjal od súkromných posudkov odborníkov, jedným z ktorých bol aj Z. Y., vedúci oddelenia európskeho sochárstva a umeleckých diel britského aukčného domu Sotheby´s, ktorý v posudku pripojenom k žiadosti o povolenie uviedol, že ide o dielo prisudzované („attributed to“) K. W. H. a jeho hodnota na medzinárodnom trhu umeleckých diel je minimálne 5.000.000 britských libier. 37. Žalobca pokojne mohol v žiadosti o vydanie povolenia na trvalý vývoz označiť dielo tak, ako bolo označené Aukčnou spoločnosťou SOGA pri jeho predaji a nikto by mu nemohol nič vytknúť. Neurobil tak a svoje odborné podložené presvedčenie o autorstve k dielu uviedol do žiadosti, ktorú doložil spomenutým odborným posudkom Z.. Už len z tohto možno usudzovať na poctivý a otvorený vzťah žalobcu ku konaniu o vydanie povolenia na trvalý vývoz diela, v ktorom žalovanému nič podstatné nezamlčal a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by sa dali vyhodnotiť ako nepravdivé, zavádzajúce alebo skreslené. 38. Žiadosť obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom č. 207/2009 Z.z. a jeho prílohou č. 2, je v nej uvedený názov diela, jeho popis, označenie a druh podľa pripojeného odborného posudku, ako aj údaje o kategórii predmetu kultúrnej hodnoty podľa prílohy č. 1 - kategória 7 (pôvodné sochy a súsošia). Žiadne ďalšie náležitosti žiadosti zákon nevyžaduje. Podľa názoru súdu niet žiadneho podkladu pre záver, že dielo nebolo v žiadosti označené v súlade so zákonom. 39. Podaním žiadosti o povolenie na trvalý vývoz diela spolu s prílohami sa celá vec na strane žalobcu skončila, keďže po podaní žiadosti, ani počas konania o nej, ho ministerstvo nekontaktovalo a žalobcu vyrozumelo až o kladnom vybavení jeho žiadosti. 40. Skutočnosť, že sekcia kultúrneho dedičstva ministerstva vo vyžiadaní si odborného potvrdenia (sprievodnom liste) adresovanom Komisii na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, ako neskôr aj v samotnom povolení na trvalý vývoz busty z územia SR, označila dielo ako „Busta pápeža Pavla V. podľa K. W. H.“, podľa názoru súdu nemohla priniesť žiadne pochybnosti o tom, aký predmet kultúrnej hodnoty bol v konaní posudzovaný a k akému predmetu kultúrnej hodnoty bolo vydané povolenie na jeho trvalý vývoz z územia SR. Povolenie bolo udelené na tom istom tlačive žiadosti, na ktorom žalobca o jeho vydanie požiadal. Dielo je v dokumente presne popísané a je zviazané aj s jeho fotodokumentáciou. Fakt, že pri komunikácii ministerstva s Komisiou na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva a následne aj vo vydanom povolení bola atribúcia diela uvedená v žalobcovej žiadosti („od...“) zmenená („podľa...“), nezmenila identitu predmetného sochárskeho diela, ktoré bolo stále tým istým kusom mramoru. 41. Záver žalovaného, že povolenie bolo vydané na iné dielo (repliku originálu busty), ako bolo označené v žiadosti (originálu busty), je nelogické a ničím nepodložené. Niet pochybností o tom, že predmetom žiadosti aj predmetom povolenia bol ten istý hmotný objekt, tá istá socha, ktorú žalobca (z dôvodov, ktoré poskytol aj ministerstvu) v žiadosti označil ako dielo Gian W. H. a žalovaný vo vydanom povolení ako dielo neznámeho talianskeho sochára podľa Gian W. H., v súlade s nadobúdacím dokladom k dielu. Je treba si uvedomiť, že predmetom konania nebolo rozhodnutie o tom, či je busta originálom alebo replikou, ale povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty v súkromnom vlastníctve žalobcu. 