Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/294/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892230 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015892230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14.11.2014, č. k. 12C/154/2012-105 a proti uzneseniu zo dňa 5.10.2012, č. k. 12C/154/2012-8, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14.11.2014, č. k. 12C/154/2012-105 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 5.10.2012, č. k. 12C/154/2012-8 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 221,28 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom C. J., X.. XX.XX.XXXX. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava III. Z obsahu pripojeného exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 36Er/904/2002 súd zistil, že žalobca ako oprávnený podal dňa 23.5.2002 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ľ. J. so sídlom v Š. návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 317/2002. Dňa 27.5.2002 predložil súdny exekútor tamojšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená spisová značka 36Er/904/2002. Dňa 29.5.2002 Okresný súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. J.Á. poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. Rob/499/02-5 zo dňa 5.2.2002 vydaného Okresným súdom Bratislava III, ktorým povinného C. J., nar. XX.XX.XXXX, zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 19.230,- Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 19.230,- Sk od 8.1.2002 do zaplatenia, trov konania vo výške 960,- Sk. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k. 36Er/904/2002-10 zo dňa 11.4.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u E.. Ľ. J. pod sp. zn. EX 317/2002 a na súde pod sp. zn. 36Er/904/2002 poveril súdneho exekútora E.. K. F. so sídlom úradu B. XX, XXX XX L., ktorému sa vec postupuje na ďalšie konanie. Pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 117,79 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 25.5.2011. Z predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.1.2014, vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok žalobcu, ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora, s tým, že znalecký ústav sa nezaoberal majetkovou škodou, vzniknutou žalobcovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd uviedol, že na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nakoľko tento nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, keď navyše ani nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá mala údajne žalobcovi v predmetnom exekučnom konaní vzniknúť. V danom prípade sa jedná len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa zaoberali len priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam. Svoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení účinnom do 31.12.2012), ako i ust. § 238 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a § 44 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, a vecne tým, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, riadne nepreukázal uplatnený nárok, nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov spájajúcich vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd zdôraznil, že v rozhodnom období nebol exekučný súd viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, a v danom konaní nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. K existencii majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súd uviedol, že v prípade vzniku škody je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, na preukázanie ktorých je povinný žalobca. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, resp. dôkazy preukazujúce vznik majetkovej ujmy a jej výšku. Nijakým spôsobom nepreukázal, že práve v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu mu vznikla škoda vo výške 175,- eur. Čo sa týka práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd uviedol, že nemohol žalobcovi priznať požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur, ktorej zdôvodnenie sa pohybovalo len v rovine hypotetických tvrdení. Žalobca nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval, aké konkrétne podnikateľské aktivity a konkrétne podnikateľské plány boli tvrdeným nesprávnym úradným postupom ovplyvnené a v akom rozsahu. Súd nemohol akceptovať paušalizovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 663,88 eur za rok prieťahov, keďže je potrebné prihliadať na význam sporu žalobcu, a to najmä pri právnických osobách, kde je nutné zohľadniť podnikateľskú činnosť tej - ktorej osoby. K existencii príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom súd uviedol, že žalobca ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca ďalej uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Žalobca tiež namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Nesúhlasil ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď súd prvého stupňa napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka žalobcu. Preto postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 2.2.2016. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, pričom sa odvolával na ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, a na ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006. Ako však správne konštatoval súd prvého stupňa, exekučný súd nebol v predmetnom exekučnom konaní viazaný touto lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie sa začalo dňa 23.5.2002, t.j. dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 29.5.2002 Okresný súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi G.. Ľ. J. poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.2.2002, č.k. Rob/499/2002-5. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podľa ust. § 44 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. K zmene § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. došlo zákonom č. 341/2005 Z.z., účinným od 1.9.2005. Podľa nového ods. 7 tohto ustanovenia: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa prechodných a záverečných ustanovení účinných od 1.9.2005, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. K ďalšej zmene došlo zákonom č. 585/2006 Z.z., účinným od 1.12.2006, kedy sa v § 44 za odsek 6 vložil nový odsek 7 v znení: Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3. Doterajšie odseky 7 a 8 sa označili ako odseky 8 a 9. Podľa prechodných ustanovení účinných od 1.12.2006, § 240 ods. 1, 2, 3, 4, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora. Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006 podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd nebol pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 23.11.2010 viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Až § 243 (Prechodné ustanovenia), ktorý platí od 9.8.2012 stanovil v ods. 1, že tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Exekučný súd však o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 11.4.2011, č. k. 36Er/904/2002-10, právoplatným dňa 25.5.2011. Súd prvého stupňa preto dospel aj k správnemu záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Neobstojí preto námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Aj ostatné závery súdu prvého stupňa (aj keď ich odvolací súd vzhľadom na nepreukázanie už jednej z kumulatívnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom považuje za nadbytočne vyhodnocované súdom prvého stupňa), o nepreukázaní existencie majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, sú správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, jeho odvolanie zjavne nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje. Odvolateľ v odvolaní namieta procesný postup súdu, ktorý nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu v prejednávanej veci. Odvolanie je obsahovo zhodné s odvolaniami žalobcu podanými v iných obdobných veciach (formulárové odvolanie), a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva žalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené. Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Ako vyplýva zo spisu, riadne poučenie o procesných právach účastníkov konania (aj) v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 9.5.2014 (doručenky na č.l. 50 spisu) spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 28.5.2014. Dňa 29.4.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l. 40 - 45), ktoré súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu taktiež dňa 9.5.2014. Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného a vyjadriť sa k nemu s cieľom ovplyvniť výsledok súdneho konania. Taktiež mal dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania, ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to vrátane exekučného spisu, ktorý bol pripojený do spisu. Ostal však nečinný. Len e-mailovým podaním zo dňa 23.5.2014, doručeným súdu dňa 26.5.2014 (č.l. 52, 53 spisu) požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Zároveň požiadal o prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej „výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu“. Uznesením zo dňa 28.5.2014, č. k. 12C/154/2012-70 súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol s tým, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O.s.p., a ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.8.2014, č. k. 11Co/113/2014-95 napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.10.2014 spolu s predvolaním na stanovený termín pojednávania na deň 14.11.2014. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani už nepožiadali o odročenie pojednávania. Ak sudca vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, postupoval v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nikto z účastníkov nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 14.11.2014 pojednával a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného. O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Súd prvého stupňa nepostupoval svojvoľne, procesný postup súdu bol v súlade s ustanoveniami procesnej normy, a preto ho nemožno považovať za odopretie ústavného práva účastníkovi na spravodlivý súdny proces a právo na verejné prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom. Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. K argumentácii žalobcu odvolací súd preto uvádza, že ako nadriadený súd o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom, a tým aj o jeho žiadosti prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III (o návrhu na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol uznesením z 24.10.2012, č. k. 2NcC/340/2012-16 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/154/2012. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci nekonal a nerozhodoval nestranný sudca. Neobstojí ani námietka žalobcu o údajnej vnútornej rozpornosti a nedostatočnosti odôvodnenia úvah súdu (nepreskúmateľnosť rozsudku). Súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní ani žiadnym spôsobom nereaguje na konkrétne dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Preto má odvolací súd za to, že aj v tejto časti sa odvolanie zjavne netýka napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. K výroku II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur, vyrubený podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2012. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uznesenie považuje za neopodstatnené a bez právneho významu, pretože on nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. V podanej žalobe len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre ich pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Okresný súd mal preto postupovať zákonným spôsobom, a podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť prikázania veci inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Ďalej uviedol, že z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, nie je možné žalobcovi uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalobca v konaní súdne poplatky neplatí. Žiadal preto, aby okresný súd konal bez prieťahov a otázku prikázania veci inému súdu postúpil príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP (v znení účinnom do 30. 9. 2012), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 4 ZoSP, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. Podľa Položky 17a sadzobníka predstavuje súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,- eur. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom vo veci samej domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III. V návrhu súčasne požiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z tejto jeho žiadosti podľa obsahu vyplýva, že žalobca uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III v zmysle § 14 a § 15a O.s.p., a práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci sa domáhal, aby podľa § 12 O.s.p. nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O žiadosti žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III (návrh na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.10.2012, č. k. 2NcC/340/2012-16 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/154/2012, a zároveň nevyhovel ani návrhu žalobcu na postup v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi tak vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,- eur. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že žalobcovi nie je možné uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, v znení účinnom do 30.9.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011 (na ktoré poukázal aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí), podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.