Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200109 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200109.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: U. B., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., zastúpená: JUDr. Angelika Bužek, advokátka, Björnsonova 14, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7723/RAL zo dňa 20.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. BA1/OPPKŤZP/SOC/2015/109775-0005 zo dňa 10.06.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) nevyhovel žiadosti žalobkyne ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 17.04.2015 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa komplexného posudku č. BA/2015/110008/KP/54-55/EJ zo dňa 25.05.2015 je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50%, a teda sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale žiadaná forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku navrhnutá. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pretože sa nestotožnila s posúdením jej zdravotného stavu prvostupňovým správnym orgánom a vyjadreniami uvedenými v komplexnom posudku. Zároveň poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje bezpečné cestovanie verejnou hromadnou dopravou. 3. Žalovaný v odvolacom konaní doplnil dokazovanie komplexným posudkom č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/7863 zo dňa 22.10.2015, opätovne posúdil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak ani v tomto posudku jej nebol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 4. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7723/RAL zo dňa 20.11.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej diagnózy, objektivizovaný klinický stav na základe predloženej spisovej dokumentácie, lekárskych správ a nálezov nespĺňa podmienky pre poskytnutie požadovaného príspevku. II. Žalobné body 5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Poukázala na to, že je fyzickou osobou, ktorá si dňa 17.04.2015 podala na prvostupňový správny orgán žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo jej žiadosti vyhovené, pričom žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. 7. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že dňa 27.11.2015 jej bol doručený komplexný posudok č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/7863 zo dňa 22.10.2015 a miera funkčnej poruchy bola určená na 50% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 1., písm. f) zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej žalobkyňa citovala § 2 ods. 3 a § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. 8. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nebolo jej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vyhovené. Žalobkyňa mala za to, že bola napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím ukrátená na svojich právach. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že v odvolacom konaní listom č. 2015/7723 zo dňa 12.08.2015 požiadal posudkového lekára a sociálnych pracovníkov o preskúmanie prvostupňového komplexného posudku a následne o vydanie druhostupňového posudku ako podkladu pre napadnuté rozhodnutie. 10. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii nebola zdokladovaná tak závažná porucha mobility a orientácie, ktorá by žalobkyňu diskvalifikovala z využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Žalobkyňa je v sprievode inej fyzickej osoby schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, udržať sa a zvládnuť tzv. iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Vzhľadom k akcentovanej nemennosti zdravotného stavu a progresii ťažkostí, považoval posudkový lekár žalovaného posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu v minulosti (rok 2005, 2006) za nadhodnotené. Ani v skorom pooperačnom období, kedy nebola adaptovaná na chorobné zmeny, nie je zdokladovaná závažná porucha pohybového aparátu. 11. Ďalej žalovaný uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. 12. Z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že len posudkový lekár v prvostupňovom, resp. v druhostupňovom správnom konaní je oprávnený a schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie a to na základe doložených komplexných správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. povinný účastník konania doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku ako i subjektívne skutočnosti uvádzané posudzovanými osobami. 13. Povinnosť preukázať skutočnosti rozhodné pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu má účastník konania. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie alebo i neskôr v konaní doložených nálezov v zmysle § 11 a § 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vychádza posudkový lekár a sociálny pracovník pri výkone ich posudkovej činnosti. Posudkový lekár vychádza vždy z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie a ak účastník konania v priebehu konania predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, posudkový lekár ju posúdi a zohľadní v lekárskom posudku. 14. Žalovaný tiež považoval za potrebné uviesť, že zákon č. 447/2008 Z. z. taxatívne stanovuje podmienky splnenia pre poskytovanie žiadanej formy kompenzácie. Ak je žiadateľ o poskytnutie peňažného príspevku považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nestáva sa automaticky poberateľom žiadaného príspevku, ale až po splnení všetkých taxatívne zákonom stanovených podmienok. 15. Žalovaný zastával názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej nebol priznaný predmetný peňažný príspevok a zároveň sa dostatočne vyjadril ku všetkým námietkam uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 17. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 18. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 19. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 20. Podľa § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy. V. Závery správneho súdu 21. Žalobkyňa sa podľa práva nesporne považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako to vyplýva z jej komplexných zdravotných posudkov. Nesúhlasí však so závermi posudkových lekárov, podľa ktorých nespĺňa všetky podmienky ustanovené v zákone č. 447/2008 Z. z. pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 22. Podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla upravuje § 38 zákona č. 447/2008 Z. z. Tento peňažný príspevok je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ide o fakultatívnu dávku, na ktorú podľa práva neexistuje vynútiteľný právny nárok. Zákon poskytuje úradom práce, sociálnych vecí a rodiny priestor pre správnu úvahu, či s ohľadom na zdravotný stav a obmedzenia z neho vyplývajúce spĺňa ťažko zdravotne postihnutá fyzická osoba v každom jednotlivom prípade zákonné podmienky, ktoré spočívajú v neschopnosti na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, udržať sa v nich počas jazdy a vystupovať z nich alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. 23. Podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku je komplexný posudok vypracovaný na účely kompenzácie podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý musí podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. obsahovať záver, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na poskytnutie tohto peňažného príspevku. Komplexný posudok vypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 24. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, súd si nemôže urobiť o tejto odbornej otázke, podmieňujúcej posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, vlastný úsudok. Komplexný posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 25. V prejednávanej veci bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie komplexný posudok oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA/2015/110008/KP/54-55/EJ zo dňa 25.05.2015, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% a považuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla jej nebol navrhnutý z dôvodu, že žalobkyňa je so sprievodcom schopná prepravy vozidlami verejnej hromadnej dopravy osôb. 26. Správne orgány podľa názoru súdu postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne správne, obstarali si všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaný vykonal aj doplnenie dokazovania. Žalovaný doplnil dokazovanie o komplexný posudok č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2015/7863 zo dňa 22.10.2015, v ktorom bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, avšak predmetný peňažný príspevok jej opäť nebol navrhnutý. Posudkový lekár dospel k záveru, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii nie je zdokladovaná tak závažná porucha mobility a orientácie, ktorá by žalobkyňu diskvalifikovala z využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Žalobkyňa je podľa posudkového lekára žalovaného schopná v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, udržať sa a zvládnuť tzv. iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb, pričom nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 27. Pokiaľ by v komplexnom posudku bolo navrhnuté priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, bolo by možné tento príspevok žalobkyni poskytnúť po preskúmaní a splnení ďalších zákonom stanovených podmienok pre túto formu kompenzácie. Za predpokladu, že predmetný peňažný príspevok nie je v komplexnom posudku navrhnutý, správny orgán ho nemôže priznať z dôvodu absencie splnenia zákonnej podmienky, ktorou je jeho navrhnutie v komplexnom posudku. V dôsledku tejto skutočnosti nie je daný právny nárok žalobkyne na tento príspevok. Základným predpokladom pre priznanie tohto peňažného príspevku je teda skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je na takúto formu kompenzácie odkázaná podľa komplexného posudku. 28. Súd v súvislosti so situáciou žalobkyne poukazuje na to, že správne orgány ani súd nemajú snahu účelovo znižovať závažnosť jej zdravotného postihu a následných obmedzení, s ktorými sa stretáva. Avšak, je potrebné vziať do úvahy, že zdravotná dokumentácia tvoriaca súčasť administratívneho spisu bola posudkovým lekárom zohľadnená a zhodnotená a z nej vychádzal aj žalovaný pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Nevyhovenie žiadosti bolo podľa názoru súdu dostatočne odôvodnené. Žalobkyňa v priebehu správneho konania a ani v podanej žalobe neuviedla skutočnosti a nenavrhla dôkazy, ktoré by reálne spochybňovali vyslovené závery správnych orgánov. 29. Súd zároveň pripomína, že požadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, nakoľko správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na uvedenú kompenzáciu vzniká iba potom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Takéto pochybenia však v danej veci zistené neboli. 30. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav žalobkyne preukázateľne zhoršil, aj v dôsledku cestovania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, môže opätovne podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu a priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 31. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňovali ich zrušenie. 32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.