Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/328/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202155 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť D. federácia, bez cestovného dokladu, zdržiavajúci sa na adrese: B. XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/010452-009 zo dňa 30.10.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/010452-009 zo dňa 30.10.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1/ Dňa 10.06.2015 žalobca doručil žalovanému žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. (ďalej len „zákon“), ktorú odôvodnil tým, že na území SR žije už 9 rokov v spoločnej domácnosti so svojou družkou Janou M., nar. XX.XX.XXXX, št. občianka SR, s ktorou majú spoločné maloleté dieťa P. D. M., občan SR. K žiadosti priložil rodný list dieťaťa a čestné prehlásenie matky maloletého T. M., že žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa starajú o maloletého. 2/ Správny orgán posúdil žiadosť menovaného o udelenie tolerovaného pobytu a skonštatoval, že účastník konania v zmysle ust. § 59 ods. 3 zákona k žiadosti nepriložil doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť a tým nesplnil podmienku pre udelenie tolerovaného pobytu. Na základe tohto orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA8-795-010/2015-Ž zo dňa 24.07.2015 žiadosť navrhovateľa zo dňa 10.06.2015 o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zamietol. 3/ Prvostupňové rozhodnutie žalobca včas napadol odvolaním, v ktorom o.i. uvádza, že s rozhodnutím nesúhlasí a namieta, že správny orgán nepostupoval v danom prípade v súlade so základnými princípmi zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) a porušil ust. § 3 ods. 2, tiež § 19 ods. 3 Správneho poriadku, keď ho nevyzval na predloženie výpisu z registra trestov, ani mu nestanovil primeranú lehotu na doloženie písomnosti, tiež že ho nepoučil, že v prípade, ak požadovanú listinu nedoloží v stanovenej lehote, jeho žiadosť bude zamietnutá. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že konajúci orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami, na čom nič nemení skutočnosť, že mu umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Toto nemožno stotožňovať s jeho povinnosťou stanovenou v § 3 ods. 2 a § 19 ods. 3 Správneho poriadku a navyše je aj objektívne nemožné v lehote 3 dní aby si zaobstaral výpis z registra trestov, čím konajúci orgán vážne porušil jeho práva účastníka konania. 4/ K odvolaniu žalobca ďalej priložil rozhodnutie odvolacieho orgánu v inej, podľa neho obdobnej veci, č. PPZ- HCP-BA2-2015/004041-003 zo dňa 16.03.2015 a domnieva sa, že postup a závery tohto priloženého rozhodnutia je potrebné aplikovať aj na jeho prípad. 5/ V odvolaní ďalej dáva do povšimnutia ust. § 59 ods. 3 zákona, podľa ktorého v odôvodnených prípadoch umožňuje ministerstvo vnútra upustiť od priloženia dokladu o bezúhonnosti, ak takéto potvrdenie predstavuje pre žiadateľa neprimerané zaťaženie. To je aj prípad žalobcu, pretože jediná možnosť ako ho môže vybaviť, je vycestovať do Ruska a na túto cestu v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov. Preto vyslovuje názor, že orgán verejnej správy mal uprednostniť právo žalobcu a právo jeho rodiny na rodinný a súkromný život v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru (ďalej len „Dohovor“) pred právom správneho orgánu požadovať doloženie predmetného výpisu z registra trestov, preto žiadal, aby konajúci orgán postupoval v jeho prípade podľa § 59 ods. 3 zákona a od priloženia dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť, upustil. 6/ Pokiaľ konajúci orgán by nevyhovel jeho žiadosti, navrhol, aby voči nemu bolo postupované v súlade s ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku, a aby mu za účelom doloženia chýbajúceho dokumentu bola stanovená primeraná lehota. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru a namieta, že konajúci orgán má vedomosť o tom, že žalobca na území Slovenskej republiky sa zdržiava približne 10 rokov, že tu má družku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a spolu sa starajú o spoločné dieťa - maloletého Samuela D. M.. Potom neudelenie tolerovaného pobytu je nepochybne zásahom do jeho práva na súkromie a rodinný život, ako i do práva jeho družky a jeho dieťaťa a má za to, že správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť jeho právu na rodinný a súkromný život v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru a z napadnutého rozhodnutia mu ani nevyplýva, či vôbec konajúci orgán považuje napadnuté rozhodnutie za zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Preto v podanom odvolaní sa domáhal zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň priložil čestné vyhlásenie, že nemá žiadny záznam v registri trestov štátu, ktorého je občanom. 