Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200017 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: V. X. S., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v Q. T., T.. G. XX/X, T. Y., G. R., T., zastúpeného pani Mgr. Barborou Novákovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.1.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-119-24/2015-Ž zo dňa 8.12.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-119-24/2015-Ž zo dňa 8.12.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-119-24/2015-Ž zo dňa 8.12.2015 odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.1.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žiadal odložiť jeho vykonateľnosť v zmysle §21 ods. 2 zákona o azyle a §250n O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa dôvody uvedené vo vyhlásení, ako aj vo vstupnom pohovore jasne spadajú pod ustanovenie § 9 zákona o azyle, pričom tieto mal odporca riadne preskúmať - v súvislosti s uvedeným namietal, že odporca neposúdil dôvody žiadosti o azyl v intenciách vykonaných pohovorov a tvrdení navrhovateľa, ktorý uvádzal, že o azyl žiada z dôvodu, že chce doopatrovať svoju chorú matku, čo podľa názoru navrhovateľa možno subsumovať pod humanitné dôvody ustanovené v § 9 zákona o azyle. Odôvodnenie odporcu založené na tom, že dôvody navrhovateľa nemajú oporu v zákonom stanovených dôvodoch pre udelenie azylu, nemajú podľa navrhovateľa oporu v dokladoch a tvrdeniach založených v azylovom spise. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.2.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil v ňom, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a to rodinnými dôvodmi - opatrovanie matky. Odporca dal do pozornosti skutočnosť, že ak sa chcel navrhovateľ legálne zdržiavať na území Slovenskej republiky, mal požiadať o zlegalizovanie svojho pobytu na základe zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd dňa 4.2.2016 rozhodol o navrhovateľovej žiadosti o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia tak, že žiadosti nevyhovel (č.k.: 9Saz/1/2016-17). Súd prejednal a rozhodol vec v prítomnosti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky), a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-PO-119/2015-Ž. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením dňa 15.7.2015 z dôvodu nutnosti pobytu na území SR, pretože potrebuje opatrovať svoju matku, ktorá tu žije. Počas vstupného pohovoru uviedol, že z krajiny pôvodu legálne vycestoval v roku 1999 na územie Slovenskej republiky a následne do Českej republiky. Odvtedy sa do krajiny pôvodu nevrátil. V roku 2004 vycestoval do Francúzska, kde podľa jeho vyjadrení legálne žil a pracoval až dokým ho nekontaktovala sestra, aby prišiel na Slovensko a staral sa o ich chorú mamu, ktorá žije na Slovensku z dôvodu, že sa vydala za slovenského štátneho príslušníka.. Navrhovateľ počas pohovorov uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva iba povolania na vojenskú službu, a ak by ho aj nepovolali, tak nemá kde bývať a pracovať, celá jeho rodina žije na Slovensku. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí žiadne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. Navrhovateľ v azylovom konaní predložil odporcovi doklady preukazujúce jeho tvrdenia, najmä ohľadom jeho pobytu vo Francúzsku. Napriek preskúmaniu v národných databázach, osoba navrhovateľa nebola francúzskym orgánom známa. Ďalej v priebehu konaných pohovorov uviedol, že počas ciest stratil svoj cestovný pas. Ak by k tomu nedošlo, o udelenie azylu na území SR by nežiadal. Keďže však chcel zlegalizovať svoj pobyt na SR, rozhodol sa požiadať o azyl. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že námietky prezentované navrhovateľom nie sú dôvodné, a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal navrhovateľom vstupný pohor (spísal dotazník žiadateľa o udelenie azylu) v priebehu ktorého sa navrhovateľ vyjadroval k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Podobne poskytol navrhovateľovi možnosť uviesť aj prípadne iné skutočnosti, ktoré by považoval za potrebné prezentovať. Odporca tiež založil do spisu dôkazy, predložené navrhovateľom (kópiu rodného listu, fotografie, kartu zdravotného postenia, obal vkladnej knižky a dve jej strany, výučný list, potvrdenie o absolvovaní vodičského kurzu). Odporca na základe výpovede navrhovateľa zistil, že matka navrhovateľa nie je azylantkou, resp. osobou, ktorej by bola poskytnutá doplnková ochrana - jej pobyt na Slovensku sa realizuje v dôsledku jej sobáša so slovenským občanom. Podľa názoru súdu suma takto získaných informácií od navrhovateľa bola postačujúcou k tomu, aby odporca mohol vo veci rozhodnúť. K námietke nesprávne právneho posúdenia veci, resp. k námietke, že odporca mohol navrhovateľovi udeliť azyl z humanitárnych dôvodov: Ani táto námietka navrhovateľa podľa názoru súdu nie je dôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej (§ 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle) je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým odporca skonštatoval, že podanú žiadosť o azyl nebude v jej merite posudzovať, nakoľko táto žiadosť neobsahuje dôvody, ktoré sú obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu podaného vyhlásenia, ktorým navrhovateľ o azyl požiadal, podobne ako z obsahu vykonaného pohovoru s navrhovateľom, jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola legalizácia jeho pobytu na Slovensku (nakoľko svoj cestovný pas stratil) s tým, že na Slovensku sa chcel starať o svoju matku, ktorá tu žije. Teda navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu hrozby alebo uskutočnenia perzekúcie jeho osoby, resp. z obavy existencie vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, alebo z dôvodu zlúčenia rodiny (§ 10, § 13b zákona o azyle). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že matka navrhovateľa nie je osobou, ktorej by bol azyl (resp. doplnková ochrana) udelený. Ak teda navrhovateľ podanou žiadosťou o azyl, resp. v priebehu azylového konania prezentoval ako jediný dôvod podania žiadosti o azyl svoju vôľu starať sa o svoju matku, odporca tento stav správne a v súlade so zákonom o azyle vyhodnotil ako neexistenciu dôvodov uvedených v ust. §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Dôsledkom toho bolo vydanie rozhodnutia o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. Navrhovateľ v ďalšom namietal neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov - postupom v zmysle ust. § 9 zákona o azyle. K tejto nedôvodnej námietke súd pokladá za potrebné poukázať na dve skutočnosti: 1. Aplikácia ust. § 9 zákona o azyle (ako to vyplýva zo znenia tohto zákonného ustanovenia) je možná iba za splnenia procesného predpokladu, že v konaní o udelenie azylu v ktorom žiadateľ prezentoval ako dôvody svojej žiadosti dôvody ust. § 8 zákona o azyle sa tieto dôvody (vykonaným konaním pred odporcom) nepreukážu - nezistia. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ nežiadal o azyl z niektorého z dôvodov § 8 zákona o azyle. Preto odporca nemohol v danom prípade postupovať podľa ust. § 9 zákona o azyle. 2. Na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nie právneho nároku. Jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy odporcu. Ak teda odporca v prejednávanej veci tento „druh“ azylu neudelil, nebolo jeho povinnosťou odôvodňovať jeho neudelenie. Naviac azyl ako jedna z foriem medzinárodnej ochrany sa vzťahuje výlučne na osobu žiadateľa. Z uvedeného dôvodu aj jeho prípadné poskytnutie postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle je naviazané na osobu žiadateľa. Preto poskytnutie azylu z humanitárnych dôvodov (v podstate neúspešnému žiadateľovi o azyl) nie je možné vzťahovať na inú osobu - v danom prípade na matku navrhovateľa. Pretože odporca v konaní zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 9, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, odporca správne a v súlade so zákonom o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neodôvodnenú. Pretože vo vzťahu k namietanému neudeleniu azylu z humanitárnych dôvodov na jeho udelenie niet právneho nároku (jeho udelenie je výlučným oprávnením odporcu), pričom naviac neboli pre jeho prípadne udelenie splnené zákonom predpokladané podmienky, súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).