Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200136 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: C.. Ľ. Č., nar.: XX.XX.XXXX, I.R. XX/XX, XXX XX F., zastúpenej: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.2016 ako aj Disciplinárny rozkaz riaditeľky Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru č. 1 zo dňa 10.04.2015 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 545,69 Eur ako trovy právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.201, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a Disciplinárny rozkaz riaditeľky Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru č. 1 zo dňa 10.04.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) potvrdil. Žiadala napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na skutkový stav v danej veci, z ktorého má vyplývať, že si splnila zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.”). Namietala, že dňa 13.03.2015 asi o 6:30 hod. zástupcovi riaditeľky pri jeho odchode zo sály odpovedala negatívne na otázku, či sa jej podarilo vymeniť službu (dňa 15.03.2015), a preto so synom ide po službe k lekárke a od 14.03.2015 nastupuje na OČR. Žalovaný mal pri odmietnutí tejto námietky vychádzať len z výpovede zástupcu riaditeľky, podľa ktorej sa so žalobkyňou nemal vôbec stretnúť. Navyše žalovaný nevykonal ani žalobkyňou navrhovanú konfrontáciu. Preto považovala zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného za nedostačujúce pre posúdenie veci. Spochybňovala tiež tvrdenie žalovaného o zaužívanej praxi pri poskytovaní služobného voľna z dôvodov uvedených v § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. podaním žiadosti na predpísanom tlačive. Napokon dodatočne túto žiadosť spolu s potvrdením o OČR aj doručila a zástupca riaditeľky túto schválil. V tejto súvislosti podľa žalobkyne žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Ďalej poukázala na rozpory medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením. Konkrétne rozpor výroku napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu, kedy z úradných záznamov má podľa žalobkyne jednoznačne vyplývať, že všetci vedeli o jej vybavovaní výmeny služby určenej na deň 15.03.2015 z dôvodu ošetrovania jej syna. Taktiež namietala rozpor výroku napadnutého rozhodnutia s citovaným úradným záznamom zástupcu riaditeľky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorého má vyplývať, že zástupca riaditeľky vedel o jej snahe vymeniť si službu. Z týchto dôvodov namietala, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisového materiálu. Záverom spochybňovala opodstatnenosť uloženého disciplinárneho opatrenia s ohľadom na povahu konania a úmysel žalobkyne. Mala za to, že výkon služby nebol ohrozený a s poukazom na doterajšie plnenie služobných povinností považovala postup žalovaného pri posudzovaní skutku za rozporný s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.03.2016 poukazoval na dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia, ktorým bola skutočnosť, že žalobkyňa bezodkladne nevyrozumela nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o ktorej sa najneskôr dozvedela vystavením dokladu o ošetrovnom na P. Č. dňa 13.03.2015. V ďalšom poukázal na procesný postup v súvislosti s predmetným disciplinárnym konaním a uloženie disciplinárneho opatrenia s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pri samotnom rozhodnutí o disciplinárnom opatrení mal žalovaný primárne vychádzať zo samotného vyjadrenia žalobkyne, z ktorého vyplýva, že dňa 13.03.2015 v čase o 06:30 hod. mala informáciu o potrebe ošetrovania člena rodiny. Touto informáciou mal podľa jej tvrdenia disponovať aj zástupca riaditeľky, avšak v čase o 06:30 hod. kedy ho údajne mala informovať, sa podľa žalovaného jednalo o jej subjektívnu informáciu, nakoľko fakt, že jej vznikla dôležitá osobná prekážka v štátnej službe a povinnosť nadriadeného poskytnúť jej služobné voľno s nárokom na služobný plat nastal až vystavením žiadosti o ošetrovné, na ktorom bolo jasne stanovené, od ktorého dňa jej tento nárok vzniká. Žalovaný zastával názor, že skutočnosť a okolnosti výmeny služby, ktoré mala konzultovať so zástupcom riaditeľky, nemali žiadny vplyv na jej povinnosť bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o jej vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní. V tejto súvislosti dôvodil nespochybniteľným faktom o tom, že objektívna prekážka v štátnej službe podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v tomto prípade nastala vystavením dokladu o ošetrovnom. Ďalej mala byť podľa žalovaného nespochybniteľným faktom skutočnosť, že zástupca riaditeľky mohol vziať na vedomie len vzniknutú osobnú prekážku na deň 14.03.2015 (kedy mala žalobkyňa voľno). Dôvodil, že povinnosťou zástupcu riaditeľky nebolo predpokladať, že jej dôležitá osobná prekážka v štátnej službe bude aj dňa 15.03.2015, kedy mala určený výkon štátnej služby. V ďalšom žalovaný zdôraznil, že záznamy kolegov dokresľujú a vzájomne sa v obsahu podporujú len o skutočnosti a okolnosti jej subjektívnej výmeny služby, čo nie je predmetom disciplinárneho opatrenia. Rozpor, na ktorý