Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Ntok/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016010003 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016010003.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného Ivana Rakšaniho, stíhaného pre trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., o návrhu odsúdeného doručeného dňa 9.3.2016 na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6T/83/1997, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 17. mája 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného W. O., nar. XX.X.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6T/83/1997 z a m i e t a, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. o d ô v o d n e n i e : Trestným rozkazom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.5.1997, sp.zn. 6T/83/1997, právoplatným dňa 10.6.1997, bol W. (pod vtedajším menom a priezviskom W.) uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej „Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 19.8.1996 v čase o 14.45 hodiny v Bratislave, na Medveďovej ulici bol kontrolovaný hliadkou polície, pričom mal pri sebe papierovú skladačku s obsahom 0,19 gramov heroínu s prímesou kofeínu a cukru s obsahom účinných látok 23%, heroín je v zmysle nariadenia vlády č. 206/1988 Zb. zaradený do III. skupiny omamných látok. Za to mu bol uložený podľa § 187 ods. 1 Tr.zák. a § 40 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 59 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvadsať mesiacov. Odsúdený W. písomným návrhom zo dňa 7.3.2016, doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 9.3.2016, požiadal v uvedenej veci o povolenie obnovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je toho názoru, že v pôvodnom konaní neboli dostatočne aplikované hmotnoprávne ustanovenia a na základe toho prišlo k rozhodnutiu, ktoré považuje za nesprávne (nezákonné) a na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR z 1.6.1998, sp.zn. Tpj 1/98 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.2.1998 sp.zn. 6To/2/98, zo dňa 12.11.1997 sp.zn. 4To/65/97 a zo dňa 12.2.2001 sp.zn. Tzo-V 3/2000. Odsúdený navrhol, aby tunajší súd prijal návrh na obnovu konania a v jeho prospech zrušil predmetné rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 6.5.1997 sp.zn. 6T/83/1997 čo do výroku o vine, treste a výrokov nadväzujúcich (t.j. v celom rozsahu) s tým, že podľa odpisu registra trestov pretrvávajú negatívne dôsledky odsúdenia. Po doručení návrhu si konajúci súd pripojil predmetný spis tunajšieho súdu sp.zn. 6T/83/1997, zabezpečil stanovisko a rozhodnutia uvádzané v návrhu odsúdeného a vyžiadal si odpis registra trestov odsúdeného, kde je predmetné odsúdenie uvedené pod bodom 5 s tým, že na odsúdeného sa v tomto prípade hľadí, akoby nebol odsúdený, takže na také odsúdenie nie je možné prihliadať. Keďže odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody a išlo o dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku (ďalej „Tr.por.“) s poukazom na § 37 ods. 1 písm. a) Tr.por. bol odsúdenému ustanovený obhajca I. C., ktorému bol doručený návrh odsúdeného. Rovnako bol tento návrh doručený aj prokurátorovi. Následne bol určený termín verejného zasadnutia na prerokovanie návrhu na povolenie obnovy konania na 17.5.2016. Na verejnom zasadnutí odsúdený W. uviedol, že je to dosť dávno, to časové obdobie, kedy bol odsúdený, ale celú situáciu si dobre pamätá. Vtedy nemal terajšie skúsenosti a postupom času, keď si naštudoval dostupnú literatúru a judikatúru dospel k názoru, že v danom období, keď bol odsúdený v roku XXXX, za tento trestný čin nemal byť vôbec postihnutý. Dáva do pozornosti, že v tom čase existovali rôzne názory konajúcich súdov ohľadne drogovej trestnej činnosti, na ktoré reagoval najvyšší súd svojím judikátom. Na podklade rozhodnutí, na ktoré v návrhu poukázal, je presvedčený, že sa nejednalo o trestný čin. V tom čase bol drogovo závislý, ale celú situáciu si pamätá. Hliadka Policajného zboru mala v sledovaní nejakého dílera drog a hliadka odsúdeného poznala a vedela, že keď vyjde z vchodu istého domu, čo bude mať asi pri sebe. Tu poukazuje na výpoveď svedka G.. V tom čase táto hliadka sledovala presne určený dom a dílera a vlastne odchytávala narkomanov, ktorí sa tam v tom čase pohybovali a medzi nimi aj odsúdeného. Odsúdený mal pri sebe 0,19 g heroínu tak, ako je uvedené v skutkovej vete, skladačku kúpil u dílera na byte, z jeho pohľadu kúpil ani nie jednu jednorazovú dávku. Potom ako túto drogu zakúpil, mal v úmysle si ju hneď aplikovať doma, pričom býval 200 m od domu, kde drogu zakúpil. Odsúdený sa domáha, aby senát povolil obnovu konania, zrušil trestný rozkaz sp.zn. 6T/83/1997 vo výroku o vine a treste a prikázal súdu, ktorý bude vo veci konať, aby vec znovu prejednal, príp.vec vrátil až do prípravného konania, pretože to nie je trestným činom. Následne bol na verejnom zasadnutí oboznámený podstatný obsah spisov tunajšieho súdu sp.zn. 6T/83/1997 a sp.zn. 3Ntok/1/2016 vrátane zabezpečených rozhodnutí a stanoviska uvedených v návrhu odsúdeného. Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR na zjednotenie výkladu zákona pri aplikácii § 187 ods. 1 Tr.zák. o nedovolenej výrobe a držaní omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov zo dňa 1.6.1998, sp.zn. Tpj 1/98, upravovalo problematiku tzv. spotrebnej držby a určilo, že za prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky v zmysle § 187 ods. 1 Tr.zák. nemožno považovať držbu takejto látky pred jej osobným fyzickým použitím tým, kto si ju na tento účel zadovážil, pokiaľ toto použitie nadväzuje na jej zadováženie s tým, že na rozlíšenie prechovávania od zadováženia takej látky pre seba je rozhodujúcom kritériom poznanie subjektívnej stránky konania páchateľa posudzovanej s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (body I. a II. stanoviska). Podľa bodu III. stanoviska na trestný postih prechovávania resp. držby omamných alebo psychotropných látok bude postačovať také množstvo látky, ktoré je spôsobilé po jej použití ovplyvniť psychiku človeka, resp. ktoré znamená nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život. V súlade s týmto stanoviskom sú aj rozhodnutia, na ktoré tiež poukazoval odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.11.1997 sp.zn. 4To 65/97, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.2.1998 sp.zn. 6To 2/98 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.2.2001 sp.zn. Tzo-V 3/2000, pričom v poslednom z uvedených rozhodnutí bola predmetom konania sťažnosť pre porušenie zákona podaná generálnym prokurátorom SR predovšetkým pre nesprávne použitie neskoršieho zákona, novely Trestného zákona č. 183/1999 Z.z., z pohľadu posudzovania trestnosti činu podľa § 16 ods. 1 Tr.zák. Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom k prednesu odsúdeného a k oboznámenému nevidí žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na povolenie obnovy konania, a preto návrh na povolenie obnovy konania navrhuje ako nedôvodný zamietnuť. Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že s poukazom na prednes klienta sa k nemu pripája a navrhuje, aby bolo podanému návrhu vyhovené. Odsúdený v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby bolo jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené práve s poukazom na rozhodnutia, ktoré boli vydané Najvyšším súdom SR ohľadne drogovej trestnej činnosti a má za to, že práve toto je ten prípad, kedy je možné povoliť obnovu konania v jeho prospech. Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 ods. 4 Tr.por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť. Podľa § 394 ods. 5 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin. Podľa § 399 ods. 2 Tr.por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 402 ods. 1 Tr.por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Konajúci súd uvádza, že podľa Trestného poriadku a ustálenej súdnej praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, je možné za splnenia dvoch základných podmienok - musia byť zistené nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň odôvodňovať (či už samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi) vyšší stupeň pravdepodobnosti iného rozhodnutia ohľadom viny alebo spĺňať podmienku, že trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom rozpore s účelom trestu resp. v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. V konaní o povolení obnovy konania sa nezisťuje správnosť pôvodného meritórneho rozhodnutia (jeho zákonnosť a odôvodnenosť), ale sa posudzuje otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v pôvodne prejednávanej veci neznáme, by mohli odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine alebo treste. Spôsobilosť novej skutočnosti alebo nového dôkazu, ktoré vyšli najavo zmeniť pôvodné meritórne rozhodnutie je treba vždy posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v dobe vydania pôvodného rozhodnutia a k prípadným zmenám hmotného práva nie je možné ako k rozhodnej skutočnosti prihliadať. Výnimkou je iba ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy SR (t. j. na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR), rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa Trestného poriadku. Po posúdený samotného návrhu na povolenie obnovy konania a vyjadrenia odsúdeného k nemu na verejnom zasadnutí, musí súd skonštatovať, že odsúdeným uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienky obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr.por. (nevyšli najavo skutočnosti resp. dôkazy skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu), ani v zmysle § 394 ods. 4 a ods. 5 Tr.por. (podľa týchto ustanovení sa vyžaduje tam uvedené rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. aby niektorá z tam uvedených osôb spáchala trestný čin) a ani v zmysle § 394 ods. 2 a ods. 3 (tieto ustanovenia sa týkajú konaní, ktoré sa skončili právoplatným uznesením). Skutočnosťou ani dôkazom skôr neznámymi v zmysle § 394 ods. 1, ods. 4 alebo ods. 5 Tr.por. nie je to, že na základe rozdielnych výkladov ustanovenia Trestného zákona senátmi Najvyššieho súdu SR tento stanoviskom trestného kolégia zjednotil výklad aplikácie určitého ustanovenia, ako to bolo v prípade § 187 ods. 1 Tr.zák. ohľadom tzv. spotrebnej držby pri omamných látkach a psychotropných látkach, resp. že skutkovo obdobné veci boli právne posúdené v iných trestných veciach iným spôsobom ako v namietanej trestnej veci. V tejto súvislosti je treba uviesť, že obnova konania je určená na nápravu nesprávnych skutkových zistení v právoplatnom rozhodnutí, pričom na nápravu právnych chýb (hmotnoprávnych a procesných pochybení) je určený iný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie (pred 1.1.2006 za účinnosti predošlého Trestného poriadku, zákona č. 141/1961 Zb., to bola sťažnosť pre porušenie zákona), pričom jedným z dovolacích dôvodov je to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Na základe posúdenia uvedených skutočností musel konajúci súd vyhodnotiť podaný návrh na povolenie obnovy konania za nedôvodný a zamietnuť ho, keďže nezistil existenciu zákonných podmienok na povolenie obnovy konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť na Krajskom súde v Bratislave v lehote do troch dní odo dňa oznámenia uznesenia.