Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5C/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200058 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200058.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U.. W. D., E.. XX. XX. XXXX, I. G. X, XXX XX O., Š. F. S., proti odporcovi: L. S., E.. XX. XX. XXXX, I. E., Z., A. X., F. A. X., o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa písomným návrhom, osobne doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016, domáha rozvodu manželstva s odporcom, ktorý je štátnym občanom Macedónska, na ktorého území sa podľa obsahu podaného návrhu aj zdržuje.
V nadväznosti na uvedené sa súd, vychádzajúc z ustanovení § 103 a § 104 O. s. p., musel v prvom rade zaoberať otázkou, či je v danej veci daná právomoc slovenských súdov. Dospel pritom k záveru, že na prejednanie tejto veci právomoc slovenských súdov založená nie je, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa článku 26 ods. 2 Zmluvy č. 207/1964 Zb. (Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach), ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.
Z obsahu podaného návrhu a predložených listín vyplýva, že navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky a odporca občanom Macedónskej republiky, v dôsledku čoho je v danej veci, ktorej predmetom je rozvod manželstva účastníkov, potrebné pre posúdenie právomoci aplikovať v prvom rade ustanovenia Zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 207/1964 Zb.
Podľa článku 26 ods. 2 predmetnej Zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd tej zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje.
Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka má bydlisko na území Slovenskej republiky. Nakoľko však odporca má bydlisko na území Macedónskej republiky, na ktorej území sa aj zdržuje, na konanie o rozvod manželstva účastníkov je príslušný a súčasne má aj právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci miestne príslušný súd v Macedónskej republike, pričom na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že na konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva je príslušný slovenský súd.
Na základe uvedeného preto súd, vzhľadom na chýbajúcu právomoc slovenských súdov na prejednanie danej veci (príslušné sú súdy v Macedónskej republike), ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, v súlade s ustanoveniami § 103 a § 104 O. s. p., konanie vo veci zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Krajský súd v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.