Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200117 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200117.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: N. T., rodený V., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: Macedónsko, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA9-6-066/2016-AV zo dňa 5. januára 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA9-6-066/2016-AV zo dňa 5. januára 2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 28.01.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 20.1.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA9-6-066/2016-AV vydanému dňa 5.1.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 5.1.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. do zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie do 27.3.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 5.1.2016 bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pod č. p.: PPZ-HCP.BA9-6-059/2016-AV. Dňa 5.1.2016 bola prostredníctvom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava spísaná zápisnica s bývalou manželkou navrhovateľa k možnostiam o starostlivosť a zabezpečenie pobytu a povinnostiam, ktoré jej v jej silách. Zo zápisnice vyplýva, že s bývalým manželom - navrhovateľom neplánuje žiadnu budúcnosť ani nechce s ním viesť žiadny spoločný život. Nedokáže reálne zabezpečiť ubytovanie pre bývalého manžela a ani nemá žiadnu takú možnosť, nakoľko nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a v súčasnosti býva so svojou matkou a ona by nesúhlasila s ubytovaním. Nevie mu poskytnúť a zabezpečiť žiadne finančné prostriedky a svoje mu odmieta dávať. V prípade potreby mu nevie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť ani ubytovanie. Vzhľadom na uvedené, odporca mal za to, že navrhovateľ nemá žiadnu podporu bývalej manželky ako tvrdí. Z uvedeného mal za zrejmé, že z doterajšieho spôsobu života, ako aj z ďalších podkladov, nie je možné navrhovateľovi uložiť hlásenie pobytu. Na základe všetkých vyjadrení odporca spochybňuje tvrdenia navrhovateľa ohľadne legálneho a bezproblémového zabezpečenia si možnosti ubytovania, finančných prostriedkov a možnosti hlásenia pobytu ako nedôveryhodné a nepreukázané. V rozhodnutí uviedol, že dňa 4.1.2016 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa predložila rozhodnutie Migračného úradu Bratislava č.p.: MU-7578PO-Ž/2002 zo dňa 2.6.2004 ohľadne zákazu vyhostenia navrhovateľa do Macedónska. Správny orgán dňa 5.1.2016 na Migračný úrad Bratislava zaslal žiadosť o informáciu, a z odpovede zistil, že uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe pokynu Krajského súdu Bratislava, pričom prekážka vyhostenia bola konštatovaná len vzhľadom na jeho manželstvo so slovenskou štátnou občiankou. Uviedol, že už počas predchádzajúceho konania zistil, že navrhovateľ je už v súčasnosti dlhšiu dobu rozvedený. Poukázal na to, že dňa 27.11.2015 začal správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., a vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu pod č. : PPZ-HCP-BA9-2010-014/2015-AV zo dňa 27.11.2015, nakoľko navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Navrhovateľovi bol v zmysle § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Odporca vzal do úvahy osobu navrhovateľa, jeho pomery, mieru ohrozenia, ako aj nevlastnenie cestovného dokladu. Poukázal na to, že osoba navrhovateľa bola právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný zločin drogového charakteru. Uviedol, že zaistenie navrhovateľa na výkon administratívneho vyhostenia je účelné a efektívne, nakoľko v prípade navrhovateľa je predpoklad , že bude zabezpečený náhradný cestovný doklad a následne vykonaný výkon administratívneho vyhostenia. Poukázal na to, že navrhovateľ je osobou, ktorá bola na území Slovenskej republiky právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ale nebol jej uložený trest vyhostenia. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Namietal, že odporca nebol oprávnený vydať rozhodnutie o opakovanom zaistení, nakoľko tento postup viedol k pokračovaniu zaistenia. Poukázal na to, že navrhovateľ nikdy nedeklaroval zámer utiecť, rovnako ani policajný orgán túto skutočnosť v rozhodnutí neudáva. Mal za to, že nie sú naplnené požiadavky smernice na pozbavenie osobnej slobody formou zaistenia navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ je osobou, ktorá má na území Slovenskej republiky podporu svojej bývalej manželky Silvii Nemčekovej. Bývalá manželka navrhovateľa s navrhovateľom vychádza veľmi dobre, niekoľkokrát mu poslala finančné prostriedky do ÚPZC Medveďov, je v kontakte s bratom navrhovateľa, ktorý vie pre navrhovateľa zabezpečiť dostatočné zdroje na existenciu mimo zariadenia. Brat navrhovateľa -A. V., žijúci v Macedónsku, zaslal na meno bývalej manželky finančnú hotovosť, ktorá si ju prevzala dňa 7.1.2016. Tieto prostriedky, ako aj prípadné ďalšie, keby ich navrhovateľ potreboval, je preukázateľne pripravený dať navrhovateľovi prostredníctvom bývalej manželky kedykoľvek k dispozícii. Nie je preto pravdivé tvrdenie policajného orgánu, že navrhovateľ nemôže existovať na území mimo zariadenia z dôvodu neschopnosti hradiť si svoje náklady. Namietal zákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, resp. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, do ktorého štátu sa má navrhovateľ vyhostiť, ako chce odporca vykonať vyhostenie. Odporca neurčil, kto, kedy a na základe čoho určí cieľovú krajinu. Uviedol, že v rozhodnutí nie je odôvodnené, prečo odporca pristúpil k určeniu zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov, a taktiež prečo uložil zákaz vstupu na najdlhšiu prípustnú dobu. Mal za to, že neexistuje zákonné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, preto je rozhodnutie o zaistení navrhovateľa nezákonné a v rozpore s platným právom. Mal za to, že v súčasnosti neexistuje účel zaistenia, nakoľko nie je zrejmé, kam sa bude navrhovateľ vyhosťovať, a súčasne snaha o vyhostenie do Macedónska a dôkazy preukazujúce možnosť vyhostenia do Macedónska sú úplne irelevantné za existencie právoplatného rozhodnutia o zákaze vyhostenia do tejto krajiny. Preto nie je možné navrhovateľa za týmto účelom zaistiť, či držať v zaistení. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku. Uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie sa vysporiadal so všetkými uvádzanými skutočnosťami, doplnil dokazovanie, zabezpečil si ďalšie podporné podklady a všetky tieto skutočnosti sú komplexne zohľadnené a riadne vyjadrené v novom meritórnom rozhodnutí zo dňa 5.1.2016. Ďalej uviedol, že dňa 25.1.2016 navrhovateľ požiadal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol ponechaný v zaistení do doby ukončenia konania vo veci. Poukázal na to, že podanie žiadosti u udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ bol dňa 5.1.2016 o 10.30 hod. fyzicky prepustený na slobodu z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa 5.1.2016 o 10:40 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný v obci Medveďov a v čase o 10:45 hod. bol predvedený na správny orgán. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ bol riadne prepustený na slobodu a až následne v obci Medveďov bol kontrolovaný hliadkou správneho orgánu. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 8.02.2016 nedostavila, svoju neúčasť na ňom oznámila prípisom zo dňa 2.2.2016 a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní odporca uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.1.2016. Uviedol, že navrhovateľ bol zaistený z dôvodu vykonania administratívneho vyhostenia. Poukázal na to, že navrhovateľ spáchal závažný trestný čin. Uviedol, že navrhovateľ v minulosti požiadal o azyl, jeho žiadosť bola zamietnutá. Opätovne teraz požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, pričom odporca má za to, že ide o účelové konanie zmariť administratívne vyhostenie do Macedónska alebo inej tretej krajiny. Ďalej uviedol, že za týmto účelom požiadal Migračný úrad a ÚPZC Medveďov, aby zaslali stanoviská k azylovému konaniu a k vykonaniu úkonov. Zároveň predložil súdu kópie stanoviska Migračného úradu zo dňa 3.2.2016 a ÚPZC Medveďov zo dňa 1.2.2016, ako aj záznam z telefonického rozhovoru zo dňa 8.2.2016 s pracovníkom Migračného úradu MV SR k úkonom azylového konania u cudzinca (navrhovateľa) a kópiu vyhlásenia cudzinca (navrhovateľa) zo dňa 25.1.2016. Taktiež uviedol, že na základe rozhodnutia Migračného úradu bude ÚPZC Medveďov podľa výsledkov konania pokračovať vo svojom konaní o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 8.2.