7/ Odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o žalobcovi tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky potvrdil a odvolanie ako nedôvodné zamietol, pretože dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol vecne správne, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 404/2011, tiež so zákonom č. 71/1967 Zb., rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo vydané v legitímnom procese. 8/ Neuznal žalovaný pritom žiadnu odvolaciu námietku žalobcu a nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že bolo zasiahnuté do jeho práva na súkromný a rodinný život, ako aj práva na rodinný a súkromný život jeho družky a ich spoločného dieťaťa. 9/ Tiež tvrdí, že žalobca vo svojej žiadosti o tolerovaný pobyt presne špecifikoval paragrafové znenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré žiada o tolerovaný pobyt, tak ako sú uvedené v zákone, rovnako doložil ďalší doklad, preukazujúci potrebu rešpektovania súkromného a rodinného života - čestné prehlásenie jeho družky Jany M. s overeným podpisom matričného úradu, a preto žalobca ako žiadateľ musel byť si vedomý aj povinnosti doložiť ďalší doklad stanovený v § 59 ods. 3 zákona. Bolo potom v záujme žiadateľa, aby priložil k žiadosti o pobyt všetky zákonom stanovené doklady, aby mohlo byť jeho žiadosti vyhovené. A pokiaľ tak neučinil, nesplnil zákonnú povinnosť, ktorú mu tento osobitný zákon stanovuje a jeho žiadosti nemohlo byť vyhovené. 10/ K odvolacej námietke prerušiť konanie za účelom zaobstarania dokladu odvolací orgán zastal názor, že nemal povinnosť prvostupňový orgán prerušiť konanie vo veci žiadosti cudzinca o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom doloženia dokladu o bezúhonnosti podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pretože na toto konanie sa vzťahuje ako lex specialis zákon č. 404/2011 Z.z., a nie Správny poriadok, ako to tvrdí žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak účastník konania nedoloží osobitným zákonom stanovené doklady, žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu bude zamietnutá. Rovnakým spôsobom je nepreukázateľné tvrdenie účastníka konania, že by správny orgán mal dôvod neposkytnúť účastníkovi konania pomoc a poučenie v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 11/ Pokiaľ k odvolaniu žalobca priložil rozhodnutie v inej veci (č.PPZ-HCP-BA2-2015/004041-003 zo dňa 16.03.2015) a v tejto súvislosti tvrdí, že závery tohto poukázaného rozhodnutia je potrebné aplikovať aj na jeho prípad, s uvedeným sa žalovaný nestotožnil. Rozhodnutie bolo vydané v inom konaní, kde bol iný skutkový stav, aj keď mal určité spoločné znaky s konaním žalobcu, avšak nemožno tieto konania stotožňovať a závery priloženého rozhodnutia sa nedajú aplikovať priamo na konanie žalobcu. Opäť vyslovujúc názor, že pre daný prípad je rozhodujúci lex specialis, nie Správny poriadok. 12/ K odvolacej námietke, aplikácii ust. § 59 ods. 3 zákona orgán uviedol, že napriek tomu, že žalobca ani nepožiadal, žiadnym spôsobom sa nezmienil a nepreukázal nijako dôvody, ktoré mu bránia doloženiu dokladov o bezúhonnosti z domovskej krajiny a nebolo teda dôvodné sa s alternatívou usudzovania možného nedoloženia uvedeného dokladu ani zaoberať, v rámci odvolacieho konania odvolací orgán požiadal o vyjadrenie príslušný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k prípadnému upusteniu od priloženia požadovaného dokladu o bezúhonnosti, ktorý však vo svojej odpovedi uviedol, že od priloženia dokladu neupúšťa. 13/ Odvolací orgán tiež nesúhlasil s tvrdením, že konaním vo veci mal porušiť čl. 8 ods. 1 Dohovoru a v zmysle protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor poukazuje na to, že na jednej strane má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia, korešpondencie, čo mu ani správny orgán neupiera a rešpektuje jeho prianie žiť v spoločnej domácnosti s družkou, avšak pri svojom rozhodovaní musel správny orgán vychádzať z ods. 2 čl. 8 Dohovoru, podľa ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom (v tomto prípade zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov) a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, ako na jednej strane práva cudzinca na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom, na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v konaní o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR bolo preukázané, že v prípade cudzinca neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Správny orgán musí zvážiť aj hľadisko súkromné, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca na súkromie a rodinný život na území SR. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa ale všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, (rodičov), pokiaľ ide o usídlenie sa na území konkrétneho štátu v zmysle, žeby bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho občanom. Článok 8 Dohovoru totiž negarantuje právo na rodinný, resp. súkromný život v konkrétnej krajine, ale právo na skutočný rodinný život ako taký. 14/ Potom odvolací orgán sa stotožnil s tým, že orgán 1. stupňa na základe predložených dokladov a zo zistených skutočností preskúmal dôkaznú situáciu a v danom prípade predmetné ustanovenie aplikoval práve z dôvodu takej činnosti cudzinca, ktorá napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR podľa § 59 ods. 12 písm. d/ zákona. Pripomína žalovaný, že toto ustanovenie je ustanovením kogentným, čo znamená, že správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je položený na slovo zamietne. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ policajný útvar zistí, že sú naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie, resp. predĺženie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, nemá inú možnosť než tolerovaný pobyt zamietnuť. Na základe uvedeného považoval odvolací orgán aj túto námietku za nedôvodnú. II. Žaloba 15/ Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal postupom v čase podania žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a priznania odkladného účinku žaloby, zdôrazňujúc, že sa jedná vo veci o nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Preto navrhol zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. 16/ Dôvody žaloby vymedzuje nesprávnym záverom konajúcich orgánov, ďalej porušením práva na spravodlivý proces v zmysle porušenia zásady v obdobných veciach obdobným postupom s odkazom na iné priložené rozhodnutie, ďalej nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia a zásadne nesúhlasí s tým, že konanie vo veci o povolení tolerovaného pobytu sa riadi výhradne zákonom lex specialis, t.j. zákonom č. 404/2011 Z.z. Naopak zdôrazňuje, že subsidiárne sa i na toto konanie vzťahuje všeobecný predpis správneho procesného práva, a to Správny poriadok. Ak sa tak nestalo, postup konajúcich správnych orgánov bol vecne nesprávny jednak v podobe porušenia práva podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ďalej § 19 ods. 3 Správneho poriadku a takýmto postupom, keď nerozhodoval vo veci obdobným spôsobom ako je v prípade priloženého rozhodnutia v inom konaní, porušil princíp právnej istoty, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky a ust. 3 ods. 2 Správneho poriadku. Preto tvrdí žalobca, že bolo povinnosťou konajúceho orgánu, aby pri súčasnej subsidiárnej aplikácii Správneho poriadku postupom podľa § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov stanovil žalobcovi ako žiadateľovi o udelenie tolerovaného pobytu lehotu na predloženie absentujúcich dokladov a až následne vo veci aby rozhodol. Toto však zo strany konajúcich orgánov nebolo dodržané. 17/ Z uvedených dôvodov potom žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako vecne nesprávne a nezákonné ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č.p.: PPZ-HCP-BA8-795-010/2015-Ž zo dňa 24.07.2015 zrušil a vec vrátil Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Zároveň aby priznal žalobcovi trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.02.2016 žiadnu z námietok neuznal dôvodnou a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 19/ Žalovaný trvá na svojom právnom závere o nesplnení podmienok pre povolenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. v spojení s § 59 ods. 3 tohto zákona z dôvodu, že žalobca nepredložil doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Pripomenul žalovaný opäť, že sa jedná o kogentné ustanovenie zákona a v tejto súvislosti odkázal aj na to, že žalobca nijakým spôsobom ani nepožiadal o upustenie od doloženia dokladu o bezúhonnosti. Z vlastnej iniciatívy žalovaný žiadal ministerstvo vnútra o vyjadrenie sa k tejto otázke, na čo mu bolo doručené negatívne stanovisko. Preto ani nebolo povinnosťou žalovaného, aby sa s alternatívou usudzovania možného nedoloženia uvedeného dokladu vôbec zaoberal. Keďže táto zákonná a pre rozhodnutie vo veci primárna podmienka zo strany žalobcu splnená nebola, nemohol správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný rozhodnúť inak ako zamietnutím žiadosti žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 12 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. 20/ Neuznáva žalovaný ani námietku neaplikácie ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a tak ako v rozhodnutí o odvolaní, aj tu poukazuje, že v danom prípade sa konanie o povolení tolerovaného pobytu riadi a postupuje sa v tomto konaní výhradne podľa lex specialis, ktorým je zákon č. 404/2011 Z.z. a nie zákon o správnom konaní. Pripomenul aj žalovaný, že bolo povinnosťou žalobcu, aby z dôvodov, ktorých požiadal o povolenie pobytu na území Slovenskej republiky ako cudzinec, priložil listinu osvedčujúcu jeho bezúhonnosť nie staršiu ako 90 dní, čo sa jedná o obligatórny doklad podľa § 59 ods. 3 zákona, následkom nepredloženia ktorého je zamietnutie žiadosti o povolenie tolerovaného pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 12 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. Keďže konajúce orgány vo veci sa plne pridržiavali tohto zákonného ustanovenia, postupovali vecne správne. Žalovaný tiež tvrdí, že konanie prebehlo v legitímnom procese bez porušenia a zásahu do práv žalobcu ako účastníka tohto administratívneho konania a napokon, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s primárnymi dôvodmi odvolania žalovaný riadne a postačujúcim spôsobom vysporiadal. Potom žiadnu zo žalobných dôvodov nemohol uznať dôvodnou. Preto navrhol žalobu zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 21/ Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22/ Podľa § 191 ods. 1 SSP, súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 23/ Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 24/ Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 25/ Podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. 