42. Ministerstvo si mohlo v konaní obstarať akýkoľvek dostupný podklad pre posúdenie významu predmetu žalobcovej žiadosti pre naše kultúrne dedičstvo, prípadne si od žalobcu vyžiadať umožnenie ohliadky diela. Kto iný ako Ministerstvo kultúry SR by mal vedieť zabezpečiť (aj prostredníctvom kultúrnych inštitúcií, ktoré spravuje) zodpovedné posúdenie významu diela na účely rozhodnutia o povolení jeho trvalého vývozu z územia Slovenska? Žalovaný pri tomto posudzovaní disponuje voľnou správnou úvahou, jeho postup v naznačenom smere nie je nijako právne regulovaný. Fakt, že ministerstvo v konaní nevenovalo náležitú pozornosť predovšetkým odbornému posudku vypracovanému Z. Y., neznamená, že vydaním povolenia bolo porušené hmotné právo a že žalobcom predložené podklady mali podľa práva viesť k zamietnutiu jeho žalobcovej. V napadnutom rozhodnutí minister ani neuvádza žiadne takého hmotnoprávne ustanovenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. 43. Ani to, že komisia ako poradný orgán ministerstva vyhodnotila predmet žalobcovej žiadosti ako dielo menšieho kultúrneho významu a odporučila vydať povolenie na jeho trvalý vývoz do zahraničia, nerobí povolenie nezákonným a stojí celkom mimo dosahu žalobcu, ktorý na spôsob vyhodnotenia jeho žiadosti a na označenie atribúcie predmetného diela v interných dokumentoch žalovaného ani vo vydanom povolení nemal žiadny vplyv. 44. Pokiaľ ide o záver žalovaného, že žalobca spolu so žiadosťou nepredložil znalecký posudok podľa zákona č. 382/2004 Z.z., s týmto možno súhlasiť. Zákon č. 207/2009 Z.z. vyžaduje ako súčasť žiadosti o vývozné povolenie predložiť znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, pričom v § 2 ods. 3 zák. č. 207/2009 Z.z. je v súvislosti so znaleckým posudkom uvedený odkaz na zák. č. 382/2004 Z.z.. Účelom tejto právnej úpravy je, aby malo ministerstvo spoľahlivý odborný podklad o hodnote umeleckého diela, ktorého sa týka žiadosť o povolenie na jeho vývoz z územia SR do zahraničia. 45. Je nesporné, že hodnota diela, ktorého sa žiadosť žalobcu týkala, sa odvíja od posúdenia, či bustu vytvoril K. W. H. (alebo aspoň pochádza z jeho dielne) okolo roku 1621, alebo bola vytvorená neznámym talianskym sochárom koncom 19. storočia podľa Gian W. H.. Atribúcia starého sochárskeho diela z mramoru, ktorá nie je doložená hodnovernými dôkazmi, napr. zdokumentovanou postupnosťou jej vlastníkov, môže byť vždy len viac či menej spoľahlivým odborným odhadom. Miera jeho spoľahlivosti závisí jednak od vykonaných technologických analýz diela a najmä od hĺbky znalostí a skúseností špecialistov na dané obdobie, v ktorom malo byť dielo vytvorené, resp. na konkrétneho umelca, ktorého autorstvo sa má potvrdiť alebo vyvrátiť. Aj v prípade získania odborného konsenzu ohľadom atribúcie určitého, povedzme barokového sochárskeho diela, nemožno bez nevyvrátiteľných dôkazov hovoriť o istote, ktorá by vylučovala akékoľvek pochybnosti. 46. Prostredie slovenskej kunsthistórie a obchodu s umením, v ktorom bolo predmetné dielo dlhší čas známe (predávalo sa na Slovensku viac ako dva roky), si ani netrúflo uvažovať s tým, že by mohlo ísť o Bustu pápeža Pavla V. pripisovanú K. W. H., ktorá sa v jej bronzovej verzii v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Kodani. Všeobecne akceptovanou bola atribúcia, s ktorou sa busta predávala v dražbe Aukčnej spoločnosti SOGA a ktorú si osvojili aj členky komisie a napokon aj ministerstvo. 47. Z vyššie opísaných medializovaných vyjadrení odborníkov (znalcov z oblasti výtvarného umenia), ako aj samotného ministra, vyplýva, že na Slovensku nemá nikto zo znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR potrebné znalosti talianskeho barokového sochárstva, aby sa vedel kvalifikovane vyjadriť k tomu, či je busta dielom Gian W. H. (prípadne do akej miery) a aj na základe toho urobiť kvalifikovaný odhad hodnoty diela. 48. Za rozhodne spoľahlivejší a hodnovernejší ako názor ktoréhokoľvek slovenského znalca zapísaného v zozname znalcov na danú problematiku možno považovať žalobcom predložený odborný posudok britskej aukčnej spoločnosti Sotheby´s, vypracovaný Z. Y., vedúcim oddelenia európskeho sochárstva a umeleckých diel tejto spoločnosti, ktorá zároveň žalobcu v konaní o vydanie povolenia zastupovala. Pokiaľ ide o obchod s umeleckými predmetmi, spoločnosť Sotheby´s patrí nesporne k najväčším a najrenomovanejším aukčným domom na svete, ktorá prostredníctvom svojich expertov poskytuje aj služby určovania hodnoty obchodovaných umeleckých diel. O spoľahlivosti jej expertných stanovísk k hodnote posudzovaných diel zrejme nemožno mať vážnejšie pochybnosti. 49. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca spolu so žiadosťou o vydanie povolenia predložil ministerstvu odborný posudok experta Sotheby´s, ktorý odhadol hodnotu diela na medzinárodnom trhu minimálne na 5 mil. britských libier bez daní a provízií, splnil účel zákona č. 207/2009 Z.z., pretože tento posudok za daných okolností poskytoval spoľahlivejší podklad k hodnote predmetu kultúrnej hodnoty tvoriacej predmet konania o vydanie povolenia na vývoz, ako posudok ktoréhokoľvek znalca z oblasti výtvarného umenia zapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti SR. To, čo sa relevantnou právnou úpravou (§ 2 ods. 3 zák. č. 207/2009 Z.z.) sleduje, nie je guľatá pečiatka znalca so slovenským štátnym znakom alebo zákonom predpísané formálne náležitosti znaleckého posudku, ale odborné znalosti o hodnote posudzovaného umeleckého diela, ktoré žalobca ministerstvu poskytol. 50. Napriek tomu však samozrejme platí, že pokiaľ ministerstvo chcelo doslova naplniť text zákona, mohlo si pred vydaním povolenia vyžiadať od žalobcu predloženie znaleckého posudku k hodnote diela podľa zák. č. 382/2004 Z.z., prípadne vziať do konania ako ad hoc znalca ktoréhokoľvek odborníka na talianske barokové sochárstvo, pokiaľ to považovalo pre rozhodnutie vo veci za potrebné. Fakt, že sa nič z toho nestalo, nemožno vykladať na ujmu žalobcu. Najmä však nejde o tzv. právny omyl, ktorý by bolo možné reparovať využitím mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že zo zrušeného povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nadobudol žalobca určité práva, pričom žalovaný ničím relevantne nespochybňuje, že išlo o nadobudnutie dobromyseľné. Ako je uvedené vyššie, z ničoho nemožno vyvodiť, že by žalobca pri podaní žiadosti alebo v priebehu konania o nej žalovaného nejako zavádzal, poskytol mu nepravdivé informácie, či inak konal spôsobom, ktorému by nemala byť poskytnutá ochrana. Na základe právoplatného povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty žalobca v dobre viere dielo vyviezol do Spojeného kráľovstva a následne ho prostredníctvom Sotheby´s predal do Spojených štátov amerických. K začatiu mimo odvolacieho konania a následnému zrušeniu povolenia by bezpochyby nedošlo, keby nevyšlo najavo, že žalobca bustu predal za viac ako 30 mil. USD. 52. Zrušenie vývozného povolenia sa teda už netýka len dobromyseľne nadobudnutého práva na trvalý vývoz diela v rámci Európskej únie, ktoré žalobca jednorázovo zrealizoval, ale aj práv vyplývajúcich z uskutočneného predaja busty, ktoré patria nielen žalobcovi ako predávajúcemu, ale aj Gettyho múzeu ako kupujúcemu. Podľa názoru súdu rozhodnutie o zrušení povolenia na trvalý vývoz diela z územia SR, za daných vyššie opísaných skutkových a právnych okolností, neprípustným spôsobom zasahuje práv nadobudnutých dobrej viere, najmä v správnosť, zákonnosť a profesionalitu rozhodovania Ministerstva kultúry SR. Ani v prípade, že by existovali skutočné pochybnosti o zákonnosti procesu udelenia povolenia na vývoz predmetného diela z územie SR, nemohol by verejný záujem na striktnom dodržaní zákona prevýšiť záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie. Na viac ani zrušením povolenia objektívne nie je možné dosiahnuť návrat busty na územie SR. 53. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutia ministra kultúry SR vo veci zrušenia povolenia na trvalý vývoz busty z územia SR vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho konania zrušil. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.