Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Ntok/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016010005 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016010005.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci odsúdeného F. V., pre trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2T/48/1998, na verejnom zasadnutí konanom 22. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného F. V., rodeného N., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom G. 1, G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2T/48/98 zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 24. 06. 2016 sa odsúdený F. V. domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2T/48/1998, v ktorom bol trestným rozkazom zo dňa 18. 02. 1998 uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov. Svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že pri jeho odsúdení došlo k porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, čo podporujú právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach č. Tpj 1/1998, 6To/2/1998 zo dňa 19. 02. 1998, 4To/65/1997 zo dňa 12. 11. 1997 a Tzo -V3/2000 zo dňa 12. 02. 2001. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť odsudzujúce rozhodnutie. Krajský súd v zmysle ustanovenia § 567 ods. 2 Trestného poriadku preskúmal na základe § 394 Trestného poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, oboznámil sa so spisovým materiálom, vypočul odsúdeného a zistil, že návrh odsúdeného je nedôvodný. Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na písomnom návrhu a dodal k nemu, že k spáchaniu trestného činu nemohlo dôjsť, v súvislosti s čím poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa riešila otázka množstva drogy. Tieto judikáty sa týkali aj riešenia otázky prechovávania drogy a spotrebnej držby drogy. Odsúdený ku skutkom uviedol, že je to dávna doba, ale pamätá si na to obdobie, bol užívateľom heroínu a pri oboch skutkoch takmer identických ihneď po zakúpení heroínu bol zaistený príslušníkmi polície, teda nejednalo sa o prechovávanie drogy, ale o tzv. spotrebnú držbu, ktorá podľa názoru Najvyššieho súdu SR v danom období nebola trestným činom. Odsúdený namietal aj formálne pochybenie krajského súdu vo vzťahu k súdnemu spisu 4Ntok/1/2016, keďže neboli dodržané príslušné predpisy o vedení súdneho spisu, nakoľko spis nebol riadne zažurnalizovaný a nebol ani vyžiadaný odpis registra trestov. Deň predchádzajúci verejnému zasadnutiu mal možnosť nahliadnuť do tohto spisu a zistil tieto popísané nedostatky. Túto vec namietal aj u vyššieho súdneho úradníka, ktorý odmietol urobiť poznámku v úradnom zázname a z uvedeného titulu odsúdený potom odmietol podpísať úradný záznam o preštudovaní súdneho spisu. Obhajca odsúdeného poukázal na písomne podaný návrh na obnovu konania a jeho argumentáciu a navrhol, aby tomuto návrhu bolo vyhovené a krajský súd rozhodol o povolení obnovy konania v danej trestnej veci. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietnuť, pretože neboli dané podmienky obnovy konania. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 <javascript:%20fZzSRInternal('30280',%20'7397795', %20'7397795',%20'4783096',%20'4783101',%20'0')>. Na verejnom zasadnutí sa súd oboznámil so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2T/48/1998 a zistil nasledovné skutočnosti: Odsúdený F. V. bol trestným rozkazom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2T/48/1998 zo dňa 18. 02. 1998 uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 17. 08. 1997 v čase asi o 13.55 hod. v Bratislave na Šustekovej ulici po predchádzajúcom úteku pred hliadkou PZ bol kontrolovaný v pohostinstve " U magistra" a na výzvu vydal 1 ks papierovej skladačky s obsahom 0,20 g heroínu s prímesou kofeínu, paracetamolu a cukru s celkovým obsahom účinnej látky 22 %. Heroín je podľa vládneho nariadenia č.206/88 Zb. o jedoch a niektorých látkach škodlivých zdraviu zaradený do III. skupiny omamných látok, 2/ dňa 18. 08. 