žalobkyňa poukazuje, a teda či zástupca riaditeľky v čase o 06:30 hod. dňa 13.03.2015 bol žalobkyňou informovaný o jej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe je podľa žalovaného v tomto prípade bezpredmetný, nakoľko nadriadený nie je povinný skúmať, či skutočne objektívne a zákonne niektorému podriadenému policajtovi vznikli prekážky vo výkone štátnej služby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 79, § 80 a § 81 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorých vyplýva povinnosť policajta voči nadriadenému. Tiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 73/1998 Z.z. pojem „nástup na ošetrenie člena rodiny” nepozná. Zákon č. 73/1998 Z.z. umožňuje poskytnúť policajtovi služobné voľno s nárokom na služobný plat, pričom ošetrenie člena rodiny, starostlivosti o dieťa je jedna z možných podmienok nároku na udelenie služobného voľna. Zdôraznil, že nárok na služobné voľno žalobkyňa preukázala doručením žiadosti o ošetrovné dňa 17.03.2015 a o služobné voľno požiadala dňa 20.03.2015 po ukončení nároku na udelenie služobného voľna. Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. 10. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že riaditeľka Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru vydala dňa 10.04.2015 prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyni za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uložila disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to písomné pokarhanie. V odôvodnení bolo poukázané na nesplnenie si povinností žalobkyne bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej trvaní podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o ktorej sa najneskôr dozvedela vystavením dokladu žiadosť o ošetrovné na P. Č. č. V. XXXXXX vystavené U.. Y. B. dňa 13.03.2015, pričom nadriadený nemal vedomosť o jej vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe. S poukazom na jednotlivé úradné záznamy obsiahnuté v administratívnom spise, tiež na v rozhodnutí citované listinné dôkazy a zároveň s poukazom na procesný postup po začatí disciplinárneho konania bol vyslovený záver, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenia časti I. písm. a/ bod 1/ rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, ako aj základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a dopustila sa tak disciplinárneho previnenia. Uloženie sankcie bolo odôvodnené s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia žalobkyne a na jej doterajší postoj k plneniu služobných povinností. 12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobkyne, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný dňa 13.07.2015 rozhodnutie č. KM-OLVS-46/2015/ OPK, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol. Po žiadosti žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydal žalovaný (minister vnútra Slovenskej republiky) rozhodnutie č. SPOU- PO-608-3/2015 zo dňa 21.10.2015, ktorým rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-46/2015/OPK zo dňa 13.07.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému ako odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom bolo nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu odvolacím orgánom ohľadom zmeškania lehoty na podanie odvolania. Následne dňa 18.01.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem priebehu disciplinárneho konania tiež poukázané na vyjadrenia kolegov žalobkyne vyplývajúce z jednotlivých úradných záznamov. S poukazom na § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný konštatoval, že žalobkyňa bola povinná nastúpiť do výkonu služby dňa 15.03.2015, resp. bola povinná bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní. V ďalšom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval podobne ako vo vyjadrení k žalobe. 13. Podľa § 48 ods. 3 písm a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 14. Podľa § 48 ods. 3 písm h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 16. Podľa §53 ods.1 disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 17. Podľa §54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. 18. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 19. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 20. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a prekážku podľa § 83 ods. 1 a ich trvanie je policajt povinný preukázať. 21. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne. 22. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 23. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 24. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 25. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 26. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 27. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 28. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 29. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 30. Súd v danom prípade zistil, že hlavným argumentačným základom žalovaného pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia bolo nedodržanie povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetné zákonné ustanovenie v súvislosti so vznikom dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe policajta upravuje dva druhy jeho povinností. V prvom prípade je relevantným ukazovateľom vedomosť policajta o existencii dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby. V takom prípade je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. Zákon však neupravuje formu predmetnej žiadosti o služobné voľno. V druhom prípade príslušná právna norma rieši situáciu, kedy síce policajtovi nie je známa existencia dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby, t.j. vopred, akonáhle sa o jej existencii a jej predpokladanom trvaní dozvie, je povinný bez zbytočného odkladu vyrozumieť o tejto skutočnosti svojho nadriadeného. Zo zisteného skutkového stavu podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila práve túto povinnosť vyplývajúcu z uvedenej právnej normy, keďže bezodkladne odkedy sa dozvedela o dôležitej osobnej prekážke (vystavením potvrdenia o OČR), nevyrozumela svojho nadriadeného. Súd zastáva názor, že takýto záver žalovaného nie je správny. Podľa názoru súdu žalovaný použil pri aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia taký výklad, ktorý je jednostranný a príliš formalistický. 31. Z jednotlivých úradných záznamov policajtov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise totiž jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa si na deň 15.03.2015 (kedy mala určený výkon služby) snažila vymeniť službu pre existenciu očakávanej dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe. Navyše nadriadený žalobkyne P.. U.. C. B. vedel, že služba žalobkyne sa objektívne nedá vymeniť. Uviedol to U.. V.. O. Š., čo vyplýva z úradného záznamu U.. V.. O. Š. zo dňa 17.3.2015. Vyplýva to aj z úradného záznamu P.. U.. C. B.R. zo dňa 15.03.2015. Z toho istého úradného záznamu vyplýva aj skutočnosť, že U.. C. B. od žalobkyne dostal informáciu, že ak si nevymení službu, pôjde na OČR. Z uvedeného nad všetky pochybnosti vyplýva, že nadriadený žalobkyne vedel o nástupe žalobkyne na OČR odo dňa 14.03.2015, keďže sa jej výmenu služby nepodarilo zabezpečiť. 32. Z uvedeného možno odvodiť záver, že žalobkyňa si pred nástupom na OČR splnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. 33. Formálnym schválením služobného voľna po podaní žiadosti aj v písomnej forme dňa 20.03.2015 (žiadosť zo dňa 14.03.2015, doručená dňa 17.03.2015) napokon aj sám nadriadený žalobkyne deklaroval splnenie uvedenej zákonnej povinnosti, keďže absencia v práci počas určenej služby dňa 15.03.2015 nebola považovaná za nezákonnú, a preto jej bolo na tento deň poskytnuté služobné voľno s náhradom platu podľa § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Súd navyše uvádza, že samotné podmieňovanie oprávnenosti žiadosti o služobné voľno predpísaným tlačivom ako splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nemá oporu v zákone. Nesplnenie povinnosti podať žiadosť včas v takejto forme nemôže byť preto žalobkyni na ujmu. Takýto výklad je podľa názoru súdu ústavne nekonformný a v rozpore so zmyslom a účelom uvedenej právnej normy. Súd dodáva, že začatie disciplinárneho konania a následné uloženie disciplinárného opatrenia v kontexte s vyššie uvedeným s poukazom na prehľad o odmenách a trestoch žalobkyne, na doterajšiu pracovnú činnosť žalobkyne a plnenie jej služobných povinností sa javí ako neprimerane prísne. Zvlášť, ak citovaný zákon v § 54 za menej závažné konanie, ktoré môže mať znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku pripúšťa miernejší postup (výčitka). 34. Účelom uvedenej právnej normy je zamedziť nežiadanému stavu, kedy by nadriadený policajta nemal vedomosť o neprítomnosti podriadeného policajta v štátnej službe a o jej dôvodoch v dostatočnom predstihu, a preto by nevedel zabezpečiť riadny výkon štátnej služby, napr. prerozdelením úloh absentujúceho policajta iným kolegom. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by tento nežiadúci stav z dôvodu absencie žalobkyne skutočne nastal. 35. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 36. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade konkrétne spočívalo v tom, že žalovaný síce aplikoval správnu právnu normu, túto správne interpretoval, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Napadnuté rozhodnutie teda nespĺňa požiadavky zákonnosti, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 37. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 38. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 1 ods. 3 a § 13a uvedenej vyhlášky z 3 úkonov právnej služby, a to: n v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.01.2016 vo výške 134 Eur + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky za podanie žaloby zo dňa 02.02.2016 vo výške 134 Eur + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016 vo výške 143 Eur + DPH. 39. Okrem uvedenej náhrady za jednotlivé úkony právnej služby súd priznal žalobkyni v rámci trov právneho zastúpenia náhradu režijných paušálov, a to 3 x 8,58 Eur + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobkyne, vrátane DPH, predstavujú sumu 545,69 Eur. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).