26/ Podľa § 59 ods. 3 zákona, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/, priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. 27/ Podľa § 59 ods. 12 písm. d/ zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak nepriložil doklad podľa ods. 3. 28/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 29/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30/ Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 31/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presný a úplný skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb., (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 35/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 36/ V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa celkom stotožnil s dôvodmi žaloby a súhlasí s tvrdením žalobcu, že v rozhodovacom procese došlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka konania, pričom sa jedná o také vady, ktoré mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež, že zodpovedanie odvolacích námietok žalobcu v odôvodnení žalovaného nemožno považovať za postačujúce z hľadiska dostatku dôvodov ako vyplývajú z požiadavky preskúmateľnosti podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 37/ Predovšetkým na tomto mieste súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade sa postupuje v konaní o povolení tolerovaného pobytu výhradne podľa zákona č. 404/2011 Z.z., ktorý je zákonom lex specialis bez aplikácie Správneho poriadku. S takýmto tvrdením súd nemôže súhlasiť a poukazuje na subsidiárnu pôsobnosť Správneho poriadku, ktorú zrejme napokon žalovaný aj sám priznáva, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia medzi právnou kvalifikáciou veci na strane 3 rozhodnutia jednotlivé ustanovenia s výnimkou § 19 ods. 3 Správneho poriadku aj cituje. Zákonom č. 404/2011 Z.z. aplikácia všeobecného predpisu procesného práva, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. nie je vylúčená a na viacerých miestach i v dokumentácii konajúcich orgánov v danej veci, sa tieto práve na samotný Správny poriadok opakovane odvolávali. 38/ Potom už samotnú túto námietku žaloby musel súd uznať dôvodnou a následne potom súd súhlasí, že bolo povinnosťou konajúceho orgánu prvého stupňa, aby vo veci na daný prípad tak, ako tomu učinil v prípade poukázaného konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP- BA2-2015/004041-003 zo dňa 16.03.2015, postupoval obdobným spôsobom pri rešpektovaní zásady vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku skrátene (v obdobných prípadoch obdobným postupom). Teda i v tomto prípade postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku mal prvostupňový orgán konanie vo veci prerušiť a účastníka konania vyzvať na chýbajúci doklad ustanovený v § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Z uvedeného potom treba súhlasiť, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, keď konanie o žiadosti účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky neprerušil, ale odkazujúc na kogentnú normu priamo žiadosť zamietol. Týmto postupom prvostupňový správny orgán hrubo porušil práva účastníka konania, ktorému neumožnil doloženie chýbajúcich dokladov v lehote, ktorú mu na tento účel mal určiť. Na takéto pochybenie poukazuje sám žalovaný v žalobcom poukázanej veci na str. 3 ods. 4 rozhodnutia č.p.: PPZ- HCP-BA2-2015/004041-003 zo dňa 16.03.2015. Už toto bol dôvod, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 39/ Súd sa stotožnil aj s námietkou žaloby, že postačujúcim spôsobom ani žalovaný nezdôvodnil, prečo pri zamietnutí žiadosti nedošlo k zásahu do práva na rodinný a súkromný život tak ako to deklaruje čl. 8 ods. 1 Dohovoru a tak isto, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v kontexte k ostatným odvolacím námietkam. 40/ Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a podľa § 191 písm. d/, a g/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 41/ Bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy viazaný, vyzvať žalobcu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku na predloženie absentujúcej listiny v lehote, ktorú mu na tento účel určí a až po jej uplynutí opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní. 42/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 43/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.