1997 v čase o 19.45 hod. potom ako si bol opätovne zakúpiť heroín, bol kontrolovaný v Bratislave na zastávke autobusov na Šustekovej ulici, pričom pri kontrole totožnosti hliadkou PZ mu z ruky vypadol 1 ks papierovej skladačky s obsahom 0,16 g heroínu s prímesou kofeínu, paracetamolu a cukru s priemerným obsahom účinnej látky 21%. Heroín je podľa nariadenia vlády SR č. 206/88 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu zaradený do III. skupiny omamných látok. Za to mu bol podľa § 187 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 1998. V pôvodnom konaní bola vina odsúdeného skutkovo postavená na jeho priznaní, výpovediach členov policajnej hliadky a zápisniciach o vydaní veci (skladačiek) a odbornom vyjadrení Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorého vyplynula hmotnosť prechovávaného materiálu a množstvo účinnej látky. Súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme, a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa. Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením presných zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Trestného zákona. Už zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé, že v konaní o povolenie obnovy nedochádza k opätovnému prehodnocovaniu veci, ale jedná sa posúdenie, či nová skutočnosť, ak je daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia zákona, prípadne mu uložiť miernejší trest. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať tie, ktoré súd zistiteľné z obsahu spisov a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov alebo ich nesprávne vyhodnotil. Podľa návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania sú predtým neznámymi skutočnosťami neskoršie rozhodnutia súdov v obdobných trestných veciach. Judikatúra však nespĺňa požiadavky novej skutočnosti v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku, pretože sa jedná o akty aplikácie práva a nie o skutočnosti skutkovo súvisiace s trestným činom, pre ktorý bol páchateľ odsúdený, pričom v rámci obnovy konania možno revidovať len skutkové omyly. Neskoršia rozhodovacia činnosť súdov, ktorá nie je skutočnosťou týkajúcou sa trestného konania odsúdeného, nemôže byť ani predmetom dokazovania skutku. Je tiež potrebné mať na zreteli, že spôsobilosť novej skutočnosti alebo dôkazu zmeniť pôvodné rozhodnutie je vždy treba posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v dobe vydania pôvodného rozhodnutia (ex tunc), a preto k prípadným zmenám hmotnoprávnych ustanovení (či k zmenám v ich výklade) nemožno ako k rozhodnej skutočnosti prihliadať. Zhodný právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Tost 3/2008 zo dňa 12. 03. 2008. Výnimkou z uvedeného pravidla (t.j. že k prípadným zmenám hmotného práva nemožno ako k rozhodnej skutočnosti prihliadať) obsahuje iba ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. V uvedenom výnimočnom prípade sú však podmienky obnovy konania vymedzené veľmi striktne i úzko, a sú viazané na existenciu rozhodnutia (nálezu) Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach podľa čl. 125 Ústavy a v žiadnom smere ich nie je možné aplikovať na posudzovanú vec. In concreto, odsúdený F. V. sa domáha obnovy konania preto, že aplikačná prax súdov v neskoršom období ustálila konkrétne hmotnostné a ďalšie kritériá pre vznik trestnosti prechovávania omamných látok, resp. konkretizovala podmienky, za ktorých možno určité látky považovať za návykové látky podľa § 135 Trestného zákona, a to prísnejšie, ako tomu bolo v čase odsúdenia F. V.. Zisťovanie, či určité konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu však v žiadnom prípade nie je skutkovou otázkou, kedy sa zisťuje, či nastali okolnosti uvedené v skutkovej vete, ale otázkou právneho posúdenia zistených skutkových okolností. Na nápravu prípadných právnych omylov však slúži iný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. K procesným námietkam odsúdeného vzneseným v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd uvádza, že odsúdenému bolo na základe jeho žiadosti umožnené nahliadnuť do spisu a bol mu poskytnutý priestor na plné uplatnenie jeho práva na obhajobu. Nie je však právom odsúdeného určovať, čo má byť obsahom spisu z hľadiska potrieb súdu poznať všetky relevantné okolnosti prípadu, navyše odpis registra trestov odsúdeného, ktorého sa tento domáhal, v konaní o danom návrhu na povolenie obnovy konania, nehrá z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku žiadnu rolu. Tvrdenie odsúdeného o nedostatočnej žurnalizácii spisu je nepravdivé, nie je ničím podložené, a tak isto ako v uvedenom prípade, nič nehovorí o predmete konania. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie, teda podmienky obnovy konania uvedené v citovanom ustanovení Trestného poriadku splnené neboli, a preto súd návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku ako nedôvodný zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.