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. K námietke navrhovateľa, či existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a či sa vyhostenie vykonáva, je potrebné uviesť, že zatiaľ rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podania odvolania, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu je vykonateľné, nakoľko podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. Samotné vyhostenie navrhovateľa zabezpečuje ÚPZC Medveďov, na základe zistenia konkrétnych skutočností, pričom vykonáva potrebné úkony k tomu, aby bol navrhovateľ vyhostený, a bol mu vystavený cestovný doklad. Ako vyplýva z administratívneho spisu, odporca zabezpečil dňa 5.1.2016 stanovisko Migračného úradu MV SR k rozhodnutiu prekážky administratívneho vyhostenia navrhovateľa evidovanej pod č.p.: PPZ-HCP-BA9-6-049/2016-AV, z ktorej vyplýva, že uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe pokynu Krajského súdu Bratislava v rozsudku 8Saz 15/2003, pričom prekážka administratívneho vyhostenia bola konštatovaná len vzhľadom na jeho manželstvo so slovenskou štátnou občiankou. V súčasnosti je navrhovateľ rozvedený a jeho osobné pomery nemajú základ v manželstve. K námietke, či je zaistenie účelné a primerané, je potrebné uviesť, že samotný výkon administratívneho vyhostenia je reálny, bude možné navrhovateľovi vydať náhradný cestovný doklad a administratívne ho vyhostiť. V prípade navrhovateľa nie je možné použiť alternatívy zaistenia, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené riadne ubytovanie, bývalá manželka ho nechce podporovať, žiadnu blízku rodinu na území Slovenskej republiky nemá, a navyše by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Odporca určil lehotu zaistenia do 27.3.2016 z dôvodu zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa, ako aj preverovania dôvodov uvedených navrhovateľom o jeho nemožnosti vycestovať do Macedónska. Navrhovateľ požiadal dňa 25.1.2016 o azyl na území Slovenskej republiky, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. K námietke, že zaistenie navrhovateľa je nezákonné pre rozpor s čl. 15 ods. 1 a 4 návratovej smernice 115/2008/ES súd uvádza, že z obsahu spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľ sa nechce vrátiť do domovskej krajiny. Je predpoklad, že sa bude vyhýbať štátnym orgánom, aby nemohlo dôjsť k jeho vyhosteniu, a bude sa ukrývať. Na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené ubytovanie, jeho bývalá manželka ho nechce nijako podporovať, žiadnu blízku osobu nemá na Slovensku, a je osobou, ktorá obzvlášť závažne porušila zákony Slovenskej republiky drogovou trestnou činnosťou. Navrhovateľ nemá udelený oprávnený pobyt na Slovensku a bol mu uložený zákaz vstupu na dobu 5 rokov. K námietke možnosti uloženia iných účinných donucovacích prostriedkov, nakoľko navrhovateľ je osobou, ktorá má na území Slovenskej republiky podporu bývalej manželky a že je pod ochranným dohľadom, je potrebné uviesť, že z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že bývalá manželka navrhovateľa vo svoje výpovedi dňa 5.1.2016 uviedla, že s bývalým manželom neplánuje žiadnu budúcnosť, nechce s bývalým manželom žiadny spoločný život. Nedokáže reálne zabezpečiť ubytovanie pre bývalého manžela, nakoľko nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva u svojej matky a jej matka nesúhlasí s tým, aby tam býval. Taktiež nevie mu zabezpečiť finančné prostriedky. Z úradného záznamu spísaného dňa 5.1.2016 po spísaní zápisnice o vyjadrení navrhovateľa, ktorý uviedol, že už viac razy mu poslal brat, ktorý má kamiónovú firmu v Macedónsku peniaze prostredníctvom Western Union jeho manželke, ktorá mu tieto peniaze následne odovzdala, vyplýva, že uvedená skutočnosť bola preverovaná s jeho bývalou manželkou telefonicky, pričom jeho bývalá manželka uviedla, že uvedeným spôsobom a od jeho brata ani od inej osoby jej nikdy neboli peniaze do 5.1.2016 doručené a následne ňou odovzdané navrhovateľovi. Taktiež k námietke, že navrhovateľ je pod ochranným dohľadom, treba prisvedčiť odporcovi, že súdny úradník nie je s navrhovateľom 24 hodín, a preto nemá možnosť zabrániť mu v úteku. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 27.3.2016, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia. Policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné aj v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).